Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 3Sžz/2/2012 9012010050 13. 11. 2012 JUDr. Jana Zemková ECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľa: TECHNICOLOR SA, so sídlom 1-5 Rue Jeanne D'Arc, 92130 Issy Les Moulineaux, Francúzsko, právne zastúpený advokátskou kanceláriou PRK Partners, s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti odporcovi: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu z a m i e t a. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Dňa 04.05.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa v správnom konaní č. 0045/ODOS/2009 vo veci údajnej dohody obmedzujúcej súťaž v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 136/2001 Z.z.) spočívajúcej v koordinácii postupu účastníkov dohody na relevantnom trhu výroby a dodávok S. v období od roku 1996 do 30.04.2004 nezastavením tohto správneho konania č. 0045/ODOS/2009. Zároveň navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky povinnosť zastaviť správne konanie č. 0045/ODOS/2009 vo veci údajnej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z., spočívajúcej v koordinácii postupu účastníkov dohody na relevantnom trhu výroby a dodávok S. v období od roku 1996 do 30.04.2004 v časti týkajúcej sa navrhovateľa do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 22.12.2009 odporca začal v zmysle zákona č. 136/2001 Z.z. z vlastného podnetu správne konanie č. 0045/ODOS/2009 vo veci údajného uzavretia dohody obmedzujúcej súťaž medzi viacerými podnikateľmi, medzi ktorými je okrem iných aj navrhovateľ, na relevantnom trhu výroby a dodávok D.. Dňa 19.09.2011 navrhovateľ prevzal rozhodnutie odporcu č. 2011/KH/1/1/033 zo dňa 14.09.2011, ktorým odporca rozhodol, že navrhovateľ uzatvoril a bol účastníkom údajnej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na relevantnom trhu výroby a predaja D. od 30.03.1999 do 30.04.2004, čím sa navrhovateľ dopustil dlhodobého porušenia zákona. Proti prvostupňovému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ dňa 04.10.2011 rozklad. Druhostupňové rozhodnutie odporcu č. 2012/KH/R/2/014 zo dňa 13.04.2012, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie odporcu zrušené a vec bola vrátená na nové konanie, žalobca prevzal dňa 17.04.2012.
Svoj návrh odôvodnil tým, že osemročná premlčacia lehota podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z., ktorá je stanovená na uloženie pokuty odporcom za porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5 uvedeného zákona, začala plynúť dňa 30.04.2004 a uplynula dňa 30.04.2012. Napriek uplynutiu osemročnej premlčacej lehoty podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. v tomto prípade odporca odmietol zastaviť konanie a pokračuje aj po 30.04.2012. Navrhovateľ tvrdí, že odporca musí v tomto prípade zastaviť konanie, keďže osemročná premlčacia lehota pre odporcu na to, aby uložil pokuty podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5 zákona č. 136/2001 Z.z. za porušenie uvedeného zákona už uplynula. Zákon č. 136/2001 Z.z. výslovne nestanovuje, že odporca je povinný zastaviť konanie po uplynutí lehoty podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z., preto navrhovateľ považuje uvedený zákon v tejto otázke za nedokonalý. Povinnosť odporcu zastaviť konanie však vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) a z analógie s trestným právom a trestným konaním. Poukázal na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sž-o-KS 63/04 zo dňa 28.02.2005 a 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.03.2009, ktoré potvrdzujú tvrdenie navrhovateľa, že odporca je po uplynutí premlčacích lehôt podľa § 38 ods. 8 zákona č. 25/2006 Z.z. povinný správne konanie zastaviť. Nemožno pochybovať, že v konaniach o iných správnych deliktoch uplynutie premlčacích lehôt má za následok automatický zánik protiprávnosti správneho deliktu a tiež zastavenie príslušného konania a neexistuje žiaden dôvod, prečo by sankcie v oblasti práva hospodárskej súťaže mali byť uložené podľa odlišných pravidiel. Oficiálne konštatovanie porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. predstavuje vo svojich dôsledkoch sankciu pre navrhovateľa aj v širšom (napr. nemožnosť zúčastniť sa verejného obstarávania a pod.). Na toto správne konanie musia byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aplikované základné princípy zaručujúce práva fyzických osôb počas