Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 3C/90/2024 6124360212 05. 02. 2026 JUDr. Vladislav Birás, PhD. ECLI:SK:MSBA4:2026:6124360212.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 180 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 180 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 180 eur od 24. júla 2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 5. augusta 2024 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV 8. novembra 2024 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 180 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 180 eur od 24. júla 2024 do zaplatenia z titulu náhrady škody spočívajúcej v účelne vynaložených nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla, a to vo výške rozdielu medzi skutočnou škodou a už poskytnutým poistným plnením. 1.1. Vo svojej žalobe a ďalších písomných podaniach uviedla, že prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej došlo 21. mája 2024 pri dopravnej nehode v Košiciach k poškodeniu motorového vozidla právnej predchodkyne žalobkyne p. T. X. (ďalej aj „poškodená“) zn. Škoda Fabia s EČV: KE XXX KH. Počas vykonávania jeho opravy v autoservise uzavrela poškodená ako nájomca so žalobkyňou ako prenajímateľom zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 717/2024 z 11. júna 2024, na základe ktorej žalobkyňa prenechala poškodenej do dočasného užívania náhradné motorové vozidlo zn. Peugeot 208 s EČV: BT XXX HI za dohodnuté nájomné vo výške 45 eur za každý deň nájmu, ktorý trval od 11. júna 2024 do 25. júna 2024, kedy bolo poškodené motorové vozidlo po ukončení jeho opravy a doručení krycieho listu z 24. júna 2024 zo strany žalovanej odovzdané poškodenej. Počas tejto doby trvania nájmu v rozsahu 15 dní poškodená nemala k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre ňu nevyhnutný. 1.2. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 8. júla 2024 s tým, že z vyfakturovanej sumy nájomného za 11 dní užívania náhradného motorového vozidla a poplatku za jeho pristavenie a prevzatie v súhrnnej výške 725 eur vyplatila žalobkyni - na ktorú poškodená zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024 postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou z 21. mája 2024 - poistné plnenie len vo výške 545 eur, ktoré zodpovedá sume nájomného len za 11 dní užívania náhradného motorového vozidla a poplatku za jeho pristavenie a prevzatie a ktoré žalovaná považovala za primerané s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu a potrebný rozsah vykonaných prác. Žalobkyňa označila zníženie náhrady
škody za nedôvodné, pretože poškodená si prenajala náhradné motorové vozidlo iba na nevyhnutné obdobie, počas ktorého sa jej poškodené motorové vozidlo fakticky nachádzalo v autoservise a nemohla ho užívať v dôsledku spôsobenej škody, za ktorú je zodpovedný poistenec žalovanej. 2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich písomných podaniach uviedla, že uplatnený nárok žalobkyne považuje za neopodstatnený a navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 2.1. Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní, pretože z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024 sa nikdy nestala vlastníkom žalobou uplatňovanej pohľadávky poškodenej T. X. na náhradu škody spočívajúcej v dlžnom nájomnom za nájom náhradného motorového vozidla. Účelom uzavretia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a v nej obsiahnutej dohody o započítaní vzájomných pohľadávok bolo vylúčenie resp. obídenie všeobecne záväzných pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2.2. Podľa jej názoru k žiadnej skutočnej škode v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani nemohlo dôjsť, lebo poškodená ako nájomca nikdy reálne nevynaložila, t. j. nezaplatila žalobkyni dlžné nájomné v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla, a teda v jej majetkovej sfére objektívne nenastala žiadna ujma (zmenšenie majetkového stavu). Započítanie vzájomných pohľadávok žalobkyne a poškodenej, ktoré takisto bolo obsahom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, považovala len za právny konštrukt resp. právnu fikciu, pri ktorej bez ďalšieho síce dochádza k zániku nesplnených započítavaných pohľadávok, avšak nedochádza k ich reálnemu splneniu, t. j. k úhrade peňažného dlhu. Ide teda o dohodu o zániku započítavaných záväzkov, a nie o dohodu