Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 3Sžnč/2/2013 9013010020 01. 08. 2013 JUDr. Jana Zemková ECLI:SK:NSSR:2013:9013010020.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: GOLDEN TRADE Sk, s.r.o., Jarmočná 323/20, Modrý Kameň, právne zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti odporcovi: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy o podanom odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17. augusta 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky u k l a d á odporcovi, Národnému inšpektorátu práce, povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa zo dňa 19. septembra 2011 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17. augusta 2011 v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 331,13 € do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Veselého, advokáta, Veľký Krtíš. Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 70 € zaplatený v kolkových známkach prostredníctvom Daňového úradu Banská Bystrica. odôvodnenie: I. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.02.2013, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) dňa 18.02.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať rozhodnutie na základe jeho odvolania proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 122/11-1.0/ pok/r. zo dňa 17.08.2011. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17.08.2011 až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 19 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) a za porušenie povinností vyplývajúcich z uvedeného zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1, 3 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 8.000 €. V dôvodoch podaného návrhu uviedol, že proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17.08.2011, podľa ktorého mal B. I. st., ako pracovník bez pracovnej zmluvy na stavbe „Výrobná hala“ ZAEL, s.r.o., Veľký Krtíš utrpieť závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, podal odvolanie. Podľa jeho názoru Inšpektorát práce Banská Bystrica prekročil svoje kompetencie a nebola vyriešená otázka, akým spôsobom mal B. I. st. utrpieť úraz. Navrhovateľ tvrdil, že nešlo o pracovný úraz, takýto pracovný úraz nenahlásil, ani neevidoval, pretože B. I. st.
nebol zamestnancom navrhovateľa, zdržiaval sa na stavbe neoprávnene a úraz si spôsobil svojím nezodpovedným konaním. Navrhovateľ mal aj podozrenie, že B. I. st. bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu. Konateľ navrhovateľa odviezol bezprostredne po úraze poškodeného občana do nemocnice, kde mu bola poskytnutá adekvátna starostlivosť. S odstupom času sa na podnet tohto občana začal o vec zaujímať aj inšpektorát práce, kedy už nebolo k dispozícii ani lešenie ani pracovná plošina s tým, že pri rozhodovacom procese bolo výlučne vychádzané len z ústnych výpovedí zamestnancov navrhovateľa, z ktorých jeden bol synom zraneného a druhý s ním bol v priateľskom pomere. Pred samotným rozhodnutím bol vypracovaný protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-1-27-2.2/ P-B22, 25-11 zo dňa 24.02.2011, ku ktorému podal navrhovateľ dňa 28.02.2011 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s týmto protokolom nesúhlasí, pričom predložil aj písomnosti, ktoré dokazovali, že takýto protokol nie je zákonný a správny. Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie Národného inšpektorátu práce č. S/2011/02732, O-196/2011 zo dňa 18.11.2011, v ktorom mu bolo oznámené, že podané odvolanie bolo podané po lehote, pretože rozhodnutie Inšpektorátu práce bolo navrhovateľovi doručované dňa 19.08.2011 s tým, že dňa 22.08.2011 bola zásielka uložená na pošte a vychádzajúc z týchto skutočností mal odvolací správny orgán preukázané, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 25.08.2011 a 15-dňová lehota na odvolanie uplynula dňa 09.09.2011, pričom navrhovateľ podal odvolanie až dňa 23.09.2011. Takýto postup Národného inšpektorátu práce nepovažuje navrhovateľ za zákonný, pretože navrhovateľ, ako obchodná spoločnosť má dvoch konateľov, ktorí sú oprávnení na preberanie zásielok, najmä písomností doručovaných do vlastných rúk. Hneď ako sa dozvedeli, že majú uloženú zásielku a úložná lehota je 18 dní, ktorú si v tejto úložnej lehote aj prevzali. Podmienkou uloženia písomnosti je tá skutočnosť, že podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) mal byť postup taký, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, doručovateľ ho mal vhodným spôsobom upovedomiť, že písomnosť príde doručiť znova. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Predpokladom takéhoto postupu je však preukázanie, že konatelia sa zdržiavali na adrese, ktorá je uvedená ako doručovacia adresa, pričom táto skutočnosť nebola overená, ani preukázaná. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie č. R 42/1999. Keďže navrhovateľ je právnická osoba, nemalo sa v tomto prípade postupovať podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ale podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku, ktoré upravuje doručovanie pre právnické osoby. Na návrh navrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len Ministerstvo) odpovedalo len informatívne tým spôsobom, že nie je splnená podmienka na postup podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, keďže Národný inšpektorát práce žiadne rozhodnutie nevydal, a preto považoval podaný podnet za nedôvodný. Voči navrhovateľovi bolo začaté exekučné konanie zo strany Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici o zaplatenie pokuty vo výške 8.000 € a na základe rozhodnutia inšpektorátu práce bolo začaté voči konateľovi spoločnosti B. J. trestné stíhanie. Národný inšpektorát práce odpovedal na žiadosť navrhovateľa o vydanie rozhodnutie v odvolacom konaní zo dňa 07.11.2012 len neformálnym oznámením, kde trval na svojich doterajších stanoviskách. Zároveň uviedol, že bol dodržaný postup v zmysle § 60 správneho poriadku a keďže nebol daný dôvod na obnovu konania a ani na zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, postupoval tento orgán správne, keď vybavil danú vec len neformálnym spôsobom. II. Odporca v podanom vyjadrení navrhol, aby najvyšší súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vo svojom vyjadrení uviedol, že úpravou náhradného doručovania zákonodarca sledoval cieľ zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní, prípadne konanie zmariť. Právna úprava tu nerozlišuje, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, preto je podľa uvedeného ustanovenia potrebné posudzovať aj prípady, kedy si účastník konania - právnická osoba prostredníctvom poverenej osoby neprevezme zásielku včas. V opačnom prípade by išlo o diskrimináciu účastníka, ktorým je fyzická osoba. Zhodné stanovisko zaujal aj Konzultačný zbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého ustanovenie § 24 ods. 4 správneho poriadku hovorí všeobecne len o adresátoch a nie je pritom rozhodujúce, či je ním orgán,
právnická osoba, podnikateľ alebo fyzická osoba. V rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/187/2010 bolo zaujaté stanovisko, že fikcia doručenia je vyvrátiteľnou domnienkou, preto je správny orgán povinný zaoberať sa obsahom podaného odvolania, ak účastník konania namietne, že v čase doručovania sa na adrese doručovania nezdržiaval. Touto námietkou sa však môže správny orgán zaoberať až po vznesení námietky, t.j. po podaní odvolania. Preto je v týchto prípadoch dôkazné bremeno o tom, že nebolo možné aplikovať fikciu doručenia na účastníkovi konania. V danom prípade je však účastníkom konania právnická osoba, ktorá preberá zásielky prostredníctvom poverených osôb, preto správny orgán nepovažoval za logické automaticky skúmať, či sa ako adresát v čase doručovania zásielky zdržiaval v mieste svojho sídla. Medzi povinnosti podnikateľského subjektu patrí aj povinnosť zabezpečiť riadne a včasné preberanie doručovaných zásielok. Národný inšpektorát práce mal za to, že v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku došlo k fikcii doručenia, a teda rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 25.08.2011. Zákonná 15-dňová lehota na odvolanie uplynula dňa 09.09.2011, odvolanie však bolo podané na poštovú prepravu až dňa 23.09.2011, teda oneskorene. Aj oneskorené odvolanie však môže obsahovať informácie, ktoré môžu odôvodňovať uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov, preto odporca preskúmal podané odvolanie, ako aj kompletný spis Inšpektorátu práce Banská Bystrica a dospel k záveru, že inšpektorát práce postupoval zákonným spôsobom a napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti a bolo vydané na základe