Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/31/2023 z 9. 8. 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/31/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215121
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8119215121.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, C.
XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou, Námestie slobody 50, 083 01
Sabinov, IČO: 5166962, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX F. C. XXX, zastúpenému
Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, 080 01 Prešov, IČO: 50660888, o vyporiadanie BSM,
o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 13C/46/2019-313 zo dňa 31.5.2023,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
konanie zastavil a náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu 2.10.2019 sa žalobkyňa domáhala,
aby súd vydal rozsudok, ktorým by vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva strán sporu.

3. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 4.10.2022 súd prvej inštancie konanie na základe
zhodného návrhu strán na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 CSP prerušil do
podania návrhu ktorejkoľvek strany na pokračovanie v ňom, najmenej však na tri mesiace. Uvedené
uznesenie o prerušení konania, proti ktorému odvolanie v zmysle ust. § 357 CSP nie je prípustné,
nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň, teda 4.10.2022, keďže ho súd v súlade s ustanovení § 235 ods.
1 CSP vyhlásil verejne na pojednávaní v prítomnosti oboch strán sporu a ich zástupcov (bezprostredne
po ich zhodnom návrhu na odročenie pojednávania). Návrh na pokračovanie v konaní do dnešného dňa
podaný nebol.

4. Aplikujúc ustanovenie § 163 ods. 2 CSP súd prvej inštancie uviedol, že keďže v danom prípade
bolo konanie prerušené do podania návrhu ktorejkoľvek strany na pokračovanie v ňom, a do šiestich
mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia žiadna strana návrh na pokračovanie nepodala, súd konanie
podľa ustanovenia § 163 ods. 2 CSP obligatórne zastavil. Ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka tým nie je dotknuté.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. Konanie
bolo zastavené pre nedostatok návrhu na pokračovanie v ňom, ktorý mohla podať ktorákoľvek strana,
z hľadiska výsledku konania tak nemožno uvažovať o pomere úspechu a neúspechu, a ani o zavinení
zastavenie konania len z jednej strany, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
ustanovenia § 257 CSP tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal.



6. Proti tomuto uzneseniu ako celku podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom navrhla, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za absolútne nespravodlivé a zásah do práva na súdnu
ochranu.

7. V dôvodoch svojho odvolania poukázala na to, že prvé pojednávanie sa konalo až dňa 13.4.2021
z dôvodu ochorenia COVID-19. Na tomto pojednávaní sa pokúšali strany riešiť vec zmierom, a to
predajom nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie, avšak žalovaný bez jej vedomia inicioval,
aby realitná kancelária pripravila dodatok k zmluve, kde bolo uvedené, že v prípade zmeny celkovej
kúpnej ceny sa mení len cena rodinného domu a kúpna cena za pozemok sa nemení.

8. Snaha o predaj stroskotala podľa žalobkyne z toho dôvodu, že počas celej doby žalobkyňa
nevedela, či predávajú rodinný dom a pozemky, alebo aj hospodársku budovu, ktorá je vo vlastníctve
žalovaného, avšak za manželstva spoločne do hospodárskej budovy investovali. Žalovaný bez jej
vedomia a upozornenia dal vypracovať geometrický plán na rozdelenie parciel. Konanie žalovaného sa
jej nejavilo ako férové a v prospech oboch strán, na čo ho aj upozornila.

9. Následne na ďalšom pojednávaní súd vyvinul snahu o zmier. V snahe pokúsiť sa o zmier obe strany
súhlasili s odročením pojednávania, pričom súd neodročil pojednávanie, ale konanie prerušil.

10. Žalobkyňa uviedla, že si uvedomuje, že pochybila a mala iniciovať pokračovanie v konaní, čo však
neurobila, avšak zastavením konania jej súd podľa jej vyjadrenia odoprel súdnu ochranu. Vzhľadom
k tomu, že uplynula lehota troch rokov od zániku BSM, čím nebude možné vyporiadať ich majetok
v režime BSM. Je pravdepodobné, že pokiaľ sa so žalovaným nedohodne na vyporiadaní BSM,
nedohodnú sa ani na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a teda jeden z nich bude nútený podať
žalobu na súde, čím len opätovne zaťaží súd ďalším konania.

