Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/109/2013 7013200686 21. 05. 2015 JUDr. Milan Konček ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu C.. R. Y., X. S. XX, T., práv. zast. JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka, Za amfiteátrom 10, Košice proti žalovanému Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18.03.2013 č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 takto rozhodol: Žalobu
z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu - Personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. č. XXX zo dňa 28.07.2011, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa ustanovil žalobcu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. do funkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru T. - X., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v T., služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, a toto rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 25.03.2013. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že činnosti uvádzané žalobcom v jeho odvolaní nie sú činnosťami nad rámec služobných povinností, a teda nezakladajú, v zmysle všeobecných zásad priznávania osobného príplatku uvedených v prílohe nariadenia ministra vnútra, dôvod na priznanie osobného príplatku. Tvrdenia žalobcu, že svoje služobné povinnosti vždy riadne plnil však nevyplývajú zo služobného hodnotenia. Práve časť služobného hodnotenia, kde sa posudzuje výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, je vzhľadom na znenie všeobecných zásad priznávania osobného príplatku rozhodujúcou. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie služobného hodnotenia, s ktorým bol odvolateľ - žalobca riadne oboznámený a nepodal proti nemu odvolanie, čím vyjadril s týmto súhlas. Žalobca navrhol pri posudzovaní jeho odbornej stránky vychádzať aj z prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a z prehľadu o výške jeho osobného príplatku od prijatia do polície, pričom poukazuje na jeho sústavný rast, avšak v osobnom spise žalobcu sa za obdobie od jeho zaradenia na útvare inšpekčnej služby neuvádza žiadny záznam. Pred týmto obdobím je posledným záznamom záznam o uložení disciplinárneho opatrenia nasledovaný záznamom o udelení odmeny. Ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa, napr. jeho vysokoškolského vzdelania, športových aktivít, predchádzajúci výkon vyšších funkcií a pod. možno
vo vzťahu k predmetu tohto konania považovať za neopodstatnené. Ak žalobca uvádza, že samotné porovnanie popisu služobnej činnosti z pôvodnej funkcie s popisom činnosti novej funkcie nemôže byť rozhodujúce pre priznanie osobného príplatku, je toto jeho tvrdenie neopodstatnené, nakoľko nemožno brať v úvahu hodnotenie, ktoré v čase ustanovenia odvolateľa - žalobcu do funkcie nebolo známe. K námietke odvolateľa, že nepriznaním osobného príplatku bolo zasiahnuté do jeho základného práva policajta na služobný plat a platový postup treba uviesť, že podľa platnej právnej úpravy je osobný príplatok nenárokovou, tzv. pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta. Okrem toho bolo zistené, že Okresné riaditeľstvo PZ v T. v čase rozhodovania o ustanovení odvolateľa do funkcie nemalo finančné prostriedky na osobné príplatky policajtov, čo bolo potvrdené aj oddelením miezd a platov Q. G. T. Ministerstva vnútra SR. Preto aj z tohto dôvodu nebol žalobcovi osobný príplatok priznaný. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 24.05.2015 v zákonnej dvojmesačnej lehote na súd žalobu a v nej navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol o nepriznaní osobného príplatku žalobcovi na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý nezistil skutkový stav veci, jeho zistenia sú v rozpore s obsahom spisov, s dôvodmi uvádzanými žalobcom sa nevysporiadal dostatočne a po doplnení konania neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia a prípadne doplniť návrhy na dokazovanie, čím odňal žalobcovi právo na konanie. Predmetom preskúmavania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo nepriznanie osobného príplatku z dôvodu, že množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť nemôže správny orgán hodnotiť pri ustanovení žalobcu do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu (tento postup vytkol žalovanému Najvyšší súd SR ako nezákonný). Žalovaný následne vydal v odvolacom konaní rozhodnutie, ktoré oprel o úplne nový dôvod, a to údajný nedostatok finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov s poukazom na čl. 6 ods. 7 Nariadenia MV SR č. 17/2008. Táto skutočnosť nebola predmetom odvolacieho konania, odvolací orgán sa preto nemohol touto otázkou zaoberať. Rozšírením predmetu preskúmavania a zmenou dôvodu rozhodnutia o osobnom príplatku žalovaný odňal