Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžf/49/2013 1012200920 30. 04. 2015 Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2015:1012200920.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlii Horskej a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N- POWER s.r.o., so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 36 057 436, zastúpený: JUDr. Katarína Neumanová, advokátka, Šípková 21, Banská Bystrica, 2/ Banskobystrická regionálna správa ciest a.s., so sídlom Majerská 94, Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 74/6000/2011-ON-14-N zo dňa 14.05.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 174/2012-93 zo dňa 24. apríla 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 174/2012-93 zo dňa 24. apríla 2013 m e n í tak, že žalobu žalobcu v 1. rade a žalobu žalobcu v 2. rade z a m i e t a . Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 2S/174/2012-93 zo dňa 24. apríla 2013 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 74/6000/2011-ON-14-N zo dňa 14.05.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania po 66 € za súdny poplatok a žalobcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 523,64 € na účet právneho zástupcu žalobcu 1/ v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách ustanovení § 139 ods.1, 2, 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z. alebo ZVO, zákon o verejnom obstarávaní) v intenciách článku 1 ods.1 v spojení s článkom 152 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo. Z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal krajský súd preukázané, že verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „Chemický posypový materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého“ v Úradnom Vestníku EÚ č. 2010/S226-345579 zo dňa 20.10.2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 zo dňa 23.11.2010; zo 7 záujemcov, ktorým boli poskytnuté súťažné podklady, podali ponuku 4 uchádzači; dňa 19.01.2011 bolo žalobcovi 1/ doručené oznámenie o vylúčení z predmetnej verejnej súťaže pre nesplnenie podmienky účasti v súťaži - nepredloženie súvah za roky 2007,2008 a 2009; žalobca podal u verejného obstarávateľa žiadosť o nápravu proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktorú verejný obstarávateľ
zamietol; žalobca 1/ podal žalovanému námietky proti vylúčeniu z verejnej súťaže, ktoré žalovaný zamietol rozhodnutím č. 74-6000/2011-ON-14 zo dňa 11.03.2011 podľa § 139 ods. 4 ZVO; žalobca 1/ podal na Krajskom súde v Bratislave žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí námietok, na základe ktorej krajský súd rozsudkom zo dňa 09.06.2011 (sp. zn. 1S 53/2011) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 74-6000/2011-ON-14 zo dňa 11.03.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 15.12.2011 (sp. zn. 5Sžf/44/2011) rozsudok krajského súdu potvrdil; podľa oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejneného v Úradnom vestníku EU č. 2011/S70-113174 zo dňa 09.04.2011 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 70/2011 zo dňa 09.04.2011 verejný obstarávateľ (žalobca 2/) uzavrel dňa 31.03.2011 s úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní - spoločnosťou NELUX, s.r.o., Bratislava rámcovú dohodu na dodanie tovaru (chemického posypového materiálu); napadnutým rozhodnutím č. 74-6000/2011-ON-14-N zo dňa 14.05.2012 nariadil žalovaný v konaní o námietkach žalobcu 1/ proti vylúčeniu z verejnej súťaže zrušiť predmetnú verejnú súťaž; žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na podklade vyššie uvedených rozsudkov súdov vylúčenie žalobcu 1/ z verejného obstarávania bolo v rozpore s § 33 ods. 5 písm. c) ZVO, nakoľko žalobca 1/ si v zmysle § 27 ods. 1, písm. c) ZVO zvolil a predložil na preukázanie ekonomického a finančného postavenia výkazy ziskov a strát, a preto nebol povinný predložiť aj súvahy za príslušné obdobie, námietky žalobcu 1/ proti