{"guid": "a8e2a70f-e1c3-4685-b44d-74075bda374a:8753161d-a2f9-4d84-9d4b-c04883cbf74e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1", "spisova_znacka": "3Sžz/2/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/2/2012 z 13. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2012, sp. zn. 3Sžz/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1", "identifikacne_cislo": "9012010050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2012-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "nazov": "§ 250v OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250v", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250v"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250v"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8753161d-a2f9-4d84-9d4b-c04883cbf74e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžz/2/2012\n9012010050\n13. 11. 2012\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2012:9012010050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci navrhovateľa:\nTECHNICOLOR SA, so sídlom 1-5 Rue Jeanne D'Arc, 92130 Issy Les Moulineaux, Francúzsko, právne\nzastúpený advokátskou kanceláriou PRK Partners, s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti\nodporcovi: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, v konaní o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu z a m i e t a.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nDňa 04.05.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom\nodporcu, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky\npokračovať v porušovaní práv navrhovateľa v správnom konaní č. 0045/ODOS/2009 vo veci údajnej\ndohody obmedzujúcej súťaž v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a\no zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a\nostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 136/2001 Z.z.) spočívajúcej v koordinácii postupu účastníkov dohody na relevantnom trhu\nvýroby a dodávok S. v období od roku 1996 do 30.04.2004 nezastavením tohto správneho konania č.\n0045/ODOS/2009. Zároveň navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Protimonopolnému\núradu Slovenskej republiky povinnosť zastaviť správne konanie č. 0045/ODOS/2009 vo veci údajnej\ndohody obmedzujúcej hospodársku súťaž v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z., spočívajúcej v\nkoordinácii postupu účastníkov dohody na relevantnom trhu výroby a dodávok S. v období od roku 1996\ndo 30.04.2004 v časti týkajúcej sa navrhovateľa do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň si\nuplatnil náhradu trov konania.\nUviedol, že dňa 22.12.2009 odporca začal v zmysle zákona č. 136/2001 Z.z. z vlastného podnetu\nsprávne konanie č. 0045/ODOS/2009 vo veci údajného uzavretia dohody obmedzujúcej súťaž\nmedzi viacerými podnikateľmi, medzi ktorými je okrem iných aj navrhovateľ, na relevantnom trhu\nvýroby a dodávok D.. Dňa 19.09.2011 navrhovateľ prevzal rozhodnutie odporcu č. 2011/KH/1/1/033\nzo dňa 14.09.2011, ktorým odporca rozhodol, že navrhovateľ uzatvoril a bol účastníkom údajnej\ndohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na relevantnom trhu výroby a predaja D. od 30.03.1999\ndo 30.04.2004, čím sa navrhovateľ dopustil dlhodobého porušenia zákona. Proti prvostupňovému\nrozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ dňa 04.10.2011 rozklad. Druhostupňové rozhodnutie odporcu\nč. 2012/KH/R/2/014 zo dňa 13.04.2012, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie odporcu zrušené a vec\nbola vrátená na nové konanie, žalobca prevzal dňa 17.04.2012.\n\nSvoj návrh odôvodnil tým, že osemročná premlčacia lehota podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z.,\nktorá je stanovená na uloženie pokuty odporcom za porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. podľa § 38\nods. 1 až 3 a 5 uvedeného zákona, začala plynúť dňa 30.04.2004 a uplynula dňa 30.04.2012. Napriek\nuplynutiu osemročnej premlčacej lehoty podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. v tomto prípade\nodporca odmietol zastaviť konanie a pokračuje aj po 30.04.2012. Navrhovateľ tvrdí, že odporca musí\nv tomto prípade zastaviť konanie, keďže osemročná premlčacia lehota pre odporcu na to, aby uložil\npokuty podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5 zákona č. 136/2001 Z.z. za porušenie uvedeného zákona už uplynula.\nZákon č. 136/2001 Z.z. výslovne nestanovuje, že odporca je povinný zastaviť konanie po uplynutí lehoty\npodľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z., preto navrhovateľ považuje uvedený zákon v tejto otázke za\nnedokonalý. Povinnosť odporcu zastaviť konanie však vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) a z analógie s trestným právom a trestným konaním.