{"guid": "8e4b0f3f-6236-40a8-9d9f-12197a88e0b4:be51215e-ff0d-4e5e-bd56-875cca62d292", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1", "spisova_znacka": "7Sžo/27/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/27/2013 z 30. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2015, sp. zn. 7Sžo/27/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1", "identifikacne_cislo": "4011200995", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241", "nazov": "§ 241 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be51215e-ff0d-4e5e-bd56-875cca62d292", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/27/2013\n4011200995\n30. 04. 2015\nReisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2015:4011200995.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci žalobcu: JN., bytom H.,\nproti žalovanému: Slovenská informačná služba, P.O.BOX 69, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 28. októbra 2011, č.p: PK-8-8/2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre, č.k. 15S/37/2011-36 zo dňa 12. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 15S/37/2011-36 zo dňa 12.\njúna 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom, č.k. 15S 37/2011-36 zo dňa 12. júna 2013 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa\n28. októbra 2011, č.p: PK-8-8/2011 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu mal preukázané, že žalovaný rozhodnutím č.p:\nPK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa SIS\nč. 161 zo dňa 29.5.2006 tak, že tento zamietol. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatuje, že\npísomnosť, proti ktorej žalobca podal rozklad, a to personálny rozkaz riaditeľa Slovenskej informačnej\nslužby č. 161 zo dňa 29. 5. 2006 a ktorým mal byť odvolaný z predchádzajúcej funkcie ku dňu\n31. 5. 2006 a ustanovený do inej funkcie vykazuje značné nedostatky, a to - rozkladom napadnutá\npísomnosť neobsahuje označenie stupňa utajenia, ako aj ďalšie náležitosti utajovanej písomnosti podľa\nvyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 338/2004 o administratívnej bezpečnosti (ďalej len\n„vyhláška o administratívnej bezpečnosti“) platnej od 1.6.2004 do 31.12.2007; - výška funkčného platu\nmenovaného, keď žalobcovi na základe rozkladom napadnutej písomnosti bol priznaný funkčný plat\nv inej výške ako na základe personálneho rozkazu č. 161, avšak žalobca ani raz nenamietal výšku\npoberaného služobného platu; - na rozkladom napadnutej písomnosti absentuje podpis osoby, ktorá ho\nvydala, odtlačok pečiatky so štátnym znakom, ako aj záznam potvrdzujúci vyhlásenie tejto písomnosti\nžalobcovi; - otázka oznámenia tejto písomnosti žalobcovi, a to doručením resp. vyhlásením, keď z\nvýsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozkladom napadnutá písomnosť nebola žalobcovi\n\nnikdy Slovenskou informačnou službou doručená a ani vyhlásená príslušným nadriadeným. Podľa\nnázoru žalovaného rozkladom napadnutá písomnosť nespĺňa podmienky ustanovené v ustanovení §\n241 ods. 1 zákona. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalovaný dospel k záveru, že rozkladom\nnapadnutá písomnosť nie je rozhodnutím vydaným v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 zákona,\npoukazom na to, že v zmysle právnej teórie rozkladom napadnutá písomnosť je ničotný, nulitný,\nneexistujúci správny akt, nakoľko nebola vydaná v zákone ustanovenej forme, keď nespĺňa takmer\nžiadnu zo základných zákonných náležitostí rozhodnutia vyžadovaných citovaným ustanovením.\nKrajský súd zistil, že žalobca v odôvodnení žaloby tvrdil, že rozkaz č. 161 zo dňa 29.05.2006 bol\nvydaný s účinnosťou jeho odvolania ku dňu 31.05.2006 a nie ku dňu 31.07.2006, poukazom na to, že\npísomnosť prevzal poštou 31.07.2006 tak, ako jej originál predložil súdu, tvrdiac, že žiaľ obálku nemá.