Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/111/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200954 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7019200954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Z., občianske združenie so sídlom E. č. XXX, IČO: 31303862, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov so sídlom: Komenského 52, Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1) Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351; 2) Lesy Slovenskej republiky, š. p., U. J. C., so sídlom M. XX, C., IČO: 36 038 351, 3) Pozemkové spoločenstvo Urbariátu, so sídlom I. - E. Z., G., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2019-044345-HLU zo dňa 07. októbra 2019, takto r o z h o d o l : I. R u š í rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č.: OU-KE- OOP3-2019/044345/HLU zo dňa 07.10.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Gelnica č. OU-GL- OSZP-2019/000031 zo dňa 28.05.2019 a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Gelnica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-GL-OSZP-2019/000031 zo dňa 28.05.2019, ktorým: 1) Lesom SR, š. p. v kat. úz. I. na parcelách registra „C“ č. XXX, XXX a XXX v Lesnom hospodárskom celku G., Lesnom celku A. Z. v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX (časť) XXXa,b, XXXa,b, XXXc,d celoročne vykonávať obnovnú ťažbu a náhodnú ťažbu; v čase od 01.03. do 31.07. bežného kalendárneho roka vykonávať prerezávku, prebierky, vyžívanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovanie krovín; celoročne aplikovať chemické látky s výnimkou prípravku Pellacol (pre ošetrenie stromov) a Cervacoll (ochrana proti zveri); sprístupňovať porasty novými dočasnými približovacími cestami a jarné zalesňovanie vykonávať výlučne po dohode so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky S-NP Slovenský raj. 2) Lesom Slovenskej republiky š. p. v kat. úz. Š. na parcele registra „C“ č. XXXX/X v Lesnom hospodárskom celku G., Lesnom celku A. Z. v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX a v kat. úz. I. na parcelách registra „C“ č. XXX, XXX, XXX v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX (časť), XXX, XXXa, XXXa,b a XXXa,b celoročne vykonávať obnovnú ťažbu; v čase od 01.03. do 15.06. bežného kalendárneho roka vykonávať náhodnú ťažbu; v čase od 01.03. do 31.07. bežného kalendárneho roka vykonávať prerezávku, prebierky, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovanie krovín; celoročne aplikovať chemické látky, s výnimkou prípravku Pellacol (pre ošetrenie poranených stromov) a Cervacoll (ochrana proti zveri); sprístupňovať porasty novými dočasnými približovacími cestami a jarné zalesňovanie vykonávať výlučne po dohode so Štátnou ochranou prírody SR, S-NP Slovenský raj. 3) Pozemkovému spoločenstvu Urbariátu I. v kat. úz. I. na parcelách registra „C“ č. XXX a XXX, v Lesnom hospodárskom celku G., Lesnom celku zvyšok Lesného hospodárskeho celku G., A. Z., A. v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXXX a XXXX celoročne vykonávať obnovnú ťažbu, náhodnú ťažbu; celoročne vykonávať prerezávku, prebierky, vyžívanie a odstraňovanie krovín; celoročne aplikovať chemické látky, s výnimkou Pellacol (pre ošetrenie poranených stromov) a Cervacoll (ochrana proti zveri); sprístupňovať porasty novými dočasnými približovacími cestami a jarné zalesňovanie vykonávať výlučne po dohode so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, S-NP Slovenský raj. 4) Užívateľovi Poľovného revíru A. Z., Režijný revír Lesov Slovenskej republiky, š. p. v kat. úz. Š. na parcele registra „C“ č. XXXX/X v Lesnom hospodárskom celku G., Lesnom celku A. Z. v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX v kat. úz. I., na parcelách registra „C“ č. C-KN XXX, XXX, XXX, XXX v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, Lesný celok zvyšok Lesného hospodárskeho celku G., A. Z., A. v jednotkách priestorovom rozdelení lesa XXXX a XXXX zriaďovať poľovnícke zariadenia a vnadiská za účelom prikrmovania zveri jadrovým krmivom. 5) Verejnosti využívať les a zbierať lesné plody v predmetných lokalitách v období od 01.05. do 15.11. bežného kalendárneho roka, s tým, že uvedené zákazy a obmedzenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia nahrádzajú obmedzenia a zákazy zakotvené v upozornení zo dňa 21.11.2017 a platia do doby vyhotovenia nového plánu starostlivosti o les, t. j. do 31.12.2022. 2. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia ohľadom skutkového stavu uviedol, že prvostupňový správny orgán dňa 21.11.2017 upozornil obhospodarovateľov lesa na nutnosť dodržiavania opatrení v súvislosti so zabezpečením priaznivého stavu biotopov hlucháňa hôrneho v lokalite A. podľa schváleného Programu záchrany hlucháňa hôrneho. Lokalita A. je pritom jedným z posledných miest s potvrdeným výskytom hlucháňa hôrneho. Predmetné parcely a predmetné jednotky priestorové rozdelenia lesa uvedené vo výroku rozhodnutia tvoria hospodárske lesy, nachádzajúce sa v chránenom vtáčom území Z. vrchy s 1. stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. O začatí správneho konania upovedomil známych účastníkov prvostupňový správny orgán dňa 26.11.2018 a prostredníctvom internetovej stránky aj verejnosť a na prejednanie žiadosti nariadil ústne konanie na deň 19.12.2018 na Okresnom úrade Gelnica, odbore starostlivosti o životné prostredie, pričom oznámenie o začatí konania bolo zverejnené aj verejnou vyhláškou. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnili zástupcovia Lesoochranárskeho združenia Z., Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Správy Národného parku Slovenský raj, Lesy Slovenskej republiky, š. p.. Nakoľko pre predmetné lesné dielce platí Plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2013-2022, obmedzili sa preventívne opatrenia do 31.12.2022 a zároveň boli navrhnuté opatrenia v území voči obhospodarovateľom a vlastníkom lesných pozemkov, užívateľom poľovného revíru a verejnosti. Lesoochranárske združenie Z. v administratívnom konaní požadovalo, aby bolo zakázané vykonávať obnovnú ťažbu, náhodnú ťažbu a sprístupňovanie porastov bez časového obmedzenia. Uviedol, že počas konania nebolo preukázané, že lesohospodárske činnosti naplánované Plánom starostlivosti o les platí pre obdobie rokov 2013-2022 sú v súlade s cieľmi ochrany územia NATURA 2000. Žiadalo vyriešenie predbežných otázok pre vydanie rozhodnutia a to udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov a vydanie odborného stanoviska podľa zákona o ochrane prírody a krajiny - § 35 a § 28 tohto zákona. Zároveň upozornilo na to, že zmena postoja Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Správy Národného parku Slovenský raj nebola v konaní podložená odbornými argumentmi a konečný návrh nevyhnutných opatrení je v rozpore s programom záchrany hlucháňa hôrneho. Vzhľadom na záporné a kontroverzné stanoviská si prvostupňový správny orgán vyžiadal stanovisko expertnej skupiny etablovanej pri Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica a konanie z tohto dôvodu prerušil rozhodnutím zo dňa 04.02.2019. Dňa 22.03.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko, v ktorom Štátna ochrana prírody Slovenskej republika Banská Bystrica uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správou Národného parku Slovenský raj zo dňa 2702.2019 a považuje tiež za prioritu dohodnúť spôsob ochrany biotopu hlucháňa hôrneho priamo s vlastníkmi, alebo užívateľmi pozemku. Prvostupňový správny orgán dňa 08.04.2019 zaslal účastníkom konania oboznámenie s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyzval ich, aby sa v stanovenom termíne k ním vyjadrili. Účastníkom konania bol tiež zaslaný záznam z priebehu vedeného konania, v ktorom boli zhrnuté závery z opakovaných prejednaní časového a územného vymedzenia ukladaných opatrení. K podkladom pre vydanie rozhodnutia sa vyjadrilo Lesoochranárske združenie Z. a to dňa 02.05.2019. Nesúhlasilo s kalamitnými a plánovanými ťažbami a s použitím insekticídnych postrekov a žiadalo zabezpečenie celoročnej ochrany biotopov podľa vydaného upozornenia. Zároveň upozornilo na rozpor medzi upozornením prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.11.2018 a podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Trvalo na tom, že časové obmedzenie ťažby ochranu biotopu nezabezpečí. Zmenu celoročného zákazu považovalo za neprijateľnú a neodôvodnenú a žiadalo v rozhodnutí uviesť, akým spôsobom bude ochrana biotopu zabezpečená. Opätovne poukázalo na to, že žiadnemu z dotknutých subjektov nebola vydaná výnimka z podmienok ochrany podľa § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny a činnosti, ktoré obhospodarovatelia plánujú vykonávať neboli posúdené podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny a zároveň trvalo aj na námietkach a požiadavkách, ktoré uviedlo vo svojom stanovisku zo dňa 30.01.2019 v priebehu konania. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu mal za to, že prvostupňový správny orgán nepochybil, v konaní postupoval v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a Správnym poriadkom a jeho zistenia boli dôsledné zdokumentované, dostatočne preukázané a posúdené a postupoval v konaní v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkového stavu v území, stavu posudzovaného biotopu (vek porastu 60-100 rokov, štruktúra, výmera vo vzťahu k výmere chráneného územia Z. vrchy ) s tým, že bohatá prízemná vegetácia tvorená čučoriedkami a druhmi z čeľade vresovitých, porastové medzery vytvárajúce vhodné podmienky pre vývojové štádiá hmyzu, nízky vplyv ľudskej činnosti a vyrušovania, to všetko bolo vyhodnotené podľa Programu záchrany hlucháňa hôrneho ako vyhovujúci biotop a v časovom rozsahu obmedzení, zakotvenom v rozhodnutí bolo zohľadnené aj obdobie hniezdenia a výchovy mláďat hlavne vo vzťahu k zamedzeniu vyrušovania a umožneniu nerušeného rozmnožovania. Taktiež boli v rozhodnutí zohľadnené aspekty hospodárenia v lese, ako aj iné aspekty, ako je zohľadnenie prípadných následkov nestability lesného ekosystému v prípade absencie sanácie kalamity a rozširovania premnoženého podkôrneho hmyzu. Ďalší vývoj biotopu a stavu ohrozenej populácie bol zahrnutý do stáleho periodického monitoringu, ktorý zabezpečí Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa národného parku Slovenský raj. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, vo vzťahu k námietke Lesoochranárskeho združenia Z. o nevyhotovení odborného stanoviska, ani udelení výnimky z podmienok ochrany žalovaný uviedol, že tieto neboli predbežnou otázkou pre vedené konanie, ale sú nástrojom pre zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny v iných konaniach a zmeny stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku súviseli predovšetkým so stavom predmetného územia. Pokiaľ ide o námietku Lesoochranárskeho združenia Z., že o zmenách podkladov nebol informovaný, k tejto uviedol, že toto tvrdenie neobstojí, nakoľko pri ústnom prejednaní dňa 19.12.2018 bola zmena návrhu, teda okolností, ktoré viedli k napadnutým zmenám oproti pôvodnému návrhu, resp. upozorneniu a zmena postoja k ním prezentovaná a vysvetlená zástupcami odbornej organizácie, pričom k nej na ústnom rokovaní nebol uplatnený odmietavý a argumentmi odôvodnený postoj zo strany odvolateľa. Mal za to, že správne konanie vedené prvostupňovým správnym orgánom nebolo zmätočné a súčasťou spisu boli všetky dokumenty, ktoré odvolateľ požadoval, pričom prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal v konaní aj z týchto dokumentov, predovšetkým však zohľadňoval lokálne podmienky a potreby v území. Uviedol, že nezistil žiadne dôvody na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a poukázal na to, že odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému orgánu, ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy. Keďže je rozhodnutie vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti, predmetné odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Okresného úradu Gelnica, odboru starostlivosti o životné prostredie sp. zn.: OU- GL-0SZP-2019/000031 zo dňa 28.05.2019 a požadoval, aby vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nezákonné pretože: vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP ) a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci (dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP). Poukázal na to, že v konaní vystupoval ako zainteresovaná verejnosť a teda v zmysle § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku je oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy ak tvrdí, že bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V žalobe poukázal na priebeh prvostupňového, ako aj odvolacieho správneho konania a taktiež poukázal na svoje odvolanie, v ktorom namietal, že sa správny orgán nevysporiadal s jeho návrhmi, námietkami a vyjadreniami, ktoré predložil v priebehu konania, pričom sa taktiež správny orgán za situácie, keď umožnil realizovanie náhodných ťažieb v čase od 16.06. do 28.02. bežného kalendárneho roka nevysporiadal v odôvodnení so zásadnou otázkou, ako bude v tom čase zabezpečená ochrana biotopov hlucháňa hôrneho pred ich likvidáciou. Poukázal aj na podnet Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 18.07.2017, z ktorého vyplynulo, že následkom, či už plánovanej alebo náhodnej ťažby je degradácia alebo úplná strata vhodného biotopu, a preto je potrebné obe druhy ťažby, ako aj sprístupňovanie porastov (plastov) zakázať. Taktiež poukázal aj na to, že v upozornení správneho orgánu, ktoré predchádzalo konaniu bol uvedený návrh zakázať celoročne obnovnú aj kalamitnú ťažbu, ako aj na to, že správny orgán vo svojom rozhodnutí neupozornil na to, že žiadnemu dotknutému subjektu nebola udelená výnimka z podmienok ochrany prírody uvedená v § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny, a že činnosti, ktoré obhospodarovatelia plánujú realizovať neboli posúdené postupom podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny. Mal teda za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Poukázal aj na to, že hlucháň hôrny je podľa aktuálneho Červeného zoznamu vtákov Slovenska zaradený medzi ohrozené druhy v kategórií silne ohrozených taxónov. Jeho ochrana vyplýva na úrovni komunitárneho práva zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., je hlucháň hôrny zaradený v prílohe 4B, druh európskeho významu, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vypracovala Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018-2022, ktorý program je súčasť dokumentácie ochrany prírody a krajiny a je zverejnený aj na stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Vo vzťahu k lokalite, ktorá bola predmetom konania pred správnymi orgánmi - ) chránené územie Z. vrchy vyplýva z Programu záchrany konštatovanie, že za ostatných 10 rokov došlo aj v tejto lokalite vplyvom lesnej ťažby k rozsiahlym úbytkom vhodného biotopu a teda aj k dramatickému úbytku hlucháňovej populácie. Počet jedincov v predmetnom území sa odhaduje na 20 - 40. Z tohto Programu záchrany vyplýva, že zásadným negatívnym faktorom, ktorý ovplyvňuje úbytok biotopov hlucháňa hôrneho je ťažba, v dôsledku ktorej došlo v minulosti a naďalej dochádza aj k obmedzovaniu a zániku lokalít výskytu hlucháňa hôrneho. Najvhodnejšími pre prežitie hlucháňa sú lokality, v ktorých sa nachádza nespracovaná kalamita. Mal za to, že v tomto prípade nastal stav, kedy správne orgány neprijali všetky potrebné opatrenia smerujúce k ochrane druhu európskeho významu, ktorému ako to vyplýva z údajov o jeho početnosti hrozí vyhynutie. Uviedol, že závery správnych orgánov oboch stupňov, ktoré nezakázali činnosť - náhodnú ťažbu na území, ktoré boli predmetom konania v celom rozsahu, je v rozpore nielen s povinnosťami vyplývajúcimi vyplývajúcimi z § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, ale ani nevychádzajú a nerešpektujú ani dokument starostlivosti - Program záchrany vypracovaný odbornou organizáciou práve na účel záchrany kriticky ohrozeného živočíšneho druhu. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.02.2020 uviedol, že má za to, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a žalobu opiera o tie isté dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, pričom s nimi sa vysporiadal žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí, a preto trvá aj na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo zo skutkového stavu posudzovaného biotopu, ktorý bol vyhodnotený podľa Programu záchrany hlucháňa hôrneho ako vyhovujúci biotop, v časovom rozsahu obmedzení bolo zohľadnené obdobie hniezdenia a výchovy mláďat hlavne vo vzťahu k zamedzeniu vyrušovania a umožneniu nerušeného rozmnožovania a taktiež boli zohľadnené aspekty hospodárenia v lese, ako aj iné aspekty, ako je zohľadnenie prípadných následkov nestability lesného ekosystému v prípade absencie sanácie kalamity a rozširovania premnoženého podkôrneho hmyzu. Má za to, že sa vysporiadal so všetkými námietkami odvolania žalobcu a že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. V konaní nezistil porušenie základných pravidiel konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ani porušenie procesnoprávnych noriem v konaní. Zistenia prvostupňového správneho orgánu boli dôsledne zdokumentované, dostatočne preukázané, posúdené a prvostupňový správny orgán postupoval v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. Preto má za to, že je potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 5. Žalobca v replike zo dňa 18.03.2020 opakovane zotrval na tom, že žalovaný ani v rozhodnutí napadnutom žalobou, ale ani vo svojom vyjadrení nevysvetlil z akého dôvodu ani on, ani prvostupňový orgán verejnej správy nerešpektovali dokument ochrany prírody, ktorý zrozumiteľným spôsobom vymenúva nielen dôvody kritického ohrozenia hlucháňa hôrneho, ale ani opatrenia, ktoré sú určené v tomto dokumente ako potrebné na zlepšenie stavu kriticky ohrozeného druhu. Mal za to, že žalovaný, ani orgán verejnej správy nerešpektovali nielen svoj záväzok prijať opatrenia stanovené v dokumentácii ochrany prírody, ale ani povinnosť vyplývajúcu im z § 1 v spojení s § 4 zákona o ochrane a krajiny. Taktiež, že si neozrejmili to, že v prípade kritického ohrozenia chráneného druhu európskeho významu nemožno opatrenie na jeho záchranu prispôsobovať iným záujmom, ako záujmom ochrany prírody a krajiny tak, ako to v skutočnosti vyplýva z vyjadrenia žalovaného, keď poukazuje skutočnosť, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu boli zohľadnené aspekty hospodárenia v lese, ako aj iné aspekty. Tieto argumenty by mohli byť relevantné v prípade, ak by predmetom konania pred správnymi orgánmi nebola ochrana kriticky ohrozeného druhu. Vo vyjadrení poukázal aj na ustanovenie § 54 ods. 1 ods. 4 a ods. 9 zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z., ako aj na už skôr uvedený Program záchrany hlucháňa hôrneho. 