{"guid": "b242cc1f-eb4d-4dfd-95e7-f25ba4d7957f:8ef3d86c-959d-44b8-bab1-e852900e7e7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1", "spisova_znacka": "7Sžf/38/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/38/2013 z 30. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2015, sp. zn. 7Sžf/38/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1", "identifikacne_cislo": "8012200565", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ef3d86c-959d-44b8-bab1-e852900e7e7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžf/38/2013\n8012200565\n30. 04. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:8012200565.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci žalobcu\nEURO KAMEŇ s.r.o. so sídlom Spišské Podhradie, Štefánikova č.43, zastúpený JUDr. Miroslavom\nKatunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu žalovaného z 8. júna 2012, číslo 1020505/1/1023751/2012, na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2013, č. k. 2S/31/2012-76, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2013, č. k.\n2S/31/2012-76, p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,56 € na účet\njeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Katunského, vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., Košice, č.ú.:\nXXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXX, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom z 19. júna 2013, č. k. 2S/31/2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 8. júna\n2012 číslo 1020505/1/1023751/2012, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný\nvýmer z 14. februára 2012 č. 9720301/1/102049/2012/Rus Daňového úradu Prešov. Dodatočným\nplatobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov\")\nsprávca dane vyrubil daňovému subjektu, žalobcovi, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie november 2009 v sume 31 695,28 € s odôvodnením, že daň po daňovej kontrole sa odlišuje\nod dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2009. Súčasne krajský súd\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa odôvodnenia rozsudku krajský súd zistil, že Daňový úrad Levoča listom z 20. januára 2011\noznámil žalobcovi ako daňovému subjektu vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za\nobdobie január až november 2009 tak, že daňová kontrola začne 2. februára 2011 v priestoroch\ndaňového subjektu EURO KAMEŇ s.r.o. so sídlom Štefánikova 43, Spišské podhradie. Podľa názoru\nkrajského súdu táto skutočnosť ovplyvňuje aj ďalší priebeh daňovej kontroly. Následne z písomností\nvyplýva, že protokol zo 16. januára 2012 pod č. 9720/401/428/2012/Les bol prerokovaný daňovým\nsubjektom dňa 3. februára 2012, čo potvrdil aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a tiež žalovaný\nako odvolací orgán v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí, teda po lehote uvedenej v ustanovení\n§ 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov.\nKrajský súd s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 24/2010-57 z 29.\njúna 2010, uznesenie Ústavného súdu, č. k. IV. ÚS 405/09-28 z 10. decembra 2009 a právny názor\nvyslovený NS SR v rozsudku 3 Sžf 2/2009 z 29. januára 2009, ako aj v rozsudku 3 Sžf 1/2009 z 29.\n\njanuára 2009 akceptoval námietku žalobcu, že daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako to\nustanovuje citovaný zákon, preto ani druhostupňový správny orgán nie je oprávnený túto lehotu nad\nzákonom stanovenú hranicu predlžovať. Daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej\nkontroly, čím porušil nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu\nprimeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, 2 cit.\nzákona. Krajský súd uviedol, že na túto námietku žalobcu musel prihliadať aj keď bola uplatnená až\nv písomnom podaní žalobcu z 5. decembra 2012, pretože ide o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorou sa súd musí zaoberať v každom štádiu konania, a to i bez\nnávrhu žalobcu. Uvedený postup správcu dane spôsobil\nv daňovom konaní nezákonnosť týchto rozhodnutí práve s poukazom na dôkazný prostriedok „Protokol“\nzo dňa 16. januára 2012.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b)\nbod 11 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)\ndodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň\nzistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,\nalebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nPodľa názoru krajského súdu pokiaľ vyplýva z konania, ktoré predchádzalo vydaniu dodatočného\nplatobného výmeru správcom a následného vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, že tento\npostup správcu dane spôsobil v daňovom konaní nezákonnosť týchto rozhodnutí práve s poukazom na\nuvedený dôkazný prostriedok, a to „Protokol“ zo dňa 16. januára 2012, ktorý bol prerokovaný správcom\ndane s daňovým subjektom 3. februára 2012, tak postupoval v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm.\ne) OSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného pre vadu konania, ktorá spôsobila nezákonnosť zrušil.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho\nprávneho zástupcu trovy konania vo výške 771,02 €.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie. Namietal záver krajského súdu v tom, že ak\nbol v danom prípade prerokovaný protokol o kontrole dňa 3. februára 2012, teda jeden deň po uplynutí\nlehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola ukončená, protokol sa stal nezákonným dôkazom spôsobujúcim\nnezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov. Žalovaný uviedol, že posúdenie protokolu o kontrole ako\n„dôkazného prostriedku“ v zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov nie\nje správne, nakoľko uvedené ustanovenie charakterizuje ako dôkaz všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.