Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžo/24/2013 9012010035 26. 03. 2015 Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne C., bytom v S. zastúpená JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. marca 2012, číslo 17989/2011-52/RK, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 14. mája 2013, č. k. 5S/162/2012-100, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. mája 2013, č. k. 5S/162/2012-100 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 14. mája 2013, č. k. 5S/162/2012-100, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. marca 2012 č. 17989/2011-52/RK, ktorým žalovaný zamietol rozklad podaný žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu z 19. augusta 2011 č. 17989/2011-52 a rozhodnutie potvrdil. Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 222 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, žalobkyni ako súdnej exekútorky, pozastavil výkon funkcie exekútorky do vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa, a to po podaní návrhu na Slovenskú exekútorskú komoru (ďalej len „SEK") z 27. decembra 2005 č. 10129/2004-52 na disciplinárne konanie pre závažné disciplinárne previnenie vedenom pred Disciplinárnou komisiou SEK pod sp. značkou DK 33/2005. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím zo 14. júla 2005 minister spravodlivosti Slovenskej republiky pozastavil žalobkyni výkon funkcie súdnej exekútorky, a to z dôvodu, že voči nej podal dňa 30. júna 2005 návrh na začatie disciplinárneho konania, v ktorom žiadal, aby jej bolo pre závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, zbavenie výkonu funkcie súdnej exekútorky. Dočasné pozastavenie malo trvať do právoplatnosti rozhodnutia v disciplinárnom konaní. SEK viedla disciplinárne konanie na základe tohto návrhu pod spisovým číslom DK 18/2005 a rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2009, bolo súdnej exekútorke uložené disciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania. Dňa 27. decembra 2005 podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky druhý návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobkyni, v ktorom žiadal, aby jej bolo pre závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora, pretože pri výkone exekúcie Ex 19/04 sa dopustila zavineného porušenia povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z exekučného poriadku. Na základe tohto návrhu viedla Slovenská komora exekútorov disciplinárne
konanie pod sp. číslom DK 33/2005 a do rozhodovania druhostupňového správneho orgánu nebolo toto konanie právoplatne skončené. Dňa 13. apríla 2011 minister spravodlivosti Slovenskej republiky vydal rozhodnutie č. 17989/2011-52, podľa ktorého pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora žalobkyne trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod č. DK 33/2005. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 12. augusta 2011 č. 17989/2011-52/RK, ktorým rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 13. apríla 2011 zrušil a to z dôvodu, že vôbec nemalo byť vydané, keďže voči žalobkyni bolo vydané len jedno rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora a bolo časovo ohraničené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa skončilo disciplinárne konanie vedené pod sp. číslom DK 18/2005. Dňa 16. marca 2012 bolo vydané rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 17989/2011-52/RK, ktorým ministerka zamietla žalobkyni rozklad proti rozhodnutiu ministerstva spravodlivosti č. 17989/2011-52 zo dňa 19. augusta 2011 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní, začatom na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27. decembra 2005 pre závažné disciplinárne previnenie. Krajský súd sa zaoberal ustanovením § 222 ods. 1 druhá veta exekučného poriadku, podľa ktorého môže minister spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa názoru krajského súdu pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora je svojou povahou preventívnym opatrením, ktoré sleduje cieľ zamedziť vykonávanie ďalšej činnosti súdnym exekútorom, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa dopustil konania, ktoré je postihnuteľné podľa predpisov trestného práva alebo konania, ktoré je s prihliadnutím na všetky okolnosti závažným disciplinárnym previnením. Rozhodnutie v tomto opatrení má opodstatnenie najmä v prípadoch, ak v disciplinárnom návrhu navrhovaná sankcia sleduje ukončenie činnosti súdneho exekútora. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 222 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku je zrejmé, že minister spravodlivosti môže pozastaviť výkon funkcie súdneho exekútora, to znamená, že je na zvážení ministra spravodlivosti, či pozastaví súdnemu exekútorovi výkon funkcie. Je to jeho právomoc. Podľa názoru krajského súdu neobstojí námietka žalobkyne, ktorá považuje za nesprávny výrok rozhodnutia, čo do trvania pozastavenia funkcie súdneho exekútora. Súd mal za to, že výrok bol formulovaný správne v súlade s § 222 ods. 1 Exekučného poriadku. Výrok bol časovo ohraničený a to slovami „a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa“. Prvostupňový správny orgán teda postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a toto rozhodnutie obsahovalo všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia bol formulovaný presne, určito a stručne. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver. Krajský súd preskúmal rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora, kde nevzhliadol preklúziu práva a nepreskúmaval ostatné rozhodnutia správnych orgánov ani celé správne konanie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že rozhodnutie a postup krajského súdu je nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemala možnosť, aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Mala za to, že žalovaný porušil jej právo vyplývajúce z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.