6. Replika bola zaslaná na vyjadrenie žalovanému, ktorý však na ňu nereagoval. Ďalší účastníci konania sa k žalobe nevyjadrili a taktiež nezaujali ani svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného ani k replike žalobcu. 7. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 22.07.2020. 8. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 9. Z administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa bol zistený nasledujúci skutkový stav: 10. V administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza dátumovo najstaršia listiny listina označená ako : Doplnenie stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj zo dňa 18.07.2017 k stanovisku zo 16.09.2016 vo veci zabezpečenia účinných opatrení na ochranu biotopu hlucháňa hôrneho, ktoré vzišlo z rokovania zvolaného Okresným úradom Gelnica ku ochrane biotopu hlucháňa hôrneho v okrese Gelnica konaného dňa 17.05.2016 a ktoré je vydané v zmysle Dohody vzídenej z porady zvolanej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 11.04.2017 na riaditeľstve Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v Banskej Bystrici ako aj v zmysle usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2017, z obsahu ktorého je zrejmé, že medzi faktory ohrozenia populácie hlucháňa hôrneho na parcelách v kat. úz. I., kat. úz. Š. okrem iných bola zaradená aj degradácia vhodných biotopov, ktorá je dôsledkom plánovanej alebo náhodnej ťažby, preto je potrebné činnosti ako plánovaná ťažba, náhodná ťažba a sprístupňovanie porastov zakázať; k týmto faktorom ďalej patrí ľudské vyrušovanie a plašenie, malá veľkosť populácie a predácia. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa národného parku Slovenský raj preto navrhla využiť postup podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a písomne upozorniť Lesy Slovenskej republiky, š. p. a Odštepný závod C. a Pozemkové spoločenstvo Urbariát I. - E. Z., že na predmetných parcelách v tomto stanovisku presne identifikovaných, vykonávajú alebo môžu v budúcnosti vykonávať ťažby (ako plánovaná ťažba, prebierka, náhodná ťažba, sprístupňovanie porastov, výrub drevín, prikrmovanie zveri), ktoré ohrozujú, poškodzujú alebo ničia biotopy hlucháňa hôrneho. Z tohto dôvodu v prípade, ak dotknuté subjekty budú pokračovať v realizácii alebo plánovaní týchto činnosti, navrhli túto činnosť obmedziť alebo zakázať nasledovne: 1. Lesom Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod C. v kat. úz. I. na parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v hraniciach Jednotného priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXX, XXX, XXXX, XXXX a v kat. úz. Š. na parc. č. XXX X/X, XXX X/X v hraniciach Jednotného priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a Pozemkovému spoločenstvu Urbariátu I. - E. Z. na parcele č. XXX v hranici Jednotného priestorového rozdelenia lesa XXXX, XXXX úplne zakázať vykonávať obnovnú ťažbu, náhodnú ťažbu a sprístupňovanie porastov a zakázať vykonávať prerezávku, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovať kroviny v období od 01. marca do 31. júla bežného kalendárneho roka. 2. Poľovnému revíru A. Z. Režijný revír lesov Slovenskej republiky, Odštepný závod C. na parcelách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v kat. úz. I. a parcelách č. XXX X/X, XXX X/X v kat. úz. Š. zakázať prikrmovať zver a zriaďovať za týmto účelom poľovnícke zariadenia. 11. Dňa 21.11.2017 Okresný úrad Gelnica, Odbor starostlivosti o životné prostredie vo veci zabezpečenia ochrany biotopu chráneného živočícha tetrova, hlucháňa vydal po prejednaní opatrení k biotopu v súlade s § 4 ods. 2 a § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, so Smernicou 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov a Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 196/2010, ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Z. vrchy pre obhospodarovateľov lesných pozemkov, Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica a Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod C.T., M. XX, Košice a Pozemkové spoločenstvo Urbariátu I. - E. Z. Upozornenie - Opatrenia pre zabezpečenie a ochranu biotopu tetrova hlucháňa v lokalite „A.“ v katastrálnom území I. a Š. č. OU-GL-OSZP-2017-000579 s týmto obsahom: „Upozorňuje obhospodarovateľov lesných pozemkov: LESY SR, š.p., Banská Bystrica a LESY SR, š.p. OZ C., M. XX, C. a PS urbariátu I. - E. Z.U., že ochranu biotopu tetrova hlucháňa ako chráneného druhu živočícha európskeho významu v lokalite „A.“ v kat. úz. I. a Š. je nutné dodržiavať pri obhospodarovaní tam uvedených lestných pozemkov tieto podmienky: vo vymedzených parcelách v kat. úz. I. je potrebné vykonávať lesohospodárske činnosti tak, aby tieto neohrozovali existenciu chráneného druhu, aby sa biotopy chráneného druhu nedostali do ohrozenia; neplánovať na týchto pozemkoch výchovné zásahy, výstavbu lestných ciest a používať chemické prípravky na ochranu lesa; nevykonávať prerezávku, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovať kroviny v období od 01. marca do 31. júla bežného kalendárneho roka; v Poľovnom revíry A. Z.U. Režijný revír lesov Slovenskej republiky, Odštepný závod C. na tam uvedených pozemkoch sa zakazuje prikrmovať zver a zriaďovať za týmto účelom poľovnícke zariadenia; nevykonávať aplikáciu chemických látok na uvedených pozemkoch a akúkoľvek činnosť, ktorá by mohla viesť k ohrozeniu chráneného druhu alebo k jeho degradácii, k narušovaniu rozmnožovacích schopnosti, resp. zániku jeho populácie je potrebné vopred prerokovať so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou národného parku Slovenský raj a postupovať podľa jej pokynov. Toto upozornenie má preventívny charakter s cieľom predísť škodám na biotope chráneného druhu živočícha európskeho významu pred vydaním rozhodnutia podľa § 35 zákona o ochrane prírody, ktorým orgán ochrany prírody a krajiny takúto činnosť obmedzí alebo zakáže. Súčasťou upozornenia je aj grafická príloha s vyznačením riešeného územia a taktiež aj stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj zo dňa 18.07.2017. V upozornení Okresný úrad Gelnica, odbor starostlivosti o životné prostredie poukazuje na podnet Lesoochranárskeho združenia Z. vo veci zabezpečenia ochrany biotopu chráneného živočícha tetrova hlucháňa, ktorý bol úradu doručený dňa 17.06.2017 ako aj návrh na zabezpečenie ochrany biotopu tohto chráneného živočícha, ktorý predložila úradu Štátna ochrana prírody SR, Správa národného parku Slovenský raj v Spišskej Novej Vsi dňa 11.07.2017. 12. Dňa 31.10.2018 bol Okresnému úradu Gelnica doručený návrh riešenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj vo veci zabezpečenia ochrany biotopu hlucháňa hôrneho, ktorý bol vypracovaný po uskutočnených pracovných rokovaniach v máji 2018 medzi Lesmi Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod C. a Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj, na ktorých boli upresnené opatrenia vydané v Upozornení Okresného úradu v Gelnici č. OU-GL-OSZP-2017-000579 a Štátna ochrana prírody navrhla, aby bolo vydané rozhodnutie pre Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ C., Lesné spoločenstvo A. Z. a Pozemkové spoločenstvo Urbariátu I. - E. Z. s týmito opatreniami: Lesom Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod C., Lesné spoločenstvo A. Z.U. v kat. úz. I. na parcelách č. XXX, XXX, XXX, v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX, časť (podľa mapovej prílohy) XXX a XXX a Pozemkovému spoločenstvu urbariátu I. - E. Z. v k.ú. I. na parcele č. XXX v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa celoročne zakázať vykonávať obnovnú ťažbu, náhodnú ťažbu a sprístupňovanie porastov; od 01. marca do 31. júla zakázať vykonávať prerezávku, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovať kroviny a celoročne zakázať aplikáciu chemických látok. Lesom Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod C., Lesné spoločenstvo A. Z. v kat. úz. Š. na parc. č. XXX X/X v hranici jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX a v kat. úz. I. na parcelách č. XXX, XXX, XXX v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa č. XXX, XXX časť (podľa mapovej prílohy) a XXX, XXX, XXX a XXX celoročne zakázať vykonávať obnovnú ťažbu a sprístupňovanie porastov; od 01. marca do 15. júna bežného kalendárneho roka, zakázať vykonávať náhodnú ťažbu, od 01. marca do 31. júla zakázať vykonávať prerezávku, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovať kroviny a celoročne zakázať aplikáciu chemických látok a napokon Poľovnému revíru A. Z., Režijný revír lesov Slovenskej republiky, Odštepný závod C. v k. ú. Š. a I. a tam uvedených parcelách zakázať zriaďovať poľovnícke zariadenia a vnadiská za účelom prikrmovania zveri jadrovým krmivom. Súčasťou bola aj návrh na vydanie zákazu zberu lesných plodov, aby nedochádzalo k vyrušovaniu hlucháňa hôrneho, hlavne počas výchovy jeho mláďat. 