Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 3Sž/2/2013 9013010012 06. 11. 2013 JUDr. Jana Zemková ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/085/2012 zo dňa 18. decembra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/085/2012 zo dňa 18. decembra 2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Napadnutým rozhodnutím č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 367-PLO/O-4820/2012 porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ Plus odvysielala dňa 15.07.2012 o cca 17:05 hod. program Bravados v trvaní cca 116 minút 41 sekúnd, ktorý prerušila zaradením reklamných blokov štyrikrát. Zároveň porušila aj povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ Plus odvysielala dňa 15.07.2012 v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. reklamné šoty reklamný blok v čase od cca 17:32:18 hod. do cca 17:37:03 v trvaní 4 minúty 45 sekúnd a reklamný blok v čase od cca 17:53:14 hod. do cca 17:57:58 hod. v trvaní 4 minúty 44 sekúnd a telenákupné šoty v čase od 17:00:00 hod. do cca 17:05:30 hod. v trvaní 5 minút 30 sekúnd, v celkovom časovom rozsahu 14 minút 59 sekúnd. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 5.000 €. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že počet reklamných prerušení audiovizuálneho diela je rovný počtu kompletných 30-minútových časových úsekov audiovizuálneho diela. Posúdením skutkového stavu Rada zistila, že predmetné dielo obsahovalo tri kompletné 30-minútové časové úseky a štvrtý časový úsek trval 26 minút 41 sekúnd. Navrhovateľka však prerušila zaradením reklamy aj posledný, kratší než 30-minútový časový úsek, čo je v rozpore s § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. K porušeniu ďalšej povinnosti Rada uviedla, že navrhovateľka v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. na programovej službe JOJ PLUS odvysielala reklamné šoty a telenákupné šoty v celkovom časovom rozsahu 14 minút 59 sekúnd, čím presiahla povolený vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom o 2 minúty a 59 sekúnd, čím porušila § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 5.000 €. II. Proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľka, uvádzajúc, že jazykový výklad ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je nejednoznačný a je z neho možné vyvodiť viacero interpretácií. Predmetné ustanovenie umožňuje taký výklad, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý dokončený 30-minútový časový úsek, ale aj taký výklad, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý začatý 30 minútový časový úsek. Správny orgán sa nezaoberal nejednoznačnosťou tohto ustanovenia s ohľadom na účel smernice 2007/65/ ES a smernice 2010/13/EÚ. Zo strany správneho orgánu tak ide o zásah do základného práva vysielateľa na slobodu prejavu. Vysielateľ podrobil tento zásah testu legality, legitimity a proporcionality. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 42/09-77 zo dňa 02.06.2009. Splnenie kritérií zákonnosti, legitimity a proporcionality je povinná skúmať a preukázať Rada, ako správny orgán zasahujúci do slobody prejavu vysielateľa, čo však Rada nevykonala. Navrhovateľka tiež poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Amann proti Švajčiarsku č. 27798/95. Obmedzenie prerušenia vysielaného obsahu programovej služby síce vyplýva zo zákonného ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., keďže predvídateľnosť tohto ustanovenia je nejednoznačná, keďže umožňuje rôzny výklad, ktorý nie je možné odstrániť ani aplikačnou a interpretačnou praxou Rady. Správna úvaha orgánu verejnej moci sa môže uplatniť len v prípadoch, kedy zákon dáva správnemu orgánu možnosť vybrať z viacerých možností jednu, ktorá podľa jeho úvahy najlepšie zodpovedá prejednávanej veci. Interpretácia a dostatočná špecifikácia ustanovení spadá do výlučnej kompetencie zákonodarcu. Vysielateľ je toho názoru, že zákonodarcovi v predmetnom prípade nič nebráni tomu, aby prijal takú úpravu, ktorá bude sankcionovať aj také porušenie, aké je uvedené v napadnutom administratívnom rozhodnutí, avšak pokiaľ tak zákonodarca neurobil a v zákone č. 308/2000 Z.z. dostatočne jasne nevymedzil, či má byť sankcionované aj také konanie, pri ktorom vysielateľ preruší už začatý, ale nedokončený 30-minútový úsek, musí byť takéto ustanovenie s ohľadom na požiadavku proporcionality zásahu do práv vysielateľa interpretované tak, že neustanovuje obmedzenie prerušiť program len za každý dokončený 30 minútový časový úsek. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutia Rady č. RL/39/2011, RL/40/2011, RL/86/2011, ktoré sa síce netýkali porušenia povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. spôsobom, ktorý by bol identický s prejednávanou vecou, ale predmetné konania nie je možné považovať za totožné v zmysle § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. za opakované porušenie identickej povinnosti, a teda neexistuje právo Rady uložiť sankciu - pokutu za porušenie predmetnej povinnosti, nakoľko jej nepredchádzalo upozornenie Rady, čím napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo trpí takou vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania. III. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/085/2013 zo dňa 18.12.2012 potvrdil. V dôvodoch uviedla, že zo znenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že pri vysielaní audiovizuálneho diela sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek. Z gramatického hľadiska je teda zrejmé, že časový úsek musí trvať 30 minút, aby ho mohol vysielateľ prerušiť. Toto vyplýva aj zo znenia Smernice č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (ďalej len Smernica č. 2010/13/EÚ), ktorá v čl. 20 ods. 2 jednoznačne stanovuje, že audiovizuálne diela môžu byť prerušené televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. V zákone č. 308/2000 Z.z. síce nie je explicitne uvedené, že časový úsek musí trvať aspoň 30 minút, zároveň je však podľa odporkyne z jeho znenia zrejmé, že nemôže trvať menej ako 30 minút. Vysielateľ teda môže prerušiť aj dlhší časový úsek ako 30 minút, nemôže však prerušiť kratší. Pokiaľ by bolo možné prerušiť aj časové úseky nedosahujúce 30 minúť, nebolo by to v súlade s účelom Smernice č. 2010/13/EÚ. Znenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj znenie čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ je nejednoznačné len v tom, že z ich znenia nie je zrejmé, či sa trvaním audiovizuálneho diela myslí čistý čas diela (t.j. čas trvania diela bez reklamných prerušení), alebo hrubý čas diela (t.j. aj s reklamnými prerušeniami). Rada v tomto prípade postupovala v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozhodnutia vo veci ARD v. PRO Sieben Media AG, sp.z.n C-6/98 a predmetné ustanovenie vyložila spôsobom, ktorý je pre navrhovateľa menej obmedzujúci, a teda za trvanie diela považovala jeho hrubý čas. Program Bravados, odvysielaný na programovej službe JOJ PLUS dňa 15.07.2012 o cca 17:05 hod. obsahoval tri kompletné 30-minútové časové úseky, a teda ho bolo možné prerušiť zaradením reklamy trikrát. Odporkyňa skúmala odvysielaný program z hľadiska jeho dĺžky a počtu prerušení zaradením reklamy, aby zistila, či sú splnené dôvody pre uloženie sankcie za porušenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Právna norma § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. zreteľne stanovuje povinnosť prerušiť audiovizuálne diela zaradením reklamy iba raz za každých 30 minút trvania diela. Odporkyňa, ako vnútroštátny orgán aplikácie práva sa vždy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t.j. v súlade so smernicou). Rozhodnutiami Rady, ktorými bola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona už bola navrhovateľka oboznámená s výkladom Rady ohľadom predmetného ustanovenia, pričom § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je vo svojej podstate zhodný s čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ. K rozhodnutiam Rady č. RL/39/2011, č. RL/40/2011 a č. RL/86/2011 odporkyňa uviedla, že sa týkali spôsobu porušenia povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. iným spôsobom, konkrétne zaradením viacerých reklamných prerušení audiovizuálneho diela v rámci jedného 30minútového časového úseku. V oboch prípadoch ide o totožnú povinnosť, odlišný je iba spôsob, akým došlo k jej porušeniu. Navrhovateľ tak v predmetnom správnom konaní opätovne porušil tú istú povinnosť, hoci iným spôsobom ako v predchádzajúcich správnych konaniach. Rada tak v súlade s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 4Sž/101/01, sp. zn. 4Sž/145/02 ukladá sankciu - pokutu za opätovné porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to, či k tomuto porušeniu došlo rovnakým spôsobom. Rozhodnutia Rady č. RL/39/2011 a č. RL/40/2011 nadobudli právoplatnosť dňa 08.06.2011 a rozhodnutie č. RL/86/2011 dňa 13.10.2011. K spáchaniu správneho deliktu došlo v predmetnom správnom konaní dňa 15.07.2012. IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 06.11.2013 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 367-PLO/O-4820/2012, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 367-PLO/O-4820/2012 zo dňa 25.09.2012, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 11.10.2012. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného programu, opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 18.12.2012 a rozhodnutie Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012. Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.). Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Senát najvyššieho súdu v posudzovanej veci postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že: 1. navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ Plus dňa 15.07.2012 o cca 17:05 hod. v trvaní cca 116 minút a 41 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Bravados, ktorý bol prerušený zaradením reklamy štyrikrát. Toto konanie navrhovateľky je podľa odporkyne v rozpore s ustanovením § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., keďže predmetný program bolo možné prerušiť zaradením reklamy len trikrát. 2. Druhým výrokom bolo vyslovené porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ Plus dňa 15.07.2012 v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. odvysielala reklamné šoty - reklamný blok v čase od cca 17:32:18 hod. do cca 17:37:03 hod. v trvaní 4 minúty 45 sekúnd a reklamný blok v čase od cca 17:53:14 hod. do cca 17:57:58 hod. v trvaní 4 minúty 44 sekúnd a telenákupné šoty v čase od 17:00:00 hod. do cca 17:05:30 hod. v trvaní 5 minút 30 sekúnd, v celkovom časovom rozsahu 14 minút a 59 sekúnd. Za uvedené porušenie povinností odporkyňa uložila navrhovateľke úhrnnú sankciu - pokutu vo výške 5.000 €, uplatňujúc absorpčnú zásadu.
Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie. Podľa čl. 20 ods. 1 Smernice č. 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli dotknuté práva držiteľov práv. Podľa čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v prípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je možné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.
Ustanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. výslovne určuje, že zaradením reklamy alebo telenákupu je možné prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Ak by zákonodarca mienil povoliť prerušenie programu reklamou alebo telenákupom aj kratší časový úsek, vyjadril by to jednoznačným spôsobom, napr. pri vysielaní programu sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý začatý 30-minútový časový úsek. Poukazujúc na znenie čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ dospel senát na základe eurokonformného výkladu k záveru, že vysielanie programu trvajúceho dlhšie ako 30 minút možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Aj v ustanovení § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je uvedené, že reklamou je možné prerušiť každý 30-minútový časový úsek. Podľa názoru súdu ani výkladom tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že je povolené prerušiť aj kratší časový úsek, keďže takýto by už v zákone stanovených 30 minút nedosahoval. Programy, ktoré trvajú kratšie ako 30 minút zákonodarca umožnil prerušiť reklamou alebo telenákupom, avšak takúto výnimku nestanovil pri programoch, ktoré trvajú dlhšie ako 30 minút a pri prerušení reklamou alebo telenákupom sa delia na ucelené 30-minútové úseky. Výklad zákona, ktorý použil správny orgán v napadnutom rozhodnutí je aj v súlade s úniovým právom, konkrétne s citovanou smernicou č. 2010/13/EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie práva (tak súdne, ako aj správne orgány) sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti poukazuje súd i na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-6/98 vo veci Arbeitsgemeinschaft Deutscher Rundfunkanstalten (ARD) vs. PRO Sieben Media AG, za účasti SAT 1 SatellitenFernsehen Gmbh a Kabel 1, K1 Fernsehen GmbH, v ktorom okrem iného Súdny dvor uviedol, že členské štáty sú oprávnené stanoviť pre televízne vysielanie, ktoré spadá do ich právomoci, úpravu vysielania reklamy buď na základe tzv. čistého princípu (do trvania programu sa započítava len čas vysielania diela) alebo tzv. hrubého princípu (do času trvania programu sa započíta čas vysielania diela + čas trvania reklamných prerušení). Zákon č. 308/2000 Z.z. nestanovuje na účely vysielania reklamy definíciu čistého alebo hrubého časového úseku (§ 35 ods. 3), ale stanovuje len, že zaradením reklamy alebo telenákupu je možné prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Na základe uvedeného je preto možné dospieť k záveru, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci. Odporkyňa preto v tomto prípade postupovala správne, ak pri posudzovaní dodržiavania povinnosti vysielateľa na prerušenie programu a zaradenie reklamy vychádzala z celkovej dĺžky trvania diela vrátane času trvania reklamných prerušení. Takýto postup je možné podľa názoru najvyššieho súdu možné akceptovať len za predpokladu, že vysielateľ dodrží zákonom stanovený časový rozsah vysielania reklamy a telenákupu. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa rozhodnutí č. RL/39/2011, č. RL/40/2011, č. RL/086/2011 senát odvolacieho súdu uvádza, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady č. RL/40/2011 zo dňa 26.04.2011 bolo právoplatne skončené dňa 03.05.2013 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý žalobu zamietol. Predmetným rozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona, konkrétne za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/101/01 zo dňa 26.02.2002, z ktorého vyplývajú už judikované pravidlá pre ukladanie sankcií v správnom konaní: „Uplatnenie prísnejšej sankcie sa viaže na opakované porušenie právnej povinnosti a nie na identický skutok.“ Keďže navrhovateľka už bola sankcionovaná za porušenie ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., Rada bola oprávnená uložiť navrhovateľke prísnejšiu sankciu - teda pokutu za porušenie predmetnej povinnosti. K navrhovateľkinmu porušeniu povinnosti upravenej v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. súd uvádza, že vysielateľka v posudzovanom skutku prekročila zákonom stanovený vysielací čas vyhradený reklamným a telenákupným šotom v trvaní 12 minút počas jednej hodiny. Uvedené skutočnosti neboli navrhovateľkou namietané. Sankcia preto i v tejto časti rozhodnutia bola uložená v medziach zákona.
Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v R. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.