trestného konania v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, ako aj zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok výslovne ustanovujú, že uplynutie zákonnej premlčacej lehoty automaticky znamená zánik trestnosti a zastavenie všetkých trestných stíhaní. Toto pravidlo by malo byť v tomto prípade analogicky aplikované aj odporcom, keďže hroziace pokuty sú vo svojej podstate kvázi-trestné sankcie. Analógia s Trestným zákonom pri ukladaní sankcií za správne delikty je takisto potvrdená aj rozsudkami najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011, 8Sž/24/2011. Nezastavenie konania má pre navrhovateľa významný zásah do jeho právneho a finančného postavenia. V prípade pokračovania správneho konania bude musieť navrhovateľ vynaložiť značné finančné prostriedky a čas na hájenie svojich záujmov. Navrhovateľ, ako aj ďalší účastníci správneho konania podali žiadosť na zastavenie správneho konania. Odporca však odmietol zastaviť konanie s odôvodnením, že zákonná premlčacia lehota v zmysle § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. sa týka iba právomoci odporcu uložiť pokuty, ale neovplyvňuje to právomoc a možnosť odporcu konštatovať porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. V súvislosti s uplynutím premlčacích lehôt navrhovateľ upriamil pozornosť aj na možné uplynutie štvorročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. Navrhovateľ tvrdí, že administratívne konanie sa v tomto prípade začalo skôr ako oficiálne uvádzaný začiatok dňa 22.12.2009 a že skutočný začiatok administratívneho konania by mal byť niekde medzi 26.11.2007 (podanie žiadosti leniency v zmysle § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. podnikateľom Samsung SDI Co. Ltd.) a 30.04.2008 (podstatné doplnenie prvej leniency žiadosti a primeraný časový úsek pre odporcu na preskúmanie informácií z doplnenej leniency žiadosti, potrebných na začatie konania). Z podania spoločnosti Samsung zo dňa 16.01.2008 vyplýva, že boli k nemu priložené dôležité dokumenty vzťahujúce sa k žiadosti spoločnosti Samsung o leniency, preto je otázne, prečo začal odporca konanie až dňa 22.12.2009. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že takéto odloženie začatia administratívneho konania porušuje jeho práva a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne č. 62 Af 69/2010-78 zo dňa 13.01.2011. Predbežné šetrenie v tejto veci zabralo takmer dva roky, preto navrhovateľ považuje za dôležité, aby sa najvyšší súd vyjadril aj k otázke začatia administratívneho konania. Na záver navrhovateľ uviedol, že nezastavením administratívneho konania a nezákonným pokračovaním v ňom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nezastavenie konania a pokračovanie v ňom po 01.05.2012 je nezákonným zásahom. Nezastavenie konania a pokračovanie v ňom po 01.05.2012 nebolo urobené vo forme rozhodnutia, predstavuje iba faktické úkony (nekonanie odporcu) a je zamerané priamo proti odporcovi. Nezákonný zásah stále pretrváva, nakoľko
konanie ešte prebieha a navrhovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky podľa osobitných predpisov, tým že žiadal odporcu o zastavenie konania. II. Odporca vo vyjadrení zo dňa 27.06.2012 uviedol, že v tomto procesnom štádiu konania pred odporcom nie je žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy prípustná, nakoľko tento typ žaloby nie je možné podať proti celému správnemu konaniu. Navrhovateľ tiež nevyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vedené administratívne konanie vyústi do vydania rozhodnutia, v ktorom bude odporca deklarovať, či sa účastníci konania dopustili porušenia zákona, ako sa tohto porušenia dopustili, či budú potrestaní, v akej výške bude uložená pokuta atď. Voči tomuto rozhodnutiu bude možné podať opravný prostriedok, ktorý je priamo určený na ochranu navrhovateľa proti postupu odporcu. Na prebiehajúce správne konanie a jeho výsledok sa bude počas súdneho prieskumu hľadieť ako na celok, a preto až po ukončení konania je možné, aby sa žalobca domáhal ochrany svojich práv. Keďže slovenská a česká právna úprava vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sú takmer identické, odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. značka 2Afs 144/2004, v ktorom okrem iného súd uviedol, že zásahom sú autoritatívne úkony úradných osôb bezprostredne obmedzujúce adresátov zásahu v konaní, ktoré by inak uskutočňovať mohli, ktoré pre svoju neodkladnosť nie sú uskutočňované inak obvyklým procesným postupom rešpektujúcim všetky procesné pravidlá správneho konania zakončené vydaním správneho rozhodnutia. Dôvodom takýchto autoritatívnych úkonov je typicky neodkladná potreba ochrany života, zdravia, majetku a verejného poriadku. Súd zároveň dodal, že k zásahu môže spravidla prísť konkrétnym nezákonným úkonom správneho orgánu (napr. nezákonným vstupom do obydlia, vykonaním nezákonnej kontroly a pod.), nikdy však nie samotným vedením správneho konania. