Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 3Sž/19/2011 9011010127 07. 02. 2012 JUDr. Ivan Rumana ECLI:SK:NSSR:2012:9011010127.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpnej Mgr. Zuzanou Zlámalovou, advokátkou, Trnavská 11, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/38/2011 zo dňa 07. júna 2011, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2011 zo dňa 07. júna 2011 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Napadnutým rozhodnutím č. RP/38/2011 zo dňa 07.06.2011 odporkyňa ako príslušný orgán podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla v správnom konaní č. 160-PLO/O-1623/2011, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že „v rámci televíznej programovej služby TV MARKÍZA dňa 22.01.2011 o cca 20:36 hod. odvysielala reklamný šot na liek Voltaren Emulgel, pri ktorom došlo k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku“, za čo jej uložila v súlade s § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3.320 €. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielaním šotu na liek Voltaren Emulgel dňa 22.01.2011 o cca 20:36 hod. v rámci programovej služby TV MARKÍZA došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., keďže výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku nebola v uvedenom šote zrozumiteľná a jednoznačná. V predmetnej veci bola výzva na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku spracovaná vizuálne, avšak vzhľadom na krátkosť jej vyobrazenia a zvolenú veľkosť písma výzvy nebola jednoznačná a zrozumiteľná. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe
odporkyne, ako aj z judikatúry najvyššieho súdu, pokiaľ je vysielateľom zvolené vizuálne spracovanie predmetnej výzvy, je potrebné, aby text takejto výzvy bol dostatočne dlho prítomný na televíznej obrazovke, aby bol dostatočne výrazný a čitateľný aj s prihliadnutím na jeho grafické spracovanie a pozadie, na ktorom je zobrazený tak, aby bolo možné pri priemerných schopnostiach čítania prečítať celý text výzvy počas doby, po ktorú je zobrazený na obrazovke. Jednoznačná a zrozumiteľná je teda taká výzva, ktorá nevyžaduje zvláštne sústredenie sa priemerne vnímavého diváka, konkrétne, pokiaľ je zvolené vizuálne spracovanie, musí byť text výzvy dostatočne výrazný a čitateľný a musí byť na obrazovke zobrazený dostatočne dlhú dobu tak, aby aj pri bežnej rýchlosti čítania bol jej text čitateľný. Odporkyňa dospela k záveru, že vzhľadom na krátkosť času, po ktorý bola predmetná výzva zobrazená, na skutočnosť, že bol zobrazený na štyroch riadkoch a na drobné písmo, ktoré bolo pri jeho zobrazení použité (najmä v porovnaní s veľkosťou textu názvu lieku a sloganu), nebolo ani priemerne vnímavému divákovi umožnené prečítať celé znenie textu výzvy. Text obsahujúci zákonom požadovanú výzvu bol zobrazený malými písmenami a spolu s prihliadnutím na celkové trvanie zobrazenia predmetného textu obsahujúceho výzvu podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., na skutočnosť, že tento text bol len v dolnej časti obrazovky, odporkyňa rozhodla, že takto spracovanú výzvu nemožno považovať za zrozumiteľnú a jednoznačnú. Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo svojich rozsudkoch sp.zn. 3Sž/11/2008, 3Sž/52/2009, 2Sž/3/2009. Navrhovateľka na ústnom pojednávaní uviedla, že po roku 2009 zaviedla opatrenia na predchádzanie týmto problémom do budúcnosti. Stanovila pre zadávateľov reklamy konkrétne podmienky na predchádzanie týmto problémom do budúcnosti. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že zavedenie nových podmienok pre vysielanie reklamy na lieky do praxe sa nedalo vykonať okamžite, nakoľko nie všetci klienti boli schopní reagovať okamžite. Navrhovateľka priznala určitý podiel viny na vzniknutej situácii a poukázala na svoju snahu o nápravu vzniknutej situácie a predchádzanie možným porušeniam zákona č. 308/2000 Z.z. Odporkyňa uviedla, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť navrhovateľky bez možnosti liberácie nebolo možné zastaviť predmetné správne konanie na základe skutočností uvádzaných navrhovateľkou. Množstvo začatých správnych konaní zodpovedá množstvu rôznych druhov liekov, na ktoré navrhovateľka odvysielala reklamy. II. