{"guid": "ded958c3-052b-4a0d-a576-6db52a9aa0b3:501c8422-374f-4993-804d-b105515da788", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1", "spisova_znacka": "3Sž/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/2/2013 z 6. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. novembra 2013, sp. zn. 3Sž/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1", "identifikacne_cislo": "9013010012", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/501c8422-374f-4993-804d-b105515da788", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/2/2013\n9013010012\n06. 11. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:9013010012.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľky: MAC\nTV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,\nBratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/085/2012\nzo dňa 18. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/085/2012 zo dňa\n18. decembra 2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici,\nBratislava.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012 odporkyňa (ďalej aj Rada) rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) o\ntom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 367-PLO/O-4820/2012 porušila povinnosť\nustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ Plus odvysielala\ndňa 15.07.2012 o cca 17:05 hod. program Bravados v trvaní cca 116 minút 41 sekúnd, ktorý prerušila\nzaradením reklamných blokov štyrikrát.\nZároveň porušila aj povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej\nslužbe JOJ Plus odvysielala dňa 15.07.2012 v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. reklamné šoty reklamný blok v čase od cca 17:32:18 hod. do cca 17:37:03 v trvaní 4 minúty 45 sekúnd a reklamný\nblok v čase od cca 17:53:14 hod. do cca 17:57:58 hod. v trvaní 4 minúty 44 sekúnd a telenákupné šoty\nv čase od 17:00:00 hod. do cca 17:05:30 hod. v trvaní 5 minút 30 sekúnd, v celkovom časovom rozsahu\n14 minút 59 sekúnd. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\n\nč. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nvo výške 5.000 €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že počet reklamných prerušení audiovizuálneho diela\nje rovný počtu kompletných 30-minútových časových úsekov audiovizuálneho diela. Posúdením\nskutkového stavu Rada zistila, že predmetné dielo obsahovalo tri kompletné 30-minútové časové úseky\na štvrtý časový úsek trval 26 minút 41 sekúnd. Navrhovateľka však prerušila zaradením reklamy aj\nposledný, kratší než 30-minútový časový úsek, čo je v rozpore s § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nK porušeniu ďalšej povinnosti Rada uviedla, že navrhovateľka v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod.\nna programovej službe JOJ PLUS odvysielala reklamné šoty a telenákupné šoty v celkovom časovom\nrozsahu 14 minút 59 sekúnd, čím presiahla povolený vysielací čas vyhradený reklamným šotom a\ntelenákupným šotom o 2 minúty a 59 sekúnd, čím porušila § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 5.000 €.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podala včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľka,\nuvádzajúc, že jazykový výklad ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je nejednoznačný\na je z neho možné vyvodiť viacero interpretácií. Predmetné ustanovenie umožňuje taký výklad, že\nvysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý dokončený 30-minútový časový úsek, ale aj taký\nvýklad, že vysielateľ je oprávnený prerušiť program za každý začatý 30 minútový časový úsek. Správny\norgán sa nezaoberal nejednoznačnosťou tohto ustanovenia s ohľadom na účel smernice 2007/65/\nES a smernice 2010/13/EÚ. Zo strany správneho orgánu tak ide o zásah do základného práva\nvysielateľa na slobodu prejavu. Vysielateľ podrobil tento zásah testu legality, legitimity a proporcionality.\nPoukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 42/09-77 zo dňa\n02.06.2009. Splnenie kritérií zákonnosti, legitimity a proporcionality je povinná skúmať a preukázať\nRada, ako správny orgán zasahujúci do slobody prejavu vysielateľa, čo však Rada nevykonala.