{"guid": "62c6b31c-4b02-4516-93fb-39b57f3da975:c6deb25e-e31e-4915-8fbc-b7167e87778a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1", "spisova_znacka": "7Sžo/24/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/24/2013 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. 7Sžo/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1", "identifikacne_cislo": "9012010035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-248"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-248"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6deb25e-e31e-4915-8fbc-b7167e87778a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/24/2013\n9012010035\n26. 03. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:9012010035.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne C., bytom v S. zastúpená JUDr. Jozefom\nHurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova č. 3, proti žalovanému Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. marca 2012, číslo 17989/2011-52/RK, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 14. mája 2013, č. k. 5S/162/2012-100, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 14. mája 2013, č. k.\n5S/162/2012-100 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 14. mája 2013, č. k. 5S/162/2012-100, podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu\no preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo 16. marca 2012 č. 17989/2011-52/RK, ktorým žalovaný zamietol rozklad\npodaný žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu z 19. augusta 2011 č.\n17989/2011-52 a rozhodnutie potvrdil. Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 222 ods. 1 zákona č.\n233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov, žalobkyni ako súdnej exekútorky, pozastavil výkon funkcie exekútorky do vyhlásenia\nrozsudku súdom prvého stupňa, a to po podaní návrhu na Slovenskú exekútorskú komoru (ďalej len\n„SEK\") z 27. decembra 2005 č. 10129/2004-52 na disciplinárne konanie pre závažné disciplinárne\nprevinenie vedenom pred Disciplinárnou komisiou SEK pod sp. značkou DK 33/2005.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím zo 14. júla 2005 minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky pozastavil žalobkyni výkon funkcie súdnej exekútorky, a to z dôvodu,\nže voči nej podal dňa 30. júna 2005 návrh na začatie disciplinárneho konania, v ktorom žiadal, aby\njej bolo pre závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, zbavenie výkonu funkcie\nsúdnej exekútorky. Dočasné pozastavenie malo trvať do právoplatnosti rozhodnutia v disciplinárnom\nkonaní. SEK viedla disciplinárne konanie na základe tohto návrhu pod spisovým číslom DK 18/2005\na rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2009, bolo súdnej exekútorke uložené\ndisciplinárne opatrenie vo forme písomného pokarhania.\nDňa 27. decembra 2005 podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky druhý návrh na začatie\ndisciplinárneho konania voči žalobkyni, v ktorom žiadal, aby jej bolo pre závažné disciplinárne previnenie\nuložené disciplinárne opatrenie, zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora, pretože pri výkone\nexekúcie Ex 19/04 sa dopustila zavineného porušenia povinnosti súdneho exekútora vyplývajúcej z\nexekučného poriadku. Na základe tohto návrhu viedla Slovenská komora exekútorov disciplinárne\n\nkonanie pod sp. číslom DK 33/2005 a do rozhodovania druhostupňového správneho orgánu nebolo toto\nkonanie právoplatne skončené.\nDňa 13. apríla 2011 minister spravodlivosti Slovenskej republiky vydal rozhodnutie č. 17989/2011-52,\npodľa ktorého pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora žalobkyne trvá až do vyhlásenia\nrozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod č. DK 33/2005. Proti tomuto\nrozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti Slovenskej republiky\nrozhodnutím zo dňa 12. augusta 2011 č. 17989/2011-52/RK, ktorým rozhodnutie ministra spravodlivosti\nSlovenskej republiky zo dňa 13. apríla 2011 zrušil a to z dôvodu, že vôbec nemalo byť vydané, keďže\nvoči žalobkyni bolo vydané len jedno rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora a\nbolo časovo ohraničené právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa skončilo disciplinárne konanie vedené\npod sp. číslom DK 18/2005.\nDňa 16. marca 2012 bolo vydané rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n17989/2011-52/RK, ktorým ministerka zamietla žalobkyni rozklad proti rozhodnutiu ministerstva\nspravodlivosti č. 17989/2011-52 zo dňa 19. augusta 2011 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.\nUvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora\ndo vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní, začatom na návrh ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27. decembra 2005 pre závažné disciplinárne previnenie.\nKrajský súd sa zaoberal ustanovením § 222 ods. 1 druhá veta exekučného poriadku, podľa ktorého\nmôže minister spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne\nkonanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu\nprvého stupňa.\nPodľa názoru krajského súdu pozastavenie výkonu funkcie súdneho exekútora je svojou povahou\npreventívnym opatrením, ktoré sleduje cieľ zamedziť vykonávanie ďalšej činnosti súdnym exekútorom,\nu ktorého je dôvodné podozrenie, že sa dopustil konania, ktoré je postihnuteľné podľa predpisov\ntrestného práva alebo konania, ktoré je s prihliadnutím na všetky okolnosti závažným disciplinárnym\nprevinením. Rozhodnutie v tomto opatrení má opodstatnenie najmä v prípadoch, ak v disciplinárnom\nnávrhu navrhovaná sankcia sleduje ukončenie činnosti súdneho exekútora. Podľa vyššie uvedeného\nustanovenia § 222 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku je zrejmé, že minister spravodlivosti môže\npozastaviť výkon funkcie súdneho exekútora, to znamená, že je na zvážení ministra spravodlivosti, či\npozastaví súdnemu exekútorovi výkon funkcie. Je to jeho právomoc.