“ Rozhodnutie krajského súdu považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné aj z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže krajský súd považuje rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti súdneho exekútora za rozhodnutie dočasnej povahy, s čím žalobkyňa súhlasí, ale zároveň nesúhlasí s tvrdením, že k vydaniu takéhoto zabezpečovacieho opatrenia nepredchádza formalizovaný postup v zmysle ustanovení Správneho poriadku a nie je potrebné podrobné dokazovanie skutkového stavu, ale stačí, aby skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, boli osvedčené v miere dostatočne odôvodňujúcej použitie predbežného opatrenia. Uvedená právna teória sa podľa žalobkyne týka predbežných opatrení a rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti nie je predbežné opatrenie, ale opatrenie dočasného charakteru, a teda ako takému musí podliehať Správnemu poriadku a musí byť dodržaný prísne formalizovaný postup v zmysle § 46 Správneho poriadku. Krajský súd sa podľa žalobkyne vôbec nevysporiadal s otázkou prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný pred rozhodnutiami, ktoré sa preskúmavajú, vydalo iné rozhodnutia v tej istej veci. Dňa 13. apríla 2011 vydalo rozhodnutie č. 17989/2011-52, že pozastavenie trvá až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní č. DK 33/2005, začatom na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 10129/2004-52 zo dňa 27. decembra 2005 pre závažné disciplinárne previnenie, kde bol vyslovený právny názor, že žalobkyňa má pozastavenú činnosť až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní. Dňa 12. augusta 2011, na základe rozkladu podaného žalobkyňou vydalo ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie číslo 17989/2011-52/RK, že rozhodnutie zo dňa 13. apríla 2011 zrušuje na základe právneho názoru rozkladovej komisie. Dňa 19. augusta 2011 vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie číslo 17989/2011-52, že pozastavuje výkon funkcie súdneho exekútora do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod sp. zn. DK 33/2005, začatom na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27. decembra 2005 pre závažné disciplinárne previnenie. Materiálna právoplatnosť sa podľa žalobkyne vzťahuje na obsah rozhodnutia a znamená nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť aktu. Predmetom konania bolo pozastavenie výkonu činnosti súdneho exekútora a rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 13. apríla 2011, č. k. 17989/2011-52 bolo zrušené a dnešným dňom je právoplatné a vykonateľné. Rozkladová komisia nevrátila vec späť na nové konanie, a teda považovala rozhodnutie za konečné. Nakoľko už raz bolo rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti zamietnuté a bolo právoplatné a vykonateľné, opätovne ak rozhodoval správny orgán, tak nemal právomoc rozhodnúť, a teda rozhodoval orgán neoprávnený a takéto rozhodnutie by malo byť považované za nulitné. Žalobkyňa ďalej namietala, že krajský súd nesprávne posúdil otázku preklúzie práva. Uviedol, že zákonodarca stanovil trojročnú objektívnu a jednoročnú subjektívnu lehotu. Aby mohlo začať disciplinárne konanie, musí byť dodržaná objektívna aj subjektívna lehota. Podľa žalobkyne je právo na začatie disciplinárneho konania prekludované, zaniklo 20. mája 2005. Žalovaný sa na odvolanie žalobkyne nevyjadril odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods.1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu aj predchádzajúce konanie v rozsahu dôvodov
uvedených v odvolaní, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 214 ods.2 OSP v spojení s § 246c ods.1 OSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v danej veci nie je dôvodné. Predmetom preskúmania je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie žalobkyne ako súdneho exekútora. V rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z pohľadu, či súd prvého stupňa sa v danej veci vysporiadal so splnením zákonných podmienok súdneho prieskumu. Podľa § 244 ods.1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Zákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods.1 Ústavy SR). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je správne súdnictvo založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú ( § 248 OSP). Podľa § 248 písm. a) až d_OSP súdy nepreskúmavajú: a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa čl. 1 ods.1,2 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl.2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 222 ods. 1 exekučného poriadku minister môže pozastaviť exekútorovi výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Rovnako môže pozastaviť exekútorovi výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl.1 ods.1 ústavy). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu môžu konať a teda musia konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl.2 ods.2 ústavy). Vylúčenie z preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu musí byť výslovné a platí to aj pre vylúčenie preskúmavania zákonnosti postupu správneho orgánu. K vylúčeniu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom. Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. V danom prípade krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu má predbežný charakter. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd a napokon aj žalobkyňa. Platnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora, ktoré súvisí s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť žalobkyňa odvolaná s funkcie súdneho exekútora podľa § 221 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku končí vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa. Vzhľadom na predbežný charakter napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa § 248 písm. a) OSP takéto rozhodnutie správneho orgánu je vylúčené zo súdneho prieskumu, a preto konanie v zmysle § 250d ods. 3 OSP malo byť uznesením zastavené. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd v prejednávanej veci procesne pochybil, keď napriek tomu, že súdy v správnom súdnictve podľa § 248 písm. a) OSP nemajú právomoc preskúmať rozhodnutie správneho orgánu predbežnej povahy, na základe žaloby preskúmal rozhodnutie žalovaného o pozastavení funkcie žalobkyne ako súdneho exekútora do vyhlásenia rozsudku prvého stupňa a v merite veci rozhodol, keďže zo skutkových okolností a vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy preskúmavané rozhodnutie žalovaného treba považovať za rozhodnutie predbežnej povahy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa 250ja ods. 3, veta druhá OSP v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods.1, písm. h) OSP zrušil a podľa § 246c ods.1 v spojení s § 221 ods.2 konanie zastavil v zmysle § 250d ods. 3 OSP. Odvolací súd vzhľadom na zastavenie konanie nemal právny dôvod zaoberať sa námietkami žalobkyne uvádzané v odvolaní. K tomu len poznamenáva, že v ustanovení § 222 Exekučného poriadku sú taxatívne uvedené dôvody umožňujúce ministrovi spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie exekútora, poukazom na komentár k Exekučnému poriadku č. 233/1995 Z.z.. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224 ods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu (žalobca nebol v konaní úspešný). Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.