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala v súlade s ust. § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) včas opravný prostriedok a navrhovala napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2011 zo dňa 07.06.2011 zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Namietala, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, keďže jeho výroková časť neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Vo výrokovej časti teda absentuje popis, na základe ktorého by bolo zrejmé a nespochybniteľné, že dňa 22.01.2011 o cca 20:36 hod. počas vysielania reklamného spotu na liek Voltaren Emulgel nedošlo k odvysielaniu jednoznačnej a zrozumiteľnej výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku. Akým spôsobom prišlo teda k porušeniu zákonom stanovenej povinnosti, v čom spočívala nezrozumiteľnosť a v čom spočívala nejednoznačnosť preskúmavaného poučenia. Podľa názoru navrhovateľky, takto formulovaný výrok navodzuje dojem, že reklamný spot na liek Voltaren Emulgel vôbec neobsahoval poučenie o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku alebo, že celý obsah poučenia reklamného spotu, ako aj spôsob jeho spracovania boli v rozpore s ustanovením § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Pritom poukázala na rozsudky najvyššieho súdu sp.zn. 2Sž/21/2010, 5Sž/9/2009. Uloženú pokutu považuje za neprimerane vysokú. Jej výška nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nemá oporu v zákone a nespĺňa výchovnú ani preventívnu funkciu. Odporkyňa v rozmedzí mesiacov apríl - máj 2011 začala správne konania voči vysielateľovi v celkovo 22 prípadoch vysielania reklamných spotov na rôzne lieky, išlo o vysielanie reklamných spotov v rozmedzí mesiacov december 2010 a január 2011. Vo všetkých prípadoch odporkyňa udelila navrhovateľke sankciu vo výške 3.320 €, teda v celkovej úhrnej výške 73.040 €. Takýto spôsob trestania považuje za neprimeraný a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „správny poriadok“), ako aj zákona č. 308/2000 Z.z. Takáto forma sankcionovania nespĺňa funkciu výchovnú ani preventívnu, ale navrhovateľka ju považuje za represiu voči vysielateľovi. Ani samotná výška nie je podľa navrhovateľky jednoznačne odôvodnená. Poukázala na rozsudok najvyššieho súdu č. k. 8Sž/8/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorým bola pôvodne uložená sankcia podľa § 250l O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 a § 250j ods. 2 O.s.p. zmenená na nižšiu sumu, na rozsudok najvyššieho súdu č. k. 3Sž/14/2008 zo dňa 24.04.2008, ktorým bola tiež pôvodne uložená sankcia zmenená na nižšiu sumu, ďalej na rozsudok najvyššieho súdu č. k. 6Sž/7/2010 zo dňa 22.09.2010, ktorým bolo rozhodnutie odporkyne zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia uloženej výšky sankcie. III. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie č. RP/38/2011 zo dňa 07.06.2011 potvrdil. Uviedla, že navrhovateľke bola napadnutým rozhodnutím uložená sankcia za to, že dňa 22.01.2011 o cca 20:36 hod. odvysielala v rámci svojej programovej služby TV MARKÍZA reklamný šot na liek Voltaren Emulgel, pri ktorom nezabezpečila, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito, spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným. Vo výrokovej časti rozhodnutia je vymedzený: a) čas spáchania správneho deliktu - 22.01.2011 o cca 20:36 hod., b) spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie reklamného šotu na liek Voltaren Emulgel obsahujúci výzvu v zmysle § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorá po kvalitatívnej stránke nespĺňala náležitosti požadované zákonom, c) správny delikt - nezabezpečenie, aby predmetná výzva bola jednoznačná a zrozumiteľná. Výroková časť rozhodnutia tak exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila, a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia. Výrok rozhodnutia má byť stručný, jasný a zrozumiteľný. Vo výroku napadnutého rozhodnutia odporkyne sú uvedené všetky zákonom požadované skutočnosti tak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný