Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžo/27/2013 4011200995 30. 04. 2015 Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci žalobcu: JN., bytom H., proti žalovanému: Slovenská informačná služba, P.O.BOX 69, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. októbra 2011, č.p: PK-8-8/2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.k. 15S/37/2011-36 zo dňa 12. júna 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 15S/37/2011-36 zo dňa 12. júna 2013 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom, č.k. 15S 37/2011-36 zo dňa 12. júna 2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 28. októbra 2011, č.p: PK-8-8/2011 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu mal preukázané, že žalovaný rozhodnutím č.p: PK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa SIS č. 161 zo dňa 29.5.2006 tak, že tento zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatuje, že písomnosť, proti ktorej žalobca podal rozklad, a to personálny rozkaz riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 5. 2006 a ktorým mal byť odvolaný z predchádzajúcej funkcie ku dňu 31. 5. 2006 a ustanovený do inej funkcie vykazuje značné nedostatky, a to - rozkladom napadnutá písomnosť neobsahuje označenie stupňa utajenia, ako aj ďalšie náležitosti utajovanej písomnosti podľa vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 338/2004 o administratívnej bezpečnosti (ďalej len „vyhláška o administratívnej bezpečnosti“) platnej od 1.6.2004 do 31.12.2007; - výška funkčného platu menovaného, keď žalobcovi na základe rozkladom napadnutej písomnosti bol priznaný funkčný plat v inej výške ako na základe personálneho rozkazu č. 161, avšak žalobca ani raz nenamietal výšku poberaného služobného platu; - na rozkladom napadnutej písomnosti absentuje podpis osoby, ktorá ho vydala, odtlačok pečiatky so štátnym znakom, ako aj záznam potvrdzujúci vyhlásenie tejto písomnosti žalobcovi; - otázka oznámenia tejto písomnosti žalobcovi, a to doručením resp. vyhlásením, keď z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozkladom napadnutá písomnosť nebola žalobcovi
nikdy Slovenskou informačnou službou doručená a ani vyhlásená príslušným nadriadeným. Podľa názoru žalovaného rozkladom napadnutá písomnosť nespĺňa podmienky ustanovené v ustanovení § 241 ods. 1 zákona. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalovaný dospel k záveru, že rozkladom napadnutá písomnosť nie je rozhodnutím vydaným v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 zákona, poukazom na to, že v zmysle právnej teórie rozkladom napadnutá písomnosť je ničotný, nulitný, neexistujúci správny akt, nakoľko nebola vydaná v zákone ustanovenej forme, keď nespĺňa takmer žiadnu zo základných zákonných náležitostí rozhodnutia vyžadovaných citovaným ustanovením. Krajský súd zistil, že žalobca v odôvodnení žaloby tvrdil, že rozkaz č. 161 zo dňa 29.05.2006 bol vydaný s účinnosťou jeho odvolania ku dňu 31.05.2006 a nie ku dňu 31.07.2006, poukazom na to, že písomnosť prevzal poštou 31.07.2006 tak, ako jej originál predložil súdu, tvrdiac, že žiaľ obálku nemá. Potvrdil, že mu táto písomnosť bola vyhlásená aj dňa 1.8.2006 na personálnom odbore žalovaného. Žalobca rozkaz č. 161 zo dňa 29.05.2006 považoval za nezákonný, a to z procesnoprávneho hľadiska ako aj z hmotnoprávneho hľadiska, majúc za to, že aj rozhodnutie žalovaného č. p. PK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 je teda nezákonné. Ďalej tvrdil, že žalovaný vydanie dvoch rozkazov priznáva vo svojom vyjadrení zo dňa 09.11.2007 na str. 4 a 5 v konaní pod č. k. 29S/47/2007, avšak neuvádza ako bolo s jedným z rozkazov naložené. Namietal, že žalovaný sa s navrhovanými dôkazmi vôbec nevysporiadal. Poukázal tiež na to, že ak by bol rozkaz č. 161 zo dňa 29.05.2006 vydaný s účinnosťou jeho odvolania z funkcie riaditeľa odboru ku dňu 31.07.2006 tak, ako to prezentuje žalovaný a nie s účinnosťou od 31.05.2006, tak sa automaticky nastoľuje otázka, aký je skutočný dôležitý záujem služby, že