o spôsobe úhrady týchto záväzkov. Ak teda nedošlo zo strany poškodenej k reálnemu splneniu - úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla tým, že poškodená reálne poskytla svoje finančné prostriedky žalobkyni, nedošlo tak ani k vzniku škody v jej majetkovej sfére. Pokiaľ v danom prípade zo strany poškodenej nedošlo k reálnemu splneniu pohľadávky žalobkyne na dlžnom nájomnom, ale iba jej k započítaniu, potom sa poškodená uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024 fakticky dostala do stavu, ako keby bola bývala užívala náhradné motorové vozidlo bezplatne, čo takisto vylučuje prítomnosť škody. Napokon, aj samotná žalobkyňa na svojom webovom portáli ponúka poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného motorového vozidla počas celej doby opravy ich poškodených motorových vozidiel. A naostatok, samotné započítanie je ekvivalentným právnym úkonom, pri ktorom pohľadávky zanikajú len v rozsahu, v akom sa kryjú, a preto pri takýchto právnych úkonoch už z ich podstaty nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku jeho účastníkov, a teda v súvislosti s nimi nemôže žiadnemu z nich vzniknúť akákoľvek škoda. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetom postúpenia podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024 bola pohľadávka poškodenej voči žalovanej poisťovni, ktorá ale nikdy neexistovala, a preto ju žalobkyňa ako postupník ani nemohla nadobudnúť. V konaní preto absentuje nielen aktívna vecná legitimácia žalobkyne, ale aj pasívna vecná legitimácia žalovanej, keďže medzi ňou a poškodenou nevznikol žiadny záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého by bol nárok poškodenej voči žalovanej spočívajúci v tom, aby žalovaná ako poisťovateľ za škodcu (t. j. poisteného, svojho poistenca) nahradila poškodenej škodu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. 2.3. Žalovaná taktiež namietala nedostatočné, priveľmi všeobecné a vágne skutkové tvrdenia žalobkyne, prečo by mal byť nájom náhradného motorového vozidla poškodenej považovaný za nevyhnutný a účelný v celej deklarovanej dĺžke 15 dní. Napriek tomuto však zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v Oznámení o poistnom plnení z 8. júla 2024, podľa ktorého žalobkyni poskytla poistné plnenie zodpovedajúce primeranej dobe nájmu náhradného motorového vozidla, keďže samotná oprava poškodeného motorového vozidla podľa technologických postupov udávaných výrobcom mala v zmysle kalkulácie opravy trvať približne 10 hodín, čomu celková doba opravy v trvaní 15 dní nekoreluje a je v zjavnom nepomere k samotnej dĺžke vyfakturovaných prác, ako aj k času potrebného na objednanie náhradných dielov a času potrebného na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. V príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nemôžu byť také náklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené motorového vozidlo sa nachádzalo v autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov či aktuálna vyťaženosť autoservisu. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to - zmluvou o nájme č. 717/2024 z 11. júna 2024 s protokolom o prenájme náhradného vozidla č. 717/2024;
- čestným vyhlásením poškodenej T. X. o tom, že mala v čase od 11. do 25. júna 2024 prenajaté náhradné motorové vozidlo z dôvodu, že jej poškodené vozidlo bolo po poistnej udalosti z 21. mája 2024 v autoservise až do doručenia krycieho listu zo strany žalovanej poisťovne a že v tomto období nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo, a preto bol prenájom náhradného vozidla pre ňu nevyhnutný; - potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu z 25. júna 2024; faktúrou č. 08142024 z 25. júna 2024 vystavenou žalobkyňou poškodenej za nájom náhradného motorového vozidla v trvaní 15 dní a poplatku za jeho pristavenie a prevzatie na sumu 725 eur; - zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi poškodenou ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom z 25. júna 2024; oznámením poškodenej (postupcu) o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024; listom žalobkyne z 25. júna 2024 vo veci uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky; - oznámením žalovanej o poistnom plnení z 8. júla 2024; potvrdením o zrealizovaní platobnej operácie o vyplatení sumy 545 eur zo strany žalovanej v prospech bankového účtu žalobkyne z 9. júla 2024; - kalkuláciou nákladov na opravu predmetného poškodeného motorového vozidla č. XXXXXXX z 21. júna 2024 vypracovanou autoservisom T. V., spol. s r.o.; - domovskou stránkou webového portálu https://www.pomocmotoristom.sk s ponukou bezplatného zapožičania náhradného motorového vozidla počas celej doby opravy; ako aj ostatným obsahom spisu. 