\nPodľa názoru krajského súdu neobstojí námietka žalobkyne, ktorá považuje za nesprávny výrok\nrozhodnutia, čo do trvania pozastavenia funkcie súdneho exekútora. Súd mal za to, že výrok bol\nformulovaný správne v súlade s § 222 ods. 1 Exekučného poriadku. Výrok bol časovo ohraničený a\nto slovami „a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa“. Prvostupňový správny orgán teda\npostupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a toto rozhodnutie\nobsahovalo všetky predpísané náležitosti a bolo vydané v zmysle § 46 Správneho poriadku. Výrok\nrozhodnutia bol formulovaný presne, určito a stručne. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o odvolaní\nv súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal\nza preukázané, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vyvodil správny právny záver.\nKrajský súd preskúmal rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie súdneho exekútora, kde nevzhliadol\npreklúziu práva a nepreskúmaval ostatné rozhodnutia správnych orgánov ani celé správne konanie.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP. Neúspešnému\nžalobcovi náhradu trov nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že rozhodnutie a postup\nkrajského súdu je nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový\n\nstav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobkyňa ďalej namietala, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku nemala možnosť, aby mohla\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.\nMala za to, že žalovaný porušil jej právo vyplývajúce z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa\nktorého: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho\nprítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.“\nRozhodnutie krajského súdu považuje žalobkyňa za nepreskúmateľné aj z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia a nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže krajský súd považuje rozhodnutie o\npozastavení výkonu činnosti súdneho exekútora za rozhodnutie dočasnej povahy, s čím žalobkyňa\nsúhlasí, ale zároveň nesúhlasí s tvrdením, že k vydaniu takéhoto zabezpečovacieho opatrenia\nnepredchádza formalizovaný postup v zmysle ustanovení Správneho poriadku a nie je potrebné\npodrobné dokazovanie skutkového stavu, ale stačí, aby skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie\ntýka, boli osvedčené v miere dostatočne odôvodňujúcej použitie predbežného opatrenia. Uvedená\nprávna teória sa podľa žalobkyne týka predbežných opatrení a rozhodnutie o pozastavení výkonu\nčinnosti nie je predbežné opatrenie, ale opatrenie dočasného charakteru, a teda ako takému musí\npodliehať Správnemu poriadku a musí byť dodržaný prísne formalizovaný postup v zmysle § 46\nSprávneho poriadku.\nKrajský súd sa podľa žalobkyne vôbec nevysporiadal s otázkou prekážky právoplatne rozhodnutej\nveci. Žalovaný pred rozhodnutiami, ktoré sa preskúmavajú, vydalo iné rozhodnutia v tej istej veci.\nDňa 13. apríla 2011 vydalo rozhodnutie č. 17989/2011-52, že pozastavenie trvá až do vyhlásenia\nrozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní č. DK 33/2005, začatom na návrh ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 10129/2004-52 zo dňa 27. decembra 2005 pre závažné\ndisciplinárne previnenie, kde bol vyslovený právny názor, že žalobkyňa má pozastavenú činnosť až do\nvyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní. Dňa 12. augusta 2011, na základe\nrozkladu podaného žalobkyňou vydalo ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie\nčíslo 17989/2011-52/RK, že rozhodnutie zo dňa 13. apríla 2011 zrušuje na základe právneho názoru\nrozkladovej komisie. Dňa 19. augusta 2011 vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\nrozhodnutie číslo 17989/2011-52, že pozastavuje výkon funkcie súdneho exekútora do vyhlásenia\nrozsudku súdu prvého stupňa v disciplinárnom konaní vedenom pod sp. zn. DK 33/2005, začatom na\nnávrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27. decembra 2005 pre závažné disciplinárne\nprevinenie. Materiálna právoplatnosť sa podľa žalobkyne vzťahuje na obsah rozhodnutia a znamená\nnezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť aktu. Predmetom konania bolo pozastavenie výkonu činnosti súdneho\nexekútora a rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 13. apríla 2011, č. k.\n17989/2011-52 bolo zrušené a dnešným dňom je právoplatné a vykonateľné. Rozkladová komisia\nnevrátila vec späť na nové konanie, a teda považovala rozhodnutie za konečné. Nakoľko už raz bolo\nrozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti zamietnuté a bolo právoplatné a vykonateľné, opätovne ak\nrozhodoval správny orgán, tak nemal právomoc rozhodnúť, a teda rozhodoval orgán neoprávnený a\ntakéto rozhodnutie by malo byť považované za nulitné.\nŽalobkyňa ďalej namietala, že krajský súd\nnesprávne posúdil otázku preklúzie práva. Uviedol,\nže zákonodarca stanovil trojročnú objektívnu a jednoročnú subjektívnu lehotu. Aby mohlo začať\ndisciplinárne konanie, musí byť dodržaná objektívna aj subjektívna lehota. Podľa žalobkyne je právo na\nzačatie disciplinárneho konania prekludované, zaniklo 20. mája 2005.