vylúčeniu z verejného obstarávania preto boli opodstatnené; žalovaný uviedol, že preskúmaním postupu verejného obstarávateľa pri zadávaní predmetnej zákazky zistil, že požiadavku na predloženie certifikátu systému enviromentálneho manažérstva ISO 14001 ako podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti je možné stanoviť len pri zákazkách, ktorých predmetom je aj uskutočnenie stavebných stavebných prác alebo poskytnutie služby; s poukazom na súťažné podklady, najmä časť B.2 obsahujúcu opis predmetu zákazky a časti B.l vymedzujúce obchodné podmienky dodania predmetu zákazky, žalovaný konštatoval, že nie je možné dospieť k záveru, že predmetom zákazky sú služby či stavebné práce, predmetom plnenia zmluvy sú len tovary, vrátane ich dopravy verejnému obstarávateľovi, pri ktorých ZVO neumožňuje požadovať od záujemcov/uchádzačov uvedenie opatrení enviromentáheho manažérstva a ich zavedenie a aplikovanie preukazovať certifikátom enviromentálneho manažérstva; uvedená podmienka účasti bola teda podľa žalovaného určená v rozpore s § 28 ods. 1 ZVO, ako nesúvisiaca s predmetom zákazky bola v rozpore s § 32 od ods. 6 ZVO a zároveň pre svoju diskriminačnú povahu sa dostala do rozporu s § 9 ods.4 ZVO, nakoľko jej existencia v predmetnom verejnom obstarávaní mohla od účasti odradiť uchádzačov, ktorí boli schopní dodať predmet zákazky, avšak z dôvodu neschopnosti preukázať splnenie tejto diskriminačnej podmienky účasti sa predmetného verejného obstarávania nemohli efektívne zúčastniť; k podmienke týkajúcej sa umiestnenia skladovacieho priestoru na území SR stanovenej v súťažných podkladoch žalovaný uviedol, že takáto podmienka je v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, ktorí sú schopní plniť ostatné požiadavky kontrolovaného, majú však skladovací priestor umiestnený mimo územia SR, čo im však nebráni v riadnom plnení predmetu zákazky; uvedené porušenia zákona mohli mať podľa žalovaného zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný nemýlil v tom, že jeho právomoc rozhodnúť o námietkach nie je z hľadiska času limitovaná ukončením procesu výberu uchádzača uzavretím v danom prípade rámcovej dohody s víťazným uchádzačom z predmetnej súťaže, súhlasiac s tvrdením žalovaného, že takmer všetky rozsudky správnych súdov, ktorými sa zrušujú rozhodnutia žalovaného o nariadení zrušenia postupu zadávania zákazky, prichádzajú spravidla po uzavretí zmluvy, ktorými sa proces verejného obstarávania končí. Tiež prisvedčil žalovanému, že rozsudkami Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o námietkach žalobcu 1/ proti vylúčeniu zo súťaže, sa nezačalo nové konanie o námietkach, ale sa pokračovalo v konaní a o námietkach bolo potrebné nanovo rozhodnúť. Krajský súd konštatoval, že nakoľko žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k otázke vylúčenia žalobcu 1/ považoval žalobný dôvodov žalobcu 1/, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje predchádzajúce rozsudky správnych súdov za neopodstatnené. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v §112 ZVO v spojení s § 137 ZVO a s § 139 ods. 2 písm. a) ZVO, krajský súd uviedol, že v námietkovom konaní je žalovaný zásadne oprávnený preskúmať použitý postup zadávania zákazky v celom rozsahu, pričom nie je viazaný rozsahom námietok podaných oprávnenou osobou. Tiež poukázal na to, že rozhodovacia prax žalovaného a najmä judikatúra