s iným. Množstvo začatých správnych konaní voči navrhovateľke ústiacich do rozhodnutia o porušení zákona len odzrkadľuje stav a obsah vysielania, v ktorom bolo za uvedené časové obdobie zistených 21 porušení ustanovenia § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Súhrnná výška sankcií za všetky správne konania (podľa navrhovateľky ide o sumu 73.040 €) nedosahuje ani polovicu hornej hranice zákonom stanovenej sadzby, ktorú umožňuje uložiť zákon č. 308/2000 Z.z. za jedno porušenie predmetného ustanovenia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je odporkyňa presvedčená, že sankcia uložená napadnutým rozhodnutím je riadne odôvodnená, má oporu v zákone, aj vo vykonanom dokazovaní. Odporkyňa napriek skutočnosti, že predchádzajúce sankcie uložené navrhovateľke za spáchanie skutkovo obdobných správnych deliktov nesplnili výchovný účel a neviedli k náprave uložila sankciu v minimálnej výške, berúc do úvahy skutočnosť, že v danom období bola navrhovateľka sankcionovaná viacerými rozhodnutiami za porušenie § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka priznala vinu a uskutočnila kroky vedúce k náprave. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal procesný postup a napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku na pojednávaní súdu dňa 07. februára 2012
a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že skutok opísaný v napadnutom rozhodnutí je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Spôsobom jeho opisu je zabezpečená identita do tej miery, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Skutok je identifikovaný miestom, časom, špecifikáciou predmetu reklamného šotu (reklama na liek Voltaren Emulgel) a stručným opisom opomenutia, ktoré naplnilo znaky správneho deliktu, t.j, že „v rámci televíznej programovej služby TV MARKÍZA dňa 22.01.2011 o cca 20:36 hod. odvysielala reklamný šot na liek Voltaren Emulgel, pri ktorom došlo k nezabezpečeniu, aby reklama na liek obsahovala jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov lieku pribalenej k lieku“. Senát najvyššieho súdu sa stotožnil s právnym výkladom, že „zmyslom uvedenia opisu skutku vo výroku rozhodnutia, ktorým je uložená sankcia, je zaručiť istotu v tom, aký skutok bol predmetom hodnotenia z hľadiska možného naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty deliktu, teda zabezpečiť totožnosť skutku“. Senát poukazuje na to, že práve použitá právna technika stručného formulovania skutkov umožňuje hodnotiť tieto skutky ako rovnorodý viacčinný súbeh a umožňuje sformulovať pokračovací správny delikt vo forme jedného skutku. Z obsahu administratívneho spisu č. 160-PLO/O-1623/2011 najvyšší súd zistil, že odporkyňa oznámením zo dňa 15.03.2011 sp.zn. 160-PLO/O-1623/2011 začala proti navrhovateľke správne konanie pre skutok, vzniknutý v rámci reklamného šotu vysielaného TV Markíza na liek Voltaren Emulgel dňa 22.01.2011 o cca 20:36 hod. Skutok je podrobnejšie identifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia. V priebehu správneho konania navrhovateľka požiadala odporkyňu listom zo dňa 03.05.2011 o vykonanie spoločného ústneho vypočutia v 20-ich začatých správnych konaniach 148-PLO/ O-1608/2011, 151-PLO/O-1614/2011, 152-PLO/O-1615/2011, 153-PLO/O-1616/2011, 157-PLO/O-1620/2011, 158-PLO/O-1621/2011, 159-PLO/O-1622/2011, 160 PLO/O-1623/2011, 161-PLO/O-1624/2011, 162-PLO/O-1625/2011, 163-PLO/O-1626/2011, 164-PLO/O-1627/2011, 244-PLO/O-2087/2011, 245-PLO/O-2088/2011, 246-PLO/O-2089/2011, 247-PLO/O-2090/2011, 272-PLO/O-2403/2011,
