Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžf/38/2013 8012200565 30. 04. 2015 Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci žalobcu EURO KAMEŇ s.r.o. so sídlom Spišské Podhradie, Štefánikova č.43, zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného z 8. júna 2012, číslo 1020505/1/1023751/2012, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2013, č. k. 2S/31/2012-76, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2013, č. k. 2S/31/2012-76, p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,56 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Katunského, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., Košice, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. júna 2013, č. k. 2S/31/2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 8. júna 2012 číslo 1020505/1/1023751/2012, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer z 14. februára 2012 č. 9720301/1/102049/2012/Rus Daňového úradu Prešov. Dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov") správca dane vyrubil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 31 695,28 € s odôvodnením, že daň po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2009. Súčasne krajský súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia rozsudku krajský súd zistil, že Daňový úrad Levoča listom z 20. januára 2011 oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za obdobie január až november 2009 tak, že daňová kontrola začne 2. februára 2011 v priestoroch daňového subjektu EURO KAMEŇ s.r.o. so sídlom Štefánikova 43, Spišské podhradie. Podľa názoru krajského súdu táto skutočnosť ovplyvňuje aj ďalší priebeh daňovej kontroly. Následne z písomností vyplýva, že protokol zo 16. januára 2012 pod č. 9720/401/428/2012/Les bol prerokovaný daňovým subjektom dňa 3. februára 2012, čo potvrdil aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a tiež žalovaný ako odvolací orgán v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí, teda po lehote uvedenej v ustanovení § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov. Krajský súd s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 24/2010-57 z 29. júna 2010, uznesenie Ústavného súdu, č. k. IV. ÚS 405/09-28 z 10. decembra 2009 a právny názor vyslovený NS SR v rozsudku 3 Sžf 2/2009 z 29. januára 2009, ako aj v rozsudku 3 Sžf 1/2009 z 29.
januára 2009 akceptoval námietku žalobcu, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako to ustanovuje citovaný zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený túto lehotu nad zákonom stanovenú hranicu predlžovať. Daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, čím porušil nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, 2 cit. zákona. Krajský súd uviedol, že na túto námietku žalobcu musel prihliadať aj keď bola uplatnená až v písomnom podaní žalobcu z 5. decembra 2012, pretože ide o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorou sa súd musí zaoberať v každom štádiu konania, a to i bez návrhu žalobcu. Uvedený postup správcu dane spôsobil v daňovom konaní nezákonnosť týchto rozhodnutí práve s poukazom na dôkazný prostriedok „Protokol“ zo dňa 16. januára 2012. Podľa názoru krajského súdu správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b) bod 11 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ vyplýva z konania, ktoré predchádzalo vydaniu dodatočného platobného výmeru správcom a následného vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že tento postup správcu dane spôsobil v daňovom konaní nezákonnosť týchto rozhodnutí práve s poukazom na uvedený dôkazný prostriedok, a to „Protokol“ zo dňa 16. januára 2012, ktorý bol prerokovaný správcom dane s daňovým subjektom 3. februára 2012, tak postupoval v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. e) OSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného pre vadu konania, ktorá spôsobila nezákonnosť zrušil. Krajský súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 771,02 €. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie. Namietal záver krajského súdu v tom, že ak bol v danom prípade prerokovaný protokol o kontrole dňa 3. februára 2012, teda jeden deň po uplynutí lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola ukončená, protokol sa stal nezákonným dôkazom spôsobujúcim nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov. Žalovaný uviedol, že posúdenie protokolu o kontrole ako „dôkazného prostriedku“ v zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov nie je správne, nakoľko uvedené ustanovenie charakterizuje ako dôkaz všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Protokol podľa názoru žalovaného týmto prostriedkom nie je. Protokolom o kontrole, ktorý je iba sumárom výsledkov správcu dane (tak ho po obsahovej a formálnej stránke charakterizuje § 15 ods. 10 a 11 zákona o správe daní a poplatkov ), nie je možné ani zistiť, ani objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti sa v priebehu daňovej kontroly zisťujú a objasňujú dôkazmi predloženými daňovým subjektom alebo zabezpečenými dôkazmi správcom dane a tie tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Podľa názoru žalovaného ak by boli protokoly o daňových kontrolách v zmysle § 29 ods. 4 tohto zákona dôkazným prostriedkom, muselo by ísť o protokoly z iných vykonaných kontrol, pričom výlučne iba prostredníctvom skutočností v nich uvedených je možné zistiť alebo vo väčšine prípadov najmä objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v práve vykonávanej daňovej kontrole. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalovaného protokol z kontroly vyhotovený v určitom čase nemôže mať za nijakých okolností také dôsledky, aké uvádza krajský súd, a také následky nemôže mať ani následne prebiehajúci proces daňového konania, v ktorom správca dane disponuje okrem iných súčastí spisového materiálu aj protokolom o kontrole. A teda ani vydaný dodatočný platobný výmer nemôže byť z tohto dôvodu zaťažený vadou nezákonnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní nezakladajú dôvod na jeho zrušenie. Žalovaný aj sám akceptuje, že daňová kontrola prekročila maximálnu zákonnú lehotu jej trvania. Potom toto porušenie zákonného postupu má za následok nepoužiteľnosť akýchkoľvek zistení z takto nezákonnej daňovej kontroly v neprospech daňového subjektu. Uvedené je totiž okrem uvedenej východiskovej zásade daňového konania v § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, konkretizované zdôraznené aj § 29 ods. 4 tohto zákona tým, že dôkazné prostriedky nesmú byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP v spojení s § 246c ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523246c'&ucin-k-dni='30.12.9999'>veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523212'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP v spojení s § 246c ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523246c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá OSP), odvolanie žalovaného prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250ja'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523156'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523156'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP v spojení s § 246c ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523246c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá a § 211 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523211'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523247'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým správca dane, Daňový úrad Prešov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 31 695,28 € za zdaňovacie obdobie