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. značka 8 Aps 6/2007 účelom žaloby proti nezákonnému zásahu nie je prieskum procesného postupu správneho orgánu v správnom konaní. Tento postup môže byť predmetom prieskumu v rámci žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu, pretože procesná stránka veci je neoddeliteľnou súčasťou zákonnosti rozhodnutia. Ochranu vo vzťahu k správnemu konaniu ako takému platné právo nezabezpečuje možnosťou úplne negovať vedenie správneho konania žalobou na ochranu pred nezákonným zásahom. K tomu slúži možnosť podať žalobu proti rozhodnutiu, v ktorého vydanie správne konanie vyústi, príp. i cesta náhrad. Úplne zabrániť vedeniu správneho konania však nejde. Preskúmanie zákonnosti vedenia správneho konania v rámci súdneho konania o ochrane pred nezákonným zásahom by bolo prieskumom predčasným a odporujúcim systematike Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V rozsudku sp. značka 5 Aps 6/2009 Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol, že právomoc súdu zasiahnuť v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bola formulovaná len subsidiárne a nastupuje len tam, kde iná právna možnosť ochrany chýba, čo je potvrdzované aj ďalšou judikatúrou správnych súdov. Základnou myšlienkou je, že za zásah nie je možné považovať vedenie správneho konania, čo znamená, že tento typ žaloby nie je možné aplikovať v situácii ako je táto, keďže navrhovateľ namieta práve skutočnosť, že odporca voči nemu vedie správne konanie. Odporca tiež poukázal na to, že rovnakú kartelovú dohodu nedávno posudzoval aj český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže a v rámci prebiehajúceho správneho konania bola v ich prípade tiež podaná žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. České súdy túto žalobu opakovane zamietli. Krajský súd v Brne v tejto veci v rozsudku č. 62 Af 46/2010 zo dňa 04.11.2010 a aj v rozsudku sp. značka 62 Af 3/2010-143 uviedol, že otázku toho, či je možné viesť konanie voči subjektom, z ktorých vo vzťahu k niektorému z nich mohol úrad prekludovať možnosť uloženia sankcie, bude potrebné vyriešiť samotným žalovaným v prebiehajúcom správnom konaní, keďže jej vyriešenie sa premietne v závere, ku ktorému celé správne konanie smeruje. Súd nemôže túto otázku zodpovedať fakticky priamo za žalovaného a tým ho dopredu usmerniť v jeho úvahách, ktoré sa majú nakoniec prejaviť práve v rozhodnutí, ktorým sa bude správne konanie končiť. Nie je možné počas prebiehajúceho správneho konania súdom určiť, ako má ďalej v konaní žalovaný postupovať, ani ako má rozhodnúť. Toto je výlučne na žalovanom. Súčasne nie je možné za zásah považovať vedenie správneho konania, ale jednotlivé kroky, ktoré sú v rámci správneho konania vedené. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku sp. značka 9 Aps 3/2007 zo dňa 14.06.2007 uviedol, že akokoľvek je správne konanie vybočujúce zo zákonných medzí spôsobilé porušiť množstvo zaručených práv účastníkov konania, je nutné prieskum takéhoto prípadného vybočenia uplatňovať až v rámci
garantovaných opravných prostriedkov, ktorými je možné bojovať proti rozhodnutiu vo veci, ktorým je dané správne konanie ukončené. V uznesení rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp. značka 2 Afs 144/2004 zo dňa 31.08.2005 sa uvádza, že každé správne konanie musí vyústiť do súdom preskúmateľného rozhodnutia. Konkrétne pôjde o rozhodnutie v správnom konaní o tom, či žalobca porušil ustanovenia zákona alebo nie a o tom, či je za toto konanie žalobcovi uložená sankcia. Súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu predstavuje kontrolu zákonnosti všetkých úkonov uskutočnených správnym orgánom v rámci správneho konania a zároveň aj kontrolu toho, či bol žalovaný vôbec oprávnený viesť správne konanie so žalobcom. Odporca uviedol, že v predmetnom správnom konaní