{"guid": "75365930-3452-4038-8e57-4d7e32c3b7e6:ef8d9768-5644-4969-aea9-db60333f908b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1", "spisova_znacka": "6Sži/7/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/7/2012 z 26. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sži/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1", "identifikacne_cislo": "1011201274", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2012-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-250a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef8d9768-5644-4969-aea9-db60333f908b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sži/7/2012\n1011201274\n26. 09. 2012\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2012:1011201274.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. C.J., bytom H. proti žalovanému:\nRektor Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OLP 354/2011 zo dňa 19.5.2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 131/2011-29 zo dňa 24.4.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S 131/2011-29 zo dňa\n24.4.2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 3S 131/2011-29 zo dňa 24.4.2012 zastavil konanie,\nv ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedené v úvodnej časti\ntohto rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Univerzity Komenského v\nBratislave č. j. OVV 38/2011 zo dňa 28.4.2011, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti\nžalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 15.4.2011 zaevidovanej pod č. 8/2011 podľa ust. § 18 ods.\n2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s ust. § 46 a 47 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Súčasne krajský súd rozhodol o náhrade\ntrov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zastavil konanie vo veci samej podľa\nust. § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu absencie kvalifikovaného zastúpenia žalobcu v zmysle ust. § 250a\nO.s.p. v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca na výzvu\nsúdu predložil fotokópiu diplomu zo dňa 27.6.2011 Univerzity Komenského Bratislava, ktorým preukázal,\nže získal vysokoškolské vzdelanie absolvovaním štúdia v bakalárskom študijnom programe „právo“ v\nštudijnom obore 3.4.1. právo na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte.\nKrajský súd poukázal na to, že zákon v rámci správneho súdnictva kogentne ustanovuje, aby žalobca,\nktorý nemá právnické vzdelanie sám, bol zastúpený advokátom; advokátom je osoba zapísaná v\nzozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou podľa zákona č. 586/2003 Z. z.; príslušnosť k\nSlovenskej advokátskej komore súd overuje na základe plnomocenstva predloženého žalobcom.\nKrajský súd konštatoval, že žalobca nemá právnické vzdelanie takého stupňa, že by sa vo veci mohol\nzastupovať sám, z ktorých dôvodov podľa názoru súdu v danom prípade požiadavka kvalifikovaného\nzastúpenia žalobcu advokátom v zmysle ust. § 250a O.s.p. nebola splnená, majúc za to, že žalobca\nnebol v konaní kvalifikovane zastúpený, a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O náhrade\ntrov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 246c O.s.p.\ntak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo zastavené.\n\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal opätovne,\naby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a vyslovil právny názor, kde zaviaže povinnú\nosobu sprístupniť požadované informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. Posudzujúc odvolanie\nžalobcu v zmysle jeho obsahu podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 z odvolania vyplýva,\nže žalobca sa ním domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu o zastavení konania a\nvrátenia veci mu na ďalšie konanie a meritórne rozhodnutie.\nZ dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca predovšetkým namietal správnosť právneho názoru krajského\nsúdu pri aplikácii ustanovenia § 250a O.s.p. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalobca nemá\nprávnické vzdelanie takého stupňa, že by sa vo veci mohol zastupovať sám. Poukázal na právnu úpravu\nustanovujúcu zákonné podmienky kvalifikačných predpokladov výkonu advokácie v zmysle zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, keď nepriamo vyslovil\npožiadavku potreby vysokoškolského vzdelania II. stupňa v súvislosti so splnením zákonnej podmienky\nprávnického vzdelania, tvrdiac, že tento názor, podľa neho, vychádza z nesprávnej premisy, že ten kto\nsa zastupuje sám, musí mať najmenej vzdelanie stupňa požadovaného profesiou advokáta, s poukazom\nna to, že v ust. § 250a O.s.p. nie je žiadne obmedzenie pre úroveň, resp. nie je predpísaný určitý\nstupeň právnického vzdelania. V danej súvislosti žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že advokát\npred zapísaním do zoznamu advokátov musí splniť aj iné nevyhnutné kvalifikačné predpoklady, než\nakademický titul magister práv. Hodnotiac oblasť právnej