\nPoukázal na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sž-o-KS 63/04 zo dňa 28.02.2005 a 8Sžo/147/2008\nzo dňa 12.03.2009, ktoré potvrdzujú tvrdenie navrhovateľa, že odporca je po uplynutí premlčacích lehôt\npodľa § 38 ods. 8 zákona č. 25/2006 Z.z. povinný správne konanie zastaviť. Nemožno pochybovať,\nže v konaniach o iných správnych deliktoch uplynutie premlčacích lehôt má za následok automatický\nzánik protiprávnosti správneho deliktu a tiež zastavenie príslušného konania a neexistuje žiaden dôvod,\nprečo by sankcie v oblasti práva hospodárskej súťaže mali byť uložené podľa odlišných pravidiel.\nOficiálne konštatovanie porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. predstavuje vo svojich dôsledkoch sankciu\npre navrhovateľa aj v širšom (napr. nemožnosť zúčastniť sa verejného obstarávania a pod.).\nNa toto správne konanie musia byť v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aplikované\nzákladné princípy zaručujúce práva fyzických osôb počas trestného konania v zmysle čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, ako aj zákon\nč. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok výslovne ustanovujú, že uplynutie zákonnej premlčacej lehoty\nautomaticky znamená zánik trestnosti a zastavenie všetkých trestných stíhaní. Toto pravidlo by\nmalo byť v tomto prípade analogicky aplikované aj odporcom, keďže hroziace pokuty sú vo svojej\npodstate kvázi-trestné sankcie. Analógia s Trestným zákonom pri ukladaní sankcií za správne delikty\nje takisto potvrdená aj rozsudkami najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011,\n8Sž/24/2011. Nezastavenie konania má pre navrhovateľa významný zásah do jeho právneho a\nfinančného postavenia. V prípade pokračovania správneho konania bude musieť navrhovateľ vynaložiť\nznačné finančné prostriedky a čas na hájenie svojich záujmov.\nNavrhovateľ, ako aj ďalší účastníci správneho konania podali žiadosť na zastavenie správneho konania.\nOdporca však odmietol zastaviť konanie s odôvodnením, že zákonná premlčacia lehota v zmysle §\n38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. sa týka iba právomoci odporcu uložiť pokuty, ale neovplyvňuje to\nprávomoc a možnosť odporcu konštatovať porušenie zákona č. 136/2001 Z.z. V súvislosti s uplynutím\npremlčacích lehôt navrhovateľ upriamil pozornosť aj na možné uplynutie štvorročnej subjektívnej\npremlčacej lehoty v zmysle § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. Navrhovateľ tvrdí, že administratívne\nkonanie sa v tomto prípade začalo skôr ako oficiálne uvádzaný začiatok dňa 22.12.2009 a že skutočný\nzačiatok administratívneho konania by mal byť niekde medzi 26.11.2007 (podanie žiadosti leniency\nv zmysle § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. podnikateľom Samsung SDI Co. Ltd.) a 30.04.2008\n(podstatné doplnenie prvej leniency žiadosti a primeraný časový úsek pre odporcu na preskúmanie\ninformácií z doplnenej leniency žiadosti, potrebných na začatie konania). Z podania spoločnosti\nSamsung zo dňa 16.01.2008 vyplýva, že boli k nemu priložené dôležité dokumenty vzťahujúce sa\nk žiadosti spoločnosti Samsung o leniency, preto je otázne, prečo začal odporca konanie až dňa\n22.12.2009. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že takéto odloženie začatia administratívneho konania\nporušuje jeho práva a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne č. 62 Af 69/2010-78 zo dňa\n13.01.2011. Predbežné šetrenie v tejto veci zabralo takmer dva roky, preto navrhovateľ považuje za\ndôležité, aby sa najvyšší súd vyjadril aj k otázke začatia administratívneho konania.\nNa záver navrhovateľ uviedol, že nezastavením administratívneho konania a nezákonným\npokračovaním v ňom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nezastavenie\nkonania a pokračovanie v ňom po 01.05.2012 je nezákonným zásahom. Nezastavenie konania a\npokračovanie v ňom po 01.05.2012 nebolo urobené vo forme rozhodnutia, predstavuje iba faktické úkony\n(nekonanie odporcu) a je zamerané priamo proti odporcovi. Nezákonný zásah stále pretrváva, nakoľko\n\nkonanie ešte prebieha a navrhovateľ vyčerpal všetky opravné prostriedky podľa osobitných predpisov,\ntým že žiadal odporcu o zastavenie konania.\nII.