\nPotvrdil, že mu táto písomnosť bola vyhlásená aj dňa 1.8.2006 na personálnom odbore žalovaného.\nŽalobca rozkaz č. 161 zo dňa 29.05.2006 považoval za nezákonný, a to z procesnoprávneho hľadiska\nako aj z hmotnoprávneho hľadiska, majúc za to, že aj rozhodnutie žalovaného č. p. PK-8-8/2011 zo\ndňa 28.10.2011 je teda nezákonné. Ďalej tvrdil, že žalovaný vydanie dvoch rozkazov priznáva vo\nsvojom vyjadrení zo dňa 09.11.2007 na str. 4 a 5 v konaní pod č. k. 29S/47/2007, avšak neuvádza\nako bolo s jedným z rozkazov naložené. Namietal, že žalovaný sa s navrhovanými dôkazmi vôbec\nnevysporiadal. Poukázal tiež na to, že ak by bol rozkaz č. 161 zo dňa 29.05.2006 vydaný s účinnosťou\njeho odvolania z funkcie riaditeľa odboru ku dňu 31.07.2006 tak, ako to prezentuje žalovaný a nie s\núčinnosťou od 31.05.2006, tak sa automaticky nastoľuje otázka, aký je skutočný dôležitý záujem služby,\nže odvolaný z funkcie mal byť až o dva mesiace neskôr, ako bol rozkaz vydaný a o dva týždne neskôr,\nako mal byť rozkazom 897 zo dňa 17.07.2006 prepustený zo služobného pomeru, ktoré fakty logicky\na jednoznačne preukazujú pravdivosť jeho tvrdení a vyvracajú účelovú obranu žalovaného. Žalobca\nvo veci jeho odvolania z funkcie namietal nesprávnu interpretáciu žalovaným ustanovenia § 35 ods.2\nzákona č. 73/1998 Z.z..\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj postupu, ktorý\npredchádzal vydaniu tohto rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na\nskutočnosť, že v prejednávanej veci predchádzalo konanie na krajskom súde pod sp. zn. 15S/23/2009,\nv ktorej bol vydaný rozsudok č. k. 15S/23/2009-82 zo dňa 29.06.2011, ktorým bol vyslovený právny\nnázor a ktorý bol podľa ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. pre žalovaného záväzný.\nKrajský súd konštatoval, že ak žalovaný vydal dňa 28.10.2011 rozhodnutie č. p. PK-8-8/2011, ktorým\nrozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa SIS č. 161 zo dňa 29.05.2006 tak,\nže tento zamietol, je nepochybné, že žalovaný sa riadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom\nrozhodnutí súdu sp. zn. 15S/23/2009, pričom v tomto rozhodnutí skutkovo a aj právne odôvodnil, prečo\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že rozkladom napadnutý personálny\nrozkaz neobsahuje označenie stupňa utajenia, absentuje podpis osoby, ktorá ho vydala, predmetný\npersonálny rozkaz nebol žalobcovi doručený ani vyhlásený a predmetná písomnosť nespĺňa podmienky\nuvedené v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z..\nKrajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, majúc\nza to, že rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, smerovalo proti rozkladu k personálnemu\nrozkazu riaditeľa SIS č. 161 zo dňa 29.05.2006 predloženého žalobcom v konaní, z ktorých dôvodov\npodľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal\nnáhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konania, resp. rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového\n\nsúdu podľa § 221 ods.1 O.s.p. zruší a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový\nstav, nevzal do úvahy ním predložené dôkazy a tvrdenia a na ním nastolené otázky v žalobe nedal\nodpoveď. Taktiež namietal, že prvostupňový súd v rozsudku pochybil tým, že dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. d),f) O.s.p..\nŽalobca nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, ktorou sa vyporiadal so žalobnými dôvodmi. Tvrdil,\nže žalobu riadne odôvodnil. Trval na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozkaz číslo 161\nzo dňa 29. 5. 