4.1. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 4.2. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 4.3. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 4.4. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 4.5. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 4.6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 4.7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 4.8. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 5. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že 21. mája 2024 v Košiciach sa udiala škodová udalosť - dopravná nehoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla p. V. J. zn. Peugeot 206 s EČV: PO XXX CU, ktoré bolo v čase vzniku tejto udalosti povinne zmluvne poistené
u žalovanej a ktorým bola spôsobená škoda poškodenej T. X. na jej motorovom vozidle zn. Škoda Fabia s EČV: KE XXX KH. Škoda, ktorá poškodenej vznikla v príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou, predstavovala jednak náklady vynaložené na opravu jej poškodeného motorového vozidla vykonanou autoservisom T. V., spol. s r.o., a jednak náklady na nájom náhradného motorového vozidla, a to vozidla zn. Peugeot 208 s EČV: BT XXX HI, ktoré mala od žalobkyne ako prenajímateľky na základe zmluvy o nájme č. 717/2024 z 11. júna 2024 prenechané do užívania v čase od 11. do 25. júna 2024, t. j. spolu 15 dní, za dohodnuté nájomné v sume 45 eur za deň. Tieto skutočnosti napokon neboli medzi stranami sporné. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že poškodenej T. X. vznikol nárok na náhradu škody, a to v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. aj priamo proti žalovanej ako poisťovateľke p. V. J., ktorý škodu spôsobil a za ňu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka objektívne zodpovedá. 6. Z vykonaného dokazovania súd takisto považoval za preukázané - pričom ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné -, že po skončení nájmu náhradného motorového vozidla žalobkyňa ako prenajímateľka vystavila poškodenej ako nájomcovi faktúru č. 08142024 z 25. júna 2024 na sumu 725 eur, ktorou jej vyúčtovala nájomné za 15 dní užívania náhradného motorového vozidla vo výške 675 eur a poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla vo výške 50 eur. 7. K úhrade (zániku) tohto dlhu poškodenej (dlžníčky) voči žalobkyni (veriteľke) došlo započítaním ich vzájomných pohľadávok, a to s pohľadávkou poškodenej ako postupcu voči žalobkyni ako postupníkovi na zaplatenie odplaty vo výške 725 eur, ktorá bola medzi nimi dohodnutá za postúpenie budúcej pohľadávky poškodenej voči žalovanej poisťovni škodcu na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou z 21. mája 2024 (porov. bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024). 7.1. Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky z 25. júna 2024 súd vyhodnotil ako platný a účinný právny úkon, ktorý dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadruje vôľu oboch zmluvných strán a spĺňa všetky podstatné náležitosti v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane zachovania obligatórnej písomnej formy i náležitej identifikácie predmetu postúpenia. Samotná skutočnosť, že postupovaná pohľadávka v čase uzavretia zmluvy o jej postúpení ešte neexistuje a len má vzniknúť v budúcnosti, alebo že ide o pohľadávku spornú, nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu, čo potvrdzuje nielen občianskoprávna doktrína, ale i rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (k tomu porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 4658/2009, ktorý je s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí; a tiež FEKETE, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 3. zväzok. Žilina : Eurokódex, 2015, str. 470). 7.2. Za platný a účinný právny úkon súd vyhodnotil aj započítanie pohľadávky poškodenej voči žalobkyni na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobkyne voči poškodenej na zaplatenie nájomného za nájom náhradného motorového vozidla, pretože dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadruje vôľu oboch zmluvných strán a spĺňa všetky podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. 7.3. Z uvedeného tak vyplýva, že k tomu istému okamihu - 25. júna 2024 - tak došlo (i) k úhrade pohľadávky žalobkyne (prenajímateľa) zo strany poškodenej (nájomcu) - t. j. nájomného za užívanie náhradného motorového vozidla, a to započítaním vzájomných pohľadávok žalobkyne a poškodenej, (ii) k vzniku skutočnej škody v majetkovej sfére poškodenej, spočívajúcej v úhrade nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, a (iii) k postúpeniu tejto pohľadávky na náhradu škody z poškodenej (postupcu) na žalobkyňu (postupníka), čo zároveň znamená, že žalobkyni táto pohľadávka aktuálne patrí, a teda jej ako nositeľke hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. 7.4. Podľa názoru konajúceho súdu je takáto právna konštrukcia nielen prípustná, ale tiež zodpovedajúca potrebám praktického života, a preto uvedené konanie žalobkyne nemožno považovať za nepoctivé a niet dôvodu žalobou uplatňovanému právu (nároku) odoprieť právnu ochranu pre jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi. 8. Z listiny „Oznámenie o poistnom plnení“ z 8. júla 2024 súd zistil, že žalovaná v tento deň ukončila šetrenie poistnej udalosti a vychádzajúc z vystavenej faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. XXXXXXXX z 25. júna 2024 vyplatila žalobkyni na jej bankový účet poistné plnenie vo výške 545 eur, ktoré zodpovedá sume nájomného za 11 dní užívania náhradného motorového vozidla vo výške 495 eur a poplatku za jeho pristavenie a prevzatie vo výške 50 eur. Zvyšnú časť uplatňovanej náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla v sume 180 eur nepriznala s odôvodnením, že poistné plnenie bolo priznané len za „primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla 11 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu [poškodeného] vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne“. 9. Rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa ustálila na právnom názore, že náklady, ktoré poškodený vynaložil za prenájom náhradného motorového vozidla, predstavujú skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený v dôsledku jej poškodenia vylúčený po určitú dobu, t. j. až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Účelom náhradného motorového vozidla je totiž eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnou nehodou, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného (k tomu porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90, ktorý bol publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 7/1992; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 3/2015; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022). 10. V rozhodovanej veci nebola medzi stranami sporná primeranosť dohodnutej výšky denného nájomného a účtovaného poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla, keďže nijako výrazne neprekračovala výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo (čo je súdu známe aj z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti). 11. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázanú tiež nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodenou. Osobné motorové vozidlo predstavuje v súčasnosti vec bežnej potreby. To znamená, že v situácii, keď mala poškodená svoje vlastné motorové vozidlo - ktoré bežne (v rámci dennej potreby) užívala - v oprave, je len logické, že motorové vozidlo potrebovala, a preto bola nútená prenajať si a užívať náhradné motorové vozidlo. Skutočnosť, či svoje poškodené motorové vozidlo užívala každý jeden kalendárny deň alebo len niekoľkokrát za týždeň či za iné obdobie, nie je v tomto smere rozhodujúca, pretože podstatným je, že v dôsledku poškodenia jej vlastného motorového vozidla bola počas jeho opravy vylúčená z jeho užívania podľa svojich potrieb, na uspokojovanie ktorých si toto motorové vozidlo zaobstarala. 12. Spornou v konaní zostala otázka dôvodnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodenou. Tento nájom v danom prípade trval od 11. do 25. júna 2024, t. j. v rozsahu 15 dní, pričom žalovaná vyhodnotila ako primeranú dobu užívania náhradného motorového vozidla len dobu 11 dní a vyplatila žalobkyni ako subjektu, na ktorý bol nárok na náhradu škody v tejto časti postúpený, poistné plnenie zodpovedajúce len tejto dobe. Súd preto zameral svoj meritórny prieskum na zistenie, či bolo opodstatnené poskytnúť poistné plnenie aj za zvyšné 4 dni trvania nájmu náhradného motorového vozidla v celkovej sume 180 eur. 13. Námietky žalovanej spochybňujúce tento nárok na náhradu škody v uvedenom rozsahu súd nepovažoval za dôvodné. 