13. Oznámením zo dňa 26.11.2018 Okresný úrad Gelnica, Odbor starostlivosti o životné prostredie oznámil začatie konania podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s ustanovením § 21 zákona o správnom konaní vo veci zabezpečenia ochrany tokanísk hniezdnych biotopov chráneného živočícha tetrova hlucháňa na základe návrhu odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správny Národného parku Slovenský raj, ktorému predchádzalo prejednenie a upozornenie na nutnosť prijatia opatrení, ktoré bolo doručené obhospodarovateľom lesa listom tohto úradu č. OÚ- GL-OSZP/2017/00579 zo dňa 21.11.2017, s tým, že zároveň správny orgán prvého stupňa na deň 19.12.2018 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením. Z obsahu oznámenia je zrejmé, že predmetom tohto konania je prejednanie opatrení pre ochranu biotopov s výskytom populácie tetrova hlucháňa v lokalite A.Q., v kat. úz. I. a Š.. Súčasťou tohto oznámenia bol aj návrh opatrení zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správny Národného parku Slovenský raj v znení návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj zo dňa 26.10.2018. Oznámenie o začatí konania bolo zaslané dotknutým účastníkom konania, ako aj zverejnené na úradnej tabuli dotknutých obcí. 14. Oznámením zo dňa 17.12.2018 doručeným Okresnému úradu Gelnica dňa 18.12.2018 sa Lesoochranárske zoskupenie Z. prihlásilo za účastníka konania do konania vo veci ochrany biotopu tetrova hlucháňa v lokalite Skalisko, v kat. úz. I. a Š.. 15. Z ústneho pojednávania konaného dňa 19.12.2018 bol vyhotovený záznam, z obsahu ktorého je zrejmé, že na prejednaní veci sa zúčastnili zástupcovia Lesoochranárskeho zoskupenia Z., zástupcovia Lesov Slovenskej republiky, š. p., ako aj zástupcovia Štátnej ochrany prírody, Správy Národného parku Slovenský raj. Na ústnom prejednaní bol prednesený návrh Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj na prijatie opatrení vo veci uloženia nevyhnutných opatrení na ochranu tokanísk hniezdnych biotopov chráneného živočícha tetrova hlucháň s tým, že prejednaním týchto opatrení bolo časové a priestorové vymedzenie jednotlivých činností s platnosťou do 31.12.2022 odsúhlasené v tomto rozsahu: „Lesom SR š.p., OZ C., LS A. Z.U. v k. ú. I. na parcelách č. C - KN XXX,XXX a XXX v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX (časť podľa mapovej prílohy) XXX a XXX a Pozemkovému spoločenstvu urbariátu I. - E.T. Z. v katastrálnom území I. na parc. č. XXX v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXXX a XXXX bolo navrhnuté: celoročne zakázať vykonávať obnovnú ťažbu a náhodnú ťažbu; sprístupňovanie porastov novými dočasnými približovacími cestami vykonávať po dohode so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou Národného parku Slovenský raj ; v čase od 01. marca do 31. júla bežného kalendárneho roka zakázať vykonávať prerezávku, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovanie krovín ; celoročne zakázať aplikáciu chemických látok a jarné zalesňovanie vykonávať po dohode so Štátnou ochranou prírody, Správou národného parku Slovenský raj. Lesom Slovenskej republiky OZ, LS A. Z. v k. ú. Š. na parcelách č. C - KN XXXX/X v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX časť (podľa mapovej prílohy) XXX, XXX, XXX a XXX celoročne zakázať vykonávať obnovnú ťažbu a náhodnú ťažbu; sprístupňovanie porastov novými dočasnými približovacími cestami vykonávať po dohode so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou Národného parku Slovenský raj; v čase od 01. marca do 15. júna bežného kalendárneho roka zakázať vykonávať náhodnú ťažbu v čase od 01. marca do 31. júla bežného kalendárneho roka zakázať vykonávať prerezávku, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri a odstraňovanie krovín ; celoročne zakázať aplikáciu chemických látok a jarné zalesňovanie vykonávať po dohode so Štátnou ochranou prírody, Správou národného parku Slovenský raj. Poľovnému revíru A. Z., režijný revír Lesov SR, OZ C., v k. ú. Š. na parcele č. C - KN XXXX/ X v hraniciach jednotiek priestorového rozdelenia lesa XXX, XXX, XXX, XXX ,XXX, XXX, XXX ,XXX, XXX, XXXX a XXXX zakázať zriaďovať poľovnícke zariadenia a vnadiská za účelom prikrmovania zveri jadrovým krmivom.“ Z obsahu záznamu ďalej vyplýva, že pri ústnom prerokovaní veci sa prejednávali s účastníkmi konania navrhované zmeny oproti vydanému upozorneniu, ktoré vychádzali z aktuálneho stavu v území pokračujúceho monitoringu územia predpísaného orgánom ochrany prírody a krajiny vo vydanom upozornení a pripravovaných prerokovaní s obhospodarovateľmi lesa zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. K predmetu konania boli doručené nesúhlasné a protichodné stanoviská a vyjadrenia vrátane oponentského posudku k Programu záchrany tetrova hlucháňa i návrhu Lesoochranárskeho združenia Z. na vydanie predbežného opatrenia, čo viedlo Okresný úrad Gelnica k osloveniu expertnej skupiny pri Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica s požiadavkou na zaujatie odborného stanoviska k tejto veci a do zápisnice bolo konštatované, že správne konanie bolo prerušené rozhodnutím č. OU-GL-OSZP-2019/000033 zo dňa 04.02.2019. 16. Súčasťou administratívneho spisu je Žiadosť o usmernenie vo veci zabezpečenia účinných opatrení na ochranu biotopu hlucháňa hôrneho z Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny zo dňa 30.03.2019 spolu s Analýzou súčasného stavu populácie a zabezpečenia ochrany biotopov tetrova hlucháňa, ako aj Stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2017 adresované Okresnému úradu Turčianske Teplice, Odbor starostlivosti o životné prostredie vo veci zabezpečenia ochrany biotopu hlucháňa hôrneho. Taktiež sú jeho súčasťou ďalšie listiny ako Stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 14.02.2019 adresované Liptovsko - Tatranskému združeniu vlastníkov lesov Liptovský Mikuláš, mailové komunikácie zo dňa 27.03.2019 a 02.04.2019 a Stanovisko únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. 17. Lesoochranárske zoskupenie Z. vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.01.2019, ktoré bolo doručené Okresnému úradu Gelnica dňa 01.02.2019 uviedlo, že žiada o vyriešenie predbežných otázok, ktorými je udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 35 a vydanie odborného stanoviska podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko žiadnemu dotknutému subjektu nebola vydaná výnimka z podmienok ochrany uvedenej v tomto zákone. Uviedli, že požadujú v zmysle § 4 z dôvodu zabezpečenia ochrany biotopov hlucháňa zakázať obnovnú ťažbu, náhodnú ťažbu, sprístupňovanie porastov, používanie insekticídov, prikrmovanie zveri v období od 01.01. bežného kalendárneho roka do 31.12. bežného kalendárneho roka a časovo obmedziť prerezávky, prebierky, zalesňovanie, vyžínanie, ochranu kultúr proti zveri, odstraňovanie krovín v období od 01. marca bežného kalendárneho roka do 31. júla bežného kalendárneho roka. Uviedli, že počas konania nebolo preukázané, že lesohospodárske činnosti naplánované v Pláne starostlivosti o les na obdobie rokov 2013 až 2022, ako aj Plán procesu vyznačovania stromov určených na výrub, teda vyznačovanie ťažby, následný výrub a sústreďovanie dreva sú v súlade s cieľmi ochrany daného územia NATURA 2000, ktorým je zabezpečenie priaznivého stavu ochrany ohrozených druhov. Vzhľadom k tomu je potrebné primerané posúdenie vplyvov lesohospodárskej činnosti vo všetkých porastov identifikovaných v podnete Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako biotop tetrova hlucháňa. Podnet Lesoochranárskeho zoskupenia Z. na zabezpečenie ochrany biotopu tetrova hlucháňa v lokalite A. bol doručený Okresnému úradu Gelnica dňa 07.06.2017. Poukázali na to, že vo svojom stanovisku Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Slovenský raj, zo dňa 18.07.2017 z dôvodu ochrany biotopov hlucháňa navrhla zakázať vykonávať obnovnú ťažbu, náhodnú ťažbu a sprístupňovanie porastov, ako aj zákaz prikrmovania zveri. Poukázali na to, že ani na ústnom pojednávaní, ani po ňom nebolo doposiaľ zaslané odôvodnenie, na základe ktorého Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky zmenila svoj pôvodne negatívny názor na realizovanie kalamitných ťažieb uvedených v podnete, pričom poukázali na samotné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 18.07.2017 na časť, v ktorej Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky uvádza, že je potrebné činnosti ako plánovaná ťažba, náhodná ťažba a sprístupňovanie porastov zakázať. Obdobne aj v návrhu riešenia daného podnetu Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky nie je dané žiadne časové obmedzenie a jedná sa o celoročný zákaz. Poukázali taktiež na to, že účastníkom konania, ani úradu nebola zaslaná žiadna zmena podnetu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, preto majú za to, že sa má vychádzať z podnetu zo dňa 18.07.2017 č. NPSR/455/2017-Zoo1. Uviedli, že zmena postoja zo strany Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky nie je podložená odbornými argumentmi a uvedený návrh časového obmedzenia náhodnej ťažby je v rozpore s programom záchrany hlucháňa. 