postupuje v súlade so zákonom a aj v súlade s osvedčenými postupmi a metódami správneho konania. Dodržiava ustanovenia zákona, či už Správneho poriadku alebo ďalších právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené nie je možné deklarovať, že by odporca uskutočnil úkon, ktorý by mohol byť nezákonným zásahom, ktorým by bol navrhovateľ priamo ukrátený na svojich právach. So všetkými vzniknutými otázkami sa odporca vysporiada priamo v rozhodnutí, proti ktorému bude možné využiť všetky možnosti právnej ochrany. Bolo by v rozpore so zákonom ako aj s princípom inštitútu ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, aby súd rozhodoval o zákonnosti správneho konania, keďže súd by týmto spôsobom zaviazal odporcu, bez možnosti využitia vlastnej správnej úvahy, konanie zastaviť. Týmto spôsobom by rozhodol aj vo veci samej, čo znamená, že by nahradil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v spojení § 250v ods. 8 O.s.p.) vo veci nariadil podľa § 250g ods. 1 O.s.p. pojednávanie na 13. novembra 2012. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou. Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Ustanovenie § 250v v odsekoch 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa názoru súdu preto nie je možné aplikovať postupom podľa § 250v ods. 8 O.s.p. ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 O.s.p.) vo vzťahu k otázke okruhu účastníkov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., keďže zákon ( O.s.p.) práve v citovanom ustanovení § 250v ods. 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov priamo, teda okruh účastníkov je daný priamo zo zákona a nemožno ho rozširovať aj na iných účastníkov správneho konania na rozdiel od konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 ods.1 O.s.p.), pretože v tomto konaní je okrem iného aj jednou z podstatných podmienok začatia konania skutočnosť, že nezákonný zásah nie je rozhodnutím ( t.j. v konaní o nezákonnom zásahu nemôže prísť k zrušeniu správneho rozhodnutia). Najvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Odporca vydal dňa 21.12.2009 oznámenie o začatí správneho konania č. 0045/ODOS/2009 vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. uzatvorenej medzi podnikateľmi, medzi ktorými je aj navrhovateľ. Títo účastníci dohody mali koordinovať svoj postup na relevantnom trhu výroby a dodávok S. v období rokov 1995 až 2007. Odporca na základe zistených skutočností dospel k záveru, že konanie týchto podnikateľov spočívajúce predovšetkým v určovaní cien, záväzku obmedzenia a kontroly výroby a v rozdelení trhu mohlo spôsobiť obmedzenie súťaže na uvedenom trhu a z hľadiska geografického mohlo mať dopad aj na trh Slovenskej republiky. Ďalej v tomto oznámení o začatí konania zo dňa 21.12.2009 odporca poučil navrhovateľa o jeho právach a povinnostiach v zmysle zákona č. 136/2001 Z.z. Predmetné oznámenie o začatí konania bolo navrhovateľovi doručené dňa 29.12.2009. Dňa 14.09.2011 vydal odporca prvostupňové rozhodnutie č. 2011/KH/1/1/033, ktorým rozhodol, že navrhovateľ uzatvoril a bol účastníkom dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na relevantnom trhu výroby a predaja D. od 30.03.1999 do 30.04.2004, čím sa navrhovateľ dopustil dlhodobého porušenia zákona č. 136/2004 Z.z. Týmto rozhodnutím bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 193.771 €. Dňa 13.04.2012 bolo vydané druhostupňové rozhodnutie odporcu č. 2012/KH/R/2/014, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie odporcu zrušené a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
V tejto veci bolo potrebné posúdiť, či je možné samotné správne konanie ako celok považovať za nezákonný zásah v zmysle ustanovenia § 250v O.s.p. Navrhovateľ namieta, že odporca nie je oprávnený viesť správne konanie po 01.05.2012, vzhľadom na to, že osemročná premlčacia lehota podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2004 Z.z. na uloženie pokuty začala plynúť dňa 30.04.2004 a uplynula dňa 30.04.2012. Nezákonný zásah bol definovaný prostredníctvom judikatúry tak, že v návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, ide o nezákonný zásah, zásah nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Za takýto zásah sa obvykle považujú určité faktické úkony orgánov verejnej správy, jeho jednotlivých zamestnancov uskutočňované v rámci správneho konania, ale aj mimo neho. Dôvod na uskutočnenie takýchto