Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/75/2020 7020200213 12. 01. 2022 JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI:SK:KSKE:2022:7020200213.1
Uznesenie Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o., so sídlom Zelená 273/36, Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Žoldoš, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 50 218 506, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100475703/2020 zo dňa 20.02.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 17.03.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako (ďalej aj súd) dňa 24.03.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100475703/2020 zo dňa 20.02.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102187885/2019 zo dňa 18.09.2019. Napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) určený rozdiel dane v sume 88 476,57 eur (nepriznaný nadmerný odpočet v sume 23 931,05 eur a vyrubená daň v sume 64 545,52 eur) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. 2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 17.03.2020 navrhol, aby správny súd podľa § 185 písmeno a) SSP priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného z dôvodu, že okamžitý výkon tohto rozhodnutia môže u žalobcu viesť k závažnej ujme, hospodárskej a finančnej škode. Žalobca uvádza, že výkon napadnutého rozhodnutia ohrozí fungovanie žalobcu po ekonomickej stránke. Nevyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia môže smerovať k hospodárskemu zániku žalobcu, ktorý nebude schopný plniť svoje záväzky, ohrozené budú pracovné miesta jeho zamestnancov. Zdôrazňuje, že jeho činnosť si vyžaduje potrebné cash flow a dostatok pracovnej sily, čo v prípade výkonu rozhodnutia bude ohrozené.. Žalobca ako hlavný dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia uvádza hrozbu daňovej exekúcie, pričom pri výkone napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu (obdobne uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 20S/97/2009 zo dňa 07.12.2010). Podľa názoru žalobcu v situácii, keď prebieha súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola vyrubená daň s poukazom na žalobnú námietku o prekročení maximálnej dĺžky daňovej kontroly, je vo veci dôvodné návrhu vyhovieť a odložiť vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3S/15/2015 zo dna 26.08.2015). Ohrozenie existencie žalobcu, ohrozenie zamestnanosti a schopnosti plniť si záväzky, predstavuje relevantný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe (obdobne uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/58/2017 zo dňa 28.06.2018). Podľa názoru žalobcu daňová exekúcia by ohrozila jeho existenciu, pretože mesačný obrat spoločnosti je v sume cca
176 000,00 eur, mesačné náklady na chod spoločnosti cca vo výške 150 000,00 eur. Podotýka, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe má iba dočasný charakter, preto jeho aplikovanie súdom nebude v rozpore s verejným záujmom, ale nastolí spravodlivé usporiadanie vzťahu medzi účastníkmi konania až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Ďalej žalobca uvádza, že výkon rozhodnutia mu spôsobí problém s vyplácaním miezd zamestnancom, ako aj s plnením povinností voči daňovým úradom, zdravotnej a Sociálnej poisťovni. V súčasnosti zamestnáva 23 zamestnancov, pričom mesačné mzdové náklady sú v sume cca 25 000,00 eur. Pri nesplnení týchto povinností mu hrozí zablokovanie účtov a v prípade nevyplatenia miezd a odvodov môže byť vyvodená aj trestná zodpovednosť. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd podanej správnej žalobe priznal odkladný účinok. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2020 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku dňa 09.06.2020 uviedol, že tento nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Košiciach návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nevyhovel. 4. Podľa § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP. 5. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu (§ 187 ods. 3 SSP). Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 8. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého ( nie v budúcnosti možného ) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. 9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil hrozbou závažnej ujmy spočívajúcej v odôvodnenej obave na strane žalobcu, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by mohla byť ohrozená jeho existencia ako podnikateľského subjektu, smerujúca až k hospodárskemu zániku žalobcu, ktorý nebude schopný plniť svoje záväzky, pričom ohrozená budú predovšetkým pracovné miesta zamestnancov žalobcu. 10. Tvrdenia žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy je podložené len jeho hypotetickou úvahou o možnom následku v prípade exekúcie spočívajúcom v ohrození jeho existencie, ktorý následok a v podstate ani hrozbu však bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby ( nie preukázanie stačí osvedčenie ) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho finančnú situáciu a majetkové pomery. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale aj v prípade ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne aj nastane nebolo okrem tohto hypotetického tvrdenia ničím bližšie osvedčené a preto mal súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 11. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podľa § 188 zamietol. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).