18. Rozhodnutím č. OU-GL-OSZP-2019/000031 zo dňa 04.02.2019 Okresný úrad Gelnica prerušil konanie vo veci uloženia preventívnych, resp. nápravných opatrení nevyhnutných na zabezpečenie ochrany biotopu tetrova hlucháňa v lokalite A. v kat. úz. I. a Š. do doby obdŕžania odborného stanoviska expertnej skupiny pri Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica ako vyriešenie predbežnej otázky pre vydanie rozhodnutia a zároveň požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o odborné stanovisko vzhľadom na námietky účastníkov konania, ktoré stanovisko bolo dané listom zo dňa 27.02.2019. 19. Listom zo dňa 30.01.2019 požiadal Okresný úrad Gelnica, odbor starostlivosti o životné prostredie Štátnu ochranu prírody o zaujatie odborného stanoviska vo veci prebiehajúcich konaní podľa § 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny pre uloženie preventívnych opatrení nevyhnutných pre zabezpečenie ochrany tetrova hlucháňa, ktorý listom zo dňa 18.03.2019 zaslal prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie Štátnej ochrany prírody, Správy národného parku Slovenský raj. 20. Listom zo dňa 08.04.2019 zaslal prvostupňový správny orgán účastníkom konania podklady pre vydanie rozhodnutia o uložení preventívnych opatrení s tým, že v lehote najneskôr do 30.04.2019 majú možnosť zaujať k ním stanovisko. K tomuto listu je v administratívnom spise pripojený Záznam o priebehu konania vedeného Okresným úradom Gelnica podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci uloženia preventívnych opatrení zo dňa 15.04.2019, z obsahu ktorého je zrejmé, že správne konanie bolo začaté na základe návrhu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský raj, zo dňa 31.10.2018, ktorému predchádzalo prejednanie a upozornenie na nutnosť prijatia opatrení, ktoré bolo doručené obhospodarovateľom lesa listom zo dňa 21.11.2011 č. OU-GL-OSZP-2017/00579. Záznam obsahuje popis doterajšieho priebehu administratívneho konania, ako aj opis navrhovaných opatrení. V zázname je uvedené, že po obdŕžaní listu od Štátnej ochrany prírody Slovenská republiky, Banská Bystrica č. ŠOP SR/253-003/2019 zo dňa 18.03.2019, ktorý bol Okresnému úradu Gelnica doručený dňa 22.03.2019 a v ktorom sa stotožnil s návrhom Štátnej ochrany prírody Slovenská republika, Správa národného parku Slovenský raj sa v konaní pokračuje, pričom je konštatované, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Slovenský raj viedla ďalšie konanie s obhospodarovateľmi lesa a na základe záverov rokovaní navrhuje s platnosťou do 31.12.2022 uložiť opatrenia v dotknutom území v nasledovnom rozsahu, ktorý je popísaný v tomto zázname. 21. Lesoochranárske zoskupenie Z. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 30.04.2019 k zaslaným podkladom uviedlo svoj nesúhlas s umožnením kalamitných ťažieb, plánovaných ťažieb a insekticídnych postrekov v identifikovaných biotopoch, nakoľko Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v podnete NPSR/455/2017-Zoo1 navrhla ťažby celoročne zakázať a tento návrhu je uvedený aj v upozornení OU-GL-OSZP-2017/00579. Preto žiada o vydanie rozhodnutia, ktoré zabezpečí celoročnú ochranu identifikovaných biotopov. Časové obmedzenie je vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany hlucháňa a jeho biotopov bezpredmetné a je v rozpore s podnetom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správny Národného parku Slovenský raj, ako aj predmetným upozornením, kde sa navrhuje zakázať celoročne obnovnú aj kalamitnú ťažbu. Zmena celoročného zákazu na časové obmedzenie je neprijateľná a neodôvodnená v prípade, ak bude vydané rozhodnutie na základe ktorého budú v identifikovaných biotopoch umožnené kalamitné ťažby, žiadajú v odôvodnení uviesť úvahu akým spôsobom bude zabezpečená ochrana biotopov v čase od 16. júla do 28. februára. Realizovanie kalamitných ťažieb podľa Lesoochranárskeho zoskupenia Z. priamo v identifikovaných biotopoch hlucháňa v rozpore účelom uvedeným v § 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 196/2010 Z. z.. Opätovne poukázali na to, že žiadnemu z dotknutých subjektov nebola vydaná výnimka z podmienok ochrany uvedených v § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny a činnosti, ktoré obhospodarovatelia plánujú realizovať podľa zákona č. 326/2005 Z. z. neboli posúdené procesom hodnotenia vplyvov podľa § 28 zákona č. 543/2002 Z. z., a preto prípadné realizované ťažby budú uskutočnené bez potrebných povolení a v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z. z.. Zároveň uviedli, že požadujú, aby súčasťou spisu boli aj Usmernenia Ministerstva životného prostredia zo dňa 30.03.2017, zo dňa 15.12.2017, Podnet Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 18.07.2017, na základe ktorého bolo vydané upozornenie OU-GL-OSZP-2017/000579, ako aj samotné upozornenia a Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018-2022. Poukázali na to, že zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu je záväzkom Slovenskej republiky voči Európskej únii a argumenty potrebné pre vydanie zákazu kalamitných ťažieb sú súčasťou Usmernení Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a samotného Programu záchrany hlucháňa hôrneho, zotrvávali aj naďalej na všetkých svojich už pôvodne uvedených námietkach. 22. Dňa 28.05.2019 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie č. OU-GL- OSZP-2019/000031, ktorým subjektom hospodáriacim v lesoch identifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia boli zakázané činnosti v znení tak, ako to súd uviedol v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku s tým, že uvedené zákazy a obmedzenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia nahrádzajú obmedzenia a zákazy zakotvené v upozornení zo dňa 21.11.2017 a platia do doby vyhodnotenia nového plánu starostlivosti o les, t. j. do 31.12.2022. Dodržiavanie podmienok a obmedzení bude predmetom kontroly tunajšieho úradu a nedodržanie podmienok je možné sankcionovať. Súčasťou rozhodnutia je aj Mapa lokality A.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Okresný úrad Gelnica obdŕžal dňa 26.10.2018 návrh na zabezpečenie ochrany reprodukčnej lokality a hniezdneho biotopu tetrova hlucháňa v lokalite A. v kat. úz. I. a Š. od odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody, Správa Národného parku Slovenský raj. Konaniu predchádzalo prejednanie a upozornenie na nutnosť dodržiavania opatrení, ktoré bolo doručené obhospodarovateľom lesa listom č. OU-GL-OSZP-2017/00579 zo dňa 21.11.2017. V odôvodnení je ďalej popísaný priebeh správneho konania. Bolo skonštatované, že pri ústnom rokovaní spojenom s miestnym zisťovaním v predmetnej veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.12.2018 bolo konštatované, že miesta ohliadka sa z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok nevyžaduje, keďže pomery v území sú správnemu orgánu ako aj účastníkom konania dobre známe. Prvostupňový správny orgán poukázal na uplatnené stanoviská účastníkov konania. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že posudzovanie návrhu v konaní vychádzalo z princípu prevencie a predbežnej opatrnosti a zohľadňovalo požiadavky schválených koncepčných dokumentov, skutkový stav v území i skutočnosť, že ukladané opatrenia majú platiť pre prechodné obdobie cca 2 roky do doby schválenia nového plánu starostlivosti o les. Do tej doby je zachovanie a dosiahnutie priaznivého stavu biotopu chráneného živočícha potrebné zabezpečiť prostredníctvom osobitného režimu zakotveného v tomto rozhodnutí, s cieľom eliminácie dôsledkov v riešenom území. Konštatoval, že v uskutočnenom konaní bolo potrebné hľadať kompromisné riešenia s ohľadom na viaceré aspekty, ktoré do zákazového režimu vstupujú. Závery z opakovaných prejednaní boli zhrnuté v zázname o priebehu rokovania ako podklad pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci, ktorý bol vyhotovený dňa 15.04.2019 a bol zaslaný účastníkom konania. Dôvodom pre začatie tohto konania bola predovšetkým skutočnosť, že lokalita A. patrí do chráneného vtáčieho územia Z. vrchy, ktoré bolo vyhlásené Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 196/2010. Jedná sa o jednu z lokalít s výskytom tetrova hlucháňa. Táto vyhláška považuje lesohospodársku činnosť za takú, ktorá môže mať negatívny vplyv na predmet ochrany, pričom rozsahu týchto činností bližšie nešpecifikuje a taxatívne nevymenúva. Ich posúdenie a vplyv ponecháva na zváženie príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny. V tomto prípade bolo v roku 2017 vydané upozornenie, ktoré zakladalo povinnosť pre obhospodarovateľov lesa činnosti, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu existencie chráneného živočícha obmedzí, resp. nevykonávať. Napriek skutočnosti, že o porušenie režimu tunajší úrad nemá vedomosť z princípu preventívnej opatrnosti, Správa Národného parku Slovenský raj podala návrh na vydanie rozhodnutia s návrhom rozsahu, časové vymedzenie a opisom činností podliehajúcich špeciálnemu manažmentu v riešenom území, ktorý neprekračuje rámec vymeraného rozhodnutia, primerane zmierňuje prísnosť režimu lesohospodárskych činností dotknutých v tom území, ako aj s odkazom na schválený Program záchrany tetrova hlucháňa. Pri rozhodovaní vo veci samotnej bol podľa prvostupňového správneho orgánu zohľadnený najmä titul ochrany tetrova hlucháňa vyplývajúci z medzinárodnej a národnej legislatívy, ako aj režim hospodárenia lesa zahrnutý v Programe starostlivosti o les pre roky 2012-2022. Opatrenia a zákazy uvedené v tomto rozhodnutí majú platiť pre prechodné obdobie cca 2 roky do doby schválenia nového plánu starostlivosti o les, kedy bude vedené konanie prekategorizovanie lesa na les osobitného určenia z titulu ochrany prírody aj krajiny. Správny orgán po posúdení všetkých návrhov a všetkých námietok si vytvoril úsudok, že obmedzenie činnosti obhospodarovateľov lesa uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia bude pre ochranu biotopov tetrova hlucháňa v lokalite A. primerané. Poukázal na to, že námietky účastníkov konania, ktoré sa týkali obmedzovania lesohospodárskej činnosti zákazu zberu lesných plodov, používanie chemických prípravkov, boli v rozhodnutí zohľadnené a premietli sa do podmienok rozhodnutia. Rozhodnutie bolo zaslané účastníkom konania a taktiež bolo zaslané dotknutým obciam na zverejnenie na úradnej tabuli v obci. 23. Proti predmetnému rozhodnutiu podalo Lesoochranárske zoskupenie Z. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému úradu Gelnica dňa 19.06.2019 s tým, že navrhovali rozhodnutie zrušiť, resp. zmeniť tak, aby vo všetkých porastoch, v ktorých bolo rozhodované o uložení preventívnych opatrení boli zakázané kalamitné ťažby. Odvolateľ mal za to, že správny orgán sa nevysporiadal s návrhmi, námietkami a vyjadrením Lesoochranárskeho zoskupenia Z. uvedenými v stanoviskách, čím nepostupoval v súlade so Správnym poriadkom a napriek všetkým podkladom, ktoré mal k dispozícii umožňuje vydané rozhodnutie likvidáciu biotopu hlucháňa realizáciou náhodných ťažieb v čase od 16. júna do 28. februára bežného kalendárneho roka. Správny orgán nikde v rozhodnutí neuviedol akým spôsobom bude v tomto období zabezpečená ochrana biotopov hlucháňa v čase od 16. júna do 28. februára, akým spôsobom bude zabezpečené to, aby nedošlo k ich likvidácii. Umožnenie náhodných ťažieb je aj v rozpore s Podnetom SOPSR/455/2017-Zoo1 zo dňa 18.07.2017, v ktorom bol úrad požiadaný o vydanie zákazu aj náhodných ťažieb. Poukázal na to, že účastníci konania neboli oboznámení s dôvodmi, pre ktoré bol návrh celoročného zákazu náhodných ťažieb zmenený na časové obmedzenie od 01. marca do 15. júna. Taktiež neboli oboznámení s dôvodmi, ktoré sa týkali zmien v identifikovanom biotope hlucháňa a zmenami v určených porastoch, ktorých sa konanie týka. Poukázal taktiež na to, že v napadnutom rozhodnutí sú uvedené aj porasty, ktoré neboli súčasťou podnetu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, na ktorých sa umožnila ťažba a zároveň nebolo rozhodnuté o porastoch, ktoré boli súčasťou podnetu Štátnej ochrany prírody v kat. úz. I. a to XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a v kat. úz. Š. XXX, XXX, XXX, XXX, pričom upozornenie Okresného úradu Gelnica č. OU-GL-OSZP-2017/000579 zo dňa 21.11.2017 je vydané pre porasty podľa Podnetu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Konanie preto považujú za zmätočné, zároveň poukázali na to, že správny orgán sa nevysporiadal so stanoviskom Lesoochranárskeho zoskupenia Z. zo dňa 30.01.2019, ani stanoviskom zo dňa 30.04.2019 a požiadavku na zabezpečenie stanoviska podľa § 35 a § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny vyhodnotil ako bezpredmetnú, nakoľko vo veci samej vydáva rozhodnutie podľa § 4. K týmto skutočnostiam sa správny orgán vôbec nevyjadril. Má za to, že nakoľko napadnuté rozhodnutie zakazuje len celoročne ťažbu a vykonávanie náhodnej ťažby nezakazuje, ale iba časovo obmedzuje od 01.03. do 15.06. kalendárneho roka, je povinnosťou správneho orgánu upozorniť, že ním vydaným rozhodnutím nie sú dotknuté iné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.. a to v tomto prípade ustanovenia týkajúce sa podmienok ochrany chránených druhov § 35, ktorú výnimku vydáva Ministerstvo životného prostredia a podmienok ochrany NATURA 2000 - §28 odborné stanovisko vydáva Okresný úrad v sídle kraja. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny účinný v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (ďalej len o ochrane prírody a krajiny) každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability. 25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. 26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže. 27. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny udržiavanie a dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny sú činnosti vykonávané vo verejnom záujme. 28. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu. 29. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže až do odstránenia nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila. 30. Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu, pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona sa navrhované chránené vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území považuje odo dňa schválenia tohto zoznamu za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona. 31. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Na vykonanie náhodnej ťažby a opatrení na ochranu lesa v chránenom vtáčom území, v ktorom platí iný ako piaty stupeň ochrany, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 14 ods. 6 a 7. 32. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli. 33. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. 34. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 35. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny plán alebo projekt možno schváliť alebo povoliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu 64) preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len "nepriaznivý vplyv na integritu územia"). 36. Podľa § 29 zákona č. 543/2002 Z. z. zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany a chránených vtáčích územiach neplatí a súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje, ak a) sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, b) ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo, ktoré sa vykonávajú v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny podľa § 54 ods. 2 písm. b), c) orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky alebo vydanie súhlasu, vopred písomne určí, že ide o činnosť, ktorá je preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo vrátane činnosti vykonávanej podľa osobitného predpisu, d) ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku a o vykonávanie úloh Horskou záchrannou službou podľa osobitného predpisu, 64e) e) ide o bezprostredné ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou, alebo f) sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo jej správou. 37. Podľa § 35 ods. 1 písmeno c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny chráneného živočícha je zakázané úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie. 38. Podľa § 54 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vyhotovujú v prípade ohrozenia chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií, národných prírodných pamiatok, súkromných chránených území, chránených vtáčích území a chránených stromov a ich ochranných pásiem, chránených druhov rastlín a živočíchov a zón a častí zón chránených krajinných oblastí, národných parkov a prírodných parkov a určujú opatrenia potrebné na zlepšenie stavu ich ochrany a odstránenie príčin ich ohrozenia. 39. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 40. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. 41. Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch na zachovanie priaznivého stavu chráneného územia, priaznivého stavu rastlinného alebo živočíšneho druhu a priaznivého stavu biotopu sa pri uplatňovaní hospodárskych spôsobov môže použiť osobitný režim hospodárenia. 42. Podľa § 40 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch Program starostlivosti o lesy (ďalej len "program starostlivosti") je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. 43. Podľa § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z. návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. 44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 45. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 46. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 47. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 48. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 49. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 50. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 51. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 52. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 53. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 54. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 55. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 196/2010 Z. z. vyhlasuje sa Chránené vtáčie územie Z. vrchy (ďalej len "chránené vtáčie územie") na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, ďatľa prostredného, ďatľa trojprstého, hrdličky poľnej, jariabka hôrneho, krutihlava hnedého, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, muchára sivého, orla krikľavého, orla skalného, penice jarabej, prepelice poľnej, rybárika riečneho, sovy dlhochvostej, strakoša červenochrbtého, tetrova hlucháňa, tetrova hoľniaka, včelára lesného, výra skalného a žlny sivej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania. 56. Podľa čl. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES zo dňa 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( ďalej len Smernica o vtákoch ) členské štáty príjmu opatrenia na zachovanie populácie druhov uvedených v článku 1 na úrovni, ktorá zodpovedá najmä ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám, berúc do úvahy aj hospodárske a rekreačné požiadavky, alebo na prispôsobenie populácie týchto druhov tejto úrovni. 57. Podľa čl. 3 Smernice o vtákoch v zmysle požiadaviek uvedených v článku 2 členské štáty príjmu opatrenia nevyhnutné na ochranu, zachovanie a obnovu dostatočnej rôznorodosti a rozlohy biotopov pre všetky druhy vtákov uvedené v článku I. 58. Podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 6 Smernice Rady 92/43/EHS z 21,05,1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len Smernica o biotopoch) : článok 3, ods. 1 : Vytvorí sa súvislá ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedená v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom obsahu. Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice 79/409/EHS. článok 6, ods. 1 : Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách. článok 6, ods. 2 : Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice. 59. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci rozhodol v zmysle ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok v zmysle ust. 137 ods. 4 SSP dňa 03.06.2020. 60. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že je žaloba žalobcu dôvodná a je namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného. 61. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 62. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 63. O obmedzení alebo zákaze vykonávania vybranej činnosti podľa § 4 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny rozhoduje okresný úrad v správnom konaní, ktoré sa z procesnoprávneho hľadiska riadi príslušnými ustanoveniami zákona a všeobecnými predpismi o správnom konaní, najmä teda zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) . Takému konaniu však musí predchádzať upozornenie, ktorým sa má na mysli v zásade formálny list, ktorým okresný úrad upovedomí dotknutý subjekt o tom, že činnosť, ktorú vykonáva, vedie k dôsledkom uvedeným v tomto odseku, a že v prípade neupustenia od jej vykonávania ju obmedzí alebo zakáže. Na vydanie upozornenia podľa § 4 ods. 2 zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozsahu vyplývajúcom z § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) . 64. V tomto prípade sa rozhodovalo o uložení opatrení na ochranu tokanísk a hnieznych biotopov chráneného živočícha tetrova hlucháňa a lokalite A. na parcelách a jednotkách priestorového rozdelenia lesa v katastrálnom území I. a Š., ktoré lokality patria do chráneného vtáčieho územia Z.É. vrchy vyhláseného vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 196/2010 Z. z. s účinnosťou od 15.05.2010 za účelom zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých vtákov. Požiadavka zabezpečenia ochrany tetrova hlucháňa vyplýva z vyššie citovaných smerníc Európskej únie o vtákoch a o biotopoch, ktoré boli implementované do slovenského právneho poriadku. Hlucháň hôrny je chráneným živočíchom podľa ust. § 33 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a vzťahujú sa na neho ustanovenia § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny a podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. je hlucháň hôrny zaradený v prílohe 4B druh európskeho významu, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica vypracovala Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 - 2022 , ktorý platí od 13. apríla 2018 (súčasť súdneho spisu ako príloha k žalobe) . Vychádzajúc z tohto programu medzi faktory ohrozenia hlucháňa hôrneho (bod1.3 Programu, 1.3.1 degradácia vhodných biotopov, ich fragmentácia alebo úplná strata), patrí intenzívne lesné hospodárenie a hlavnou príčinou poklesu hlucháňových populácií je aj na Slovensku lesohospodárska činnosť. 65. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného má súd za to, že tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a aj pre nedostatok dôvodov a zároveň správne orgány vec nesprávne právne posúdili a v konečnom dôsledku aj vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu. 66. Rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa predchádzalo upozornenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že upozorneniu predchádzal podnet Lesoochranárskeho zoskupenia Z. doručený na Okresný úrad Gelnica dňa 07.06.2017 a zároveň z odôvodnenia tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného vyplýva, že podnetom pre začatie konania bolo návrh Štátnej ochrany prírody, Správny národného parku Slovenský raj doručený Okresnému úradu Gelnica dňa 26.10.2018. Vychádzajúc z konštrukcie konania v § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny kde rozhodnutiu o uložení opatrení má obligatórne predchádzať upozornenie nebolo súdu zrejmé, z akého podnetu ku samotnému konaniu vlastne vychádzal správny orgán prvého stupňa, keď na jednom mieste v upozornení spomína podnet žalobcu, ktorý sa naviac ani v administratívnom spise nenachádza a na ďalšom mieste v odôvodnení rozhodnutí uvádza podnet Štátnej ochrany prírody, respektíve ani nie je zrejmé, ako sa správne orgány vysporiadali s podnetom žalobcu za situácie, keď v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tento uviedol, že nemá vedomosť o porušovaní režimu uvedeného v rozsahu upozornenia, vydaného na základe podnetu lesoochranárskeho združenia Z. a napriek tomu konali o podnete Štátnej ochrany prírody. Súd poukazuje aj na Záznam z ústneho prerokovania, ktorý je označený dátumom 19.12.2019, pričom oznámenie o začatí konania je zo dňa 26.11.2018 a zároveň rozhodnutie o prerušení konania, ktoré nasledovalo po ústnom pojednávaní je zo dňa 04.02.2019, avšak už v samotnom zázname je konštatované, že správne konanie bolo prerušené rozhodnutím č. OU-GL-OSZP-2019/000033 zo dňa 04.02.2019, z čoho sa javí, ako keby tento záznam bol vypracovaný dodatočne. Zároveň z tohto záznamu vôbec nie je zrejmé, v akom rozsahu boli s účastníkmi konania prerokované zmeny zákazov oproti podnetu Štátnej ochrany prírody zo dňa 26.10.2018 a čoho konkrétne sa tie zmeny dotýkajú, z akých dôvodov boli navrhované zmeny a ani znenia nesúhlasných a protichodných stanovísk a vyjadrení, preto nebolo možné ani preskúmať obe rozhodnutia z hľadiska, či a akým spôsobom sa s nimi vysporiadali správne orgány. Konštatovanie o prednesení nesúhlasných a protichodných stanovísk zo strany účastníkov konania je uvedená v odôvodnení oboch rozhodnutí v rámci popisu priebehu konania, avšak rozporne s týmto je zároveň v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (strana 7) uvedené, že : „ pri ústnom prejednaní dňa 19.12.2018 bola zmena návrhu (okolností, ktoré viedli k napadnutým zmenám oproti upozorneniu a zmene postoja k nim) prezentovaná a vysvetlená zástupcami odbornej organizácie, pričom k nej na ústnom rokovaní nebol uplatnený odmietavý a argumentmi odôvodnený postoj zo strany odvolateľa.“ V spise sa nachádzajú listiny, avšak nie je zrejmé, kto ich do konania predložil (listiny uvedené v bode 16 odôvodnenia tohto rozsudku) a ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani z rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť, ako sa s nimi vysporiadali správne orgány a či slúžili ako podklad pre správnu úvahu a následne rozhodnutie vo veci. Súd dáva do pozornosti aj to, že nie je zrejmé, aké podklady pre vydanie rozhodnutia zaslal správny orgán prvého stupňa účastníkom konania spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nim zo dňa 08.04.2019, nakoľko to zo spisu vôbec nevyplýva a aj z tohto dôvodu taktiež nemožno posúdiť napadnuté rozhodnutie tak správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia (strana 5 tretí odsek) uvádza, že : „ Závery z opakovaných prejednaní časového a územného vymedzenia základných opatrení boli zhrnuté v zázname o priebehu vedeného konania ako podklad pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci“, avšak z administratívneho spisu nie je zrejmé, na základe čoho bol vypracovaný záznam zo dňa 15.04.2019 a z akých dôvodov sú v ňom navrhované opatrenia pozmenené oproti opatreniam navrhovaným na ústnom pojednávaní dňa 18.12.2018. S poukazom na vyššie uvedené správne teda namieta žalobca tak v jednotlivých vyjadreniach v priebehu konania (vyjadrenie zo dňa 30.04.2019 ako aj vyjadrenie zo dňa 30.01.2019) a taktiež aj v odvolaní zo dňa 14.06.2019 a zároveň aj v žalobe, že nie je zrejmé, z akých dôvodov bol celoročný zákaz ťažieb uvedený v upozornení zmenený a v konkrétnych časových obdobiach bolo povolené vykonávanie náhodnej ťažby, vykonávanie prerezávky, aplikácia chemických látok a sprístupňovanie porastov. Súd má za to, že tak správny orgán