2006 sú nezákonné z procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho hľadiska. Vytýkal súdu\nprvého stupňa, že sa riadne nevyporiadal so všetkými dôkazmi, najmä vyjadreniami jeho priamych\nnadriadených J.. Ďalej namietal, že krajský súd tiež nevzal do úvahy veľmi významnú okolnosť, a to\nzmätočné a nelogické tvrdenie žalovaného, keď podľa neho mal byť odvolaný z funkcie, nakoľko to\nvyžadoval dôležitý záujem služby, avšak z takéhoto závažného dôvodu mal byť z funkcie odvolaný až\no dva mesiace neskôr ako bol rozkaz vydaný. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil\nnezákonnú manipuláciu s napadnutým rozkazom číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006, a to napriek tomu, že v\nžalobe všetky skutočnosti podrobne uviedol. Ďalej tvrdil, že žalovaný vôbec neuniesol dôkaznú situáciu\nani z hmotnoprávneho hľadiska, nakoľko do dnešného dňa neuviedol, v čom spočíval dôležitý záujem\nslužby, pre ktorý bol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru, poukazom na § 35 ods. 2 zákona číslo 73/1998\nZ.z.. Žalobca považoval za zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že proti rozkazu číslo 161 o dňa 29. 5.\n2006, ktorým bol z funkcie odvolaný ku dňom 31. 7. 2006 nepodal opravný prostriedok, tvrdiac, že podal\nopravný prostriedok proti rozkazu číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006 a jeho účinnosť je predmetom sporu\na tým aj neplatnosť celého rozkazu z procesnoprávneho hľadiska. Tiež namietal, že je v rozpore so\nzákonom a reálnou skutočnosťou tvrdenie súdu prvého stupňa opierajúce sa iba o poskytnutú informáciu\nžalovaného, že ním predložený rozkaz číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006 s účinnosťou ku dňu 31. 5. 2006\nneobsahuje označenie stupňa utajenia, nemá podpis osoby, ktorá ho vydala a že nebol nikdy doručený\nani vyhlásený, poukazom na to, že tento rozkaz fyzicky má, takže vydaný bol a z dôvodu, že bol\nna PN mu bol doručený poštou, skutočnosť že nemá obálku o doručení považoval za nepodstatnú.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy, že s dôkazmi, ktoré sa výlučne nachádzajú v evidencii\nSIS, môže disponovať iba žalovaný a žalobca nemá k nim prístup. Vyslovil názor, že pre spravodlivé\nrozhodnutie odvolacieho súdu je nevyhnutné oboznámiť sa s konaniami na Krajskom súde v Nitre, ktoré\npredchádzali tomto konaniu (sp. zn. 29S/47/2007, 15S/23/2009), kde sa žalovaný bránil vždy niečím\niným, poukazoval na jeho protiprávnu činnosť, pričom svoje tvrdenia nepreukázal a následne popieral\nnezákonnú manipuláciu s rozkazom číslo 161 zo dňa 29. 5. 2006.\nIII.\nŽalovaný k odvolaniu žalobcu sa vyjadril tak, že navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nodvolanie zamietol a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správne.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu. Odvolanie žalobcu\npovažoval za nedôvodné. Uviedol, že žalobca opätovne poukazuje na skutočnosti, ktoré uviedol už v\nnávrhu na začatie konania a ktoré opakovane uvádzal aj počas pojednávaní, dajúc do pozornosti, že\nk predmetným skutočnostiam žalovaný viac krát krajskému súdu poskytol svoje stanoviská. Vyslovil\nnázor, že krajský súd sa predmetnými skutočnosťami dostatočne a náležite vyporiadal.\nŽalovaný považoval za účelové tvrdenie žalobcu, ktorým namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so\nskutočnosťou, že písomnosť žalobcom predložená a označená ako rozkaz číslo 161, ktorým mal byť\núdajne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru k 31. 5. 2006, je písomnosťou s personálnymi dôsledkami voči\nžalobcovi. Žalovaný trval na tom, že písomnosť označená ako rozkaz číslo 161 nie písomnosťou vydanou\nriaditeľom Slovenskej informačnej služby a už vôbec nie písomnosťou, ktorá by mala konštitutívne\nprávne účinky vo vzťahu k služobnému pomeru žalobcu, poukazom na skutkové a právne závery\n\nuvádzané v napadnutom rozhodnutí ako aj v stanovisku k žalobe. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom\ntvrdenému doručeniu písomnosti označenej ako rozkaz číslo 161 dal do pozornosti judikatúru súdov\nSlovenskej republiky 3 M-Cdo 6/2010, 5Sž/65/2002, podľa ktorej žalobca je stranou, ktorá musí znášať\ndôkazné bremeno na preukázanie toho, že predmetná písomnosť mu bola doručená poštou, avšak\nžalobca nepreukázal ani čiastkovým dôkazom, ktorý by čo i len okrajovo preukazoval, že mu bola\npredmetná písomnosť doručená poštou a že jej odosielateľom bol žalovaný.\nŽalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že ani z hmotnoprávneho hľadiska žalovaný vôbec\nneuniesol dôkaznú situáciu, nakoľko do dnešného dňa neuviedol, v čom spočíval dôležitý právny\nzáujem, pre ktorý bol odvolaný z funkcie poukazom na § 35 ods. 2 zákona číslo 73/1998 Z.z.. Poukazom\nna právnu úpravu v § 35 ods. 2 v spojení s § 241 ods. 3 zákona číslo 73/1198 Z.z. žalovaný argumentáciu\nžalobcu považoval za účelovú a právne nepodloženú. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/94/05 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/38/03.\nKonštatoval, že žalovaný (zrejme žalobca) podal opravný prostriedok proti písomnosti označenej ako\nrozkaz číslo 161 a nie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby číslo 161,\nktorým bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa odboru. Poukázal na to, že túto skutočnosť konštatoval aj\nKrajský súd v Nitre v rozsudku, č.k. 15S/23/09 - 82, v ktorom krajský súd následne zaviazal žalovaného\nvydať rozhodnutie, ktoré sa výlučne vzťahuje na písomnosť označenú ako rozkaz číslo 161, ktorou mal\nbyť žalobca odvolaný z funkcie k 31.5.2006. Uviedol, že skutočnosť, že rozklad smeruje proti písomnosti\noznačenej ako rozkaz číslo 161, ktorou mal byť žalobca odvolaný z funkcie k 31. 5. 2006, deklaroval v\nrámci predmetných súdnych konaní aj sám žalobca, pričom túto písomnosť jednoznačne odlišoval od\npersonálneho rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie\nk 31. 7. 2006. Ďalej žalovaný uviedol, že viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným v\nrozsudku č.k. 15S/23/09-82, posúdil rozklad žalobcu a žalobou napadnutým rozhodnutím ho obligatórne\nzamietol, nakoľko smerovalo proti písomnosti, ktorá nie je personálnym rozkazom riaditeľa Slovenskej\ninformačnej služby.\nZáverom žalovaný poukázal na vnútorný rozpor vo vyjadreniach žalobcu vyplývajúcich zo súdneho\nspisu, keď žalobca v odvolaní uvádza že „riaditeľ SIS s mojou osobou do služobného styku priamo\nneprichádzal...“, pričom v predmetnom konaní, ako aj v konaní v inej veci (konanie o ochranu osobnosti\nvedenej na Okresnom súde v Nitre sp. zn. 8C/55/2008) žalobca uviedol, že jeho odvolanie z funkcie\nriaditeľa odboru bol akt osobnej pomsty riaditeľa proti nemu.\nŽalovaný záverom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže žalobca svoje tvrdenia\no doručení písomnosti označenej ako rozkaz číslo 161 nepreukázal žiadnym listinným alebo iným\nmateriálnym dôkazom.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta\nO.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže odvolanie nie je dôvodné\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu.\n\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku\n(upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a\nnasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom\nk tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a\nprávneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že\nžalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.p.: PK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 zamietol rozklad žalobcu\n\nvoči personálnemu rozkazu riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 05. 2006, ktorým\nmal byť údajne odvolaný ku dňu 31. 05. 2006 z funkcie riaditeľa a ustanovený do funkcie starší referent\nšpecialista.\nPersonálnym rozkazom riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 05. 