\nŽalovaný sa na odvolanie žalobkyne nevyjadril odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods.1 OSP v spojení s § 10 ods. 2\nOSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu aj predchádzajúce konanie v rozsahu dôvodov\n\nuvedených v odvolaní, bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 214 ods.2 OSP v spojení s §\n246c ods.1 OSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v danej veci nie je dôvodné.\nPredmetom preskúmania je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný\ns konečnou platnosťou rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie žalobkyne ako súdneho\nexekútora.\nV rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\na konanie mu prechádzajúce, najmä z pohľadu, či súd prvého stupňa sa v danej veci vysporiadal so\nsplnením zákonných podmienok súdneho prieskumu.\nPodľa § 244 ods.1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho\norgánu\").\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nZákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje\nrealizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na\nnezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods.1 Ústavy SR). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych\norgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd\npreskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je správne súdnictvo založené na\nprincípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSR, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah\nprávomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú ( § 248 OSP).\nPodľa § 248 písm. a) až d_OSP súdy nepreskúmavajú:\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania,\nb) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\n\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,\nd) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\nPodľa čl. 1 ods.1,2 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže\nsa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá\nmedzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.\nPodľa čl.2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 222 ods. 1 exekučného poriadku minister môže pozastaviť exekútorovi výkon funkcie\nexekútora, ak bolo proti nemu začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin\nsúvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Rovnako\nmôže pozastaviť exekútorovi výkon funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie\nza závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého\nstupňa.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl.1\nods.1 ústavy). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu môžu konať a\nteda musia konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\n(čl.2 ods.2 ústavy).\nVylúčenie z preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu musí byť\nvýslovné a platí to aj pre vylúčenie preskúmavania zákonnosti postupu správneho orgánu. K vylúčeniu\nrozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom.\nPodľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala\nneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,\nak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu\nžaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.\n2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nV danom prípade krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho\nprieskumu má predbežný charakter. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj odvolací súd a napokon aj\nžalobkyňa. Platnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného o pozastavení výkonu funkcie súdneho\nexekútora, ktoré súvisí s disciplinárnym konaním za čin, za ktorý môže byť žalobkyňa odvolaná s funkcie\nsúdneho exekútora podľa § 221 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku končí vyhlásením rozsudku súdu\nprvého stupňa. Vzhľadom na predbežný charakter napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že podľa § 248\npísm. a) OSP takéto rozhodnutie správneho orgánu je vylúčené zo súdneho prieskumu, a preto konanie\nv zmysle § 250d ods. 3 OSP malo byť uznesením zastavené.\nVychádzajúc z uvedeného krajský súd v prejednávanej veci procesne pochybil, keď napriek tomu,\nže súdy v správnom súdnictve podľa § 248 písm. a) OSP nemajú právomoc preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu predbežnej povahy, na základe žaloby preskúmal rozhodnutie žalovaného o\npozastavení funkcie žalobkyne ako súdneho exekútora do vyhlásenia rozsudku prvého stupňa a v merite\nveci rozhodol, keďže zo skutkových okolností a vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného treba považovať za rozhodnutie predbežnej povahy.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave podľa 250ja ods. 3, veta druhá OSP v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods.1, písm. h) OSP\nzrušil a podľa § 246c ods.1 v spojení s § 221 ods.2 konanie zastavil v zmysle § 250d ods. 3 OSP.\nOdvolací súd vzhľadom na zastavenie konanie nemal právny dôvod zaoberať sa námietkami žalobkyne\nuvádzané v odvolaní. K tomu len poznamenáva, že v ustanovení § 222 Exekučného poriadku sú\ntaxatívne uvedené dôvody umožňujúce ministrovi spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie exekútora,\npoukazom na komentár k Exekučnému poriadku č. 233/1995 Z.z..\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 246c OSP v spojení s § 224\nods.1 a s § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania, pretože konanie bolo zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich\nnáhradu (žalobca nebol v konaní úspešný).\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/162/2012", "guid": "e144927b-f0bb-4fa4-bfcf-35f75be098e0:33f217e3-8adb-43d5-9b71-c9fc6068a434", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}