november 2009, ktoré žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím potvrdil. Pre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo potrebné preskúmať aj správnosť procesného postupu správnych orgánov v daňovom konaní a dodržanie procesných práv žalobcu počas daňového konania. Konaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami. Preskúmavacie súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, teda je v rozpore s právnym poriadkom. Súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí žalobca vo svojej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je žalobou viazaný. Podľa § 250j ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250j'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 250j ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250j'&ucin-kdni='30.12.9999'> OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Okrem dôvodov nezákonnosti rozhodnutia uvedených v § 250j ods. 3 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250j'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP v konaní tiež môže dôjsť k vydaniu správneho aktu postihnutého vadou, ktorej závažnosť je tak evidentná, že nemôže byť právnym poriadkom tolerovaná, preto sa musí tento správny akt považovať za nemajúci žiadny právny účinok - za právne ničotný. Súd prihliada k existencii tejto skutočnosti aj keď ju žalobca nenamietal. Podľa § 165 (Prechodné ustanovenia) ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010) daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165 ods. 4 daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov o výsledku zistenia daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného splnomocnenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 15 ods. 13 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní a poplatkov ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená
podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa § 15 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Podľa § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 2. februára 2011 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/1190/2012/Les dňa 7. júla 2011 požiadal správca dane Daňové riaditeľstvo SR, o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu do 2. februára 2012, ktorej žiadosti bolo prípisom z 15. júla 2011 číslo VII/320/73-3357/11 vyhovené. Následne správca dane 21. júla 2011 oznámil žalobcovi, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená do 2. februára 2011. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, že správca dane podaním zo 16. januára 2012 č. 9720/401/429/2012/Les, vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.7920/401/428/2012/Les zo dňa 16. januára 2012 v sídle žalobcu a termín prerokovania protokolu určil na 3. februára 2012 o 10,00 hodine. V prílohe tohto prípisu bol protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo 16. januára 2012. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní z 3. februára 2012 č. 9712401/5/1190/2012/Les vo veci prerokovania protokolu č. 9720/401/429/2012/Les o výsledku zistenia z daňovej kontroly, dane z pridanej hodnoty za obdobie január až november 2009 vykonanej u daňového subjektu EURO KAMEŇ, s.r.o., Štefánikova 43, Spišské Podhradie, spísanej správnom dane, Daňovým úradom Prešov pobočka Poprad na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 11 zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 4 daňového poriadku, sa za daňový subjekt zúčastnil jeho konateľ. Podľa obsahu zápisnice za zdaňovacie obdobie bol zistený rozdiel v sume 32 168,28 €, s ktorým daňový subjekt nesúhlasil. Zápisnica bola za daňový subjekt podpísaná 3. februára 2012 konateľom daňového subjektu a dvomi zamestnancami správcu dane. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní, lehota ustanovená v § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 cit. zákona.). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní). Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho typu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v § 15 ods. 17 cit. zákona, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. Tento právny názor je konformný s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že „zákaz prekročiť zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť“. Vzhľadom k tomu, že daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní a poplatkov končí prerokovaním protokolu a keďže v danom prípade daňová kontrola začala dňa 2.
februára 2011 mala byť ukončená prerokovaním protokolu najneskôr dňa 2. februára 2012 v súlade s predĺžením lehoty na jej vykonanie tak, ako to povolil žalovaný prípisom zo dňa z 15. júla 2011. V danom prípade však správca dane z nepochopiteľného dôvodu určil termín na prerokovanie protokolu na 3. februára 2012. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu presiahla lehotu jedného roka. Z obsahu administratívneho ani súdneho spisu nemal najvyšší súd za preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval a že by mu žalobca nebol poskytol primeranú súčinnosť. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno sa stotožniť s odôvodnením žalovaného, že lehota nebola dodržaná len jeden deň, a preto by sa na toto omeškanie nemalo prihliadať. Ak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly (bez ohľadu na dobu jej nedodržania) porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v danom prípade tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá cit. zákona). V danom prípade predmetný protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru správcu dane, čo znamená, že celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza tak zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto skutočnosti, je rovnako nezákonné (k tomu pozri bližšie nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010). Podľa názoru najvyššieho súdu v konaní žalovaného správneho orgánu uvedená skutočnosť spôsobuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250j'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 250ja ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250ja'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta druhá OSP a za použitia § 219 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523219'&ucin-kdni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523219'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 246c pds.1 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523224'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP, v spojení s § 246c ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523246c'&ucin-k-dni='30.12.9999'> veta prvá OSP, s poukazom na § 250k ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250k'&ucin-kdni='30.12.9999'> OSP a § 151 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523151'&ucin-kdni='30.12.9999'> OSP tak, že úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2013 - vyjadrenie k odvolaniu v sume 130,16 € podľa § 11 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='655/2004%20Z.z.%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vyhlášky č. 655/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='655/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ďalej advokátovi mu patrí režijný paušál v sume 7,81 € a 20% DPH zo sumy 137,971 € podľa § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252318'&ucin-k-dni='30.12.9999'> cit. vyhlášky, celkom 165,56 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 <aspi:// module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 757/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='757/2004%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.