faktických úkonov býva rôzny. Tým, že je v ustanovení § 250v ods. 3 veta prvá O.s.p. stanovené, že na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom je potrebné vyčerpať všetky ostatné prostriedky nápravy, ktoré umožňujú osobitné predpisy, je možné túto formu ochrany považovať za subsidiárnu. Samotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi predpismi, však nie je možné považovať podľa názoru senátu za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Správne konania, vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné úplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia. Otázka posúdenia samotného začatia správneho konania v tejto veci bude rovnako, ako zákonnosť celého postupu odporcu v správnom konaní až predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to vrátane otázky, či sankcia, ak by bola určená žalobcovi, je uložená v lehotách stanovených v príslušnom zákone, vrátane zákona č.136/2004 Z.z. Všetko za predpokladu, že budú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p. Správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov. Ak sa teda navrhovateľ domnieva, že postupom odporcu boli v správnom konaní porušené jeho práva a oprávnené záujmy, bude sa ich ochrany mať možnosť domáhať prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, po vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že odporca nevykonal taký úkon, ktorý by bol nezákonným zásahom v zmysle § 250v O.s.p. Vedenie samotného správneho konania nie je nezákonným zásahom v zmysle § 250v O.s.p., preto nie je možné priznať návrhu navrhovateľa v tomto konaní úspech. V prípade, ak sa navrhovateľ chce domáhať vydania rozhodnutia v správnom konaní, je potrebné využiť iné inštitúty správneho súdnictva, konkrétne konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O.s.p., avšak za predpokladu, že súd v žiadnom prípade nemôže rozhodnúť o spôsobe rozhodnutia správneho orgánu t.j. o druhu rozhodnutia a ani o obsahu rozhodnutia, ktoré má správny orgán vydať.
Môže rozhodnúť len, po splnení zákonom stanovených podmienok, o povinnosti správneho orgánu vo veci konať a rozhodnúť. Senát najvyššieho súdu v tejto veci upozorňuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.02.2012 vo veci C-17/10, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia bývalého článku 81 ZES (teraz čl. 102 ZFEÚ) a článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16.12.2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ES (teraz čl. 101 a 102 ZFEÚ) je potrebné vykladať tak, že v rámci konania začatého po 01.05.2004 nie sú citované články zmluvy uplatniteľné na kartel, ktorý vyvolal účinky na území členského štátu, ktorý k Únii pristúpil dňa 01.05.2004, v obdobiach pred týmto dátumom. Keď Európska komisia / ďalej len Komisia/ začne proti kartelu konanie na základe kapitoly III, nariadenia č. 1/2003, orgán pre hospodársku súťaž dotknutého členského štátu nestráca podľa čl. 11 ods. 6 Nariadenia č. 1/2003 v spojení s čl. 3 ods. 1 tohto Nariadenia, právomoc na základe vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže sankcionovať protisúťažné účinky spôsobené kartelom na území tohto členského štátu počas období pred pristúpením tohto štátu k Európskej únii. Zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž dotknutého členského štátu uložil podnikom, ktoré sa zúčastnia na karteli, pokuty s cieľom sankcionovať účinky spôsobené týmto kartelom na území tohto členského štátu pred jeho pristúpením k Európskej únii, pokiaľ pokuty uložené členom tohto kartelu rozhodnutím Komisie prijatým pred vydaním rozhodnutia uvedeného vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž, neboli určené na sankcionovanie tých istých účinkov. S poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom nie je dôvodný, keďže dĺžka správneho konania v tejto veci nie je zákonom stanovená. Zákon stanovuje len lehoty na uloženie sankcie, ktorých zákonnosť súd preskúma podľa piatej časti O.s.p. v prípade, ak príde k vydaniu rozhodnutia o jej uložení. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať navrhovateľom namietané skutočnosti za nezákonný zásah orgánu verejnej správy a preto najvyšší súd podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh zamietol. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože návrhu nebolo vyhovené (§ 250v ods. 5 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.