\nNavrhovateľka tiež poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Amann\nproti Švajčiarsku č. 27798/95. Obmedzenie prerušenia vysielaného obsahu programovej služby síce\nvyplýva zo zákonného ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., keďže predvídateľnosť\ntohto ustanovenia je nejednoznačná, keďže umožňuje rôzny výklad, ktorý nie je možné odstrániť ani\naplikačnou a interpretačnou praxou Rady. Správna úvaha orgánu verejnej moci sa môže uplatniť len v\nprípadoch, kedy zákon dáva správnemu orgánu možnosť vybrať z viacerých možností jednu, ktorá podľa\njeho úvahy najlepšie zodpovedá prejednávanej veci. Interpretácia a dostatočná špecifikácia ustanovení\nspadá do výlučnej kompetencie zákonodarcu.\nVysielateľ je toho názoru, že zákonodarcovi v predmetnom prípade nič nebráni tomu, aby prijal takú\núpravu, ktorá bude sankcionovať aj také porušenie, aké je uvedené v napadnutom administratívnom\nrozhodnutí, avšak pokiaľ tak zákonodarca neurobil a v zákone č. 308/2000 Z.z. dostatočne jasne\nnevymedzil, či má byť sankcionované aj také konanie, pri ktorom vysielateľ preruší už začatý, ale\nnedokončený 30-minútový úsek, musí byť takéto ustanovenie s ohľadom na požiadavku proporcionality\nzásahu do práv vysielateľa interpretované tak, že neustanovuje obmedzenie prerušiť program len za\nkaždý dokončený 30 minútový časový úsek.\nNavrhovateľka poukázala na rozhodnutia Rady č. RL/39/2011, RL/40/2011, RL/86/2011, ktoré sa síce\nnetýkali porušenia povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. spôsobom, ktorý by bol identický\ns prejednávanou vecou, ale predmetné konania nie je možné považovať za totožné v zmysle § 64 ods.\n2 zákona č. 308/2000 Z.z. za opakované porušenie identickej povinnosti, a teda neexistuje právo Rady\nuložiť sankciu - pokutu za porušenie predmetnej povinnosti, nakoľko jej nepredchádzalo upozornenie\nRady, čím napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo trpí takou vadou, ktorá má\nvplyv na jeho zákonnosť.\n\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnuté rozhodnutie Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nZároveň si v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/085/2013 zo dňa 18.12.2012 potvrdil. V dôvodoch\nuviedla, že zo znenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že pri vysielaní audiovizuálneho diela\nsa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek.\nZ gramatického hľadiska je teda zrejmé, že časový úsek musí trvať 30 minút, aby ho mohol vysielateľ\nprerušiť. Toto vyplýva aj zo znenia Smernice č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách\n(ďalej len Smernica č. 2010/13/EÚ), ktorá v čl. 20 ods. 2 jednoznačne stanovuje, že audiovizuálne diela\nmôžu byť prerušené televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v\ndĺžke najmenej 30 minút. V zákone č. 308/2000 Z.z. síce nie je explicitne uvedené, že časový úsek musí\ntrvať aspoň 30 minút, zároveň je však podľa odporkyne z jeho znenia zrejmé, že nemôže trvať menej\nako 30 minút. Vysielateľ teda môže prerušiť aj dlhší časový úsek ako 30 minút, nemôže však prerušiť\nkratší. Pokiaľ by bolo možné prerušiť aj časové úseky nedosahujúce 30 minúť, nebolo by to v súlade\ns účelom Smernice č. 2010/13/EÚ. Znenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj znenie čl. 20\nods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ je nejednoznačné len v tom, že z ich znenia nie je zrejmé, či sa trvaním\naudiovizuálneho diela myslí čistý čas diela (t.j. čas trvania diela bez reklamných prerušení), alebo hrubý\nčas diela (t.j. aj s reklamnými prerušeniami). Rada v tomto prípade postupovala v zmysle judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozhodnutia vo veci ARD v. PRO Sieben Media AG, sp.z.n\nC-6/98 a predmetné ustanovenie vyložila spôsobom, ktorý je pre navrhovateľa menej obmedzujúci, a\nteda za trvanie diela považovala jeho hrubý čas. Program Bravados, odvysielaný na programovej službe\nJOJ PLUS dňa 15.07.2012 o cca 17:05 hod. obsahoval tri kompletné 30-minútové časové úseky, a teda\nho bolo možné prerušiť zaradením reklamy trikrát.\nOdporkyňa skúmala odvysielaný program z hľadiska jeho dĺžky a počtu prerušení zaradením reklamy,\naby zistila, či sú splnené dôvody pre uloženie sankcie za porušenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nPrávna norma § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. zreteľne stanovuje povinnosť prerušiť audiovizuálne\ndiela zaradením reklamy iba raz za každých 30 minút trvania diela. Odporkyňa, ako vnútroštátny\norgán aplikácie práva sa vždy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t.j. v\nsúlade so smernicou). Rozhodnutiami Rady, ktorými bola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie\nna porušenie zákona už bola navrhovateľka oboznámená s výkladom Rady ohľadom predmetného\nustanovenia, pričom § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je vo svojej podstate zhodný s čl. 20 ods. 2\nSmernice č. 2010/13/EÚ.