{"guid": "614ab5b6-1d96-4c56-a4ec-0c64d7388588:ef8fade4-f5e6-4555-9a5f-1bd72dcd25a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1", "spisova_znacka": "7Sžf/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/3/2013 z 11. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. 7Sžf/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1", "identifikacne_cislo": "6011200834", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef8fade4-f5e6-4555-9a5f-1bd72dcd25a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžf/3/2013\n6011200834\n11. 06. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:6011200834.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu:\nJOTKA s.r.o., so sídlom v Humennom, Štefánikova č. 5238/26, IČO: 45 420 238 zastúpený JUDr.\nĽubošom Bajužíkom, advokátom, so sídlom v Humennom, Nám. slobody č. 2, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 15. júla 2011, č. 1/225/11723-70395/2011/990723-r,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. februára 2013, č. k. 2S/44/2011-35,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. februára 2013, č. k.\n2S/44/2011-35 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom z 15. februára 2013, č. k. 2S/44/2011-35, podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, právneho predchodcu\nžalovaného, z 15. júla 2011, č. 1/225/11723-70395/2011/990723-r, ako i zrušenia prvostupňového\nrozhodnutia Daňového úradu Humenné, dodatočného platobného výmeru z 5. apríla 2011, číslo:\n703/230/13368/11/Kls. Týmto výmerom správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa §\n44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 128 838,75 €.\nDôvodom dorubenia predmetnej daňovej povinnosti bola faktúra č. 10002\nz 11.\naugusta 2010 vystavená žalobcom pre odberateľa označeného ako „EMKA\" Krzysztof Rdest, Ul. Gen.\nGrota Roweckiego 6, 963 00 Žyrardów, Poľska republika, IČ DPH: PL5291613714, ktorou vyúčtoval\nrôzny textilný tovar (tričká, vesty, obleky, saká. sukne, nohavice, kostýmy, kabáty, šaty, baloniaky, detské\nmaskáčové komplety) vo fakturovanej cene celkom 806 937,46 e s odôvodnením, že platiteľ dane\nnedodal tovar deklarovanému odberateľovi, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili a\nvyvrátili skutočnosti zistené správcom dane. Podľa preverovanej faktúry dodanie tovaru nebolo zdanené\nnadobúdateľom v inom členskom štáte a pri jeho dodaní v tuzemsku podľa faktúr č. 02/2010 z 20. apríla\n2010, č. 12052010 z 12. mája 2010 a č. 170610 zo l7. júna 2010 si platiteľ odpočítal daň. Preto správca\ndane v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ zákon o DPH\") určil daň za tovar uvedený na preverovanej faktúre vo výške\n128 838,75 €.\n\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím z 15. júla 2011, č.: 1/225/11723-70395/2011/990723-r, vydaným\npodľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní dodatočný platobný výmer správcu dane z 5. apríla 2011, číslo:\n703/230/13368/11/Kls potvrdil.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zo zisteného skutkového stavu mal za\npreukázané, že ide o dodávateľsko - odberateľský vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou\n„EMKA\", so sídlom v Poľsku, pričom žalobca deklaroval dodanie tovaru registrovanému odberateľovi\ndo Poľska. Žalobca uplatnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodenie od dane z pridanej\nhodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane zistil, že dodanie tovaru\ndeklarovanému odberateľovi „EMKA\" so sídlom v Poľsku s prideleným IČ DPH: PL 5291613714\nnebolo preukázané. Deklarovaný odberateľ bol vypočutý poľskou daňovou správou, ktorý vypovedal, že\npodnikateľskú činnosť vykonáva v rozsahu osobnej dopravy, tovar vyúčtovaný predmetnou faktúrou č.\n100002 neprijal, nenadobudol ho na žiadnej adrese svojej obchodnej činnosti, pričom zo spoločnosťou\nJOTKA, s.r.o. Humenné nespolupracoval. Preverovanú faktúru nemá a ani platbu za tovar nevykonal,\ntovar neprepravil, ani daň za tento tovar nebola v Poľsku zaplatená. K príjmovým pokladničným\ndokladom z 11. augusta 2010 a 12. augusta 2010 k preverovanej faktúre, ktoré žalobca predložil\nvypovedal, že tieto doklady obsahujú nesprávne údaje deklarovaného odberateľa v tom, že IČ DPH\nuvedené na faktúre je identifikačné číslo inej spoločnosti s ručením obmedzením s obchodným názvom\n„EMKA - TRANS\", v ktorej je Krzysztof Rdest predsedom predstavenstva, zatiaľ čo uvedený názov na\nfaktúre je obchodné meno samostatne vykonávanej podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby. Zo\nzistených skutočností správca dane zistil, že vo faktúre žalobcom deklarovaný odberateľ v Poľsku\nneprevzal žiadny tovar, ani neuhradil žalobcovi za tovar cenu vo výške 600 000 €, teda v rozpore s tým,\nčo uviedol žalobca. Z uvedeného teda vyplýva, že k dodaniu tovaru s poukazom na znenie ustanovenia\n§ 19 ods. 1 zákona o DPH nedošlo.