úpravy zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám uviedol, že v občianskom súdom konaní sa môže dať navrhovateľ zastupovať\nsám alebo si zvoliť občianske zastúpenie, či sa nechať zastupovať advokátom a pre zastúpenie\npodľa ust. § 27 O.s.p. zákon ani nevyžaduje rovnaké vzdelanie, ako sa vyžaduje od žiadateľa na\nzápis do zoznamu advokátov. Vyslovil názor, že na základe uvedeného preto neobstojí tvrdenie o\nnepostačujúcom stupni právnického vzdelania pre dané konanie ako dôvod zastavenia konania podľa\nust. § 250d ods. 3 O.s.p. Záverom uviedol, že pokiaľ zákon aj určuje zákonnú podmienku prípustnosti\nžaloby právnické vzdelanie žalobcu, potom už nie je možné klásť ďalšie a sprísňovanie zákonných\npodmienok prípustnosti je možné hodnotiť ako čin odmietania spravodlivosti.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu\na navrhoval, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a uznesenie krajského súdu potvrdil.\nZ dôvodov vyjadrenia vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s výkladom žalobcu právnej úpravy ustanovenej v\n§ 250a O.s.p. Uviedol, že obsah bakalárskeho študijného programu ani profil absolventa smerujúceho k\nuplatneniu absolventa v oblasti verejnej a miestnej správy nie je právne významný. Taktiež porovnávanie\nvzdelania, resp. podmienky zápisu advokáta s právnickým vzdelaním účastníka v konaní, či podmienky\nzastúpenia v občianskom súdom konaní považoval za právne bezvýznamné, nakoľko úprava v ust.\n§ 250a O.s.p. predstavuje osobitnú právnu úpravu s alternatívnym vymedzením možností konania\npre žalobcu. Za rozhodujúci považoval výklad pojmu „právnické vzdelanie“. Poukázal na to, že z\njazykového, logického i historického výkladu vyplýva, že zákonodarca má nepochybne na mysli\nvysokoškolské vzdelanie (dnešného) II. stupňa; v čase nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho\nsúdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb., ktorou sa do Občianskeho súdneho poriadku zapracovali\nustanovenia správneho súdnictva, nebolo vysokoškolské štúdium členené na tri stupne (bakalársky,\nmagisterský a doktorandský) tak, ako je to v súčasnosti; systém troch druhov vysokoškolského štúdia\nbol zavedený až novelou zákona č. 324/1996 Zb., kde v zmysle vloženého ust. § 18a písm. a) druhom\nvysokoškolského štúdia bolo aj bakalárske štúdium, avšak bolo stále zadefinované ako obsahovo\nucelená časť vysokoškolského štúdia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nodvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) postupom bez nariadenia pojednávania\npodľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 a dospel k záveru že odvolanie nie je\ndôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru krajského súdu,\nkeď v predmetnej veci napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. pre\nnesplnenie zákonnej podmienky konania ustanovenej v § 250a O.s.p.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa ust. § 250a O.s.p., žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie\nbuď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je\ndaná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach\nzdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového\nzabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej\npolitiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov\na vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.\nPodľa ust. § 2 ods. 5 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci\nakreditovaných študijných programov (§ 51). Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch.\nŠtudijné programy môžu spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku (§ 53\nods. 3). Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého\nstupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský\nštudijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho\nstupňa je doktorandský študijný program.\nPodľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z. z., bakalársky študijný program ako študijný program prvého\nstupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených\nna súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri\npokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu\nzískavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.\nPodľa ust. § 53 ods. 1 až 7 zákona č. 131/2002 Z. z. študijný program druhého stupňa sa zameriava\nna získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia\na na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo\nvysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu\ndruhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.\nŠtandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a\nnajviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a\nnadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore\nbola spolu najmenej päť rokov.\nV osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom\nna špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia\ndo jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň\nvysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.\nZáverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného\nprogramu podľa odseku 3 je diplomová práca.\n\nŠtudijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú\nna rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú\ninžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové\npráce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže\nobsahovať výraz \"inžinierstvo\" alebo \"inžiniersky\", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný\nprogram. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len \"inžinierske štúdium\")\nsa udeľuje akademický titul \"inžinier\" (v skratke \"Ing.\"). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti\narchitektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul \"inžinier architekt\" (v skratke \"Ing. arch.\").\nŠtudijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na\nštúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy.\nAbsolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len \"doktorské štúdium\") v oblasti\nvšeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul \"doktor všeobecného lekárstva\" (v\nskratke \"MUDr.\"). Absolventom doktorského štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje\nakademický titul \"doktor zubného lekárstva\" (v skratke \"MDDr.\"). Absolventom doktorského štúdia v\noblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul \"doktor veterinárskeho lekárstva\" (v skratke\n\"MVDr.\").\nŠtudijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných\nprogramov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského\nštudijného programu (ďalej len \"magisterské štúdium\") sa udeľuje akademický titul \"magister\" (v\nskratke \"Mgr.\"). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje\nakademický titul \"magister umenia\" (v skratke \"Mgr. art.\").\nOdvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval v intenciách\ncitovaných právnych noriem, z ktorých vyvodil správny právny záver a vo veci rozhodol v súlade so\nzákonom.\nZ obsahu spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, odvolací\nsúd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 25.7.2011 domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 19.5.2011, č. j. OLP 354/2011 v konaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku; keďže nebol v konaní zastúpený advokátom, krajský súd ho vyzval\nlistom zo dňa 5.8.2011, aby v lehote 15 dní pod následkom zastavenia konania v zmysle ust. § 250d\nods. 3 O.s.p. predložil do súdneho spisu, poukazom na ust. § 250a O.s.p. plnomocenstvo udelené\nadvokátovi na zastupovanie žalobcu v tomto konaní, prípadne doklad preukazujúci jeho právnické\nvzdelanie. Žalobca predložil do súdneho spisu diplom, ktorý potvrdzoval, že získal vysokoškolské\nvzdelanie absolvovaním štúdia v bakalárskom študijnom programe právo v študijnom odbore 3.4.1\nprávo na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte. Krajský súd vyhodnotil predložený\ndoklad ako nedostatočný pre kvalifikované zastupovanie v konaní podľa druhej hlavy piatej časti a teda\nnesplnenie zákonnej podmienky v zmysle § 250a O.s.p., a preto konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p.\nzastavil.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného\n\nsprávneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o nesprístupnení informácie žiadanej\nžalobcom podľa zákona č. 211/2000 Z. z., a preto pred začatím konania vo veci samej bolo jeho\npovinnosťou skúmať splnenie zákonných podmienok pre konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 104 O.s.p.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého\nrozhodnutia súdu prvého stupňa.\nSenát odvolacieho súdu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že medzi podmienky konania\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré súd prihliada pred začatím\nkonania, je aj podmienka povinného právneho zastúpenia advokátom, pokiaľ nemá žalobca právnické\nvzdelanie sám alebo jeho zamestnanec, ktorý za neho na súde koná. V právnej norme § 250a O.s.p.\nsú ustanovené výnimky z obligatórneho zastúpenia. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu, ktorý však do takto vymedzeného okruhu prípadov nespadá. Krajský\nsúd správne postupoval, keď vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho skutočnosť, či\nžalobca má sám relevantné právnické vzdelanie alebo nie. Žalobca predložil diplom, z ktorého vyplynulo,\nže dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu\nprvého stupňa, keď predložený žalobcov doklad vyhodnotil ako nedostatočné preukázanie právnického\nvzdelania na kvalifikované zastupovanie v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Diplom predložený žalobcom, ktorý potvrdzoval, že žalobca získal vysokoškolské vzdelanie\nabsolvovaním štúdia v bakalárskom študijnom programe právo v študijnom odbore 3.4.1 právo na\nUniverzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte, aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno\npovažovať za doklad o získaní právnického vzdelania zákonnom predpokladaného v právnej úprave\nustanovenej v § 250a O.s.p. Na účely § 250a O.s.p. pod pojmom právnické vzdelanie treba rozumieť\nvysokoškolské vzdelanie nadobudnuté spôsobom upraveným v § 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o\nvysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp.\nrovnaké vzdelanie podľa skorších predpisov. Právnickým vzdelaním pre splnenie zákonných podmienok\nustanovených v právnej norme § 250a O.s.p. treba rozumieť iba riadne skončenie obsahovo ucelenej\nčasti vysokoškolského štúdia na vysokej škole, ktoré poskytuje iba právnická fakulta, a to vykonaním\nštátnej skúšky v odbore právo, za ktorú bol takémuto absolventovi priznaný titul ,,magister“.\nSúčasne odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc z gramatického a logického výkladu ust. §\n250a O.s.p. („žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo jeho\nzamestnanec - člen, ktorý za neho na súde koná“) vyplýva, že žalobca sa môže zastupovať sám len\nvtedy, ak má právnické vzdelanie, ktoré sa rovná právnickému vzdelaniu advokáta, t.j. vzdelanie druhého\nstupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike podľa § 2\nods. 5 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom\nvzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 586/2003\nZ. z. o advokácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorý názor\nvyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Sžo/139/2010 zo dňa 25.5.2011, na\nktoré odvolací súd odkazuje.\nOdvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že požadovaný stupeň vzdelania pre zastupovanie\nv konaniach podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je vzhľadom na charakter\nako i obtiažnosť riešenia právnych otázok nevyhnutný, keďže sa v týchto konaniach riešia otázky\nprávne a nie otázky skutkové. Z uvedených dôvodov poukazovanie žalobcu na odlišnosti pri zastúpení\nv konaniach podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku sa vzhľadom na uvedené javí ako\nnedôvodné, keďže úprava v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je osobitnou úpravou vo vzťahu\nk tretej časti Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia tretej časti sa aplikujú, iba ak piata časť\nneobsahuje osobitnú úpravu. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky\nodvolacie námietky žalobcu týkajúce sa zastúpenia podľa § 27 O.s.p. ako právne bezvýznamné.\n\nPokiaľ žalobca namietal sprísňovanie podmienok prípustnosti a požadovanie právnického vzdelania\nhodnotil ako odmietanie spravodlivosti, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani túto námietku. Dáva\ndo pozornosti žalobcu, že tým, že zákon vyžaduje splnenie zákonných podmienok ustanovených v §\n250a O.s.p. a to právnické vzdelanie (kvalifikované) pri zastupovaniach v konaniach podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nedostatok je síce odstrániteľná vada konania (ktorú\nvšak v danom prípade žalobca v konaní neodstránil), nemožno považovať za odňatie práva na súdnu\nochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd zákonným postupom konanie zastaví\nz dôvodu, že žalobca napriek výzve a poučeniu súdu nesplnenie zákonnej podmienky ako vadu konania\ndodatočne neodstránil.\nV tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky v rozhodnutí č. II. ÚS 402/06-10 zo dňa 22.11.2006, podľa ktorého „Obsahom základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu a inú právnu ochranu za\npredpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva\nje umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať a k\njeho porušeniu by mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať\nsa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o\npodanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby“.\nV súlade s uvedeným treba konštatovať, že v danom prípade postupom súdu prvého stupňa v konaní\nnedošlo k odopretiu prístupu žalobcovi k súdu a tým odmietnutiu spravodlivosti (denegatio justitiae),\npretože žalobca bol súdom prvého stupňa vyzvaný na odstránenie vady konania predložením plnej\nmoci advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie v zmysle § 250a O.s.p. a náležite poučený o\nnásledkoch neodstránenia tejto vady konania. Pokiaľ by žalobca postupoval v zmysle výzvy a poučenia\nsúdu prvého stupňa pri riadnom zastúpení a po splnení všetkých procesných podmienok, by súd pristúpil\nk meritórnemu preskúmaniu žalobou napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť správnosť\nposúdenia danej veci súdom prvého stupňa, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nako vecne správne podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a s použitím §\n246c ods. 1, veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, odvolací\nsúd mu nepriznal náhradu trov tohto konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}