Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Sži/7/2012 1011201274 26. 09. 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová ECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. C.J., bytom H. proti žalovanému: Rektor Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP 354/2011 zo dňa 19.5.2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 131/2011-29 zo dňa 24.4.2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 131/2011-29 zo dňa 24.4.2012 p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 3S 131/2011-29 zo dňa 24.4.2012 zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v úvodnej časti tohto rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Univerzity Komenského v Bratislave č. j. OVV 38/2011 zo dňa 28.4.2011, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 15.4.2011 zaevidovanej pod č. 8/2011 podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s ust. § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Súčasne krajský súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zastavil konanie vo veci samej podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu absencie kvalifikovaného zastúpenia žalobcu v zmysle ust. § 250a O.s.p. v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca na výzvu súdu predložil fotokópiu diplomu zo dňa 27.6.2011 Univerzity Komenského Bratislava, ktorým preukázal, že získal vysokoškolské vzdelanie absolvovaním štúdia v bakalárskom študijnom programe „právo“ v študijnom obore 3.4.1. právo na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte. Krajský súd poukázal na to, že zákon v rámci správneho súdnictva kogentne ustanovuje, aby žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie sám, bol zastúpený advokátom; advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona č. 586/2003 Z. z.; príslušnosť k Slovenskej advokátskej komore súd overuje na základe plnomocenstva predloženého žalobcom. Krajský súd konštatoval, že žalobca nemá právnické vzdelanie takého stupňa, že by sa vo veci mohol zastupovať sám, z ktorých dôvodov podľa názoru súdu v danom prípade požiadavka kvalifikovaného zastúpenia žalobcu advokátom v zmysle ust. § 250a O.s.p. nebola splnená, majúc za to, že žalobca nebol v konaní kvalifikovane zastúpený, a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo zastavené.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal opätovne, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a vyslovil právny názor, kde zaviaže povinnú osobu sprístupniť požadované informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. Posudzujúc odvolanie žalobcu v zmysle jeho obsahu podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 z odvolania vyplýva, že žalobca sa ním domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu o zastavení konania a vrátenia veci mu na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie. Z dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca predovšetkým namietal správnosť právneho názoru krajského súdu pri aplikácii ustanovenia § 250a O.s.p. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalobca nemá právnické vzdelanie takého stupňa, že by sa vo veci mohol zastupovať sám. Poukázal na právnu úpravu ustanovujúcu zákonné podmienky kvalifikačných predpokladov výkonu advokácie v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, keď nepriamo vyslovil požiadavku potreby vysokoškolského vzdelania II. stupňa v súvislosti so splnením zákonnej podmienky právnického vzdelania, tvrdiac, že tento názor, podľa neho, vychádza z nesprávnej premisy, že ten kto sa zastupuje sám, musí mať najmenej vzdelanie stupňa požadovaného profesiou advokáta, s poukazom na to, že v ust. § 250a O.s.p. nie je žiadne obmedzenie pre úroveň, resp. nie je predpísaný určitý stupeň právnického vzdelania. V danej súvislosti žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že advokát pred zapísaním do zoznamu advokátov musí splniť aj iné nevyhnutné kvalifikačné predpoklady, než akademický titul magister práv. Hodnotiac oblasť právnej úpravy zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že v občianskom súdom konaní sa môže dať navrhovateľ zastupovať sám alebo si zvoliť občianske zastúpenie, či sa nechať zastupovať advokátom a pre zastúpenie podľa ust. § 27 O.s.p. zákon ani nevyžaduje rovnaké vzdelanie, ako sa vyžaduje od žiadateľa na zápis do zoznamu advokátov. Vyslovil názor, že na základe uvedeného preto neobstojí tvrdenie o nepostačujúcom stupni právnického vzdelania pre dané konanie ako dôvod zastavenia konania podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. Záverom uviedol, že pokiaľ zákon aj určuje zákonnú podmienku prípustnosti žaloby právnické vzdelanie žalobcu, potom už nie je možné klásť ďalšie a sprísňovanie zákonných podmienok prípustnosti je možné hodnotiť ako čin odmietania spravodlivosti. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu a navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a uznesenie krajského súdu potvrdil. Z dôvodov vyjadrenia vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s výkladom žalobcu právnej úpravy ustanovenej v § 250a O.s.p. Uviedol, že obsah bakalárskeho študijného programu ani profil absolventa smerujúceho k uplatneniu absolventa v oblasti verejnej a miestnej správy nie je právne významný. Taktiež porovnávanie vzdelania, resp. podmienky zápisu advokáta s právnickým vzdelaním účastníka v konaní, či podmienky zastúpenia v občianskom súdom konaní považoval za právne bezvýznamné, nakoľko úprava v ust. § 250a O.s.p. predstavuje osobitnú právnu úpravu s alternatívnym vymedzením možností konania pre žalobcu. Za rozhodujúci považoval výklad pojmu „právnické vzdelanie“. Poukázal na to, že z jazykového, logického i historického výkladu vyplýva, že zákonodarca má nepochybne na mysli vysokoškolské vzdelanie (dnešného) II. stupňa; v čase nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb., ktorou sa do Občianskeho súdneho poriadku zapracovali ustanovenia správneho súdnictva, nebolo vysokoškolské štúdium členené na tri stupne (bakalársky, magisterský a doktorandský) tak, ako je to v súčasnosti; systém troch druhov vysokoškolského štúdia bol zavedený až novelou zákona č. 324/1996 Zb., kde v zmysle vloženého ust. § 18a písm. a) druhom vysokoškolského štúdia bolo aj bakalárske štúdium, avšak bolo stále zadefinované ako obsahovo ucelená časť vysokoškolského štúdia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 a dospel k záveru že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru krajského súdu, keď v predmetnej veci napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. pre nesplnenie zákonnej podmienky konania ustanovenej v § 250a O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 250a O.s.p., žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Podľa ust. § 2 ods. 5 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov (§ 51). Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch. Študijné programy môžu spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku (§ 53 ods. 3). Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program. Podľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z., bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Podľa ust. § 53 ods. 1 až 7 zákona č. 131/2002 Z. z. študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov. V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz "inžinierstvo" alebo "inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len "inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul "inžinier" (v skratke "Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke "Ing. arch."). Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len "doktorské štúdium") v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor všeobecného lekárstva" (v skratke "MUDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor zubného lekárstva" (v skratke "MDDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul "doktor veterinárskeho lekárstva" (v skratke "MVDr."). Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len "magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul "magister" (v skratke "Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul "magister umenia" (v skratke "Mgr. art."). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých vyvodil správny právny záver a vo veci rozhodol v súlade so zákonom. Z obsahu spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 25.7.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.5.2011, č. j. OLP 354/2011 v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku; keďže nebol v konaní zastúpený advokátom, krajský súd ho vyzval listom zo dňa 5.8.2011, aby v lehote 15 dní pod následkom zastavenia konania v zmysle ust. § 250d ods. 3 O.s.p. predložil do súdneho spisu, poukazom na ust. § 250a O.s.p. plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie žalobcu v tomto konaní, prípadne doklad preukazujúci jeho právnické vzdelanie. Žalobca predložil do súdneho spisu diplom, ktorý potvrdzoval, že získal vysokoškolské vzdelanie absolvovaním štúdia v bakalárskom študijnom programe právo v študijnom odbore 3.4.1 právo na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte. Krajský súd vyhodnotil predložený doklad ako nedostatočný pre kvalifikované zastupovanie v konaní podľa druhej hlavy piatej časti a teda nesplnenie zákonnej podmienky v zmysle § 250a O.s.p., a preto konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného
správneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o nesprístupnení informácie žiadanej žalobcom podľa zákona č. 211/2000 Z. z., a preto pred začatím konania vo veci samej bolo jeho povinnosťou skúmať splnenie zákonných podmienok pre konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 104 O.s.p. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Senát odvolacieho súdu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že medzi podmienky konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré súd prihliada pred začatím konania, je aj podmienka povinného právneho zastúpenia advokátom, pokiaľ nemá žalobca právnické vzdelanie sám alebo jeho zamestnanec, ktorý za neho na súde koná. V právnej norme § 250a O.s.p. sú ustanovené výnimky z obligatórneho zastúpenia. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorý však do takto vymedzeného okruhu prípadov nespadá. Krajský súd správne postupoval, keď vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho skutočnosť, či žalobca má sám relevantné právnické vzdelanie alebo nie. Žalobca predložil diplom, z ktorého vyplynulo, že dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď predložený žalobcov doklad vyhodnotil ako nedostatočné preukázanie právnického vzdelania na kvalifikované zastupovanie v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Diplom predložený žalobcom, ktorý potvrdzoval, že žalobca získal vysokoškolské vzdelanie absolvovaním štúdia v bakalárskom študijnom programe právo v študijnom odbore 3.4.1 právo na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za doklad o získaní právnického vzdelania zákonnom predpokladaného v právnej úprave ustanovenej v § 250a O.s.p. Na účely § 250a O.s.p. pod pojmom právnické vzdelanie treba rozumieť vysokoškolské vzdelanie nadobudnuté spôsobom upraveným v § 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. rovnaké vzdelanie podľa skorších predpisov. Právnickým vzdelaním pre splnenie zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 250a O.s.p. treba rozumieť iba riadne skončenie obsahovo ucelenej časti vysokoškolského štúdia na vysokej škole, ktoré poskytuje iba právnická fakulta, a to vykonaním štátnej skúšky v odbore právo, za ktorú bol takémuto absolventovi priznaný titul ,,magister“. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc z gramatického a logického výkladu ust. § 250a O.s.p. („žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo jeho zamestnanec - člen, ktorý za neho na súde koná“) vyplýva, že žalobca sa môže zastupovať sám len vtedy, ak má právnické vzdelanie, ktoré sa rovná právnickému vzdelaniu advokáta, t.j. vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike podľa § 2 ods. 5 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorý názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Sžo/139/2010 zo dňa 25.5.2011, na ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že požadovaný stupeň vzdelania pre zastupovanie v konaniach podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je vzhľadom na charakter ako i obtiažnosť riešenia právnych otázok nevyhnutný, keďže sa v týchto konaniach riešia otázky právne a nie otázky skutkové. Z uvedených dôvodov poukazovanie žalobcu na odlišnosti pri zastúpení v konaniach podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku sa vzhľadom na uvedené javí ako nedôvodné, keďže úprava v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je osobitnou úpravou vo vzťahu k tretej časti Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia tretej časti sa aplikujú, iba ak piata časť neobsahuje osobitnú úpravu. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa zastúpenia podľa § 27 O.s.p. ako právne bezvýznamné.
Pokiaľ žalobca namietal sprísňovanie podmienok prípustnosti a požadovanie právnického vzdelania hodnotil ako odmietanie spravodlivosti, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani túto námietku. Dáva do pozornosti žalobcu, že tým, že zákon vyžaduje splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 250a O.s.p. a to právnické vzdelanie (kvalifikované) pri zastupovaniach v konaniach podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nedostatok je síce odstrániteľná vada konania (ktorú však v danom prípade žalobca v konaní neodstránil), nemožno považovať za odňatie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd zákonným postupom konanie zastaví z dôvodu, že žalobca napriek výzve a poučeniu súdu nesplnenie zákonnej podmienky ako vadu konania dodatočne neodstránil. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č. II. ÚS 402/06-10 zo dňa 22.11.2006, podľa ktorého „Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu a inú právnu ochranu za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať a k jeho porušeniu by mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby“. V súlade s uvedeným treba konštatovať, že v danom prípade postupom súdu prvého stupňa v konaní nedošlo k odopretiu prístupu žalobcovi k súdu a tým odmietnutiu spravodlivosti (denegatio justitiae), pretože žalobca bol súdom prvého stupňa vyzvaný na odstránenie vady konania predložením plnej moci advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie v zmysle § 250a O.s.p. a náležite poučený o následkoch neodstránenia tejto vady konania. Pokiaľ by žalobca postupoval v zmysle výzvy a poučenia súdu prvého stupňa pri riadnom zastúpení a po splnení všetkých procesných podmienok, by súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť správnosť posúdenia danej veci súdom prvého stupňa, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a s použitím § 246c ods. 1, veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, odvolací súd mu nepriznal náhradu trov tohto konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).