\nK rozhodnutiam Rady č. RL/39/2011, č. RL/40/2011 a č. RL/86/2011 odporkyňa uviedla, že sa týkali\nspôsobu porušenia povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. iným spôsobom,\nkonkrétne zaradením viacerých reklamných prerušení audiovizuálneho diela v rámci jedného 30minútového časového úseku. V oboch prípadoch ide o totožnú povinnosť, odlišný je iba spôsob,\nakým došlo k jej porušeniu. Navrhovateľ tak v predmetnom správnom konaní opätovne porušil tú istú\npovinnosť, hoci iným spôsobom ako v predchádzajúcich správnych konaniach. Rada tak v súlade s\nrozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 4Sž/101/01, sp.\nzn. 4Sž/145/02 ukladá sankciu - pokutu za opätovné porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to,\nči k tomuto porušeniu došlo rovnakým spôsobom. Rozhodnutia Rady č. RL/39/2011 a č. RL/40/2011\nnadobudli právoplatnosť dňa 08.06.2011 a rozhodnutie č. RL/86/2011 dňa 13.10.2011. K spáchaniu\nsprávneho deliktu došlo v predmetnom správnom konaní dňa 15.07.2012.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)\na § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 06.11.2013 po preskúmaní dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov\nkonania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 367-PLO/O-4820/2012, s obsahom\nrozhodnutia Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového záznamu\na dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 367-PLO/O-4820/2012 zo dňa 25.09.2012, ktoré bolo\ndoručené advokátovi navrhovateľky dňa 11.10.2012. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam\npredmetného programu, opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o\nhlasovaní Rady zo dňa 18.12.2012 a rozhodnutie Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda\nsankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nSenát najvyššieho súdu v posudzovanej veci postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporkyne, ktorým rozhodla, že:\n1. navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na\ntelevíznej programovej službe JOJ Plus dňa 15.07.2012 o cca 17:05 hod. v trvaní cca 116 minút a 41\nsekúnd (vrátane reklamných prerušení) odvysielala program Bravados, ktorý bol prerušený zaradením\nreklamy štyrikrát. Toto konanie navrhovateľky je podľa odporkyne v rozpore s ustanovením § 35 ods. 3\nzákona č. 308/2000 Z.z., keďže predmetný program bolo možné prerušiť zaradením reklamy len trikrát.\n2. Druhým výrokom bolo vyslovené porušenie § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej\nprogramovej službe JOJ Plus dňa 15.07.2012 v čase od 17:00 hod. do 18:00 hod. odvysielala reklamné\nšoty - reklamný blok v čase od cca 17:32:18 hod. do cca 17:37:03 hod. v trvaní 4 minúty 45 sekúnd\na reklamný blok v čase od cca 17:53:14 hod. do cca 17:57:58 hod. v trvaní 4 minúty 44 sekúnd a\ntelenákupné šoty v čase od 17:00:00 hod. do cca 17:05:30 hod. v trvaní 5 minút 30 sekúnd, v celkovom\nčasovom rozsahu 14 minút a 59 sekúnd.\nZa uvedené porušenie povinností odporkyňa uložila navrhovateľke úhrnnú sankciu - pokutu vo výške\n5.000 €, uplatňujúc absorpčnú zásadu.\n\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Smernice č. 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom,\niným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) členské štáty\nzabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení\nprirodzených prestávok, dĺžky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli\ndotknuté práva držiteľov práv.\nPodľa čl. 20 ods. 2 Smernice č. 2010/13/EÚ vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem\nviacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských\nprogramov možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované\nobdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov možno prerušovať televíznou\nreklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút v\nprípade, že plánovaná dĺžka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohoslužieb nie je\nmožné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame\nv čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\n\nUstanovenie § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. výslovne určuje, že zaradením reklamy alebo\ntelenákupu je možné prerušiť každý 30 minútový časový úsek. Ak by zákonodarca mienil povoliť\nprerušenie programu reklamou alebo telenákupom aj kratší časový úsek, vyjadril by to jednoznačným\nspôsobom, napr. pri vysielaní programu sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý začatý 30-minútový časový úsek. Poukazujúc na znenie čl. 20 ods. 2 Smernice\nč. 2010/13/EÚ dospel senát na základe eurokonformného výkladu k záveru, že vysielanie programu\ntrvajúceho dlhšie ako 30 minút možno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát\nza každé plánované obdobie v dĺžke najmenej 30 minút. Aj v ustanovení § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ.z. je uvedené, že reklamou je možné prerušiť každý 30-minútový časový úsek. Podľa názoru súdu ani\nvýkladom tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že je povolené prerušiť aj kratší časový úsek,\nkeďže takýto by už v zákone stanovených 30 minút nedosahoval. Programy, ktoré trvajú kratšie ako\n30 minút zákonodarca umožnil prerušiť reklamou alebo telenákupom, avšak takúto výnimku nestanovil\npri programoch, ktoré trvajú dlhšie ako 30 minút a pri prerušení reklamou alebo telenákupom sa delia\nna ucelené 30-minútové úseky. Výklad zákona, ktorý použil správny orgán v napadnutom rozhodnutí je\naj v súlade s úniovým právom, konkrétne s citovanou smernicou č. 2010/13/EÚ. Vnútroštátne orgány\naplikácie práva (tak súdne, ako aj správne orgány) sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad\nvnútroštátneho práva.\nV tejto súvislosti poukazuje súd i na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-6/98 vo veci\nArbeitsgemeinschaft Deutscher Rundfunkanstalten (ARD) vs. PRO Sieben Media AG, za účasti SAT 1\nSatellitenFernsehen Gmbh a Kabel 1, K1 Fernsehen GmbH, v ktorom okrem iného Súdny dvor uviedol,\nže členské štáty sú oprávnené stanoviť pre televízne vysielanie, ktoré spadá do ich právomoci, úpravu\nvysielania reklamy buď na základe tzv. čistého princípu (do trvania programu sa započítava len čas\nvysielania diela) alebo tzv. hrubého princípu (do času trvania programu sa započíta čas vysielania diela\n+ čas trvania reklamných prerušení).\nZákon č. 308/2000 Z.z. nestanovuje na účely vysielania reklamy definíciu čistého alebo hrubého\nčasového úseku (§ 35 ods. 3), ale stanovuje len, že zaradením reklamy alebo telenákupu je možné\nprerušiť každý 30 minútový časový úsek. Na základe uvedeného je preto možné dospieť k záveru,\nže uvedené ustanovenie je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci.\nOdporkyňa preto v tomto prípade postupovala správne, ak pri posudzovaní dodržiavania povinnosti\nvysielateľa na prerušenie programu a zaradenie reklamy vychádzala z celkovej dĺžky trvania diela\nvrátane času trvania reklamných prerušení. Takýto postup je možné podľa názoru najvyššieho súdu\nmožné akceptovať len za predpokladu, že vysielateľ dodrží zákonom stanovený časový rozsah\nvysielania reklamy a telenákupu.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa rozhodnutí č. RL/39/2011, č. RL/40/2011, č. RL/086/2011 senát\nodvolacieho súdu uvádza, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady č. RL/40/2011 zo\ndňa 26.04.2011 bolo právoplatne skončené dňa 03.05.2013 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,\nktorý žalobu zamietol. Predmetným rozhodnutím bola navrhovateľke uložená sankcia - upozornenie na\nporušenie zákona, konkrétne za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.\nV tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n4Sž/101/01 zo dňa 26.02.2002, z ktorého vyplývajú už judikované pravidlá pre ukladanie sankcií v\nsprávnom konaní: „Uplatnenie prísnejšej sankcie sa viaže na opakované porušenie právnej povinnosti\na nie na identický skutok.“ Keďže navrhovateľka už bola sankcionovaná za porušenie ustanovenia § 35\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., Rada bola oprávnená uložiť navrhovateľke prísnejšiu sankciu - teda\npokutu za porušenie predmetnej povinnosti.\nK navrhovateľkinmu porušeniu povinnosti upravenej v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. súd\nuvádza, že vysielateľka v posudzovanom skutku prekročila zákonom stanovený vysielací čas vyhradený\nreklamným a telenákupným šotom v trvaní 12 minút počas jednej hodiny. Uvedené skutočnosti neboli\nnavrhovateľkou namietané. Sankcia preto i v tejto časti rozhodnutia bola uložená v medziach zákona.\n\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/085/2012 zo dňa 18.12.2012 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500 €. Účet najvyššieho súdu je vedený v R. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}