jednoznačných podkladov. Pri preskúmaní odvolania odporca postupoval podľa § 60 správneho poriadku, pričom aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (Boh. A 694/21) je neprípustné, aby odvolací orgán inštančnou cestou preskúmal rozhodnutie napadnuté oneskoreným odvolaním. Takéto odvolanie môže posudzovať výlučne ako podnet na uskutočnenie konania smerujúceho k preskúmaniu právoplatného rozhodnutia. Odporca teda oznámil navrhovateľovi, že nie je dôvod na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov. Navrhovateľ však spochybnil spôsob vybavenia podaného odvolania, preto žiadal, aby Národný inšpektorát práce vo veci vydal rozhodnutie. K námietke týkajúcej sa trestného stíhania voči konateľovi navrhovateľa, odporca uviedol, že orgány činné v trestnom konaní posudzovali všetky relevantné skutočnosti samostatne a závery inšpektorátu práce nie sú pre účely trestného konania záväzné. Nečinnosť orgánu verejnej správy je jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené, bez existencie vážneho dôvodu, brániacemu mu konať a rozhodnúť. V prípade oneskorene podaného odvolania však odvolací orgán nebol povinný vydať rozhodnutie, pretože ak odvolací orgán zistí, že nie sú dané dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, účastníka konania vyrozumie o tejto skutočnosti administratívnym spôsobom a nie je povinný zamietnuť odvolanie rozhodnutím. Navrhovateľ podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom Ministerstvo tomuto podnetu nevyhovelo s odôvodnením, že vo veci nebolo vydané rozhodnutie, preto nebolo možné aplikovať príslušné ustanovenia správneho poriadku. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že využil možnosť podať podnet na prokuratúru, ktorá v zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z.z.) vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Odporca pritom poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžnč/6/2011, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) sp. zn. III ÚS 317/04, III. ÚS 78/2010, IV. ÚS 144/2011, z ktorých vyplýva, že upozornenie prokurátora možno považovať za efektívny prostriedok nápravy proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Na záver ešte poukázal, že v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Doručená žaloba bola v podateľni najvyššieho súdu dňa 18.02.2013 a oznámenie Národného inšpektorátu práce zo dňa 18.11.2011, ktorým bolo ukončené odvolacie konanie bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 12.12.2011, preto je podľa jeho názoru potrebné posúdiť včasnosť podaného návrhu. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Z predloženého spisového materiálu odporcu konajúci súd zistil, že dňa 17.08.2011 bolo vydané rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17.08.2011. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručované dňa 19.08.2011. Prvý pokus o doručenie bol neúspešný, opakované doručenie, ktoré sa podľa údajov na doručenke uskutočnilo dňa 22.08.2011, bolo tiež neúspešné. Tento deň je aj dňom uloženia zásielky na pošte. Zásielku si navrhovateľ prevzal v odbernej lehote dňa 09.09.2011. Predmetným prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17.08.2011 bola navrhovateľovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 2 písm. a/ a § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. uložená pokuta vo výške 8.000 € za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/, o/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.), § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce), § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.). Dňa 23.09.2011 podal navrhovateľ na poštovú prepravu odvolanie voči predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo odporcovi podľa prezentačnej pečiatky doručené dňa 26.09.2011. Predmetné odvolanie Národný inšpektorát práce vyhodnotil ako oneskorene podané z dôvodu, že prvýkrát bolo prvostupňové rozhodnutie navrhovateľovi doručované poštou dňa 19.08.2011, a to s upozornením na opakované doručenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.08.2011, pričom v tento deň bola zásielka uložená na pošte. V písomnosti, ktorou vyrozumel odporca navrhovateľa o spôsobe vybavenia podaného odvolania poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keby sa adresát o uložení nedozvedel. Odo dňa