\nProtokol podľa názoru žalovaného týmto prostriedkom nie je. Protokolom o kontrole, ktorý je iba\nsumárom výsledkov správcu dane (tak ho po obsahovej a formálnej stránke charakterizuje § 15 ods. 10\na 11 zákona o správe daní a poplatkov ), nie je možné ani zistiť, ani objasniť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti. Skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti\nsa v priebehu daňovej kontroly zisťujú a objasňujú dôkazmi predloženými daňovým subjektom alebo\nzabezpečenými dôkazmi správcom dane a tie tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Podľa\nnázoru žalovaného ak by boli protokoly o daňových kontrolách v zmysle § 29 ods. 4 tohto zákona\ndôkazným prostriedkom, muselo by ísť o protokoly z iných vykonaných kontrol, pričom výlučne iba\nprostredníctvom skutočností v nich uvedených je možné zistiť alebo vo väčšine prípadov najmä objasniť\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti v práve vykonávanej daňovej kontrole.\nZ uvedených dôvodov podľa názoru žalovaného protokol z kontroly vyhotovený v určitom čase nemôže\nmať za nijakých okolností také dôsledky, aké uvádza krajský súd, a také následky nemôže mať ani\nnásledne prebiehajúci proces daňového konania, v ktorom správca dane disponuje okrem iných súčastí\nspisového materiálu aj protokolom o kontrole. A teda ani vydaný dodatočný platobný výmer nemôže byť\nz tohto dôvodu zaťažený vadou nezákonnosti. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť\nako vecne správny. Uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní nezakladajú dôvod na jeho zrušenie.\nŽalovaný aj sám akceptuje, že daňová kontrola prekročila maximálnu zákonnú lehotu jej trvania.\nPotom toto porušenie zákonného postupu má za následok nepoužiteľnosť akýchkoľvek zistení z takto\nnezákonnej daňovej kontroly v neprospech daňového subjektu. Uvedené je totiž okrem uvedenej\nvýchodiskovej zásade daňového konania v § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, konkretizované\nzdôraznené aj § 29 ods. 4 tohto zákona tým, že dôkazné prostriedky nesmú byť získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns\n§ 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP), odvolanie\nžalovaného prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1\n a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a\n§ 211 ods. 2 OSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým správca dane, Daňový úrad Prešov vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 31 695,28 € za zdaňovacie obdobie november 2009,\nktoré žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím potvrdil.\nPre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo potrebné preskúmať aj\nsprávnosť procesného postupu správnych orgánov v daňovom konaní a dodržanie procesných práv\nžalobcu počas daňového konania.\nKonaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo\nvykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi\nnormami.\nPreskúmavacie súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Základnou podmienkou úspešnosti\nžaloby je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, teda je v rozpore s právnym poriadkom.\nSúd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí žalobca vo\nsvojej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je žalobou viazaný.\nPodľa § 250j ods. 2 \nOSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že\na/ rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nb/ zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,\nc/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,\nd/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,\ne/ v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPodľa ustanovenia § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj\n\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.\nSúd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to\nnebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.\nOkrem dôvodov nezákonnosti rozhodnutia uvedených v § 250j ods. 3 OSP v konaní tiež môže\ndôjsť k vydaniu správneho aktu postihnutého vadou, ktorej závažnosť je tak evidentná, že nemôže byť\nprávnym poriadkom tolerovaná, preto sa musí tento správny akt považovať za nemajúci žiadny právny\núčinok - za právne ničotný. Súd prihliada k existencii tejto skutočnosti aj keď ju žalobca nenamietal.\nPodľa § 165 (Prechodné ustanovenia) ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010) daňové\nkonania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra\n2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre\ndaňový subjekt priaznivejšie.\nPodľa § 165 ods. 4 daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto\nzákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 2 ods. 1 \nzákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov o výsledku zistenia daňovej kontroly alebo\no určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa §\n17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a\nna jeho prerokovanie, vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu\nsa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto\nprotokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr\ndo ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa\nkontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu\ndane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu,\nmôže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol\naj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na\nprerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe\npísomného splnomocnenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole\nopraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným subjektom alebo\ns jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane\njeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu\nje súčasťou protokolu.\nPodľa § 15 ods. 13 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov daňová kontrola je ukončená dňom\nprerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\nPodľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej\nvete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide\no daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\nPodľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní a poplatkov ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15\nnemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená\n\npodľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový\nsubjekt.\nPodľa § 15 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa\nodsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom\nkonaní.