odvolaný z funkcie mal byť až o dva mesiace neskôr, ako bol rozkaz vydaný a o dva týždne neskôr, ako mal byť rozkazom 897 zo dňa 17.07.2006 prepustený zo služobného pomeru, ktoré fakty logicky a jednoznačne preukazujú pravdivosť jeho tvrdení a vyvracajú účelovú obranu žalovaného. Žalobca vo veci jeho odvolania z funkcie namietal nesprávnu interpretáciu žalovaným ustanovenia § 35 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci predchádzalo konanie na krajskom súde pod sp. zn. 15S/23/2009, v ktorej bol vydaný rozsudok č. k. 15S/23/2009-82 zo dňa 29.06.2011, ktorým bol vyslovený právny názor a ktorý bol podľa ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. pre žalovaného záväzný. Krajský súd konštatoval, že ak žalovaný vydal dňa 28.10.2011 rozhodnutie č. p. PK-8-8/2011, ktorým rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa SIS č. 161 zo dňa 29.05.2006 tak, že tento zamietol, je nepochybné, že žalovaný sa riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí súdu sp. zn. 15S/23/2009, pričom v tomto rozhodnutí skutkovo a aj právne odôvodnil, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že rozkladom napadnutý personálny rozkaz neobsahuje označenie stupňa utajenia, absentuje podpis osoby, ktorá ho vydala, predmetný personálny rozkaz nebol žalobcovi doručený ani vyhlásený a predmetná písomnosť nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. Krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, smerovalo proti rozkladu k personálnemu rozkazu riaditeľa SIS č. 161 zo dňa 29.05.2006 predloženého žalobcom v konaní, z ktorých dôvodov podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konania, resp. rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového
súdu podľa § 221 ods.1 O.s.p. zruší a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, nevzal do úvahy ním predložené dôkazy a tvrdenia a na ním nastolené otázky v žalobe nedal odpoveď. Taktiež namietal, že prvostupňový súd v rozsudku pochybil tým, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. d),f) O.s.p.. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, ktorou sa vyporiadal so žalobnými dôvodmi. Tvrdil, že žalobu riadne odôvodnil. Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozkaz číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006 sú nezákonné z procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho hľadiska. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa riadne nevyporiadal so všetkými dôkazmi, najmä vyjadreniami jeho priamych nadriadených J.. Ďalej namietal, že krajský súd tiež nevzal do úvahy veľmi významnú okolnosť, a to zmätočné a nelogické tvrdenie žalovaného, keď podľa neho mal byť odvolaný z funkcie, nakoľko to vyžadoval dôležitý záujem služby, avšak z takéhoto závažného dôvodu mal byť z funkcie odvolaný až o dva mesiace neskôr ako bol rozkaz vydaný. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil nezákonnú manipuláciu s napadnutým rozkazom číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006, a to napriek tomu, že v žalobe všetky skutočnosti podrobne uviedol. Ďalej tvrdil, že žalovaný vôbec neuniesol dôkaznú situáciu ani z hmotnoprávneho hľadiska, nakoľko do dnešného dňa neuviedol, v čom spočíval dôležitý záujem služby, pre ktorý bol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru, poukazom na § 35 ods. 2 zákona číslo 73/1998 Z.z.. Žalobca považoval za zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že proti rozkazu číslo 161 o dňa 29. 5. 2006, ktorým bol z funkcie odvolaný ku dňom 31. 7. 2006 nepodal opravný prostriedok, tvrdiac, že podal opravný prostriedok proti rozkazu číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006 a jeho účinnosť je predmetom sporu a tým aj neplatnosť celého rozkazu z procesnoprávneho hľadiska. Tiež namietal, že je v rozpore so zákonom a reálnou skutočnosťou tvrdenie súdu prvého stupňa opierajúce sa iba o poskytnutú informáciu žalovaného, že ním predložený rozkaz číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006 s účinnosťou ku dňu 31. 