uloženia doručovanej písomnosti na pošte začína plynúť trojdňová lehota, v rámci ktorej má adresát možnosť úradnú zásielku prevziať a jej uplynutím sa má za to, že písomnosť bola doručená. Ide tu o právnu fikciu doručenia, tzv. náhradné doručenie. Vychádzajúc z uvedeného mal odporca za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 25.08.2011 a 15-dňová lehota na odvolanie uplynula dňa 09.09.2011. Odvolanie bolo dané na poštovú prepravu až dňa 23.09.2011, teda podľa odporcu oneskorene. Odporca však postupoval podľa § 60 správneho poriadku a podané odvolanie posúdil z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. O výsledku informoval navrhovateľa listom zo dňa 18.11.2011, ktorý mu bol doručený dňa 12.12.2011. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 25 ods. 1 správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. Podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania ustanovená v právnej norme § 24 správneho poriadku je všeobecnou právnou úpravou, a preto aplikácia tejto právnej normy prichádza do úvahy vtedy, ak nie je v zákone v správnom poriadku, ustanovené inak. Právna úprava doručovania písomností účastníkom administratívneho konania ustanovená v § 25 správneho poriadku je špeciálnou právnou úpravou, v zmysle ktorej sa posudzuje doručovanie písomností určených do vlastných rúk, ktoré sú adresované orgánom a právnickým osobám, a preto aplikácia tejto právnej normy má prednosť pred všeobecnou úpravou ustanovenou v § 24 správneho poriadku v prípadoch, v ktorých sa doručovanie písomností týka právnických osôb. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je jednoznačne preukázané, že prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17.08.2011 bolo navrhovateľovi neúspešne doručované dňa 19.08.2011. Zásielku sa nepodarilo doručiť ani pri opakovanom pokuse dňa 22.08.2011, a preto bola zásielka uložená na pošte dňa 22.08.2011. Navrhovateľ zásielku prevzal a prevzatie potvrdil počas úložnej doby zásielky na pošte, podpisom dňa 09.09.2011. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 24 ods.2, tretia veta správneho poriadku, keďže prišlo ešte v úložnej dobe k reálnemu doručeniu zásielky. Výklad zákona, ktorý uplatnil odporca v danej veci je podľa názoru najvyššieho súdu aj v rozpore so špeciálnou úpravou na doručovanie zásielok pre právnické osoby (§ 25 správneho poriadku), podľa ktorej sa zásielka do vlastných rúk adresovaná právnickej osobe považuje za doručenú, v prípade aplikácie fikcie, až po troch dňoch od vrátenia neprevzatej zásielky (t.j. 18 dní trvá odberná lehota na pošte + 3 dni od vrátenia zásielky = minimálne 21 dní + samotná dĺžka reálnej prepravy zásielky). Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi plynúť dňa 10.09.2011 a pätnásty deň lehoty pripadol na sobotu (24.09.2011), preto sa posledný deň lehoty na podanie odvolanie posunul na najbližší pracovný deň - pondelok 26.09.2011. Navrhovateľ podal odvolanie na poštovú prepravu dňa 23.09.2011, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 26.09.2011. Vzhľadom k tomu, že v danej veci navrhovateľ je právnickou osobou, bolo potrebné pri posudzovaní včasnosti podania jeho opravného prostriedku voči prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, skúmať splnenie zákonných podmienok doručovania písomností právnickým osobám v zmysle špeciálnej právnej úpravy ustanovenej v § 25 správneho poriadku, podľa ktorého náhradné doručenie prichádza do úvahy len v prípade, že doručovanú zásielku do vlastných rúk sa vôbec nepodaní doručiť na adresu právnickej osoby a takáto zásielka sa vráti správnemu orgánu ako nedoručená. Z uvedených dôvodov, pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na poštovú prepravu dňa 23.09.2011, podal ho v zákonnej lehote, pretože za posledný deň lehoty na podanie odvolania je potrebné považovať 26.09.2011. Odporca pri posudzovaní včasnosti podania odvolania navrhovateľa nesprávne skúmal splnenie zákonných podmienok doručovania prvostupňového administratívneho rozhodnutia navrhovateľovi podľa § 24 správneho poriadku. Keďže navrhovateľ zásielku s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím prevzal, neprichádza do úvahy ani fikcia doručenia uvedená v § 25 ods. 2 správneho poriadku. Uvedený záver vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/55/2008 zo dňa 21.01.2009, sp. zn. 1Sžo/65/2008 zo dňa 18.11.2008, sp. zn. 10Sžr/73/2011 zo dňa 30.05.2012, v ktorej sa opakovane súd vyjadril k otázke aplikácie ustanovení § 24 a § 25 správneho poriadku na doručovanie zásielok adresovaných právnickej osobe do vlastných rúk
