Advokáti.Digital
UznesenieNajvyšší súd SR3. 2. 2012plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/1/2012 z 3. 2. 2012

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. februára 2012, sp. zn. 5Sžnč/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:1011200154.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší súd 5Sžnč/1/2012 1011200154 03. 02. 2012 JUDr. Jana Baricová ECLI:SK:NSSR:2012:1011200154.1

Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky obchodnej spoločnosti Bryndziareň a syráreň, s. r. o., so sídlom SNP 376/7, Zvolenská Slatina, v základnom konaní zastúpenej JUDr. Máriou Uheľ Greňovou, advokátkou, so sídlom Hontianska 7, Bratislava, proti odporkyni Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17/45, Bratislava, v konaní proti nečinnosti odporkyne, na návrh odporkyne o predĺženie lehoty na rozhodnutie, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky p r e d l ž u j e odporkyni lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci návrhu navrhovateľky zo dňa 03. decembra 2010 o vydanie zákazu distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku, do 30. marca 2012. Návrh navrhovateľky na uloženie pokuty z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Uznesením sp. zn. 5Sžnč/3/2011 z 27. októbra 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v súlade s ustanovením § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uložil odporkyni v lehote do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia konať a rozhodnúť vo veci návrhu navrhovateľky zo dňa 03. decembra 2010 o vydanie zákazu distribúcie a umiestňovania na trh na území Slovenskej republiky potraviny pod názvom, ktorého súčasťou je slovo: „bryndza“ alebo „bryndzový“, ktoré boli vyrobené v inom členskom štáte Európskeho spoločenstva (Európskej únie) a ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Uznesenie bolo odporkyni doručené dňa 29. novembra 2011 (utorok). Lehota na rozhodnutie odporkyni v zmysle § 57 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250t ods. 8 uplynula 30. januára 2012 (pondelok). Dňa 26. januára 2012 podala odporkyňa na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na predĺženie lehoty s odôvodnením, že začala v danej veci konať, keď požiadala príslušný orgán Poľskej republiky o zaslanie podkladov, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci návrhu navrhovateľky zo dňa 03. decembra 2010. U jednotlivých prevádzkovateľoch potravinárskych podnikov boli odobraté vzorky bryndze, ktoré boli následne zaslané na analýzu a hodnotenie do štátneho veterinárneho a potravinového ústavu. Požadované podklady od príslušného orgánu Poľskej republiky boli doručené Štátnej veterinárnej a potravinovej správe len 25. januára 2012 a doposiaľ nie sú známe výsledky analýz vzoriek bryndze. Pre vydanie rozhodnutia v danej veci je potrebné získať ešte ďalšie podklady. Vzhľadom na zložitosť a rozsiahlosť veci a na to, že získavanie podkladov potrebných pre rozhodnutie je časovo náročné, získané podklady budú musieť byť podrobené rozsiahlemu hodnoteniu a odporkyňa nemôže z objektívnych