5. 2006 neobsahuje označenie stupňa utajenia, nemá podpis osoby, ktorá ho vydala a že nebol nikdy doručený ani vyhlásený, poukazom na to, že tento rozkaz fyzicky má, takže vydaný bol a z dôvodu, že bol na PN mu bol doručený poštou, skutočnosť že nemá obálku o doručení považoval za nepodstatnú. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy, že s dôkazmi, ktoré sa výlučne nachádzajú v evidencii SIS, môže disponovať iba žalovaný a žalobca nemá k nim prístup. Vyslovil názor, že pre spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu je nevyhnutné oboznámiť sa s konaniami na Krajskom súde v Nitre, ktoré predchádzali tomto konaniu (sp. zn. 29S/47/2007, 15S/23/2009), kde sa žalovaný bránil vždy niečím iným, poukazoval na jeho protiprávnu činnosť, pričom svoje tvrdenia nepreukázal a následne popieral nezákonnú manipuláciu s rozkazom číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006. III. Žalovaný k odvolaniu žalobcu sa vyjadril tak, že navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správne. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré uviedol už v návrhu na začatie konania a ktoré opakovane uvádzal aj počas pojednávaní, dajúc do pozornosti, že k predmetným skutočnostiam žalovaný viac krát krajskému súdu poskytol svoje stanoviská. Vyslovil názor, že krajský súd sa predmetnými skutočnosťami dostatočne a náležite vyporiadal. Žalovaný považoval za účelové tvrdenie žalobcu, ktorým namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že písomnosť žalobcom predložená a označená ako rozkaz číslo 161, ktorým mal byť údajne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru k 31. 5. 2006, je písomnosťou s personálnymi dôsledkami voči žalobcovi. Žalovaný trval na tom, že písomnosť označená ako rozkaz číslo 161 nie písomnosťou vydanou riaditeľom Slovenskej informačnej služby a už vôbec nie písomnosťou, ktorá by mala konštitutívne právne účinky vo vzťahu k služobnému pomeru žalobcu, poukazom na skutkové a právne závery
uvádzané v napadnutom rozhodnutí ako aj v stanovisku k žalobe. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom tvrdenému doručeniu písomnosti označenej ako rozkaz číslo 161 dal do pozornosti judikatúru súdov Slovenskej republiky 3 M-Cdo 6/2010, 5Sž/65/2002, podľa ktorej žalobca je stranou, ktorá musí znášať dôkazné bremeno na preukázanie toho, že predmetná písomnosť mu bola doručená poštou, avšak žalobca nepreukázal ani čiastkovým dôkazom, ktorý by čo i len okrajovo preukazoval, že mu bola predmetná písomnosť doručená poštou a že jej odosielateľom bol žalovaný. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že ani z hmotnoprávneho hľadiska žalovaný vôbec neuniesol dôkaznú situáciu, nakoľko do dnešného dňa neuviedol, v čom spočíval dôležitý právny záujem, pre ktorý bol odvolaný z funkcie poukazom na § 35 ods. 2 zákona číslo 73/1998 Z.z.. Poukazom na právnu úpravu v § 35 ods. 2 v spojení s § 241 ods. 3 zákona číslo 73/1198 Z.z. žalovaný argumentáciu žalobcu považoval za účelovú a právne nepodloženú. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/94/05 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/38/03. Konštatoval, že žalovaný (zrejme žalobca) podal opravný prostriedok proti písomnosti označenej ako rozkaz číslo 161 a nie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby číslo 161, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa odboru. Poukázal na to, že túto skutočnosť konštatoval aj Krajský súd v Nitre v rozsudku, č.k. 15S/23/09 - 82, v ktorom krajský súd následne zaviazal žalovaného vydať rozhodnutie, ktoré sa výlučne vzťahuje na písomnosť označenú ako rozkaz číslo 161, ktorou mal byť žalobca odvolaný z funkcie k 31.5.2006. Uviedol, že skutočnosť, že rozklad smeruje proti písomnosti označenej ako rozkaz číslo 161, ktorou mal byť žalobca odvolaný z funkcie k 31. 5. 2006, deklaroval v rámci predmetných súdnych konaní aj sám žalobca, pričom túto písomnosť jednoznačne odlišoval od personálneho rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie k 31. 