{"guid": "d2df552d-76ad-4d8e-a569-d0e7a88f2cd4:ac1bc4d5-4c36-4ef5-9bde-d682cc8a1830", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1", "spisova_znacka": "7Sžnč/10/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžnč/10/2011 z 26. 1. 2012", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2012, sp. zn. 7Sžnč/10/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1", "identifikacne_cislo": "9011010240", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "datum_vydania": "2012-01-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-1", "nazov": "§ 250t ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250t.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250t"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250t"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac1bc4d5-4c36-4ef5-9bde-d682cc8a1830", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžnč/10/2011\n9011010240\n26. 01. 2012\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010240.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa U. W., bytom S. B. ul. č. XX, zastúpeného\nJUDr. Agátou Palackovou, advokátkou v Kolárove, Kostolné námestie č. 32, proti odporkyni Sociálnej\npoisťovni, ústrediu, v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .\nÚčastníkom náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNávrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 30. novembra 2011 sa navrhovateľka\npodľa § 250t OSP domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť rozhodnúť o jej predčasnom starobnom\ndôchodku a aby jej priznal náhradu trov konania vo výške\n195,14 €. Poukázala na\nskutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 30. augusta 2010, č.k. 19Sd/103/2010-49, bolo\nzrušené rozhodnutie odporkyne z 28. mája 2010, číslo XXX XXX XXXX X a vec je bola vrátená na\nďalšie konanie. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 5.\napríla 2011, sp. zn. 1So/127/2010, ktorý odporkyňa prevzala 18. mája 2011 a odporkyňa mala povinnosť\npodľa § 210 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci opäť rozhodnúť do 60 dní, čo do dňa podania\nnávrhu neurobila. Od uvedeného rozhodnutia uplynula doba viac ako 60 dní a odporkyňa napriek tomu\nnerozhodla v zákonom stanovenej lehote.\n\nOdporkyňa vo vyjadrení z 29. decembra 2011 žiadala návrh ako neodôvodnený zamietnuť. Uviedla, že\no nároku na predčasný starobný dôchodok navrhovateľa sústavne konala, preto návrh navrhovateľa\nnepovažovala za dôvodný a žiadala ho zamietnuť.\nNavrhovateľ podaním z 9. januára 2012, vzal späť svoj návrh na začatie konania\na navrhol,\naby súd konanie zastavil a odporkyni uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 195,14 € k\nrukám jeho advokátky JUDr. Agáty Palackovej. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol skutočnosť, že\nodporkyňa až rozhodnutím z 21. novembra mája 2011 číslo XXX XXX XXXX X., ktoré navrhovateľovi\ndoručila 23. decembra 2011 o nároku navrhovateľa rozhodla.\nSvoj návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy vzal navrhovateľ späť, preto\nnajvyšší súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§\n246 ods. 2 písm. b/ OSP) konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250t ods. 8 OSP.\n\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo\nzastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP).\nAk niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však\npre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,\nje povinný uhradiť trovy\nkonania odporca (§ 146 ods. 2 OSP).\nPodľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy\nnekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v\nkonaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať\na rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje\nosobitný predpis.\nPodľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačná zložka\nSociálnej poisťovne (v danom prípade ústredie) je povinná rozhodnúť\nvo veciach invalidného\ndôchodku (§ 179 ods. 1 písm. a/ bod 1 cit. zákona) najneskôr\ndo 60 dní od začatia\nkonania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť\núčastníkom konania.\nKonanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním žaloby, ktorá musí obsahovať\ntvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným\nprávnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu\nvo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie,\naj keď niet žiadnej zákonnej\nalebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal\na rozhodol. Nečinnosť\nsa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov\n(napr. vykonávanie\núkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v\nnerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto\nrozhodnutia správny orgán poukazuje na nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou,\nprípadne konanie zastaví záznamom\nv spise a pod.\nNečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája\ns nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo\nveci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je\nopatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv.\nTvrdenie v žalobe sa musí vzťahovať na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej\nprekážky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a toto nekonanie je\nnečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje\npríkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania. V\nžalobe sa tento právny predpis musí výslovne uviesť a uvedie sa aj to, že v ktorej časti tento zákon\nobsahuje predpísaný spôsob postupu konania.\nŽalobca je tiež povinný preukázať, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie na nápravu umožňuje\nosobitný zákon, spravidla zákon, ktorý ukladá správnemu orgánu konať (napr. sťažnosť).\nPre posúdenie nároku navrhovateľa na náhradu trov konania, ktorý si uplatnil, bolo rozhodujúce, či návrh\nna začatie konania bol podaný dôvodne a či k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie odporkyne, a teda\nči vydaniu rozhodnutia odporkyne predchádzala jej nedôvodná nečinnosť.\nZo spisov vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť\ndoručiť mu rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku, ktorým by bol vykonaný rozsudok\nKrajského súdu v Nitre z 30. augusta 2010, č.k. 19Sd/103/2010-49, v spojení s rozsudkom Najvyššieho\nsúd Slovenskej republiky z 5. apríla 2011, sp. zn. 1So/127/2010. Uvedenými rozsudkami bolo zrušené\n\nrozhodnutie odporkyne z 28. mája 2010, číslo XXX XXX XXXX X a vec je bola vrátená na ďalšie konanie.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odporkyňa prevzala 18. mája 2011. Z dôvodov tohto\nrozsudku vyplýva, že odporkyňa bola opätovne povinná posúdiť nárok navrhovateľa na predčasný\nstarobný dôchodok a vo veci bola povinná znovu rozhodnúť. Pred novým rozhodnutím o nároku\nnavrhovateľa na predčasný starobný dôchodok odporkyňa vykonávala ďalšie úkony, ktoré považovala\nza potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci (23. mája 2011, 25. mája 2011, 27. mája 2011, 31.\nmája 2011, 14. júla 2011, 24. augusta 2011, 23. septembra 2011, 26. septembra 2011, 27. septembra\n2011, 14. októbra 201, 17. októbra 2011, 9. novembra 2011, 21. novembra 2011). Odporkyňa rozhodla\no nároku navrhovateľa rozhodnutím\nz 21. novembra 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ale\nk rozhodnutiu pred jeho doručovaním zadovážila 14. decembra 2011, nový osobný list dôchodkového\npoistenia, obsahujúci správny údaj o dobe poistenia navrhovateľa. Obsah tohto listu však nemal vplyv\nna spôsob rozhodnutia odporkyne.\nAž 23. decembra 2011 bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie z 21. novembra 2011 číslo XXX XXX\nXXXX X., preto listom z 9. januára 2012 vzal svoj návrh späť, žiadal konanie zastaviť a domáhal sa\npriznanie náhrady trov konania vo výške 195,14 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zistil, že vo veci realizácie rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky odporkyňa vykonávala administratívne úkony, smerujúce k riadnemu zisteniu\nskutočného stavu veci.\nTáto skutočnosť má za následok, že hoci odporkyňa vo veci nerozhodla v lehote podľa § 210 zákona\no sociálnom poistení, nebola nečinná bez vážneho dôvodu, keď v konaní o predčasnom starobnom\ndôchodku navrhovateľa (realizujúc rozsudok najvyššieho súdu) v záujme objektívneho posúdenia\nnároku navrhovateľa zadovažovala ďalšie podklady a právne názory, rozhodujúce pre posúdenie nároku\nnavrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a na niektoré z nich musela aj čakať.\nZ uvedených skutočností vyplýva, že odporkyňa vo veci konala spôsobom, ktorý jej vyplýva z príslušného\nprávneho predpisu (podľa zákona o sociálnom poistení)\na zo zrušujúceho\nrozsudku súdu, ak v záujme riadneho zistenia skutočného stavu doplňovala dokazovanie na posúdenie\nvzniku nároku navrhovateľa na požadovanú dávku. Odporkyni by preto nebolo možné uložiť, aby vo veci\nrozhodla bez vykonania všetkého dokazovania, ktoré považovala za potrebné, a ktoré neboli v rozpore\ns dôvodmi rozsudku Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 5. apríla 2011 sp. zn. 1So/127/2010 .\nVzhľadom na skutočnosť, že v správnom konaní nemožno odporkyni brániť, aby vykonala dokazovanie,\nktoré považuje za právne významné pre rozhodnutie vo veci, presne\na úplne zistiť skutkový\nstav v zákonom stanovenej lehote, neboli zistené podmienky, pri ktorých by súd mohol uložiť odporkyni\npovinnosť doručiť rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku skôr, lebo nečinnosť odporkyne v\nkonaní bez vážneho dôvodu nebola zistená.\nZ uvedených dôvodov súd zistil, že návrh, ktorý navrhovateľ vzal späť, nebol podaný dôvodne, lebo\nodporkyňa nebola nečinná bez vážnych dôvodov, preto navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania\npodľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto o náhrade trov konania\nrozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}