dôvodov ani pri najlepšej vôli a úsilí rozhodnúť v lehote uloženej uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2011. Preto v zmysle § 250t ods. 4 OSP navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby jej predĺžil dvojmesačnú lehotu na rozhodnutie v danej veci o ďalšie dva mesiace. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení pokladala návrh odporkyne za irelevantný a účelový z dôvodu, že súdne rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Poukázala na to, že právoplatnosť rozhodnutia znamená jeho nezrušiteľnosť, nezmeniteľnosť a neumožňuje, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodovalo, pokiaľ zákon umožňuje vo veci znovu konať a rozhodovať a že vykonateľnosť rozhodnutia zaväzuje účastníka konania, aby niečo konal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Ak účastník konania nesplnení určenú povinnosť, ktorá mu bola v rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť určená, možno vykonateľnosť rozhodnutia vynútiť. Mala za to, že v zmysle ustanovenia § 250t OSP odporkyňa mala možnosť navrhnúť predĺženie lehoty v čase, keď sa k návrhu navrhovateľa vyjadrovala, nakoľko už vtedy mala vedomosť o predmetnej veci. Okrem uvedeného, navrhovateľka sa domáhala konania zo strany odporkyne podaním zo dňa 03. decembra 2010, teda pred viac ako rokom. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia odporkyne k žalobe navrhovateľky, navrhovateľka mala za to, že už vtedy odporkyňa účelovo tvrdila, že vo veci koná. Svoje tvrdenie však v konaní nepreukázala. Navrhovateľka poukázala tiež na skutočnosť, ktorú uviedla aj vo svojom vyjadrení zo dňa 18. augusta 2011, že nie odporkyňa, ale Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ako nadriadený orgán žalovaného) poriadal niekoľko pracovných porád ohľadom výroby bryndze a požiadaviek na jej kvalitu. Jedna z takýchto pracovných porád sa konala dňa 13. mája 2011 v priestoroch auly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, t. j. odporkyne, pričom navrhovateľka predložila aj zápisnicu do súdneho spisu. Navrhovateľka záverom poukazovala na rozporuplné tvrdenia odporkyne, že dva mesiace je krátka doba pre rozhodnutie, pričom však odporkyňa opomenula, že podanie navrhovateľky je od 03. októbra 2010, t j. viac ako rok je odporkyňa ako príslušný správny orgán nečinná. Navrhovateľka pritom v závere svojho podania požiadala odporkyňu o informácie o priebehu výsledkoch konania. Doteraz však navrhovateľke žiadna informácia nebola podaná, ani žiadne rozhodnutie odporkyne nebolo doručené. Navrhovateľka s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosť, že odporkyňa svoju žiadosť žiadnym relevantným dokladom nepodložila, mala za to, že odporkyňa nemá dobrú vôľu, a tiež nevyvíja potrebné úsilie pre včasné rozhodnutie, ale práve naopak, túto lehotu neustále bezdôvodne predlžuje. Navrhovateľka v súlade s ustanovením § 250u OSP navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 5Sžnč/3/2011 zo dňa 27. októbra 2011, uložil odporkyni pokutu, ktorej výšku navrhovateľka ponecháva na úvahe súdu vo výške podľa vlastného uváženia. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec opätovne, bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá OSP) a na základe podaného návrhu, predloženého vyjadrenia a obsahu spisu sp. zn. 5Sžnč/3/2011 dospel k záveru, že žiadosti odporkyne je možné vyhovieť. V zmysle § 250t ods. 3 veta prvá a druhá OSP súd o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Podľa § 250t ods. 3 veta tretia OSP súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva priamo, že by orgán verejnej správy musel podať žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia predtým ako súd o návrhu proti jeho nečinnosti rozhodne. V prípade nejasnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) z logického výkladu ako aj výkladu e ratione legis (k tomu pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 01. júla 2008 alebo jeho nález z 01. novembra 2010 sp. zn. III. ÚS 70/2010 - www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>), s ohľadom na skutočnosť, že o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd rozhoduje bez nariadenia ústneho pojednávania (§

250t ods. 3 veta prvá OSP), takže sa účastníci lehotu na rozhodnutie, ktorú súd orgánu verejnej správy na vydanie rozhodnutia určí (§ 250t ods. 3 veta druhá OSP) dozvedia až zo súdneho rozhodnutia, ktoré dňom doručenia nadobúda právoplatnosť, nemožno vylúčiť, aby orgán verejnej správy mohol podať návrh podľa § 250t ods. 3 veta tretia OSP aj po vydaní rozhodnutia, ktorým súd orgánu verejnej správy uloží konať a rozhodnúť v určitej lehote. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na zložitosť a rozsiahlosť veci, ktorá napokon vyplýva aj z obsahu základného súdneho spisu vo veci sp. zn. 5Sžnč/3/2011, no najmä vzhľadom na verejný záujem na riadnom zistení skutkového stavu veci, a tým aj na vydaní zákonného rozhodnutia najvyšší súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 250t ods. 3 veta tretia návrhu odporkyne vyhovel a predĺžil jej lehotu na vydanie rozhodnutia o dva mesiace, t. j. do 30. marca 2012. Možno síce prisvedčiť vyjadreniu navrhovateľky, že konania, resp. vydania rozhodnutia odporkyne v predmetnej veci sa domáha od 03. decembra 2010, a skutočnosť, že odporkyňa bola v konaní nečinná napokon vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/3/2011 z 27. októbra 2011, avšak práve s ohľadom na neúmernú dĺžku konania, predĺženie lehoty do 30. marca 2012 už nemôže navrhovateľke spôsobiť väčšiu ujmu než by jej spôsobilo rozhodnutie vydané na základe neúplne zisteného skutočného (skutkového) stavu veci. Nakoľko najvyšší súd vyhovel návrhu odporkyne na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľky na uloženie pokuty podľa § 250u OSP, a preto ho zamietol. Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3.280 eur, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 250u OSP najvyšší súd preto súčasne upozorňuje odporkyňu na účinky tohto ustanovenia, a to, že za nedodržanie lehoty uvedenej v tomto uznesení súdu už bude namieste uložiť jej pokutu do výšky 3.280 eur, a to aj opakovane, ak to navrhovateľka opätovne navrhne. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250t ods. 5 tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľka nebola v tomto konaní úspešná a odporkyni zo zákona právo na náhradu trov konania neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu

n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam