Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Tost/17/2014 7013010006 29. 05. 2014 JUDr. Daniel Hudák ECLI:SK:NSSR:2014:7013010006.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 29. mája 2014 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného X. I. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Ntok 2/2013, z 26. februára 2014 takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného X. I. sa z a m i e t a. odôvodnenie: Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 4Ntok 2/2013, z 26. februára 2014 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného X. I. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3T 4/2004. Proti uzneseniu druhostupňového súdu podal riadne v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený a jeho obhajca. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že Krajský súd v Košiciach rozhodol nesprávne, keď zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3T 4/2004. Má za to, že spĺňa podmienky na povolenie obnovy konania. V predmetnom konaní o povolení obnovy konania žiadal o obnovu súdneho konania v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 106/2011 zo dňa 28. novembra 2012 a o zníženie výšky trestu, aby zodpovedala miere zavinenia a aby bola vzatá jeho úprimná snaha a súčinnosť pri objasňovaní daného skutku. Súd pri rozhodovaní tieto skutočnosti nebral do úvahy. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol sám a povolil obnovu konania alternatívne, aby vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na nové prerokovanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3T 4/2004, zo dňa 3. novembra 2004 mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že odsúdený X. I. bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. l, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. spáchaných podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v obci S., okres Gelnica, v nočnej dobe po 20,00 hod. dňa 3. novembra 2003 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s toho času odsúdeným Q. P. a rozdelení si úloh vnikli do dvora rodinného domu
č. XXX, odkiaľ po zistení, že poškodení B. Y. a U. Y. zaspali, po rozbití sklenenej tabule na dverách za pomoci drevenej násady, vošli do rodinného domu č. XXX, kde v úmysle zmocniť sa cudzích vecí B. Y. a U. Y. dňa 3. novembra 2003 okolo 23,00 hod. usmrtili tak, že najprv obžalovaný X. I. tupou stranou sekery najmenej 7-krát veľkou silou a prudkosťou udrel poškodenú U. Y. do ľavej časti čela, ľavej temennospánkovej oblasti a oblasti sánky vľavo, čím jej spôsobil tržnozmliaždené rany spojené s pomliaždením mozgu, vnútrolebečným krvácaním pri vpáčených zlomeninách lebečnej klenby a spodiny, následkom čoho U. Y. bezprostredne po útoku zomrela. Následne obžalovaný Q. P. zobral od obžalovaného X. I. sekeru a jej tupou stranou veľkou silou a prudkosťou udrel poškodeného B. Y. najmenej 6-krát do ľavej predovonkajšej oblasti hlavy a jedenkrát do zadnej plochy dolnej tretiny ľavého predlaktia, čím mu spôsobil tržnozmliaždené rany spojené s vpáčenými zlomeninami lebečnej klenby, krvácaním pod tvrdú plénu, čo viedlo k porušeniu riadiacej činnosti centrálneho nervového systému, a tým aj k smrti B. Y.. Potom obaja obžalovaní odcudzili farebný televízor zn. Aiwa v hodnote 10 733 Sk, rádiomagnetofón zn. Philips v hodnote 1 374 Sk, zlatú obrúčku v hodnote 1 136 Sk, dvojkolesový vozík v hodnote 640 Sk, 2 ks stolových obrusov v hodnote 58 Sk a kožený čierny kabátik v hodnote 230 Sk, čím manželom Y. odcudzením vecí spôsobili škodu v celkovej hodnote 14 171 Sk a poškodením vecí škodu v celkovej hodnote 526 Sk. Za to bol obžalovanému X. I. podľa § 219 ods. 2, § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 25 rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Na základe podaného odvolania X. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 2To 4/2005, z 22. marca 2005 podľa § 258 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody. Z rozhodnutí krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že konajúce súdy vo veci neukladali X. I. trest podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Ako to vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3T 4/2004, zo dňa 3. novembra 2004 obžalovaný X. I. bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Asperačná zásada by bola aplikovaná podľa § 41 ods. 2 iba v tom prípade, ak súd uložil páchateľovi úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden musí byť zločinom. Podmienka, že trestné činy mali byť spáchané dvoma alebo viacerými skutkami pri odsúdení odsúdeného X. I. splnená nebola, keďže tento sa dopustil konania v jednočinnom súbehu, preto nebolo možné na toto odsúdenie aplikovať Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012.
V ďalšom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a odkazuje naň. Sťažnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.