11. Odopretie súdnej ochrany videla aj v tom, že vzhľadom k tomu, že si v rámci vyporiadania BSM
uplatnila aj sumu vo výške 5.503,42 eur, predstavujúcu polovicu investície, ktorú zo spoločného majetku
vynaložili na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to tým, že počas trvania manželstva
investovali zo spoločných prostriedkov BSM do majetku výlučného vlastníctva žalovaného, a to
kompletnej rekonštrukcie hospodárskej budovy.

12. V ďalšom žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/59/2000 z 20.12.2001.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu postupom bez
nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak po a) od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, po b) ide o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, po c) určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 381 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

19. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.



20. Z ustanovenia § 163 ods. 2 CSP vyplýva, že ak je konanie prerušené, tak súd v ňom pokračuje na
návrh ktorejkoľvek strany. Ak takýto návrh nie je podaný do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania súd obligatórne konanie zastaví. Práve z ustanovenia § 163 ods. 2 CSP vyplýva
následok zastavenia konania ak po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania, nepodá ktorákoľvek strana návrh na pokračovanie v konaní v tejto lehote, t.j. do 6 mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Žalobkyňa v odvolaní namietala vzhľadom na
význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, že pre žalobkyňu zastavenie tohto konania by
znamenalo odňatie práva na spravodlivý proces v prípade, ak by došlo k zastaveniu konania. K tomuto
odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/32/2018 zo dňa 24.5.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že „Ak k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, bolo povinnosťou žalobkyne,
ak by mala záujem aby konanie pokračovalo, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty urobiť dispozičný
úkon na pokračovanie v konaní. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu v tomto
smere mal uskutočniť sám súd prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť ohľadom konania
prerušených podľa § 162 CSP a § 164 CSP. V konaniach prerušených podľa ustanovenia § 163 CSP
je ich pokračovanie, ako už bolo uvedené vyššie viazané na dispozičný úkon a strany sporu, ktorý ale
v prejednávanej veci žalobkyňa (a ani žalovaný) v zákonom stanovenej lehote neurobila. Súd prvej
inštancie nemal preto inú možnosť, než v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 CSP konanie zastaviť“.
Krajský súd preto v zhode aj so záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že okresný
súd nemal inú možnosť, než v zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 CSP konanie zastaviť. Išlo o vecne
správny postup okresného súdu, ktorý nebol v rozpore so zákonným ustanovením a teda nedošlo ani
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

21. Krajský súd dodáva, že právoplatnosťou uznesenia okresného súdu o prerušení konania začalo
sporovým stranám, t.j. aj žalobkyni, plynúť 6 mesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v
konaní. Obidve sporové strany do uplynutia tejto lehoty zostali v tomto smere nečinné. Z dôvodu tejto
procesnej nečinnosti sporových strán, t.j. titulu absencie návrhu na pokračovanie v konaní potom bol
vo veci správny a zákonný postup okresného súdu, ktorý konanie zastavil, keďže tu nastúpil dôsledok
vyplývajúci priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 163 ods. 2 CSP. V súvislosti so svojimi závermi
krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II.ÚS 262/2019-57 zo dňa
28. apríla 2020, z ktorého rovnako vyplýva v zmysle jeho odôvodnenia pod ods. 14.3 záver, že uplynutím
lehoty 6 mesiacov od prerušenia konania právny poriadok predpokladá, že ak sa návrh na pokračovanie
v konaní v tejto lehote nepodá, tak nastáva predvídateľný následok vo forme zastavenia konania v
zmysle § 163 ods. 2 CSP. Ústavný súd Slovenskej republiky rovnako k zákonnej úprave ustanovenia §
163 ods. 2 CSP vyslovil, že na pokračovanie prerušenia konania je potrebný návrh. V danom prípade
takýto návrh na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu ani žalovaného v 6 mesačnej lehote podaný
nebol, hoci v uznesení okresného súdu, ktorým konanie prerušil boli poučené, že ak ktorákoľvek strana
sporu v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania návrh na pokračovanie
v konaní nepodá, tak súd rozhodne v súlade s ustanovením § 163 ods. 2 CSP o zastavení konania.

22. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina vo veci 14Cob/221/2019 zo dňa
3.12.2019, v ktorom sa Krajský súdu v Žiline ako súd odvolací vyjadril, že v zmysle výslovného znenia
ustanovenia § 163 ods. 2 CSP sa pre pokračovanie v konaní vyžaduje procesná iniciatíva jednej
alebo obidvoch procesných strán v podobe návrhu na pokračovanie v konaní, ktorý musí byť podaný v
zákonom stanovenej lehote v 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Ak v tejto
lehote návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný, súd konanie zastaví, t.j. dochádza k zastaveniu
konania z titulu procesnej nečinnosti sporových strán.

23. Ak v stanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovaní v konaní, t.j. žalobkyňa nevyužila svoje
zákonné oprávnenie aby bolo pokračované v prerušenom konaní svojou vlastnou procesnou iniciatívou,
tak potom zastavením konania napadnutým uznesením okresného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu
žiadneho práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, tak ako to vyjadril už Krajský súd v Žiline v
odôvodnení uznesenia sp. zn. 14Cob/221/2019 zo dňa 3.12.2019. Aplikáciou s výkladom ustanovenia §
163 ods. 2 CSP, na základe ktorého bolo napadnutým uznesením okresného súdu konanie zastavené,
neboli porušené ani princípy výkladu vyjadrené v čl. 3 ods. 1 CSP, kde krajský súd poukazuje na čl. 3
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné.



24. Naviac, zo znenia ustanovenia § 163 ods. 1 CSP nepochybne vyplýva, že súd konanie preruší
najmenej na 3 mesiace, t.j. z citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, že súd musí uviesť na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dobu, na ktorú prerušuje konanie,
keď zákonodarca výslovne uviedol, že tak musí byť najmenej na 3 mesiace, preto k odvolaniu žalobkyne
odvolací súd uvádza, že nikto sa nemôže dovolávať slova viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa ods. 1. Práve v zmysle čl. 3 ods. 2 CSP je v ustanovení § 163 ods. 2 CSP jasne a nepochybne
výslovne uvedené, že ak návrh na pokračovanie v konaní nepodá strana do 6 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, tak súd konanie zastaví. Rovnako tak z ods. 1 citovaného ustanovenia
je jasné a nepochybné uvedené, že súd musí konanie prerušiť najmenej na 3 mesiace, t.j. súd musí
uviesť dĺžku, na ktorú konanie prerušuje. V prípade, ak by si odvolací súd osvojil názor žalobkyne, t.j.,
ak by v konaní, ktoré bolo prerušené na dobu určitú musel sám súd ex offo po skončení tejto doby konať
a nariadiť termín pojednávania, úplne by tým stratil význam znenia ustanovenia § 163 ods. 2 druhá veta
CSP nakoľko po skončení takto stanovenej lehoty, aj keby strany sporu nepodali návrh na pokračovanie
v konaní, nemohol by po 6 mesiacov konanie zastaviť, ale musel by pokračovať v konaní.

25. Vzhľadom k uvedenému krajský súd konštatuje s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu SR, Ústavného súdu SR, že ak okresný súd s napadnutým uznesením konanie zastavil, tak nedošlo
k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
proces, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bolo napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené
ako vecne správne.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou sporovou
stranou bol žalovaný, ktorému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).