Najvyššieho súdu SR v otázke viazanosti žalovaného rozsahom podaných námietok sa v uplynulom období vyvíjala a napokon sa zjednotila na názore, že zo ZVO nevyplývajú pre žalovaného obmedzenia v rozsahu jeho dohľadovej a preskúmavacej právomoci v námietkovom konaní, a preto žalovaný je oprávnený kontrolovať zákonnosť všetkých postupov zadávania zákaziek a v prípade zistenia rozporu so zákonom z toho vyvodiť adekvátne závery bez ohľadu na to, či oprávnená osoba zistenú nezákonnosť namieta alebo nie a právomoc kontrolovať postup zadávania zákazky mimo rámec podaných námietok napokon prislúchala vždy v rámci kontroly začatej žalovaným z vlastného podnetu. Ďalej krajský súd konštatoval, že z aplikácie uvedených právnych záverov o oprávnenosti žalovaného preskúmať v konaní o námietkach celý postup zadávania konkrétnej zákazky bez zreteľa na rozsah podaných námietok vyplýva, že pokiaľ žalovaný v konaní o námietkach preverí celý postup zadávania zákazky, vrátane podmienok účasti v súťaži, majú verejný obstarávateľ aj uchádzači v danej súťaži legitímny dôvod domnievať sa, že zákonnosť procesu verejného obstarávania bola žalovaným preverená a že všetky prípadné nezákonnosti boli pojaté do rozhodnutia žalovaného o podaných námietkach, alebo do výsledkov ex offo začatej kontroly postupu zadávania danej zákazky, teda ak žalovaný preveril použitý postup zadávania zákazky v konkrétnej verejnej súťaži a vydal o tom rozhodnutie, nemal by v neskorších štádiách procesu verejného obstarávania, pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov znovu uplatňuje svoju revíznu právomoc v danej súťaži, prichádzať s novými dôvodmi nezákonnosti v postupe zadávania zákazky, ktoré existovali už pri predchádzajúcom rozhodovaní žalovaného a z posudzovanej dokumentácie mohli byť žalovanému známe. Poukazom na to, že ZVO výslovne nezakazuje žalovanému nariadiť zrušenie postupu zadávania zákazky v prípade, ak objaví nový dôvod nezákonnosti v postupe verejného obstarávateľa, ktorý pri predchádzajúcom preskúmavaní zákonnosti tej istej zákazky nevytkol, krajský súd zastával názoru, že ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) ZVO (zrejme § 139 ods.2, písm. a/ ZVO) musí žalovaný aplikovať ústavne konformným spôsobom, v duchu princípov právneho štátu, medzi ktoré patrí ochrana právnej istoty a stability právnych vzťahov a ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv (čl. 1 ods. 1 ústavy SR). V danej súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu vychádzajúca zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu - II. ÚS 148/06, m. m., III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08 atď. Krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci všetky tie dôvody nezákonnosti podmienok účasti v predmetnej súťaži, pre ktoré žalovaný v námietkovom konaní napadnutým rozhodnutím nariadil žalobcovi 2/ zrušiť postup zadávania zákazky, existovali a boli predmetom dohľadu žalovaného už pri vydávaní prvého rozhodnutia v predmetnej veci, ktoré sa týkalo zamietnutia námietok žalobcu 1/proti vylúčeniu zo súťaže. Žalovaný tieto porušenia ZVO, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ v podaných žalobách ani nespochybňujú, v prvom rozhodnutí nevytkol a zameral sa iba na konkrétne námietky žalobcu 1/ proti vylúčeniu zo súťaže. Žalobca 2/ v dobrej viere, že podmienky účasti v súťaži boli v súlade so zákonom, po právoplatnom zamietnutí námietok žalobcu 1/, v zákonom predpokladanom postupe uzavrel v marci 2011 rámcovú dohodu s ďalším uchádzačom v súťaži, keď mal za to, že proces verejného obstarávania bol výberom uchádzača ukončený. Podľa názoru krajského súd žalovaný vydal nepredvídateľné rozhodnutie, ktorým vniesol právnu neistotu najmä do postavenia žalobcu 2/ a jeho zmluvného partnera, s ktorým dobromyseľne uzavrel rámcovú dohodu, poukazom na to, že takýto postup síce nie je v priamom rozpore so ZVO, ale sa prieči vyššie uvedeným princípom právneho štátu, ku ktorým sa Slovenská republika hlási, a to najmä vo vzťahu k narušeniu právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, keď napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v čase, kedy bol proces verejného obstarávania právoplatne ukončený a teda ide o rozhodnutie, ktoré nemôže mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože neumožňuje žalobcovi 2/ zrevidovať postup zadávania zákazky v zmysle právneho názoru žalovaného a vytknutú nezákonnosť napraviť. Mal za to, že takéto rozhodnutie vychádza z ústavne nekonformného výkladu ZVO, a preto pred súdom nemohlo obstáť. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v naznačenom smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd záverom uviedol, že po zrušení rozhodnutia vo veci vylúčenia žalobcu 1/ zo súťaže vyššie uvedenými rozsudkami Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný nemal zákonný podklad na zastavenie konania o námietkach, ani pre ich zamietnutie, ktorú skutočnosť považoval za nedostatok ZVO, pretože pri striktnom dodržaní tohto zákona niet ustanovenia, podľa ktorého by mohol žalovaný námietkové konania ukončiť, zastávajúc názor, že žalovaného
neoprávňovalo po ukončení procesu verejného obstarávania rozhodnúť o nariadení žalobcovi 2/ zrušiť použitý postup zadávania zákazky na podklade nových zistení o porušení ZVO, ktoré dovtedy neboli žalovaným konštatované a žalobcom známe. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi 1/ aj žalobcovi 2/ právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložili na súdnom poplatku za žalobu každý v sume 66 € a tiež priznal žalobcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených advokátkou za štyri úkony právnej služby. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa zamieta. Žalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukazom na dualizmus v rozhodovacej praxi správnych súdov, žalovaný uviedol, že v čase vydania rozhodnutia č. 74-N vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/19/2012 vychádzal z dohľadového konceptu konania o námietkach, t.j. nebol viazaný petitom námietok a preskúmal celý postup žalobcu 2/ a nakoľko žalovaný v postupe žalobcu 2/ preukázal porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nebolo možné odstrániť iným spôsobom, a to porušenie § 28 ods. 1 písm. h), § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, rozhodnutím podľa § 139 ods. 2, písm. a) nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa a poukázal na rozporuplnosť odôvodnenia, keď v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že právomoc žalovaného rozhodnúť o námietkach nie je z hľadiska času limitovaná ukončením procesu výberu uchádzača uzavretím zmluvy a žalovaný je oprávnený nariadiť verejnému obstarávateľovi zrušiť použitý postup zadávania zákazky, ak v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený zákon a toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania § 139 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a súčasne súd prvého stupňa konštatoval, že zákon o verejnom obstarávaní výslovne nezakazuje žalovanému nariadiť zrušenie postupu zadávania zákazky, ak objaví nový dôvod nezákonnosti v postupe verejného obstarávateľa, teda prvostupňový súd sám konštatoval, že postup žalovaného nebol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, z ktorého dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by postup žalovaného a rozhodnutie č. 74-N bolo nezákonné, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní takýto postup žalovanému umožňuje. Žalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný vydal nepredvídateľné rozhodnutie. Uviedol, že pokiaľ jeho rozhodovacia činnosť vychádzala z judikatúry súdov, ktorá však v otázke na rozsah preskúmavacej právomoci žalovaného v konaní o námietke nebola jednotná, nemožno mu vytýkať nepredvídateľnosť rozhodovania. V danej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/l7/2012 zo dňa 09.04.2013, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že podľa § 139 ods.2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhu. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení rozsudku, ktorou argumentuje, že žalobca 2/ bol v dobrej viere, že podmienky účasti v súťaži boli v súlade so zákonom, a preto po právoplatnom zamietnutí námietok žalobcu 1/, v zákonom predpokladanom postupe uzavrel v marci 2011 rámcovú dohodu s ďalším uchádzačom, keď mal za to, že proces verejného obstarávania bol výberom uchádzača ukončený. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa vo vzťahu k dobrej viere žalobcu 2/, keďže tomuto musela byť zrejmá skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia č. 74-N sa žalovaný v konaní o námietkach zaoberal výlučne skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v námietkach, a preto zamietnutím námietok sa nemohol žalobca 2/ domnievať, že jeho postup zadávania zákazky v iných častiach ako uvedených v námietkach, je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
Žalovaný ďalej uviedol, že uzavretie zmluvy v procese verejného obstarávania nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, poukazom na to, že zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý je možné zrušiť s účinkami ex tunc. resp. ex nunc.. Zdôraznil skutočnosť, že podľa § 147a a § 148a zákona o verejnom obstarávaní je možné podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Žalovaný ďalej dal do pozornosti, že prijatím argumentácie súdu prvého stupňa by bol vylúčený akýkoľvek revízny výrok podľa § 139 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní, v ktorej súvislosti dal tiež do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2011 sp. zn. 2S 366/2010. Žalovaný poukazom na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je pre správny orgán záväzný, uviedol, že preto ak súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku dospel k záveru, že žalovaný nemôže predmetné konanie o námietkach ukončiť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, pokiaľ by žalovaný nevyužil možnosť podať opravný prostriedok, bol by viazaný právnym názorom súdu prvého stupňa a opätovne by sa mal zaoberať podanými námietkami, avšak z vyššie uvedeného odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že akékoľvek rozhodnutie žalovaného v konaní o námietkach by bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný namietal, že v uvedenom odôvodnení rozsudku súdu prvé prvého stupňa absentuje akýkoľvek vlastný právny názor súdu, ktorý by žalovanému slúžil ako vodítko na ďalšie procesnoprávne smerovanie, čím je napadnutý rozsudok nevykonateľný. Stotožniac sa s názorom súdu prvého stupňa, že podľa § 139 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný konanie o námietkach v zmysle zákona o verejnom obstarávaní nemohol zastaviť, ani námietky zamietnuť, nesúhlasil však s názorom prvostupňového súdu, že neexistuje ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého by mohol námietkové konanie ukončiť. Žalovaný trval na tom, že vzhľadom na skutočnosť, že nebol daný zákonný dôvod na vylúčenie žalobcu 1/ z predmetnej verejnej súťaže, ani nebol daný dôvod na zastavenie konania o námietkach, žalovaný musel rozhodnúť niektorým z výrokov podľa § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Konštatoval, že nakoľko v postupe verejného obstarávateľ zistil ďalšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nebolo možné odstrániť iným spôsobom - konkrétne porušenie § 28 ods. 1, písm. h), § 32 ods. 6 a § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, rozhodnutím podľa § 139 ods. 2 písm. a), nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky, zdôrazniac, že ak žalovaný zistí, že postupom verejného o obstarávateľa bol porušený zákon o verejného obstarávania je žalovaný povinný, nie oprávnený, rozhodnúť v zmysle § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný dal do pozornosti princíp legality reglementovaný v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej súvislosti poukázal na výklad Ústavného súdu SR, podaný dňa 5. februára 1998, v zmysle ktorého: „Len taký postup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho štátu v zmysle čl 1. Ústavy Slovenskej republík“. Uviedol, že základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte je dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci, v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 31. októbra 2001, II. S 58/2001 a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 2Sžp/9/2011. Záverom žalovaný poukazom na základné princípy zakotvené v Ústave SR, konkrétne princíp legality a trojdelenia moci, uviedol, že zákon o verejnom obstarávaní neberie do úvahy skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia žalovaného bolo v predmetnom verejnom obstarávaní zadávanie zákazky ukončené uzatvorením zmluvy s iným uchádzačom, z ktorého dôvodu nemohol na túto skutočnosť brať ohľad, nakoľko táto skutočnosť mu neumožňuje vydať rozhodnutie s iným výrokom ako je uvedené v ustanovení § 139 zákona o verejnom obstarávaní, majúc za to, že rozhodnutie č. 74-N bolo vydané v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. III. Na odvolanie žalovaného sa žalobca 2/ vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. V dôvodoch vyjadrenia žalobca 2/ vyslovil nesúhlas s odvolacími dôvodmi žalovaného uvedené v jeho odvolaní. Uviedol, že postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia č. 74-N, spôsobil súčasnú nemožnosť reálneho vykonania tohto rozhodnutia, nakoľko zo strany žalobcu 2/ bola
v súlade so zákonom o VO podpísaná rámcová dohoda, v zmysle ktorej dochádza k dodávkam tovaru podľa zmluvne stanoveného harmonogramu dodávok. Žalobca 2/ sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v rozsudku, a to, „že napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v čase, kedy bol proces verejného obstarávania právoplatne ukončený, a teda ide o rozhodnutie, ktoré nemôže mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože neumožňuje žalobcovi 2/ zrevidovať postup zadávania zákazky v zmysle právneho názoru žalovaného a vytknutú nezákonnosť napraviť. Takéto rozhodnutie vychádza z ústavne nekonformného výkladu ZVO, a preto pred súdom nemohlo obstáť.“ Žalobca 2/ mal za to, že žalovaný mohol zabezpečiť účinnú ochranu práv žalobcu 1/ - neúspešného uchádzača, v ktorej súvislosti tiež poukázal na názor súdu prvého stupňa vyslovený v napadnutom rozsudku, s ktorým sa stotožnil. Žalobca 2/ poukazom na Rokovací poriadok komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach Úradu pre verejné obstarávanie v znení účinnom od l. januára 2011, uviedol, že v čase vydania rozhodnutia č. 74-6000/2011-0N-14 mal žalovaný povinnosť postupovať v zmysle platného a účinného Rokovacieho poriadku, resp. tento mal byť upravený v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Sžf/2/2009, o ktorý sa žalovaný v odvolaní opiera, čo sa však nestalo. Žalobca 1/ sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolací návrh nepodal. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vrátil vec žalovanému mu na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím (č. 74/6000/2011-ON-14-N z 14.5.2012) podľa § 139 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z. nariadil zrušiť verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Chemicky posypový materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého“, vyhlásenú verejným obstarávateľom Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., Majerská cesta 94, 974 96 Banská - žalobcu 2/, vo Vestníku verejného obstarávania č. 223/2010 dňa 23.11.2010 pod značkou 07310 - MST a v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2010/S 226-345579 zo dňa 20.11.2010, do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe žalobcu 1/, 2/ a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o zrušení verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky „Chemicky posypový materiál - dodávka priemyselnej soli a rozmrazovacieho prostriedku na báze chloridu horečnatého“, vyhlásenú verejným obstarávateľom žalobcom 2/. Najvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán
vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky demokratický a právny štát.
(ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre postup a rozhodnutie žalovaného v zmysle § 139 ods.2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z., a preto odvolací súd zameral pozornosť, či žalovaný v procese rozhodovania postupoval v súlade so zákonom. Účelom zákona o verejnom obstarávaní je upraviť zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní (§ 1 ods.1). Podľa § 135 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní revízne postupy podľa tohto zákona sú: dohľad nad verejným obstarávaním. Podľa § 137 ods.1,2 zákona o verejnom obstarávaní Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 (ďalej len "kontrolovaný"). Úrad pri výkone dohľadu
a) rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného, b) rozhoduje o námietkach orgánu štátnej správy, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskych spoločenstiev, c) vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a kontrolu súťaže návrhov organizovaných kontrolovaným, d) ukladá pokuty za správne delikty, e) vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy. Podľa § 138 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní konanie o námietkach je začaté dňom doručenia námietok úradu. Podľa § 139 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím a) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. Podľa § 146 ods. 1,2,3,4,6,7 zákona o verejnom obstarávaní kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie nariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí kontrolovanému. Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu, na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky. Podnet kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky musí byť doručený úradu najneskôr sedem pracovných dní pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo pred ukončením súťaže návrhov. Pri výkone kontroly podľa odseku 2 úrad postupuje primerane podľa § 138 až 145. Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len "zamestnanec úradu"). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d. Na výkon kontroly postupu zadávania zákaziek sa nevzťahuje osobitný zákon. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov). Podľa § 147a zákona o verejnom obstarávaní ak verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 7 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode úrad alebo prokurátor v lehote jedného roka od ich uzavretia podá návrh na určenie ich neplatnosti súdom. Podľa § 148a ods.1, zákona o verejnom obstarávaní uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (ďalej len "oprávnená osoba"), môže po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody požiadať súd, aby určil neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem zákona č. 25/2006 Z.z., vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci náležite zistil skutkový stav a zo
skutkových okolností vyvodil správny právny záver, ako aj v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody na základe ktorých v danej veci rozhodol, keď v konaní o námietkach navrhovateľa - žalobcu 1/ sa náležte v súlade s § 139 zaoberal zákonnosťou postupu kontrolovaného obstarávateľa - žalobcu 2/ pri zadávaní verejnej zákazky a jej vyhodnotení, žalovaný skutkové zistenia v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite uviedol a vyhodnotil odkazom na príslušné ustanovenia uvedeného zákona, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa nerozhodol vo veci zákonne, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného za súladné zo zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo žalobcovi 1/,2/ odpoveď na skutkové a právne významné otázky a to všetko v medziach zákona č. 25/2006 Z.z., ktorého účelom je upraviť postup zadávania zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej § 139 ods.2, zákona o verejnom obstarávaní zveril do právomoci Úradu v konaní o námietkach, ak v tomto konaní zistil, že postupom kontrolovaného obstarávateľa bol porušený zákon o verejnom obstarávaní a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadiť zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov, nariadiť zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka a nariadiť zaradiť vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka do procesu verejného obstarávania, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadiť zopakovať výber, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadiť znovu vyhodnotiť ponuky alebo návrhy a zrušiť rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné aj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadiť znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, nariadiť odstrániť protiprávny stav. Úrad postupom v zmysle uvedenej právnej úpravy realizuje svoju právomoc vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, v rámci ktorej preskúmava zákonnosť úkonov obstarávateľa s cieľom zaistiť zachovanie zásad verejnej súťaže ustanovených v § 9 ods.2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorú mu zákonodarca zveril právnou úpravou ustanovenou v § 137 ods.1,2 uvedeného zákona. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k záver, že žalovaný v súlade so zákonom realizoval svoju právomoc, keď v konaní o námietkach žalobcu 1/ preskúmal zákonnosť postupu žalobcu 2/ ako kontrolovaného obstarávateľa, pričom nebol viazaný rozsahom námietok navrhovateľa, a súčasne v zmysle zákonnej úpravy jeho rozhodnutie v tomto konaní bolo založené na skutkových zisteniach preukázaných v konaní o námietkach. Pokiaľ žalobca 1/ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nulitnosť a nevykonateľnosť a žalobca 2/ namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný rozhodnutím o nariadení zrušiť verejnú súťaž podľa § 139 ods. 2 písm. a) ZVO po ukončení verejnej súťaže prekročil svoju právomoc, odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcov. Zákonodarca v právnej norme § 139 ods.2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní výslovne ustanovuje, že pokiaľ úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že spĺňa formálne ako aj hmotnoprávne náležitosti v súlade a ustanovením § 145 tohto zákona. Odvolací súd nesúhlasil s názorom žalobcu 2/, že povinnosťou žalovaného bolo možné prihliadať na iné pochybenia a porušenia zákona zo strany obstarávateľa len do uzavretia rámcovej zmluvy s úspešným uchádzačom. V zmysle § 146 ods.1, veta prvá, ods.2, ods.6 zákona o verejnom obstarávaní kontrolou sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody a pri výkone kontroly pred ukončením súťaže návrhov. Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení postupu
zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len "zamestnanec úradu"). Úrad pri výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d. V právnej úprave ustanovenej v § 146 zákona o verejnom obstarávaní zákonodarca upravuje postup Úradu, ktorým vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred samotným uzatvorením zmluvy s víťazných uchádzačom alebo rámcovej zmluvy a pri výkone kontroly po ukončení súťaže návrhov na základe podnetov fyzických a právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu súťažného konania, realizujúc svoju právomoc dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 až do ukončenia súťaže, ako aj po ukončení súťaže návrhov, pričom postup Úradu v zmysle uvedenej právnej úpravy treba považovať za samostatný postup na základe zákonného zmocnenia, avšak zákonná úpravu ustanovená v § 139 zákona o verejnom obstarávaní ukladá Úradu povinnosť konať a rozhodovať spôsobom zákonom predpokladaným práve v konaní o námietkach, ktorý bol v danom prípade splnený. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej žalovaný aplikoval ustanovenie § 139 ods. 2 písm. a) ZVO ústavne nekonformným spôsobom, v rozpore s princípmi právneho štátu, medzi ktoré patrí ochrana právnej istoty a stability právnych vzťahov a ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv (čl. 1 ods. 1 ústavy SR). Práve vychádzajúc zo základných zásad právneho štátu ( právo istoty, právo na ochranu práv nadobudnutých dobromyseľne) v zmysle čl. 1 ods.1 ústavy je možné zabezpečiť ich ochranu len zákonnosťou postupu a rozhodnutia orgánu štátnej moci, realizujúceho svoju právomoc na základe a v zmysle zákona v súlade s čl. 2 ods.2 ústavy. Len zákonné rozhodnutie orgánu štátnej moci vydané na základe zmocnenia zákona upravujúceho jeho právomoc je spôsobilé zabezpečiť ochranu práva na právnu istotu ako aj práva na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv všetkých právnických a fyzických osôb a tým naplniť obsah materiálneho právneho štátu ( čl. 1 ods.1 ústavy). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobné dôvody žalobcu 1/, 2/ uvedené v ich žalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov sa nestotožnil ani s argumentáciou súdu prvého stupňa, že žalovaný vydal nepredvídateľné rozhodnutie, ktorým vniesol právnu neistotu najmä do postavenia žalobcu 2/ a jeho zmluvného partnera, poukazom na to, že takýto postup síce nie je v priamom rozpore so ZVO, ale sa prieči vyššie uvedeným princípom právneho štátu, keď napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v čase, kedy bol proces verejného obstarávania právoplatne ukončený a teda ide o rozhodnutie, ktoré nemôže mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože neumožňuje žalobcovi 2/ zrevidovať postup zadávania zákazky v zmysle právneho názoru žalovaného a vytknutú nezákonnosť napraviť. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti zákonnú úpravu ustanovenú v § 244 ods.1 O.s.p. v spojení s § 245 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorej súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov a pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danom prípade je zrejmé, že žalovaný v konaní o námietkach žalobcu 1/ mal preukázané porušenie zákona pri zadávaní zákazky verejným obstarávateľom - žalobcom 2/, (ktoré porušenie zákona nenamietal žiaden zo žalobcov), a preto pokiaľ žalovaný nariadil zrušiť predmetnú verejnú súťaž, postupoval v zmysle právomoci zákonodarcom mu zverenej v právnej norme ustanovenej v § 139 ods.2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Odvolací súd v rámci súdneho prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil, že by žalovaný preskúmavaným rozhodnutím vybočil z medzí a hľadísk zákonom stanovených. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., v spojení s § 220 O.s.p. a s § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní neboli úspešní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.