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil s názorom žalovaného, že predloženými dokladmi\nžalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od platenia DPH, pretože nepreukázal, že došlo\nk dodaniu tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie, do Poľska pre\nosobu, ktorú žalobca označil ako deklarovaného odberateľa, t.j. spoločnosť „EMKA\" so sídlom v\nPoľsku. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúcemu z ustanovenia § 29 ods. 8\ncitovaného zákona, s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH.\nK námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH osoba označená ako\ndeklarovaný odberateľ v inom členskom štáte Európskej únie musí byť osobou identifikovanou pre daň\nv inom členskom štáte. Táto podmienka v prejednávanej veci u deklarovaného odberateľa nebola\nsplnená. Žalobcom predložená faktúra, príjmové pokladničné doklady o úhrade faktúr bez čísla z 11.\naugusta 2010 a z 12. augusta 2010 na sumu 600 000 €, ako aj potvrdenie v slovenskom jazyku o vývoze\ntovaru z 9. augusta 2010, nie sú takými dokladmi, ktoré by bezpochyby preukázali, že deklarovaný poľský\nodberateľ tovar zakúpený spoločnosťou JOTKA s.r.o. bol tomuto odberateľovi aj doručený. Žalobca ku\ndňu vypracovania protokolu, t.j. k 10. marcu 2011 tiež nepreukázal, že podal súhrnné výkazy v zmysle\nobsahu ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom takéto súhrnné výkazy je povinný\ndaňový subjekt predložiť správcovi dane za každé zdaňovacie obdobie.\nKrajský súd pokladal za bezpredmetné námietky žalobcu o nesprávnosti, nelegálnosti, nelogičnosti\na predčasnosti vydaného rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že dôkazy vykonané správcom\ndane nepreukazujú oslobodenia žalobcu od dane z pridanej hodnoty v zmysle platných právnych\npredpisov. Ďalej uviedol, že nebolo možné žalobcom vytknutú zásadu „prezumpcie neviny\" aplikovať,\nnakoľko v tomto konaní ide jednoznačne o povinnosť daňového subjektu preukázať oprávnenosť tvrdení\na dôkazných prostriedkov s poukazom na obsah § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov. V\ndanom prípade žalobca nepreukázal reálne plnenie toho, čo bolo v predložených dokladoch uvádzané.\nKrajský súd tiež nepokladal za dôvodné námietky žalobcu týkajúce sa daňovej povinnosti podľa § 19\nods. 1 zákona o DPH. Uviedol, že v preskúmavanom zdaňovacom období žalobca uplatnil oslobodenie\nod dane, pričom jednoznačne nepreukázal, že nárok na oslobodenie dane tovaru má, a preto poukaz\nna obsah citovaného ustanovenia sa za danej situácie, kedy bol náležité zistený skutkový stav veci,\njavilo ako bezpredmetné žalobcom navrhovaný dôkaz, vypočutie svedkyne p. J..\nKrajský súd dospel k záveru, že správca dane správne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zákona\no správe daní na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci vyhodnotil všetky dôkazné\nprostriedky, ktoré boli jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním. Žalobca\nreálne - skutočné splnenie podmienok pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru do iného členského\nštátu Európskej únie - do Poľska jednoznačne nepreukázal. Žalovaný preskúmal\nrozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu v rozsahu požadovanom v odvolaní, rozhodnutie bolo vydané\nv súlade s § 48 ods. 6 citovaného zákona, je presvedčivé, jednoznačné, rešpektujúce príslušné\n\nustanovenia o dani z pridanej hodnoty. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vyporiadal so všetkými\nnámietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní. Preto krajský súd pokladal rozhodnutie žalovaného za\nzákonné a žalobu za nedôvodne podanú.\nKrajský súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a s\nodôvodnením, že žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá\nnárok na náhradu trov konania.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že\nrozsudok považuje za predčasný, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytkol krajskému súdu,\nže nevykonal pre neho zásadný navrhovaný dôkaz a to výsluch svedkyne X., ktorá bola s ním osobne\nprítomná v Poľsku pri spätnom vrátení tovaru a peňazí od poľského odberateľa. Spomenul si, že tam bol\nprítomný aj jeho brat B.. Podľa názoru žalobcu, ak súd nemohol tento dôkaz vykonať pre zachovanie\nspravodlivého súdneho procesu bolo jeho povinnosťou preskúmavané rozhodnutia správneho orgánu\nzrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s uložením povinnosti tieto dôkazy vykonať. Žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil s pokynom, aby súd prvého stupňa jeho\nžalobe vyhovel.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tie dôkazy, ktoré boli predložené\ndaňovým subjektom, vykonané a zhromaždené správcom dane, jednoznačne svedčia o tom, že skutkový\nstav pre zákonné rozhodnutie vo veci pre daňové orgány a krajský súd bol dostatočne zistený. Pre\núplnosť veci k tomu dodal, že odvolateľ navrhoval vykonanie týchto dôkazov až v žalobe, čo vzhľadom\nna zistený skutkový stav a kompetencie správcu dane, žalovaného a správneho súdu nemalo nijaký\nvplyv na zákonnosť postupu týchto orgánov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil\nako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1\nvetou prvou OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP), postupom § 250ja\nods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nPredmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o preskúmanie\nzákonnosti a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Odvolací súd preskúmal\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či vecne správne krajský súd posúdil\njeho nezákonnosť.