\nOdporca vo vyjadrení zo dňa 27.06.2012 uviedol, že v tomto procesnom štádiu konania pred odporcom\nnie je žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy prípustná, nakoľko tento\ntyp žaloby nie je možné podať proti celému správnemu konaniu. Navrhovateľ tiež nevyčerpal všetky\nprostriedky nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vedené administratívne konanie vyústi\ndo vydania rozhodnutia, v ktorom bude odporca deklarovať, či sa účastníci konania dopustili porušenia\nzákona, ako sa tohto porušenia dopustili, či budú potrestaní, v akej výške bude uložená pokuta atď.\nVoči tomuto rozhodnutiu bude možné podať opravný prostriedok, ktorý je priamo určený na ochranu\nnavrhovateľa proti postupu odporcu. Na prebiehajúce správne konanie a jeho výsledok sa bude počas\nsúdneho prieskumu hľadieť ako na celok, a preto až po ukončení konania je možné, aby sa žalobca\ndomáhal ochrany svojich práv.\nKeďže slovenská a česká právna úprava vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy sú takmer identické, odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky sp. značka 2Afs 144/2004, v ktorom okrem iného súd uviedol, že zásahom sú\nautoritatívne úkony úradných osôb bezprostredne obmedzujúce adresátov zásahu v konaní, ktoré\nby inak uskutočňovať mohli, ktoré pre svoju neodkladnosť nie sú uskutočňované inak obvyklým\nprocesným postupom rešpektujúcim všetky procesné pravidlá správneho konania zakončené vydaním\nsprávneho rozhodnutia. Dôvodom takýchto autoritatívnych úkonov je typicky neodkladná potreba\nochrany života, zdravia, majetku a verejného poriadku. Súd zároveň dodal, že k zásahu môže spravidla\nprísť konkrétnym nezákonným úkonom správneho orgánu (napr. nezákonným vstupom do obydlia,\nvykonaním nezákonnej kontroly a pod.), nikdy však nie samotným vedením správneho konania. Podľa\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. značka 8 Aps 6/2007 účelom žaloby proti\nnezákonnému zásahu nie je prieskum procesného postupu správneho orgánu v správnom konaní.\nTento postup môže byť predmetom prieskumu v rámci žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu,\npretože procesná stránka veci je neoddeliteľnou súčasťou zákonnosti rozhodnutia. Ochranu vo vzťahu\nk správnemu konaniu ako takému platné právo nezabezpečuje možnosťou úplne negovať vedenie\nsprávneho konania žalobou na ochranu pred nezákonným zásahom. K tomu slúži možnosť podať\nžalobu proti rozhodnutiu, v ktorého vydanie správne konanie vyústi, príp. i cesta náhrad. Úplne zabrániť\nvedeniu správneho konania však nejde. Preskúmanie zákonnosti vedenia správneho konania v rámci\nsúdneho konania o ochrane pred nezákonným zásahom by bolo prieskumom predčasným a odporujúcim\nsystematike Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V rozsudku sp. značka 5 Aps 6/2009\nNajvyšší správny súd Českej republiky uviedol, že právomoc súdu zasiahnuť v konaní o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy bola formulovaná len subsidiárne a nastupuje len tam,\nkde iná právna možnosť ochrany chýba, čo je potvrdzované aj ďalšou judikatúrou správnych súdov.\nZákladnou myšlienkou je, že za zásah nie je možné považovať vedenie správneho konania, čo znamená,\nže tento typ žaloby nie je možné aplikovať v situácii ako je táto, keďže navrhovateľ namieta práve\nskutočnosť, že odporca voči nemu vedie správne konanie.\nOdporca tiež poukázal na to, že rovnakú kartelovú dohodu nedávno posudzoval aj český Úřad pro\nochranu hospodářské soutěže a v rámci prebiehajúceho správneho konania bola v ich prípade tiež\npodaná žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. České súdy túto žalobu\nopakovane zamietli. Krajský súd v Brne v tejto veci v rozsudku č. 62 Af 46/2010 zo dňa 04.11.2010\na aj v rozsudku sp. značka 62 Af 3/2010-143 uviedol, že otázku toho, či je možné viesť konanie\nvoči subjektom, z ktorých vo vzťahu k niektorému z nich mohol úrad prekludovať možnosť uloženia\nsankcie, bude potrebné vyriešiť samotným žalovaným v prebiehajúcom správnom konaní, keďže jej\nvyriešenie sa premietne v závere, ku ktorému celé správne konanie smeruje. Súd nemôže túto otázku\nzodpovedať fakticky priamo za žalovaného a tým ho dopredu usmerniť v jeho úvahách, ktoré sa\nmajú nakoniec prejaviť práve v rozhodnutí, ktorým sa bude správne konanie končiť. Nie je možné\npočas prebiehajúceho správneho konania súdom určiť, ako má ďalej v konaní žalovaný postupovať,\nani ako má rozhodnúť. Toto je výlučne na žalovanom. Súčasne nie je možné za zásah považovať\nvedenie správneho konania, ale jednotlivé kroky, ktoré sú v rámci správneho konania vedené. Najvyšší\nsprávny súd Českej republiky v rozsudku sp. značka 9 Aps 3/2007 zo dňa 14.06.2007 uviedol, že\nakokoľvek je správne konanie vybočujúce zo zákonných medzí spôsobilé porušiť