Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžo/29/2013 7013200494 30. 04. 2015 Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2015:7013200494.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľa I., bytom v G., O., proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom v Košiciach, Moyzesova č. 18, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 5. apríla 2013, sp. zn. 167/13, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 1. októbra 2013, č.k. 2Sp/18/2013-25, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 1. októbra 2013, č.k. 2Sp/18/2013-25, p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 1. októbra 2013, č.k. 2Sp/18/2013-25, potvrdil rozhodnutie odporcu z 5. apríla 2013, sp. zn. 167/13 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“). Podľa názoru krajského súdu z ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu spočíva v skúmaní, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na právoplatné súdne rozhodnutia týkajúce sa existencie ručiteľského záväzku navrhovateľa a jeho povinnosti zaplatiť dlžnú sumu právnemu nástupcovi Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava, a tiež na to, že navrhovateľ okrem svojich tvrdení, ktoré však prvýkrát uviedol až v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 13C/117/2006 pred Okresným súdom Košice II., nepredložil žiadne objektívne a relevantné dôkazy o tom, že Prvá stavebná sporiteľňa svojím postupom pri uzatváraní zmluvy s U. D. poškodila jeho dobré meno a že ručiteľský záväzok navrhovateľa má na neho nepriaznivý dopad. Stotožnil sa so záverom odporcu, že uplatňovanie nároku na ochranu osobnosti proti Prvej stavebnej sporiteľni nemožno považovať za dôvodný. Navrhovateľ ani po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu neoznačil a nepredložil súdu žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili záver odporcu, že podaním žaloby v danej veci ide u neho o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, a preto krajský súd považoval rozhodnutie odporcu za vydané v súlade so zákonom.
Krajský súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, lebo nepovažoval dôvod uvedený v návrhu navrhovateľa o odročenie pojednávania za dôležitý dôvod, pre ktorý by mohol odročiť pojednávanie. Navrhovateľ žiadosťou zo 16. septembra 2013 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 1. októbra 2013 z dôvodu, že dňa 30. septembra 2013 o 13:00 hod. má vytýčené pojednávanie pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 6S/43/2013, kde vystupuje ako navrhovateľ a nesúhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho účasti. Pojednávanie určené na deň 30. septembra 2013 na Okresnom súde v Lučenci však krajský súd nepovažoval za kolíziu v termínoch pojednávaní, vzhľadom na to, že sa navrhovateľ mohol dostaviť na určený termín dňa 1. októbra 2013 o 9:00 hod. na Krajský súd v Košiciach. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľ oprávnene namietal v opravnom prostriedku, že odporca ho neoboznámil s podkladom pre vydanie svojho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemohol predložiť, resp. navrhovať žiadne dôkazy, avšak porušenie tohto procesného ustanovenia správneho poriadku nemal za následok nezákonnosť rozhodnutia odporcu. Vo včas podanom odvolaní navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd porušil jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces, a to tým, že napriek včasnému písomnému ospravedlneniu, vo veci pojednával a vyniesol rozsudok bez dokazovania. Krajský súd nebral na zreteľ, že je na invalidnom dôchodku, bez iného príjmu, nemajetný a ani na skutočnosť, že konanie pred iným súdom (v Lučenci) nie je v mieste jeho trvalého bydliska. Nasledujúci deň sa ani nemohol dostatočne pripraviť na pojednávanie a nemal ani finančné prostriedky na cestu späť po pojednávaní v Lučenci a musel ísť stopom. Uviedol, že ako navrhovateľ podľa platného OSP má právo byť na pojednávaní, prednášať dôkazy a vyjadrovať sa k relevantným skutočnostiam pred ukončením dokazovania a vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Ďalej tiež namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a doteraz skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Podľa jeho názoru je rozsudok krajského súdu zákonný a vecne správny, vydaný v súlade s právnymi predpismi, a preto považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné. Zotrval v plnom rozsahu na obsahu svojho vyjadrenia z 28. júna 2013 ako aj na obsahu v odôvodnení napádaného rozhodnutia odporcu uvedených skutočností a tu citovaných zákonných ustanovení. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 OSP). Podľa § 30 OSP účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 115 ods. 1 a 2 OSP ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 2 OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým konštatuje, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne námietky a skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s odôvodnením krajského súdu v celom rozsahu stotožňuje, a preto nepovažuje za účelné opakovane uvádzať skutočnosti, ktoré už uviedol krajský súd. V súlade s § 219 ods. 2 OSP už len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu najvyšší súd považuje za nutné uviesť nasledovné dôvody. Z obsahu žaloby o ochranu osobnosti z 15. júna 2011 vyplýva, že sa navrhovateľ domáhal, aby konajúci súd zaviazal Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s. zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 40 000,- eur titulom odškodného, v dôsledku navrhovateľom tvrdeného porušenia jeho práv na ochranu osobnosti. Porušenie ochrany osobnosti videl navrhovateľ v tom, že U. D. ako dlžníčka uzavrela 1. októbra 2001 s Prvou stavebnou sporiteľňou úverovú zmluvu na 400 000 Sk, v ktorej mala navrhovateľa uviesť ako ručiteľa podvodným spôsobom, lebo sfalšovala navrhovateľov podpis a príjmový doklad o výške navrhovateľovho príjmu za obdobie od 1. januára 2001 do 31. augusta 2001. V predmetnom občianskoprávnom konaní, vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18 C 77/2011, navrhovateľ požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesením Okresného súdu Košice II z 22. decembra 2011, č.k. 18 C 77/2011-31, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012, č.k. 11 Co/7/2012-39, navrhovateľovi nebolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané.
Uznesením Okresného súdu Košice II z 3. decembra 2012, č.k. 18C/77/2011-79, bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o dovolaní podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012, č.k. 11 Co/7/2012-39. Okresný súd Košice II listom z 31. októbra 2012 odkázal navrhovateľa v zmysle § 30 OSP na Centrum právnej pomoci - Kanceláriu Košice (odporcu), ktoré malo rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012, č.k. 11 Co/7/2012-39. Žiadosťou z 12. decembra 2012 navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej v opise okolností sporu uviedol, že žaluje Prvú stavebnú sporiteľňu za poskytnutie úveru U.. D. a to spáchaním trestného činu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pričom vec je momentálne na Najvyššom súde Slovenskej republiky. V údajoch o konaní v žiadosti navrhovateľ uviedol, že žiada právnu pomoc v rámci prebiehajúceho súdneho konania vedenom pod sp. zn. 18 C/77/2011, ako aj v rámci súdneho konania, ktoré sa týka už vydaného súdneho rozhodnutia č.k. 18 C 77/2011-79. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní vo veci ochrany osobnosti vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18C/77/2011, a teda aj pre účely dovolacieho konania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2012, č.k. 11 Co/7/2012-39, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Košice II z 22. decembra 2011, č.k. 18C/77/2011-31, o nepriznaní oslobodenia navrhovateľa od súdnych poplatkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že o existencii povinnosti navrhovateľa plniť ručiteľský záväzok z úverovej zmluvy bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 13C/117/2006. Preto pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že k porušeniu ochrany osobnosti malo dôjsť uzavretím predmetnej úverovej zmluvy medzi U. D. a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., podľa ktorej bol navrhovateľ ručiteľom, tak uplatňovanie predmetného nároku na ochranu osobnosti proti Prvej stavebnej sporiteľni nemožno považovať za dôvodné, lebo platnosť navrhovateľovho ručiteľského záväzku nebola súdmi spochybnená a navrhovateľ svoje tvrdenia uvedené v žalobe o ochranu osobnosti nepodporil žiadnymi relevantnými listinnými ani inými dôkazmi. Jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je podmienka, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že navrhovateľ ani v opravnom prostriedku, ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nespochybnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami záver odporcu, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18C/77/2011, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Navrhovateľ navyše v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti predmetného rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu týkajúcich sa preskúmavaného rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ sa v odvolaní v podstate obmedzil na namietanie prejednania veci v jeho neprítomnosti pred krajským súdom. K uvedenej námietke treba poznamenať, že navrhovateľovi bolo 16. septembra 2013 doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na 1. októbra 2013, a teda navrhovateľ mal dostatok času na prípravu, ktorým sa v zmysle § 115 ods. 2 OSP považuje spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Navrhovateľ síce doručil súdu ospravedlnenie neúčasti, avšak neuviedol v ňom v zmysle § 119 ods. 1 a 2 OSP žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa pojednávanie mohlo odročiť. Dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania nemôže byť dôvod, že navrhovateľ mal v inej veci nariadené pojednávanie pred iným súdom mimo miesta svojho bydliska na deň pred pojednávaním, ktoré žiadal odročiť, lebo hoci mal navrhovateľ nariadené pojednávania dva dni po sebe, nedošlo tým ku kolízií termínov. Navrhovateľ sa preto na druhý deň po pojednávaní na Okresnom súde v Lučenci mohol dostaviť na Krajský súd v Košiciach a využiť svoje právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti. Byť prítomný na pojednávaní je právom účastníka konania, avšak keď toto svoje právo bez dôležitého dôvodu nevyužije, nemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. V takom prípade súd môže prejednať vec v neprítomnosti účastníka (§ 101 ods. 2 OSP). Aj keď krajský súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, neznamená to, že sa neoboznámil s vecou a nevykonal žiadne dokazovanie. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní Krajského súdu v Košiciach z 1. októbra 2013 (ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu), krajský súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia odporcu z 10. apríla 2013 a jeho doplnením zo 14. mája 2013, vyjadrením odporcu z 28. júna 2013, ako aj s pripojeným administratívnym spisom odporcu. Nie je preto možné prisvedčiť navrhovateľovi, že krajský súd pojednával a vyniesol rozsudok bez dokazovania. V podanom odvolaní navrhovateľ ani neuviedol, v čom by malo byť zistenie skutkového stavu krajským súdom nesprávne alebo neúplné. Odvolací súd preto závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods.3, veta druhá v spojení s § 246c ods.1, veta prvá a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá a s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný a odporcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.