prvého stupňa ani žalovaný sa dostatočne nevysporiadali vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s námietkami žalobcu v priebehu konania ani s jeho námietkami uvedenými v odvolaní. Súd poukazuje na to, že tak administratívny spis neobsahuje žiadne také podklady, z ktorých by bolo možné zistiť ako správnou úvahou sa riadil správny orgán, keď zmenil zákazy uvedené v upozornení a v rozhodnutí určil opatrenia menej prísnejšie ako v upozornení a to aj napriek námietkam účastníkov konania, ktoré odzneli na ústnom prejednaní veci dňa 19.12.2019 - správne má byť zrejme dňa 19.12.2018. Z predloženého administratívneho spisu nie je možné vôbec dospieť k záveru, z akých dôvodov a na základe čoho pristúpil správny orgán prvého stupňa k takýmto zákazom s výnimkami aké sú uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keď v samotnom podnete Štátnej ochrany prírody je uvedené že : „... následkom či už plánovanej alebo náhodnej ťažby je degradácia alebo úplná strata biotopu, a preto je potrebné obe druhy ťažby ako aj sprístupňovanie porastov zakázať“ a aj z tohto dôvodu nie je zrejmé, prečo nakoniec pristúpil správny orgán k reštrikcii pôvodne navrhovaného zákazu ťažby a vôbec z oboch rozhodnutí nie je zrejmé, či vzhľadom k tomu, že ide o chránené vtáčie územie kde je prednejší záujem na ochrane biotopu a chráneného druhu hlucháňa hôrneho, bude mať povolená náhodná ťažba a aplikácia chemických látok vplyv na chránený biotop hlucháňa hôrneho. Súd dáva do pozornosti to, že zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. je osobitným zákonom vo vzťahu k zákonu o lesoch č.326/2005 Z. z., v zmysle ktorého aj bol vyhotovený plán hospodárenia lesa vzťahujúci sa na lesný porast v katastrálnom území Š. a I. do doby platnosti ktorého boli určené rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zákazy a obmedzenia, preto bol správny orgán za účelom ochrany hlucháňa hôrneho ako ohrozeného druhu oprávnený v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnený určiť po predchádzajúcom upozornení zákazy a obmedzenia v záujme ochrany ohrozeného druhu, nakoľko v tomto prípade je daná prednosť záujmu na zachovaní daného chráneného vtáčieho územia celoeurópskeho významu pred obhospodarovaním lesov. Súd má zároveň za to, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný opomenuli v rámci správnej úvahy pri rozhodovaní vziať do úvahy Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 - 2022, v ktorom je výslovne uvedené, že lesohospodárska činnosť je hlavnou príčinou poklesu hlucháňových populácií a spôsobuje degradáciu vhodných biotopov a teda ani nezohľadnili prednosť záujmu na zachovaní ohrozeného druhu pred lesohospodárskou činnosťou. 67. Z odôvodnení oboch rozhodnutí - tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu je zrejmé, že sa správne orgány nedostatočne vysporiadali aj s návrhom žalobcu predneseným v priebehu konania na udelenie odborného stanoviska podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny a na udelenie výnimky z podmienok podľa § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny. Jediným argumentom tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného bolo to, že vydanie stanoviska podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny v tomto konaní nemá opodstatnenie, čo ešte doplnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí keď uviedol, že toto odborné stanovisko ani výnimka z podmienok ochrany podľa § 35 neboli predbežnou otázkou pre vedené konanie, ale sú nástrojom pre zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny v iných konaniach. Takéto odôvodnenie nie je dostačujúce a to s poukazom na to, že sa v tomto jedná o chránené vtáčie územie (viď bod 64. odôvodnenia tohto rozsudku), ktoré patrí do sústavy NATURA 2000 (§ 28 zákona o ochrane prírody a krajiny), s poukazom na Program záchrany hlucháňa, kde je uvedené že lesohospodárska činnosť je hlavnou príčinou poklesu hlucháňových populácií a spôsobuje degradáciu vhodných biotopov a v zmysle ust. § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. Keďže zákon o ochrane prírody a krajiny je špecifickým vo vzťahu k zákonu o lesoch a katastrálne územie I. a Š. patria do chráneného vtáčieho územia Z. vrchy, ktoré sú významným biotopom hlucháňa hôrneho, bolo povinnosťou správnych orgánov zaoberať sa tým, či povolenie náhodných ťažieb ako aj aplikácia chemických látok a taktiež aj sprístupňovanie porastov približovacími cestami, ktoré činnosti priamo nesúvisia so starostlivosťou o územie sústavy chránených území v tomto prípade lesov na uvedených katastrálnych územiach bude mať vplyv na predmetné územie a aká áno aký a postupovať podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, čo správne aj namietal žalobca. Je preto nesprávny výklad správneho orgánu prvého stupňa aj odvolacieho orgánu, že postup podľa § 28 nemá v tomto konaní opodstatnenie a že odborné stanovisko podľa § 28 sú nástrojom pre zabezpečenie ochrany prírody a krajiny v iných konaniach. Významným podľa súdu je to, či činnosť ktorá ostala povolená ako výnimka z predtým udeleného zákazu má, alebo je tu možnosť mať potenciál ovplyvniť chránené územie, čo však vôbec správny orgán v tomto prípade neodôvodnil. Sú ešte poukazuje aj na to, že aj keď zákon hovorí o pláne alebo projekte v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ však pre účely naplnenia cieľov smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení treba poukázať na skutočnosť, že uvedené definície nemožno považovať za plne vyčerpávajúce. Zjednocujúcim znakom je predpoklad možného vplyvu plánu alebo projektu na konkrétny predmet ochrany a integritu územia sústavy chránených území. V tomto prípade ide o územie patriace do územia sústavy európskych chránených území (§ 28 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny) a starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených území sa zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny. Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených území, nie je výsledkom ad hoc posúdenia potreby ochrany tohto územia a jej nástrojov, ale vyplýva z dokumentov starostlivosti. V prípade, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. Ak správny orgán prvého stupňa povolil takúto činnosť, tak mali uviesť, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. Správne teda namietal žalobca aj to, že ak povolil takúto činnosť, mal upozorniť dotknuté orgány na potrebu zaobstarať si vyjadrenie a zároveň aj povolenie z výnimky podľa § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny. Z tohto dôvodu má sú za to, že rozhodnutia spočívajú aj na nedostatočnom právnom posúdení a v súvislosti s týmto aj na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. 68. Nakoľko v konaní tak prvostupňovom ako aj odvolacom neboli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, dostatočným spôsobom neboli vyhodnotené všetky stanoviská a námietky a vyjadrenia, orgán verejnej správy prvého stupňa nijakým spôsobom nezdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ako sa vyrovnal s vyjadreniami účastníkov, ako posúdil záujem na ochrane kritériových druhov území NATURA 2000 mal súd vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP - pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP - pre nesprávne právne posúdenie a taktiež aj podľa § 191 ods. 1 písmeno e) SSP - pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. 69. Správny súd poukazuje zároveň na to, že v zmysle ust. § 191 ods. 6 prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 70. Úlohou žalovaného tak bude po vrátení veci riadiť sa vyššie uvedeným názorom Krajského súdu v Košiciach a v jeho intenciách opätovne v súlade so správnym poriadkom nariadiť ústne prejednanie veci, vyhotoviť zápisnicu z ústneho prejednania veci podľa § 22 správneho poriadku tak, aby z nej bolo zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako presne konanie prebiehalo, aké konkrétne návrhy a námietky boli podané, čo bolo v priebehu ústneho prejednania veci predložené a aké opatrenia sa prijali a následne v rozhodnutí sa riadne vysporiadať s tým, na základe akého podnetu bolo konanie začaté (či z podnetu žalobcu doručenému prvostupňovému orgánu dňa 07.06.2017 alebo z podnetu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy národného parku Slovenský raj, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 31.10.2018) vysporiadať sa so všetkými námietkami a návrhmi účastníkov konania, rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby obsahovalo náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia). Taktiež bude úlohou správneho orgánu vysporiadať sa dostatočne s návrhom žalobcu na udelenie odborného stanoviska podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny a na udelenie výnimky podľa § 25 o ochrane prírody a krajiny vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu a svoj postoj k tomuto návrhu taktiež zahrnúť do odôvodnenia svojho rozhodnutia a tento riadne odôvodniť. 71. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 72. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania . 73. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 74. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).