množstvo zaručených\npráv účastníkov konania, je nutné prieskum takéhoto prípadného vybočenia uplatňovať až v rámci\n\ngarantovaných opravných prostriedkov, ktorými je možné bojovať proti rozhodnutiu vo veci, ktorým je\ndané správne konanie ukončené. V uznesení rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky vo veci sp. značka 2 Afs 144/2004 zo dňa 31.08.2005 sa uvádza, že každé správne konanie\nmusí vyústiť do súdom preskúmateľného rozhodnutia. Konkrétne pôjde o rozhodnutie v správnom konaní\no tom, či žalobca porušil ustanovenia zákona alebo nie a o tom, či je za toto konanie žalobcovi uložená\nsankcia. Súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu predstavuje kontrolu zákonnosti všetkých\núkonov uskutočnených správnym orgánom v rámci správneho konania a zároveň aj kontrolu toho, či bol\nžalovaný vôbec oprávnený viesť správne konanie so žalobcom.\nOdporca uviedol, že v predmetnom správnom konaní postupuje v súlade so zákonom a aj v súlade s\nosvedčenými postupmi a metódami správneho konania. Dodržiava ustanovenia zákona, či už Správneho\nporiadku alebo ďalších právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené nie je možné deklarovať, že by\nodporca uskutočnil úkon, ktorý by mohol byť nezákonným zásahom, ktorým by bol navrhovateľ priamo\nukrátený na svojich právach. So všetkými vzniknutými otázkami sa odporca vysporiada priamo v\nrozhodnutí, proti ktorému bude možné využiť všetky možnosti právnej ochrany. Bolo by v rozpore so\nzákonom ako aj s princípom inštitútu ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, aby\nsúd rozhodoval o zákonnosti správneho konania, keďže súd by týmto spôsobom zaviazal odporcu, bez\nmožnosti využitia vlastnej správnej úvahy, konanie zastaviť. Týmto spôsobom by rozhodol aj vo veci\nsamej, čo znamená, že by nahradil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na\nochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p. v spojení § 250v ods. 8 O.s.p.) vo veci nariadil podľa § 250g ods. 1 O.s.p. pojednávanie na\n13. novembra 2012.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným,\ndemokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo.\nOchrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má\nsubsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich\npráv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,\naby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to\nz historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,\nktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich\nkontroly nezávislou súdnou mocou.\nPodľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným\nzásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom\norgánu verejnej správy.\nÚčelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej\nochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom\nchránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento\nzásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak\ntaký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd\nvyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to\nmožné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý\nvznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.\nPrávna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania\nv občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre\nkonanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v\nodseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia\nprvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.\n\nObčiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu\nneobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými\nnezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom.\nJudikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci\nproti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu\nverejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah\ndo subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na\nochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd\nnemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval\na ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa §\n250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo\nprávnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.\nUstanovenie § 250v v odsekoch 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov v konaní o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa názoru súdu preto nie je možné aplikovať\npostupom podľa § 250v ods. 8 O.s.p. ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 O.s.p.) vo\nvzťahu k otázke okruhu účastníkov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., keďže zákon ( O.s.p.)