Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 7Sžnč/10/2011 9011010240 26. 01. 2012 JUDr. Elena Závadská ECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1
Rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa U. W., bytom S. B. ul. č. XX, zastúpeného JUDr. Agátou Palackovou, advokátkou v Kolárove, Kostolné námestie č. 32, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 30. novembra 2011 sa navrhovateľka podľa § 250t OSP domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť rozhodnúť o jej predčasnom starobnom dôchodku a aby jej priznal náhradu trov konania vo výške 195,14 €. Poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 30. augusta 2010, č.k. 19Sd/103/2010-49, bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 28. mája 2010, číslo XXX XXX XXXX X a vec je bola vrátená na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 5. apríla 2011, sp. zn. 1So/127/2010, ktorý odporkyňa prevzala 18. mája 2011 a odporkyňa mala povinnosť podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci opäť rozhodnúť do 60 dní, čo do dňa podania návrhu neurobila. Od uvedeného rozhodnutia uplynula doba viac ako 60 dní a odporkyňa napriek tomu nerozhodla v zákonom stanovenej lehote.
Odporkyňa vo vyjadrení z 29. decembra 2011 žiadala návrh ako neodôvodnený zamietnuť. Uviedla, že o nároku na predčasný starobný dôchodok navrhovateľa sústavne konala, preto návrh navrhovateľa nepovažovala za dôvodný a žiadala ho zamietnuť. Navrhovateľ podaním z 9. januára 2012, vzal späť svoj návrh na začatie konania a navrhol, aby súd konanie zastavil a odporkyni uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 195,14 € k rukám jeho advokátky JUDr. Agáty Palackovej. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol skutočnosť, že odporkyňa až rozhodnutím z 21. novembra mája 2011 číslo XXX XXX XXXX X., ktoré navrhovateľovi doručila 23. decembra 2011 o nároku navrhovateľa rozhodla. Svoj návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy vzal navrhovateľ späť, preto najvyšší súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods. 2 písm. b/ OSP) konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250t ods. 8 OSP.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP). Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 OSP). Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej poisťovne (v danom prípade ústredie) je povinná rozhodnúť vo veciach invalidného dôchodku (§ 179 ods. 1 písm. a/ bod 1 cit. zákona) najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán poukazuje na nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv. Tvrdenie v žalobe sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej prekážky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania. V žalobe sa tento právny predpis musí výslovne uviesť a uvedie sa aj to, že v ktorej časti tento zákon obsahuje predpísaný spôsob postupu konania. Žalobca je tiež povinný preukázať, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie na nápravu umožňuje osobitný zákon, spravidla zákon, ktorý ukladá správnemu orgánu konať (napr. sťažnosť). Pre posúdenie nároku navrhovateľa na náhradu trov konania, ktorý si uplatnil, bolo rozhodujúce, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie odporkyne, a teda či vydaniu rozhodnutia odporkyne predchádzala jej nedôvodná nečinnosť. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť doručiť mu rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku, ktorým by bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. augusta 2010, č.k. 19Sd/103/2010-49, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 5. apríla 2011, sp. zn. 1So/127/2010. Uvedenými rozsudkami bolo zrušené
rozhodnutie odporkyne z 28. mája 2010, číslo XXX XXX XXXX X a vec je bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporkyňa prevzala 18. mája 2011. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že odporkyňa bola opätovne povinná posúdiť nárok navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a vo veci bola povinná znovu rozhodnúť. Pred novým rozhodnutím o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok odporkyňa vykonávala ďalšie úkony, ktoré považovala za potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci (23. mája 2011, 25. mája 2011, 27. mája 2011, 31. mája 2011, 14. júla 2011, 24. augusta 2011, 23. septembra 2011, 26. septembra 2011, 27. septembra 2011, 14. októbra 201, 17. októbra 2011, 9. novembra 2011, 21. novembra 2011). Odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa rozhodnutím z 21. novembra 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ale k rozhodnutiu pred jeho doručovaním zadovážila 14. decembra 2011, nový osobný list dôchodkového poistenia, obsahujúci správny údaj o dobe poistenia navrhovateľa. Obsah tohto listu však nemal vplyv na spôsob rozhodnutia odporkyne. Až 23. decembra 2011 bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie z 21. novembra 2011 číslo XXX XXX XXXX X., preto listom z 9. januára 2012 vzal svoj návrh späť, žiadal konanie zastaviť a domáhal sa priznanie náhrady trov konania vo výške 195,14 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zistil, že vo veci realizácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporkyňa vykonávala administratívne úkony, smerujúce k riadnemu zisteniu skutočného stavu veci. Táto skutočnosť má za následok, že hoci odporkyňa vo veci nerozhodla v lehote podľa § 210 zákona o sociálnom poistení, nebola nečinná bez vážneho dôvodu, keď v konaní o predčasnom starobnom dôchodku navrhovateľa (realizujúc rozsudok najvyššieho súdu) v záujme objektívneho posúdenia nároku navrhovateľa zadovažovala ďalšie podklady a právne názory, rozhodujúce pre posúdenie nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a na niektoré z nich musela aj čakať. Z uvedených skutočností vyplýva, že odporkyňa vo veci konala spôsobom, ktorý jej vyplýva z príslušného právneho predpisu (podľa zákona o sociálnom poistení) a zo zrušujúceho rozsudku súdu, ak v záujme riadneho zistenia skutočného stavu doplňovala dokazovanie na posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na požadovanú dávku. Odporkyni by preto nebolo možné uložiť, aby vo veci rozhodla bez vykonania všetkého dokazovania, ktoré považovala za potrebné, a ktoré neboli v rozpore s dôvodmi rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 5. apríla 2011 sp. zn. 1So/127/2010 . Vzhľadom na skutočnosť, že v správnom konaní nemožno odporkyni brániť, aby vykonala dokazovanie, ktoré považuje za právne významné pre rozhodnutie vo veci, presne a úplne zistiť skutkový stav v zákonom stanovenej lehote, neboli zistené podmienky, pri ktorých by súd mohol uložiť odporkyni povinnosť doručiť rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku skôr, lebo nečinnosť odporkyne v konaní bez vážneho dôvodu nebola zistená. Z uvedených dôvodov súd zistil, že návrh, ktorý navrhovateľ vzal späť, nebol podaný dôvodne, lebo odporkyňa nebola nečinná bez vážnych dôvodov, preto navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.