Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžf/3/2013 6011200834 11. 06. 2015 Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: JOTKA s.r.o., so sídlom v Humennom, Štefánikova č. 5238/26, IČO: 45 420 238 zastúpený JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, so sídlom v Humennom, Nám. slobody č. 2, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 15. júla 2011, č. 1/225/11723-70395/2011/990723-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. februára 2013, č. k. 2S/44/2011-35, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. februára 2013, č. k. 2S/44/2011-35 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. februára 2013, č. k. 2S/44/2011-35, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, právneho predchodcu žalovaného, z 15. júla 2011, č. 1/225/11723-70395/2011/990723-r, ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Humenné, dodatočného platobného výmeru z 5. apríla 2011, číslo: 703/230/13368/11/Kls. Týmto výmerom správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 128 838,75 €. Dôvodom dorubenia predmetnej daňovej povinnosti bola faktúra č. 10002 z 11. augusta 2010 vystavená žalobcom pre odberateľa označeného ako „EMKA" Krzysztof Rdest, Ul. Gen. Grota Roweckiego 6, 963 00 Žyrardów, Poľska republika, IČ DPH: PL5291613714, ktorou vyúčtoval rôzny textilný tovar (tričká, vesty, obleky, saká. sukne, nohavice, kostýmy, kabáty, šaty, baloniaky, detské maskáčové komplety) vo fakturovanej cene celkom 806 937,46 e s odôvodnením, že platiteľ dane nedodal tovar deklarovanému odberateľovi, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili a vyvrátili skutočnosti zistené správcom dane. Podľa preverovanej faktúry dodanie tovaru nebolo zdanené nadobúdateľom v inom členskom štáte a pri jeho dodaní v tuzemsku podľa faktúr č. 02/2010 z 20. apríla 2010, č. 12052010 z 12. mája 2010 a č. 170610 zo l7. júna 2010 si platiteľ odpočítal daň. Preto správca dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o DPH") určil daň za tovar uvedený na preverovanej faktúre vo výške 128 838,75 €.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím z 15. júla 2011, č.: 1/225/11723-70395/2011/990723-r, vydaným podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní dodatočný platobný výmer správcu dane z 5. apríla 2011, číslo: 703/230/13368/11/Kls potvrdil. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že ide o dodávateľsko - odberateľský vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou „EMKA", so sídlom v Poľsku, pričom žalobca deklaroval dodanie tovaru registrovanému odberateľovi do Poľska. Žalobca uplatnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane zistil, že dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi „EMKA" so sídlom v Poľsku s prideleným IČ DPH: PL 5291613714 nebolo preukázané. Deklarovaný odberateľ bol vypočutý poľskou daňovou správou, ktorý vypovedal, že podnikateľskú činnosť vykonáva v rozsahu osobnej dopravy, tovar vyúčtovaný predmetnou faktúrou č. 100002 neprijal, nenadobudol ho na žiadnej adrese svojej obchodnej činnosti, pričom zo spoločnosťou JOTKA, s.r.o. Humenné nespolupracoval. Preverovanú faktúru nemá a ani platbu za tovar nevykonal, tovar neprepravil, ani daň za tento tovar nebola v Poľsku zaplatená. K príjmovým pokladničným dokladom z 11. augusta 2010 a 12. augusta 2010 k preverovanej faktúre, ktoré žalobca predložil vypovedal, že tieto doklady obsahujú nesprávne údaje deklarovaného odberateľa v tom, že IČ DPH uvedené na faktúre je identifikačné číslo inej spoločnosti s ručením obmedzením s obchodným názvom „EMKA - TRANS", v ktorej je Krzysztof Rdest predsedom predstavenstva, zatiaľ čo uvedený názov na faktúre je obchodné meno samostatne vykonávanej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby. Zo zistených skutočností správca dane zistil, že vo faktúre žalobcom deklarovaný odberateľ v Poľsku neprevzal žiadny tovar, ani neuhradil žalobcovi za tovar cenu vo výške 600 000 €, teda v rozpore s tým, čo uviedol žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že k dodaniu tovaru s poukazom na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH nedošlo. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil s názorom žalovaného, že predloženými dokladmi žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od platenia DPH, pretože nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie, do Poľska pre osobu, ktorú žalobca označil ako deklarovaného odberateľa, t.j. spoločnosť „EMKA" so sídlom v Poľsku. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúcemu z ustanovenia § 29 ods. 8 citovaného zákona, s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH. K námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH osoba označená ako deklarovaný odberateľ v inom členskom štáte Európskej únie musí byť osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Táto podmienka v prejednávanej veci u deklarovaného odberateľa nebola splnená. Žalobcom predložená faktúra, príjmové pokladničné doklady o úhrade faktúr bez čísla z 11. augusta 2010 a z 12. augusta 2010 na sumu 600 000 €, ako aj potvrdenie v slovenskom jazyku o vývoze tovaru z 9. augusta 2010, nie sú takými dokladmi, ktoré by bezpochyby preukázali, že deklarovaný poľský odberateľ tovar zakúpený spoločnosťou JOTKA s.r.o. bol tomuto odberateľovi aj doručený. Žalobca ku dňu vypracovania protokolu, t.j. k 10. marcu 2011 tiež nepreukázal, že podal súhrnné výkazy v zmysle obsahu ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom takéto súhrnné výkazy je povinný daňový subjekt predložiť správcovi dane za každé zdaňovacie obdobie. Krajský súd pokladal za bezpredmetné námietky žalobcu o nesprávnosti, nelegálnosti, nelogičnosti a predčasnosti vydaného rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že dôkazy vykonané správcom dane nepreukazujú oslobodenia žalobcu od dane z pridanej hodnoty v zmysle platných právnych predpisov. Ďalej uviedol, že nebolo možné žalobcom vytknutú zásadu „prezumpcie neviny" aplikovať, nakoľko v tomto konaní ide jednoznačne o povinnosť daňového subjektu preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov s poukazom na obsah § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. V danom prípade žalobca nepreukázal reálne plnenie toho, čo bolo v predložených dokladoch uvádzané. Krajský súd tiež nepokladal za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Uviedol, že v preskúmavanom zdaňovacom období žalobca uplatnil oslobodenie od dane, pričom jednoznačne nepreukázal, že nárok na oslobodenie dane tovaru má, a preto poukaz na obsah citovaného ustanovenia sa za danej situácie, kedy bol náležité zistený skutkový stav veci, javilo ako bezpredmetné žalobcom navrhovaný dôkaz, vypočutie svedkyne p. J.. Krajský súd dospel k záveru, že správca dane správne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona o správe daní na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním. Žalobca reálne - skutočné splnenie podmienok pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Poľska jednoznačne nepreukázal. Žalovaný preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v rozsahu požadovanom v odvolaní, rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 48 ods. 6 citovaného zákona, je presvedčivé, jednoznačné, rešpektujúce príslušné
ustanovenia o dani z pridanej hodnoty. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vyporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní. Preto krajský súd pokladal rozhodnutie žalovaného za zákonné a žalobu za nedôvodne podanú. Krajský súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a s odôvodnením, že žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že rozsudok považuje za predčasný, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytkol krajskému súdu, že nevykonal pre neho zásadný navrhovaný dôkaz a to výsluch svedkyne X., ktorá bola s ním osobne prítomná v Poľsku pri spätnom vrátení tovaru a peňazí od poľského odberateľa. Spomenul si, že tam bol prítomný aj jeho brat B.. Podľa názoru žalobcu, ak súd nemohol tento dôkaz vykonať pre zachovanie spravodlivého súdneho procesu bolo jeho povinnosťou preskúmavané rozhodnutia správneho orgánu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s uložením povinnosti tieto dôkazy vykonať. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil s pokynom, aby súd prvého stupňa jeho žalobe vyhovel. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tie dôkazy, ktoré boli predložené daňovým subjektom, vykonané a zhromaždené správcom dane, jednoznačne svedčia o tom, že skutkový stav pre zákonné rozhodnutie vo veci pre daňové orgány a krajský súd bol dostatočne zistený. Pre úplnosť veci k tomu dodal, že odvolateľ navrhoval vykonanie týchto dôkazov až v žalobe, čo vzhľadom na zistený skutkový stav a kompetencie správcu dane, žalovaného a správneho súdu nemalo nijaký vplyv na zákonnosť postupu týchto orgánov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP), postupom § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http:// www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či vecne správne krajský súd posúdil jeho nezákonnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či správca dane vydal vo veci zákonné rozhodnutia, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a či správne hodnotil vykonané dôkazy v danej veci, či nedošlo k porušeniu zásady zákonného hodnotenia dôkazov v rámci úvahy správneho orgánu a nezohľadnenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní a poplatkov ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní
daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8). Podľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH v znení platnom do 31. decembra 2012, t.j. v dátume vystavenia daňového dokladu, faktúry č.100002 z 11. augusta 2010 faktúra musí obsahovať meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci správca dane vykonal dostatočné dokazovanie tak, aby správne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vo veci vyhodnotil správne všetky získané dôkazy, ku ktorým sa mal možnosť vyjadriť aj žalobca. Správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách na vec sa vzťahujúcej právnej normy zákona o DPH postupom v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov, v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Po vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.1 OSP konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v súlade s § 219 ods. 2 OSP. Podľa obsahu administratívneho spisu daňová kontrola u žalobcu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 sa začala 3. marca 2011, o čom bol spísaný úradný záznam č. 703/320/7876/2010/Dupa z 3. marca 2011. Žalobca v zdaňovacom období deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu - Poľska pre odberateľa „EMKA" Kryzstof Rdest. ul. Gen. Grota Roweckiego 6. 