\nPodľa § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že daňová\nkontrola u žalobcu začala dňa 2. februára 2011 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní č.\n9712401/5/1190/2012/Les dňa 7. júla 2011 požiadal správca dane Daňové riaditeľstvo SR, o predĺženie\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu do 2. februára 2012, ktorej žiadosti bolo prípisom z 15.\njúla 2011 číslo VII/320/73-3357/11 vyhovené. Následne správca dane 21. júla 2011 oznámil žalobcovi,\nže lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená do 2. februára 2011.\nĎalej mal najvyšší súd za preukázané, že správca dane podaním zo 16. januára 2012 č.\n9720/401/429/2012/Les, vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z daňovej\nkontroly č.7920/401/428/2012/Les zo dňa 16. januára 2012 v sídle žalobcu a termín prerokovania\nprotokolu určil na 3. februára 2012 o 10,00 hodine. V prílohe tohto prípisu bol protokol o výsledku zistenia\nz daňovej kontroly zo 16. januára 2012.\nPodľa zápisnice o ústnom pojednávaní z 3. februára 2012 č. 9712401/5/1190/2012/Les vo veci\nprerokovania protokolu č. 9720/401/429/2012/Les o výsledku zistenia z daňovej kontroly, dane z\npridanej hodnoty za obdobie január až november 2009 vykonanej u daňového subjektu EURO KAMEŇ,\ns.r.o., Štefánikova 43, Spišské Podhradie, spísanej správnom dane, Daňovým úradom Prešov pobočka\nPoprad na základe zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a\ncolníctva, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 11 zákona o správe daní a poplatkov\nv nadväznosti na § 165 ods. 4 daňového poriadku, sa za daňový subjekt zúčastnil jeho konateľ. Podľa\nobsahu zápisnice za zdaňovacie obdobie bol zistený rozdiel v sume 32 168,28 €, s ktorým daňový\nsubjekt nesúhlasil. Zápisnica bola za daňový subjekt podpísaná 3. februára 2012 konateľom daňového\nsubjektu a dvomi zamestnancami správcu dane.\nVychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní, lehota ustanovená v § 15 ods.\n17 zákona o správe daní a poplatkov je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho\ndaňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová\nkontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu) predstavuje závažný\na intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany správcu\ndane, čo vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly\n(§ 15 ods. 6 cit. zákona.). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom\nchránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti\n(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu (§ 2 ods. 2 zákona o\nspráve daní). Túto požiadavku formuloval zákonodarca celkom exaktne určením limitov konkrétneho\ntypu zásahu. Pri daňovej kontrole bol v čase jej vykonávania u žalobcu uvedený limit ustanovený v §\n15 ods. 17 cit. zákona, z ktorého vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že daňovú kontrolu nemožno\nvykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon.\nTento právny názor je konformný s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným\nv náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Z tohto nálezu ďalej vyplýva, že „zákaz prekročiť\nzákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky,\nže kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú\nsúčinnosť“.\nVzhľadom k tomu, že daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 15 ods. 13 zákona o správe daní a\npoplatkov končí prerokovaním protokolu a keďže v danom prípade daňová kontrola začala dňa 2.\n\nfebruára 2011 mala byť ukončená prerokovaním protokolu najneskôr dňa 2. februára 2012 v súlade s\npredĺžením lehoty na jej vykonanie tak, ako to povolil žalovaný prípisom zo dňa z 15. júla 2011. V danom\nprípade však správca dane z nepochopiteľného dôvodu určil termín na prerokovanie protokolu na 3.\nfebruára 2012. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu presiahla lehotu jedného roka.\nZ obsahu administratívneho ani súdneho spisu nemal najvyšší súd za preukázané, že by žalobca so\nsprávcom dane nespolupracoval a že by mu žalobca nebol poskytol primeranú súčinnosť.\nPodľa názoru najvyššieho súdu nemožno sa stotožniť s odôvodnením žalovaného, že lehota nebola\ndodržaná len jeden deň, a preto by sa na toto omeškanie nemalo prihliadať.\nAk správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly (bez ohľadu na dobu jej\nnedodržania) porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj\nzásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola v danom prípade tak nebola\nvykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného\nprostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá cit. zákona).\nV danom prípade predmetný protokol bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru\nsprávcu dane, čo znamená, že celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Rozhodnutie,\nktoré je jeho zavŕšením, vychádza tak zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly\na zachytených v protokole o takejto skutočnosti, je rovnako nezákonné (k tomu pozri bližšie nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010).\nPodľa názoru najvyššieho súdu v konaní žalovaného správneho orgánu uvedená skutočnosť spôsobuje\ntakú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/\n OSP).\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá\nOSP a za použitia § 219 ods. 1 a \nv spojení s § 246c pds.1 OSP ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP, v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá\nOSP, s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP tak, že úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena za\njeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2013 - vyjadrenie k odvolaniu v sume 130,16 € podľa § 11\nods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ďalej advokátovi\nmu patrí režijný paušál v sume 7,81 € a 20% DPH zo sumy 137,971 € podľa § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3\n cit. vyhlášky, celkom\n165,56 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/31/2012", "guid": "9539586a-d6b0-43e7-a82a-6ad43afc415d:7bfe8358-89e1-477a-a422-8128d201485b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}