2006 bol žalobca\npodľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe dňom 31. 07. 2006 odvolaný z funkcie riaditeľa\na podľa § 33 ods. 1 uvedeného zákona dňom 1.8. 2006 zaradený do funkcie starší referent špecialista.\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 15S/23/2009-82 zo dňa 29. 06. 2011 zrušil predchádzajúce\nrozhodnutie riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. p. PK-1-27/2009 zo dňa 23. 01. 2009 a vec vrátil\nSlovenskej informačnej službe - žalovanému, na ďalšie konanie. Krajský súd v uvedenom rozhodnutí\nkonštatoval procesné pochybenie žalovaného a uložil mu v ďalšom konaní povinnosť vydať rozhodnutie,\nktoré sa výlučne vzťahuje na listinu, personálny rozkaz č. 161, ktorým mal byť žalobca odvolaný z funkcie\nku dňu 31. 05.2006, vysloviac názor, že spôsob rozhodnutia žalovaného bude závisieť od jeho právnej\núvahy, či považuje personálny rozkaz predložený žalobcom za platnú, resp. neplatnú listinu.\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (č.p.: PK-8-8/2011 zo dňa 28.10.2011 ) vyplýva, že\nžalovaný - Slovenská informačná služba, v ďalšom konaní postupoval v intenciách názoru krajského\nsúdu vysloveného v rozsudku č.k. 15S/23/2009-82 zo dňa 29. 06. 2011, opakovane preskúmal svoje\nevidencie a informačné systémy s cieľom preveriť, či rozkladom napadnutá písomnosť bola žalobcovi\ndoručená, pričom zistil, že nebola ani vydaná, ani žiadnym spôsobom žalobcovi oznámená a žalobca jej\ndoručenie nepreukázal. Žalovaný konštatoval, že po prieskume žalobcom napadnutého personálneho\nrozkazu dospel k záveru, že tento nespĺňa zákonné podmienky v zmysle § 241 zákona č. 73/1998\nZ.z.. Tvrdenie žalobcu, že mu rozkladom napadnutá písomnosť bola 01. 08 2006 na personálnom\nodbore vyhlásená, považoval za zavádzajúce, pretože v uvedený deň mu bol vyhlásený personálny\nrozkaz riaditeľa Slovenskej informačnej služby č. 161 zo dňa 29. 05. 2006, ktorým bol však odvolaný\nzo zastavanej funkcie dňom 31. 07. 2006 a ustanovený do novej funkcie dňom 01. 08. 2006, ktoré\nrozhodnutie má iné a to nielen obsahové, ale aj formálne odlišné údaje od údajov uvádzaných v\nrozkladom napadnutej písomnosti.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\n\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi\núčastníkmi konania v prieskumnom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej\núpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie v zmysle zákonnej úpravy\nustanovenej v § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.., a preto zameral svoju pozornosť, či v danom prípade\nžalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozklad zamietol, keďže rozkladom\nnapadnutú písomnosť posúdil tak, že nespĺňa zákonné podmienky.\n\nPodľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky\ndemokratický a právny štát.\n\n(ďalej len „ústava“) Slovenská republika\n\nje zvrchovaný,\n\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 241 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Zb. v platnom znení v čase rozhodovania žalovaného\nrozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a\nobsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež\nuvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť\npodpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom\npečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\nV odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe\nrozhodoval.\nPoučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,\nv akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.\nZákonodarca v citovanej právnej norme § 241 ods.1 ustanovil taxatívne hmotnoprávne podmienky\nrozhodnutia tak, že rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného\nstavu veci a formálnoprávne podmienky tak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní, povinnosťou orgánu príslušného na rozhodnutie je v písomnom vyhotovení\nrozhodnutia tiež uviesť, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta.\nRozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal,\nopatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo\ndoručením.\nNajdôležitejšou časťou rozhodnutia je jeho výrok , ktorým orgán príslušný na rozhodnutie rozhoduje o\nveci samej. Keďže práve výrokom orgán príslušný na rozhodnutie rozhoduje o právach a povinnostiach\nalebo právom chránených záujmoch dotknutých osôb, výrok rozhodnutia musí byť určitý, jasný a\nzrozumiteľný, Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže\nzasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade\nkonkrétne uvedenie predmetu rozhodnutia je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorej je možné zistiť,\nakým spôsobom bolo zasiahnuté do práv, povinností alebo právom chránených záujmov účastníka\nkonania. Konkrétne skutkové údaje určujúce predmet rozhodnutia uvedené vo výroku sú rozhodné pre\nurčenie totožnosti predmetu rozhodnutia a vylučujú možnosť zámeny.\nVychádzajúc zo skutkových zistení a citovanej právnej úpravy odvolací súd dospel k zhodnému záveru\nako súd prvého stupňa, že písomnosť napadnutá rozkladom žalobcu nielen že nespĺňa zákonné\npodmienky ustanovené v § 241 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., ale žalobca v konaní ani nepreukázal\npravdivosť svojho tvrdenia, že bola vydaná a mu doručená. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný dňa 29.5.2006 vydal rozhodnutie č. 161, vo výroku\nktorého rozhodol tak, že žalobca dňom 31. 07. 2006 sa odvoláva z funkcie riaditeľa a dňom 1.8. 2006\nsa zaraďuje do inej funkcie, ktoré rozhodnutie mu bolo oznámené vyhlásením dňa 1.8.2006. Žalobca\nvšak podal rozklad proti rozhodnutiu č. 161 zo dňa 29.5.2006, ktorým mal byť odvolaný z funkcie ku\ndňu 31. 05.2006, tvrdiac, že takéto rozhodnutie mu bolo doručené poštou. Vychádzajúc z uvedených\nskutkových zistení je zrejmé, že žalobca rozkladom napadol iné rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o\n\njeho odvolaní z funkcie a ustanovení do inej funkcie, ako rozhodnutie predložené žalovaným a tvoriacim\nsúčasť predloženého administratívneho spisu.\nPokiaľ žalobca tvrdil, že rozkladom napadnuté rozhodnutie bolo žalovaným vydané a jemu doručené\npoštou, zaťažovalo ho dôkazné bremeno pravdivosť svojich tvrdení preukázať. Samotná skutočnosť, že\nžalobca disponuje rozkladom napadnutou listinou, nedokazuje, že ju žalovaný vydal a mu ju doručil, ktorú\nskutočnosť žalobca nepreukázal, keď obálku o jej doručení, ktorou by predmetnú skutočnosť (doručenie\nžalovaným) mohol preukázať, v konaní nepredložil.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov na základe obsahu administratívneho spisu a výsledkov vykonaného\ndokazovania po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a procesného postupu\npredchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý žalovaný zo zistených skutkových okolnosti\nurobil a ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z.z.. Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutia a\npostupu žalovaného správneho orgánu v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade\nkonal v intenciách názoru Krajského súdu v Nitre vysloveného v rozsudku. č.k. 15S/23/2009-82 z\n29.6.2011.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní\nproti rozsudku krajského súdu neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového súdu, a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné, z ktorých dôvodov podľa § 250ja ods. 3\ndruhá veta O. s. p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p.. Žalobcovi\nnepriznal náhradu trov tohto konania pre jeho neúspech v konaní.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}