v procese správneho konania. Senát 3S rozhodujúci v tejto veci sa nestotožnil s argumentmi odporcu o oneskorenom podaní odvolania, keďže nevzhliadol relevantné dôvody na to, aby sa v tejto veci odklonil od existujúcej judikatúry. V prípade, ak by bolo predmetné odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu podané oneskorene, odvolací správny orgán by nemal v zmysle § 60 správneho poriadku povinnosť vydať rozhodnutie o zamietnutí oneskorene podaného odvolania. Postačovalo by neformálne vyrozumieť účastníka o konania o tom, že nie sú dané dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. Keďže v tomto prípade však bolo odvolanie podané včas, má odvolací správny orgán povinnosť o ňom rozhodnúť. Včasnosť podania žaloby podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa skúma v prípadoch podania žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V prípade podania návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O.s.p. sa skúmanie včasnosti podania návrhu podľa § 250b ods. 1 O.s.p. sa na daný prípad neuplatňuje, keďže žiadne rozhodnutie v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. - § 247 ods. 2 O.s.p., v tomto štádiu konania, v danej veci vydané nebolo. Čo sa týka využitia podania podnetu na preskúmanie postupu orgánu verejnej správy na príslušnú prokuratúru, čím by sa podľa odporcu naplnila podmienka vyčerpania všetkých prostriedkov nápravy, ktoré umožňujú osobitné predpisy, senát najvyššieho súdu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/08-30 zo dňa 22.05.2008. V ňom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že upozornenie prokurátora nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, keďže prostriedky nápravy musia byť aj efektívne. Ak účastník nevyužil možnosť podať podnet u prokurátora nemôže to byť podľa názoru ústavného súdu, aj názoru najvyššieho súdu, dôvodom na zamietnutie žaloby. Na základe uvedených skutočností senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. k. 122/11-1.0/pok/r. zo dňa 17.08.2011 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť, keďže navrhovateľ sa voči nemu v zákonnej lehote odvolal a druhostupňový administratívny orgán o podanom odvolaní doposiaľ nerozhodol. Uložená pokuta má byť v zmysle výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Keďže predmetné prvostupňové rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a ani vykonateľnosť, senát najvyššieho súdu nemohol rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o odklad vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Národnému inšpektorátu práce povinnosť konať a rozhodnúť o podanom odvolaní navrhovateľa do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu spolu s podaným návrhom vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v celkovej výške 401,13 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi nasledovne: trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie trov právneho zastúpenia a to za prevzatie zastúpenia zo dňa 11.02.2013, návrh zo dňa 13.02.2013 vo výške 2 x 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2013 je vo výške 781 €, režijný paušál 2x 7,81 €. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, preto mu bola priznaná uplatnená DPH zo základu 275,94 € vo výške 20%, v sume 55,19 €. Celkom boli priznané navrhovateľovi na náhradu trovy konania vo výške 331,13 €. O vrátení súdneho poplatku vo výške 70 € zaplateného kolkovými známkami dňa 18.02.2013 za podaný návrh rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom ku dňu podania
návrhu (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), pretože navrhovateľ nebol povinný súdny poplatok platiť, keďže konanie vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy je v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od poplatku. Vrátenie súdneho poplatku bude realizovať Daňový úrad Banská Bystrica, príslušný podľa sídla poplatníka - navrhovateľa (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.) po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 246c ods. 1 tretia veta O.s.p.).