13.1. Pri posúdení účelnosti a nutnosti nákladov vynaložených poškodenou na nájom náhradného motorového vozidla je určujúca skutočná dĺžka opravy jej poškodeného motorového vozidla, a nie ideálna dĺžka jeho opravy uvádzaná výrobcom. Z „Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu“ vystaveného spoločnosťou T. V., spol. s r.o. z 25. júna 2024 vyplýva, že predmetné motorové vozidlo poškodenej bolo prevzaté týmto autoservisom za účelom opravy 11. júna 2024 a po ukončení opravy 21. júna 2024 a doručení krycieho listu zo strany žalovanej (poisťovne škodcu) 24. júna 2024 bolo toto vozidlo bezodkladne odovzdané poškodenej, a to v nasledujúci deň 25. júna 2024. Za deň ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla je preto potrebné považovať tento deň, ku ktorému zároveň bol aj ukončený nájom náhradného motorového vozidla, trvajúci od 11. júna 2024. Z porovnania uvedených dátumov je teda zrejmé, že poškodená si od žalobkyne prenajala náhradné motorové vozidlo iba po dobu opravy jej poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ teda žalovaná pri určení rozsahu poskytnutého poistného plnenia vychádzala z času na opravu vozidla zohľadňujúceho technologické postupy udávané výrobcom, a nie zo skutočnej dĺžky opravy, počas ktorej poškodená objektívne nemohla svoje vlastné poškodené motorové vozidlo užívať, je potom potrebné skonštatovať, že pre posúdenie účelnosti a nutnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla - ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú poškodenej zo strany poistenca žalovanej - ide o záver nesprávny. 13.2. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte uviesť, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale až vtedy,
keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať - t. j. keď mu bolo autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu vystavený a autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, a to všetko za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla, resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V posudzovanej veci však bezdôvodné omeškanie poškodenej s prevzatím svojho opraveného motorového vozidla ani bezdôvodné omeškanie autoservisu s odovzdaním motorového vozidla po vykonaní jeho opravy poškodenej namietané nebolo. 14. Konkludujúc uvedené, súd dospel k záveru, že v danom prípade nájom náhradného motorového vozidla poškodenou bol nutný a účelný po celú dobu jeho trvania od 11. do 25. júna 2024, t. j. v celom rozsahu 15 dní, a preto ak žalovaná poskytla žalobkyni (ako právnej nástupkyni poškodenej) poistné plnenie len v rozsahu zodpovedajúcom 11 dňom užívania náhradného motorového vozidla, súd jej uložil povinnosť doplatiť náhradu škody aj za zvyšné 4 dni prenájmu, ktorá bola preukázaná vo výške rozdielu medzi celkovými nákladmi spojenými s nájmom náhradného motorového vozidla v sume 725 eur a doposiaľ poskytnutým poistným plnením v sume 545 eur, ktorý je 180 eur (t. j. 725 eur - 545 eur). 15. Povinnosť poisťovne (poisťovateľa) zaplatiť poistné plnenie poškodenému sa stáva splatnou po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia šetrenia poistnej udalosti (porov. § 9 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). V danom prípade bolo šetrenie poistnej udalosti skončené zo strany žalovanej 8. júla 2024, z čoho potom vyplýva, že lehota splatnosti pre poskytnutie žalobou uplatňovaného poistného plnenia márne uplynula 23. júla 2023. Žalovaná tento peňažný nárok žalobkyni (ako právnemu nástupcovi poškodenej) v tejto lehote splatnosti nezaplatila, a tak sa nasledujúci deň dostala s jeho plnením do omeškania. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 9,25 % ročne z dlžnej sumy vo výške 180 eur za dobu omeškania od 24. júla 2024 až do jej zaplatenia. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalovanej - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania (§ 257 CSP), ktoré napokon v konaní neboli tvrdené ani preukazované - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne, ktorú jej žalovaná bude povinná zaplatiť, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).