\nPodľa názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či správca\ndane vydal vo veci zákonné rozhodnutia, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a či správne\nhodnotil vykonané dôkazy v danej veci, či nedošlo k porušeniu zásady zákonného hodnotenia dôkazov\nv rámci úvahy správneho orgánu a nezohľadnenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že účelom daňovej kontroly a daňového konania je\nzistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti\nvoči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené\npríslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a\npoplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania\nzákladu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti daňového subjektu.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní a poplatkov ustanovuje základné zásady\ndaňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca\ndane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia\nich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú\npritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha\nto neumožňuje (ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak\nsú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že\ndaňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní\n\ndaňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo\ninej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú\nv daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových\nsubjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH v znení platnom do 31. decembra 2012, t.j. v dátume\nvystavenia daňového dokladu, faktúry č.100002 z 11. augusta 2010 faktúra musí obsahovať meno\na adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby\na jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo\nnadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom\nčlenskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od\ndane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom\nje potvrdené odberateľom\nalebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí\ndodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o\npreprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\nPodľa § 43 ods. 8 zákona o DPH ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná\nodberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5\npísm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho\nmesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo\nc) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za\nzdaňovacie obdobie,\nv ktorom uplynula táto lehota.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci správca dane vykonal dostatočné dokazovanie tak, aby\nsprávne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vo veci vyhodnotil správne všetky získané dôkazy, ku\nktorým sa mal možnosť vyjadriť aj žalobca. Správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách\nna vec sa vzťahujúcej právnej normy zákona o DPH postupom v súlade s ustanoveniami zákona o\nspráve daní a poplatkov, v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.\nPo vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.1 OSP konštatuje, že nezistil\n\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci krajským\nsúdom obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti\njeho dôvodov v súlade s § 219 ods. 2 OSP.\nPodľa obsahu administratívneho spisu daňová kontrola u žalobcu, ktorej predmetom bola daň z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 sa začala 3. marca 2011, o čom bol spísaný úradný\nzáznam č. 703/320/7876/2010/Dupa z 3. marca 2011. Žalobca v zdaňovacom období deklaroval\ndodanie tovaru do iného členského štátu - Poľska pre odberateľa „EMKA\" Kryzstof Rdest. ul. Gen. Grota\nRoweckiego 6. 963 00 Zyrardow, Poľsko, IČ DPH: PL5291613714 podľa faktúry č. 100002 z 11. augusta\n2010 vo fakturovanej sume celkom 806 937,46 €. Žalobca súčasne predložil dva príjmové pokladničné\ndoklady z 11. augusta 2010 a z 12. augusta 2010 o úhradách tejto faktúry po 300 000 €. Žalobca tiež\npredložil písomnosť z 9. augusta 2010 označenú ako „Potvrdenie vývozu\", v ktorom svojim podpisom\na odtlačkom pečiatky odberateľa, tento potvrdil, že „tovar podľa prílohy zakúpený v spoločnosti JOTKA,\ns.r.o. DIČ:2022979464 bol vyvezený do štátu Európskej únie.\"\nMiestne príslušný správca dane, Daňový úrad Humenné z dôvodu pochybnosti, že tovar bol žalobcom\nskutočne dodaný vo faktúre deklarovaným odberateľom formou medzinárodnej výmeny daňových\ninformácií podľa článkov 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES vykonal šetrenie požiadaním príslušného\norgánu členského štátu - Poľska (LaisonDepartment) žiadosťou odoslanou 7. októbra 2010.\nZ formulára „SCAC 2004\", ktorý podľa odtlačky pečiatky došiel správcovi dane 7. februára 2011,\ndožiadaný poľský orgán informoval, že podľa identifikačného čísla DPH PL529I613714 ide o spoločnosť\nEmka-Trans, sp.z o.o. so sídlom ul.Zyrardowska 29,05-825 Grodzisk Mazuwiecki. Jej konateľ Krzysztof\nRdest vypovedal, že obchodnú spoločnosť JOTKA, s.r.o. Humenné nepozná, tovar neprijal, nevykonal\nprepravu tovaru ani platbu za tovar, faktúru 3. novembra 2010 prijal poštou spolu s platobnými\npotvrdenkami, ale ju odovzdal polícii. Ďalej po vzhliadnutí do predloženej faktúry vypovedal, že vo faktúre\nč. 100002 z 11. augusta 2010 obchodné meno odberateľa „EMKA\" Kryzstof Rdest nie je v súlade s\nidentifikačným číslom DPH prideleným tomuto podnikateľskému subjektu.\nV protokole z 11. marca 2011 číslo 703/320/9132/2011/Dupa z kontroly na zistenie oprávnenosti\noslobodenia od dane v riadku 15 DP s možnosťou odpočítania dane podľa § 43\nzákona o DPH ako aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 4. marca 2011, bol vyvodený záver o\nneuznaní oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona.\nPo zhodnotení získaných dôkazov daňový orgán dospel k záveru, že platiteľ nedodal tovar\ndeklarovanému odberateľovi \"EMKA\" KRZYSZTOF RDEST, UL. GEN. GROTA ROWECKIEGO 6, 963\n00 ŽYRARDÓW, PL, IČ DPH: PL5291613714, že dodanie tovaru podľa preverovanej faktúry nebolo\nzdanené nadobúdateľom v inom členskom štáte. Deklarovaný odberateľ tovar podľa uvedenej faktúry\nnenadobudol a pri jeho dodaní v tuzemsku podľa faktúr č. 02/2010 z 20. apríla 2010, č. 12052010 z\n12. mája. 2010 a č. 170610 zo 17. júna 2010, si platiteľ odpočítal daň. Preto správca dane v zmysle\n§ 22 ods. 1 zákona o DPH určil žalobcovi 19 % DPH za tovar uvedený na preverovanej faktúre v\ncelkovej sume 128 838,75 €.\nŽalobca nereagoval na výzvu daňového orgánu z 11. marca 2011, ktorú prevzal 22. marca 2011 na\nvyjadrenie sa k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly. Protokol z 11. marca 2011 sa stal\npodkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru na daň z pridanej hodnoty z 5. apríla 2011,\nčíslo: 703/230/13368/11/Kls Daňovým úradom Humenné.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu faktúra č. 100002 z 11. augusta 2010 neobsahuje správne náležitosti\ntýkajúce sa odberateľa v zmysle § 71 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v znení platnom do 31. decembra\n2012. Tam uvedený príjemca tovaru (obchodné meno spolu s IČ DPH) v skutočnosti neexitoval.\nFaktúru, ktorú predložil žalobca, sama o sebe ešte nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie,\nnakoľko tento doklad nie je bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité\nplnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na\nakékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Pre účely\noprávnenosti nároku na odpočítanie DPH podľa § 43 cit. zákona bez ďalších dôkazov (dodacie listy,\nprepravné listy, ap.) nepreukazuje aj reálne plnenie výrobkov v nej uvedených od žalobcu, platiteľa DPH\nnadobúdateľovi, osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, a to najmä vtedy, ak vykonaným\ndokazovaním správcom dane bola táto skutočnosť spochybnená.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku žalobcu, že prvostupňový\nsúd pochybil, keď nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne, ktorá podľa tvrdenia žalobcu bola s ním\nv Poľsku pre tovar, ktorý nebol poľským odberateľom v celom rozsahu zaplatený. Je nepochybné, že\nžalobca túto námietku vzniesol až v súdnom konaní. Odvolací súd v namietanom postupe súdu prvého\nstupňa nezistil pochybenie. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že predmetom odvolacieho konania\no odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu vydaného v rámci preskúmavania zákonnosti správneho\nrozhodnutia a procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie je vykonávanie nových dôkazov,\nale posúdiť, či je napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby v súlade so zákonom (§\n250ja ods. 3 OSP), pričom podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s relevantnými žalobnými\nnámietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci, keď súd prvého stupňa náležite a\nsprávne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedených skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo\na náležite zisteného skutkového stavu, ktoré rozhodnutia náležite a podrobne odôvodnili. Vzhľadom k\nuvedenému námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu preto vyhodnotil ako\nnedôvodné. Najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani na zrušenie napadnutého rozsudku a nezistil\nžiaden rozpor\ns daňovými predpismi ani s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Z toho\ndôvodu napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c\nods.1 a § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešný žalovaný\nna náhradu trov konania nemá právny nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}