7. 2006. Ďalej žalovaný uviedol, že viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku č.k. 15S/23/09-82, posúdil rozklad žalobcu a žalobou napadnutým rozhodnutím ho obligatórne zamietol, nakoľko smerovalo proti písomnosti, ktorá nie je personálnym rozkazom riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Záverom žalovaný poukázal na vnútorný rozpor vo vyjadreniach žalobcu vyplývajúcich zo súdneho spisu, keď žalobca v odvolaní uvádza že „riaditeľ SIS s mojou osobou do služobného styku priamo neprichádzal...“, pričom v predmetnom konaní, ako aj v konaní v inej veci (konanie o ochranu osobnosti vedenej na Okresnom súde v Nitre sp. zn. 8C/55/2008) žalobca uviedol, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa odboru bol akt osobnej pomsty riaditeľa proti nemu. Žalovaný záverom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže žalobca svoje tvrdenia o doručení písomnosti označenej ako rozkaz číslo 161 nepreukázal žiadnym listinným alebo iným materiálnym dôkazom. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.). Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.p.: PK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 zamietol rozklad žalobcu
voči personálnemu rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 05. 2006, ktorým mal byť údajne odvolaný ku dňu 31. 05. 2006 z funkcie riaditeľa a ustanovený do funkcie starší referent špecialista. Personálnym rozkazom riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 05. 2006 bol žalobca podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe dňom 31. 07. 2006 odvolaný z funkcie riaditeľa a podľa § 33 ods. 1 uvedeného zákona dňom 1.8. 2006 zaradený do funkcie starší referent špecialista. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 15S/23/2009-82 zo dňa 29. 06. 2011 zrušil predchádzajúce rozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. p. PK-1-27/2009 zo dňa 23. 01. 2009 a vec vrátil Slovenskej informačnej službe - žalovanému, na ďalšie konanie. Krajský súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval procesné pochybenie žalovaného a uložil mu v ďalšom konaní povinnosť vydať rozhodnutie, ktoré sa výlučne vzťahuje na listinu, personálny rozkaz č. 161, ktorým mal byť žalobca odvolaný z funkcie ku dňu 31. 05.2006, vysloviac názor, že spôsob rozhodnutia žalovaného bude závisieť od jeho právnej úvahy, či považuje personálny rozkaz predložený žalobcom za platnú, resp. neplatnú listinu. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (č.p.: PK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 ) vyplýva, že žalovaný - Slovenská informačná služba, v ďalšom konaní postupoval v intenciách názoru krajského súdu vysloveného v rozsudku č.k. 15S/23/2009-82 zo dňa 29. 06. 2011, opakovane preskúmal svoje evidencie a informačné systémy s cieľom preveriť, či rozkladom napadnutá písomnosť bola žalobcovi doručená, pričom zistil, že nebola ani vydaná, ani žiadnym spôsobom žalobcovi oznámená a žalobca jej doručenie nepreukázal. Žalovaný konštatoval, že po prieskume žalobcom napadnutého personálneho rozkazu dospel k záveru, že tento nespĺňa zákonné podmienky v zmysle § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.. Tvrdenie žalobcu, že mu rozkladom napadnutá písomnosť bola 01. 08 2006 na personálnom odbore vyhlásená, považoval za zavádzajúce, pretože v uvedený deň mu bol vyhlásený personálny rozkaz riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 05. 2006, ktorým bol však odvolaný zo zastavanej funkcie dňom 31. 07. 2006 a ustanovený do novej funkcie dňom 01. 08. 2006, ktoré rozhodnutie má iné a to nielen obsahové, ale aj formálne odlišné údaje od údajov uvádzaných v rozkladom napadnutej písomnosti. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie v zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.., a preto zameral svoju pozornosť, či v danom prípade žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozklad zamietol, keďže rozkladom napadnutú písomnosť posúdil tak, že nespĺňa zákonné podmienky.
Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky demokratický a právny štát.
(ďalej len „ústava“) Slovenská republika
je zvrchovaný,
Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 241 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Zb. v platnom znení v čase rozhodovania žalovaného rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Zákonodarca v citovanej právnej norme § 241 ods.1 ustanovil taxatívne hmotnoprávne podmienky rozhodnutia tak, že rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a formálnoprávne podmienky tak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, povinnosťou orgánu príslušného na rozhodnutie je v písomnom vyhotovení rozhodnutia tiež uviesť, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Najdôležitejšou časťou rozhodnutia je jeho výrok , ktorým orgán príslušný na rozhodnutie rozhoduje o veci samej. Keďže práve výrokom orgán príslušný na rozhodnutie rozhoduje o právach a povinnostiach alebo právom chránených záujmoch dotknutých osôb, výrok rozhodnutia musí byť určitý, jasný a zrozumiteľný, Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétne uvedenie predmetu rozhodnutia je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorej je možné zistiť, akým spôsobom bolo zasiahnuté do práv, povinností alebo právom chránených záujmov účastníka konania. Konkrétne skutkové údaje určujúce predmet rozhodnutia uvedené vo výroku sú rozhodné pre určenie totožnosti predmetu rozhodnutia a vylučujú možnosť zámeny. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovanej právnej úpravy odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že písomnosť napadnutá rozkladom žalobcu nielen že nespĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 241 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., ale žalobca v konaní ani nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že bola vydaná a mu doručená. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný dňa 29.5.2006 vydal rozhodnutie č. 161, vo výroku ktorého rozhodol tak, že žalobca dňom 31. 07. 2006 sa odvoláva z funkcie riaditeľa a dňom 1.8. 2006 sa zaraďuje do inej funkcie, ktoré rozhodnutie mu bolo oznámené vyhlásením dňa 1.8.2006. Žalobca však podal rozklad proti rozhodnutiu č. 161 zo dňa 29.5.2006, ktorým mal byť odvolaný z funkcie ku dňu 31. 05.2006, tvrdiac, že takéto rozhodnutie mu bolo doručené poštou. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení je zrejmé, že žalobca rozkladom napadol iné rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o
jeho odvolaní z funkcie a ustanovení do inej funkcie, ako rozhodnutie predložené žalovaným a tvoriacim súčasť predloženého administratívneho spisu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané a jemu doručené poštou, zaťažovalo ho dôkazné bremeno pravdivosť svojich tvrdení preukázať. Samotná skutočnosť, že žalobca disponuje rozkladom napadnutou listinou, nedokazuje, že ju žalovaný vydal a mu ju doručil, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal, keď obálku o jej doručení, ktorou by predmetnú skutočnosť (doručenie žalovaným) mohol preukázať, v konaní nepredložil. Odvolací súd z uvedených dôvodov na základe obsahu administratívneho spisu a výsledkov vykonaného dokazovania po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý žalovaný zo zistených skutkových okolnosti urobil a ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z.. Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade konal v intenciách názoru Krajského súdu v Nitre vysloveného v rozsudku. č.k. 15S/23/2009-82 z 29.6.2011. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné, z ktorých dôvodov podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O. s. p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p.. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania pre jeho neúspech v konaní. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.