273-PLO/O-2404/2011, 274-PLO/O-2405/2011, 275-PLO/O-2406/2011, z dôvodu, že vo všetkých prípadoch ide o rovnakú skutkovú podstatu, a to porušenie § 33 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. Vysielateľ má záujem správnemu orgánu objasniť skutkové okolnosti osobne, ústne do zápisnice a prispieť tak k lepšiemu objasneniu všetkých okolností veci. Odporkyňa o ústnom pojednávaní zo dňa 24.05.2011 vyhotovila zápisnicu, z ktorej vyplýva, že uskutočnila spoločné prejednanie hore uvedených 20-tich správnych deliktov, pre možné porušenie ust. § 33 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z.. Podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách vysielaná reklama na lieky okrem liekov podľa odseku 3 a § 31a ods. 10 musí byť rozoznateľná, nezaujatá, pravdivá a overiteľná a musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Reklama musí obsahovať jednoznačnú a zrozumiteľnú výzvu na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku. Senát dospel k záveru, že v dôsledku spoločného prejednania správnych deliktov nebol daný dôvod na vydávanie individuálnych rozhodnutí. Z uvedených okolností mal senát osvedčené, že išlo o samostatné skutky, ktorými bola naplnená tá istá skutková podstata správneho deliktu podľa § 33 ods. 4 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. Išlo teda o skutky spáchané v rovnorodom viacčinnom súbehu. Tieto môžu byť kvalifikované aj ako pokračovací správny delikt (t.j. jeden skutok), pokiaľ správny orgán zistí medzi nimi objektívnu súvislosť v časovej nadväznosti, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Následné ukladanie rovnakých sankcií za časovo za sebou nasledujúce rovnaké skutky nezodpovedá zásadám správneho trestania a nepostihuje novú kvalitu deliktu, ktorú nadobudli jednotlivé skutky v dôsledku objektívnej súvislosti medzi nimi. Posúdenie určitého konania ako správneho deliktu uskutočňuje Rada správnou úvahou, ktorá má byť rovnaká v druhovo zhodných prípadoch. Vysielateľ má právo byť včas informovaný, že určité jeho konanie alebo opomenutie je Radou kvalifikované ako správny delikt, aby mohol obsah vysielania prispôsobiť požiadavkám Rady. I z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby Rada skúmala, či nejde v danom prípade o pokračovací správny delikt, ktorý má byť prejednaný a rozhodnutý spoločne. Odporkyňa uskutočnila individuálne posudzovanie správnych deliktov. V jednotlivých veciach vydala individuálne rozhodnutia, v ktorých uložila navrhovateľke samostatné pokuty vo výške 3.320 € za rovnakú skutkovú podstatu správnych deliktov, týkajúcu sa vysielania v mesiacoch december 2010 a január 2010. Predmet preskúmania zákonnosti je druhovo zhodný s konaniami najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011, 6Sž/19/2006, 6Sž/23/2011, 6Sž/27/2011, 5Sž/17/2011 a 3Sž/18/2011, v ktorých najvyšší súd ustálil pojem pokračujúceho správneho deliktu na základe analógie legis s pokračovacím trestným činom. Senát najvyššieho súdu na tieto rozhodnutia poukazuje ako na prejudikatúru a argumentačne z nej vychádza. Keďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom delikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ § 122 ods. 10 Trestného zákona. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z časového
hľadiska, t.j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt. Podľa § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Senát 3S najvyššieho súdu k uvedenej prejudikatúre dopĺňa, že správny delikt právnickej osoby na rozdiel od trestného činu nemá subjektívnu stránku. Trestný zákon upravuje iba trestnú zodpovednosť fyzických osôb. Jednotiaci zámer páchateľa, ktorý je pojmovým znakom pokračovacieho trestného činu, patrí do subjektívnej stránky trestného činu. U právnických osôb táto zložka nie je. Vzhľadom na to pre naplnenie pojmových znakov pokračujúceho správneho deliktu právnickej osoby je rozhodujúca objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Tieto znaky musia byť identifikované v skutku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2011 zo dňa 07.06.2011 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na hore uvedenú ustálenú prejudikatúru najvyššieho súdu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude ustáliť pokračovací správny delikt vo výroku rozhodnutia identifikovaním tých dielčích skutkov (najmä podľa zápisnice odporkyne zo dňa 24.05.2006), o ktorých ešte možno uskutočniť spoločné prejedanie a rozhodnutie a uložiť rozhodnutím jednu sankciu, pri splnení ostatných zákonných podmienok. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení § 250k ods. l O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka trovy konania nevyčíslila, preto jej súd ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.