963 00 Zyrardow, Poľsko, IČ DPH: PL5291613714 podľa faktúry č. 100002 z 11. augusta 2010 vo fakturovanej sume celkom 806 937,46 €. Žalobca súčasne predložil dva príjmové pokladničné doklady z 11. augusta 2010 a z 12. augusta 2010 o úhradách tejto faktúry po 300 000 €. Žalobca tiež predložil písomnosť z 9. augusta 2010 označenú ako „Potvrdenie vývozu", v ktorom svojim podpisom a odtlačkom pečiatky odberateľa, tento potvrdil, že „tovar podľa prílohy zakúpený v spoločnosti JOTKA, s.r.o. DIČ:2022979464 bol vyvezený do štátu Európskej únie." Miestne príslušný správca dane, Daňový úrad Humenné z dôvodu pochybnosti, že tovar bol žalobcom skutočne dodaný vo faktúre deklarovaným odberateľom formou medzinárodnej výmeny daňových informácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES vykonal šetrenie požiadaním príslušného orgánu členského štátu - Poľska (LaisonDepartment) žiadosťou odoslanou 7. októbra 2010. Z formulára „SCAC 2004", ktorý podľa odtlačky pečiatky došiel správcovi dane 7. februára 2011, dožiadaný poľský orgán informoval, že podľa identifikačného čísla DPH PL529I613714 ide o spoločnosť Emka-Trans, sp.z o.o. so sídlom ul.Zyrardowska 29,05-825 Grodzisk Mazuwiecki. Jej konateľ Krzysztof Rdest vypovedal, že obchodnú spoločnosť JOTKA, s.r.o. Humenné nepozná, tovar neprijal, nevykonal prepravu tovaru ani platbu za tovar, faktúru 3. novembra 2010 prijal poštou spolu s platobnými potvrdenkami, ale ju odovzdal polícii. Ďalej po vzhliadnutí do predloženej faktúry vypovedal, že vo faktúre č. 100002 z 11. augusta 2010 obchodné meno odberateľa „EMKA" Kryzstof Rdest nie je v súlade s identifikačným číslom DPH prideleným tomuto podnikateľskému subjektu. V protokole z 11. marca 2011 číslo 703/320/9132/2011/Dupa z kontroly na zistenie oprávnenosti oslobodenia od dane v riadku 15 DP s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 zákona o DPH ako aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 4. marca 2011, bol vyvodený záver o neuznaní oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona. Po zhodnotení získaných dôkazov daňový orgán dospel k záveru, že platiteľ nedodal tovar deklarovanému odberateľovi "EMKA" KRZYSZTOF RDEST, UL. GEN. GROTA ROWECKIEGO 6, 963 00 ŽYRARDÓW, PL, IČ DPH: PL5291613714, že dodanie tovaru podľa preverovanej faktúry nebolo zdanené nadobúdateľom v inom členskom štáte. Deklarovaný odberateľ tovar podľa uvedenej faktúry nenadobudol a pri jeho dodaní v tuzemsku podľa faktúr č. 02/2010 z 20. apríla 2010, č. 12052010 z 12. mája. 2010 a č. 170610 zo 17. júna 2010, si platiteľ odpočítal daň. Preto správca dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH určil žalobcovi 19 % DPH za tovar uvedený na preverovanej faktúre v celkovej sume 128 838,75 €. Žalobca nereagoval na výzvu daňového orgánu z 11. marca 2011, ktorú prevzal 22. marca 2011 na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly. Protokol z 11. marca 2011 sa stal podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty z 5. apríla 2011, číslo: 703/230/13368/11/Kls Daňovým úradom Humenné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu faktúra č. 100002 z 11. augusta 2010 neobsahuje správne náležitosti týkajúce sa odberateľa v zmysle § 71 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v znení platnom do 31. decembra 2012. Tam uvedený príjemca tovaru (obchodné meno spolu s IČ DPH) v skutočnosti neexitoval. Faktúru, ktorú predložil žalobca, sama o sebe ešte nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko tento doklad nie je bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Pre účely oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH podľa § 43 cit. zákona bez ďalších dôkazov (dodacie listy, prepravné listy, ap.) nepreukazuje aj reálne plnenie výrobkov v nej uvedených od žalobcu, platiteľa DPH nadobúdateľovi, osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, a to najmä vtedy, ak vykonaným dokazovaním správcom dane bola táto skutočnosť spochybnená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku žalobcu, že prvostupňový súd pochybil, keď nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bola s ním v Poľsku pre tovar, ktorý nebol poľským odberateľom v celom rozsahu zaplatený. Je nepochybné, že žalobca túto námietku vzniesol až v súdnom konaní. Odvolací súd v namietanom postupe súdu prvého stupňa nezistil pochybenie. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že predmetom odvolacieho konania o odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu vydaného v rámci preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia a procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je vykonávanie nových dôkazov, ale posúdiť, či je napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby v súlade so zákonom (§ 250ja ods. 3 OSP), pričom podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s relevantnými žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci, keď súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, ktoré rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili. Vzhľadom k uvedenému námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu preto vyhodnotil ako nedôvodné. Najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani na zrušenie napadnutého rozsudku a nezistil žiaden rozpor s daňovými predpismi ani s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Z toho dôvodu napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods.1 a § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právny nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.