\npráve v citovanom ustanovení § 250v ods. 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov priamo, teda okruh\núčastníkov je daný priamo zo zákona a nemožno ho rozširovať aj na iných účastníkov správneho konania\nna rozdiel od konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 ods.1 O.s.p.), pretože v tomto konaní\nje okrem iného aj jednou z podstatných podmienok začatia konania skutočnosť, že nezákonný zásah nie\nje rozhodnutím ( t.j. v konaní o nezákonnom zásahu nemôže prísť k zrušeniu správneho rozhodnutia).\nNajvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah\nvymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť.\nPodľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich\nprávach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je\nrozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo\nvykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú\nalebo hrozí jeho opakovanie.\nPodľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo\nje nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom\ndozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nOdporca vydal dňa 21.12.2009 oznámenie o začatí správneho konania č. 0045/ODOS/2009 vo\nveci možnej dohody obmedzujúcej súťaž v zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. uzatvorenej medzi\npodnikateľmi, medzi ktorými je aj navrhovateľ. Títo účastníci dohody mali koordinovať svoj postup na\nrelevantnom trhu výroby a dodávok S. v období rokov 1995 až 2007. Odporca na základe zistených\nskutočností dospel k záveru, že konanie týchto podnikateľov spočívajúce predovšetkým v určovaní\ncien, záväzku obmedzenia a kontroly výroby a v rozdelení trhu mohlo spôsobiť obmedzenie súťaže\nna uvedenom trhu a z hľadiska geografického mohlo mať dopad aj na trh Slovenskej republiky. Ďalej\nv tomto oznámení o začatí konania zo dňa 21.12.2009 odporca poučil navrhovateľa o jeho právach\na povinnostiach v zmysle zákona č. 136/2001 Z.z. Predmetné oznámenie o začatí konania bolo\nnavrhovateľovi doručené dňa 29.12.2009. Dňa 14.09.2011 vydal odporca prvostupňové rozhodnutie č.\n2011/KH/1/1/033, ktorým rozhodol, že navrhovateľ uzatvoril a bol účastníkom dohody obmedzujúcej\nhospodársku súťaž na relevantnom trhu výroby a predaja D. od 30.03.1999 do 30.04.2004, čím\nsa navrhovateľ dopustil dlhodobého porušenia zákona č. 136/2004 Z.z. Týmto rozhodnutím bola\nnavrhovateľovi uložená pokuta vo výške 193.771 €.\nDňa 13.04.2012 bolo vydané druhostupňové rozhodnutie odporcu č. 2012/KH/R/2/014, ktorým bolo\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie odporcu zrušené a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a\nrozhodnutie.\n\nV tejto veci bolo potrebné posúdiť, či je možné samotné správne konanie ako celok považovať za\nnezákonný zásah v zmysle ustanovenia § 250v O.s.p. Navrhovateľ namieta,\nže odporca nie\nje oprávnený viesť správne konanie po 01.05.2012, vzhľadom na to, že osemročná premlčacia lehota\npodľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2004 Z.z. na uloženie pokuty začala plynúť dňa 30.04.2004 a uplynula\ndňa 30.04.2012.\nNezákonný zásah bol definovaný prostredníctvom judikatúry tak, že v návrhu na ochranu pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch, ide o nezákonný zásah, zásah nie je rozhodnutím,\nzásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, dôsledky\nzásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis a návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom\ndozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.\nZa takýto zásah sa obvykle považujú určité faktické úkony orgánov verejnej správy, jeho jednotlivých\nzamestnancov uskutočňované v rámci správneho konania, ale aj mimo neho. Dôvod na uskutočnenie\ntakýchto faktických úkonov býva rôzny. Tým, že je v ustanovení § 250v ods. 3 veta prvá O.s.p. stanovené,\nže na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom je potrebné vyčerpať všetky ostatné\nprostriedky nápravy, ktoré umožňujú osobitné predpisy, je možné túto formu ochrany považovať za\nsubsidiárnu.\nSamotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi\npredpismi, však nie je možné považovať podľa názoru senátu za nezákonný zásah orgánu verejnej\nsprávy. Správne konania, vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním\nadministratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho\norgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je následne súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným\nzásahom nie je možné úplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v\nrámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť,\nresp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo\ndo právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou\nvýkonnou. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou\nprieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré\npredchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia.\nOtázka posúdenia samotného začatia správneho konania v tejto veci bude rovnako, ako zákonnosť\ncelého postupu odporcu v správnom konaní až predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to vrátane otázky, či sankcia, ak by bola\nurčená žalobcovi, je uložená v lehotách stanovených v príslušnom zákone, vrátane zákona č.136/2004\nZ.z. Všetko za predpokladu, že budú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 244 a\nnasl. O.s.p.\nSprávny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu\nverejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov. Ak sa teda navrhovateľ domnieva,\nže postupom odporcu boli v správnom konaní porušené jeho práva a oprávnené záujmy, bude sa\nich ochrany mať možnosť domáhať prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia správneho orgánu, po vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní.\nNa základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že odporca nevykonal taký úkon, ktorý by bol nezákonným\nzásahom v zmysle § 250v O.s.p. Vedenie samotného správneho konania nie je nezákonným zásahom\nv zmysle § 250v O.s.p., preto nie je možné priznať návrhu navrhovateľa v tomto konaní úspech.\nV prípade, ak sa navrhovateľ chce domáhať vydania rozhodnutia v správnom konaní, je potrebné využiť\niné inštitúty správneho súdnictva, konkrétne konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle §\n250t O.s.p., avšak za predpokladu, že súd v žiadnom prípade nemôže rozhodnúť o spôsobe rozhodnutia\nsprávneho orgánu t.j. o druhu rozhodnutia a ani o obsahu rozhodnutia, ktoré má správny orgán vydať.\n\nMôže rozhodnúť len, po splnení zákonom stanovených podmienok, o povinnosti správneho orgánu vo\nveci konať a rozhodnúť.\nSenát najvyššieho súdu v tejto veci upozorňuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo\ndňa 14.02.2012 vo veci C-17/10, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia bývalého článku\n81 ZES (teraz čl. 102 ZFEÚ) a článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16.12.2002 o\nvykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ES (teraz čl. 101 a\n102 ZFEÚ) je potrebné vykladať tak, že v rámci konania začatého po 01.05.2004 nie sú citované články\nzmluvy uplatniteľné na kartel, ktorý vyvolal účinky na území členského štátu, ktorý k Únii pristúpil dňa\n01.05.2004, v obdobiach pred týmto dátumom.\nKeď Európska komisia / ďalej len Komisia/ začne proti kartelu konanie na základe kapitoly III, nariadenia\nč. 1/2003, orgán pre hospodársku súťaž dotknutého členského štátu nestráca podľa čl. 11 ods. 6\nNariadenia č. 1/2003 v spojení s čl. 3 ods. 1 tohto Nariadenia, právomoc na základe vnútroštátneho práva\nhospodárskej súťaže sankcionovať protisúťažné účinky spôsobené kartelom na území tohto členského\nštátu počas období pred pristúpením tohto štátu k Európskej únii.\nZásada ne bis in idem nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž dotknutého\nčlenského štátu uložil podnikom, ktoré sa zúčastnia na karteli, pokuty s cieľom sankcionovať účinky\nspôsobené týmto kartelom na území tohto členského štátu pred jeho pristúpením k Európskej únii,\npokiaľ pokuty uložené členom tohto kartelu rozhodnutím Komisie prijatým pred vydaním rozhodnutia\nuvedeného vnútroštátneho orgánu pre hospodársku súťaž, neboli určené na sankcionovanie tých istých\núčinkov.\nS poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že návrh na ochranu pred\nnezákonným zásahom nie je dôvodný, keďže dĺžka správneho konania v tejto veci nie je zákonom\nstanovená. Zákon stanovuje len lehoty na uloženie sankcie, ktorých zákonnosť súd preskúma podľa\npiatej časti O.s.p. v prípade, ak príde k vydaniu rozhodnutia o jej uložení. Z uvedených dôvodov nie je\nmožné považovať navrhovateľom namietané skutočnosti za nezákonný zásah orgánu verejnej správy\na preto najvyšší súd podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh zamietol.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nO trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal právo\nna náhradu trov konania, pretože návrhu nebolo vyhovené (§ 250v ods. 5 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}