žalobcovi možnosť podať riadny opravný prostriedok a rozhodnutie žalovaného je tak nezákonné pre vady konania. Žalovaný pred vydaním nového rozhodnutia neoboznámil žalobcu s tým, že doplnil konanie o stanovisko oddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR, na základe ktorého rozhodol o nepriznaní osobného príplatku. Bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu a umožniť mu navrhnúť doplnenie dokazovania. Tým, že žalovaný neumožnil žalobcovi realizovať jeho procesné práva, odňal mu možnosť konať pred správnym orgánom. Okrem toho z hore uvedeného stanoviska oddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR nevyplýva zistenie správneho orgánu o nedostatku peňažných prostriedkov v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. Podľa vedomostí žalobcu bol v septembri 2011 na účte Krajského riaditeľstva PZ prebytok finančných prostriedkov vo výške približne 4 000,- eur, ktoré boli presúvané na iné podpoložky tak, aby bol dodržaný rozpočet mzdových prostriedkov. Pokyn Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach o neprijímaní opatrení s dopadom na čerpanie platových prostriedkov v roku 2011 a nasledujúcich rokoch nebol uplatňovaný voči všetkým policajtom rovnako, čím došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch v neprospech žalobcu, pričom žalobca aj napriek tomu, že mal o týchto skutočnostiach vedomosť, nemohol na ne v správnom konaní poukázať z dôvodu odňatia jeho procesných práv. Okrem toho nepriznanie osobného príplatku z dôvodu údajného nedostatku voľných peňažných prostriedkov nebolo prerokované s príslušným odborovým orgánom. V zázname prvostupňového správneho orgánu obsahujúceho stanovisko odborového zväzu - súhlasím, sa ako dôvod nepriznania osobného príplatku uvádza, že kritériá podľa ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta do funkcie, ale až po určitom čase jeho výkonu. Podporne popri dôvode nedostatku peňažných prostriedkov žalovaný svoje rozhodnutie oprel aj nedostatočnú úroveň plnenia služobných úloh žalobcom, pričom toto svoje zistenie oprel o jedinú časť služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 24.09.2008 svedčiacu v jeho neprospech. K tejto časti služobného hodnotenia sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 25.01.2013, kde okrem poukázania na svoju vysokú odbornosť, angažovanosť atď., a navrhol, aby sa žalovaný oboznámil s celým obsahom tohto služobného hodnotenia, kde sa vyzdvihujú najmä jeho znalosti právnych predpisov a schopnosti vykonávať samostatné odborné činnosti a navrhol aj vykonanie ďalších dôkazov vyžiadaním priebežných hodnotení za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011 a za obdobie od 01.04.2011 do 30.06.2011, ako aj prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a prehľadu o výške osobného príplatku od jeho prijatia do polície až do času vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca dosahoval vynikajúce
pracovné výsledky a opakovane mu boli udeľované disciplinárne odmeny a zvyšovaná výška osobného príplatku bez akéhokoľvek zníženia. Žalovaný tak v rozpore s názorom NS SR a v rozpore s ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe pri rozhodovaní o osobnom príplatku žalobcu nezohľadnil odbornú stránku jeho práce policajta, osobné schopnosti, ako aj doterajšie výsledky jeho práce. Osobný príplatok je jednou zo zložiek služobného príjmu policajta a jeho priznanie, ako aj odňatie sa musí riadiť všeobecnými zásadami a nemôže byť založené na ľubovôli služobného úradu. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2013 uvádza, že druhostupňový orgán sa v rámci odvolacieho konania v súlade so závermi NS SR zameral okrem posúdenia oblasti plnenia služobných úloh v zmysle § 91 ods. 2 aj na oblasť posúdenia finančných možností realizovať priznanie osobného príplatku odvolateľovi a bolo zistené, že OR PZ v T. v čase rozhodovania o ustanovení odvolateľa do funkcie nemalo voľné finančné prostriedky na osobné príplatky policajtov, čo bolo potvrdené aj stanoviskom oddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že sa oprel o úplne nový dôvod, nakoľko sa v tomto prípade jednalo len o rozšírenie nosnej argumentácie pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia. Bolo povinnosťou žalovaného zistiť všetky relevantné skutočnosti ovplyvňujúce otázku priznania, resp. nepriznania osobného príplatku žalobcovi. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že mu nebolo umožnené navrhnúť doplnenie dokazovania v predmetnom konaní, nakoľko podľa § 238 ods. 3 zákona umožnil žalobcovi navrhnúť dôkazy, ktoré by chcel v rámci ďalšieho konania uplatniť. Zákonom č. 201/2004 Z.z. boli ustanovenia o konaní doplnené v potrebnom rozsahu a v nadväznosti na to bolo zo zákona o štátnej službe vypustené ustanovenie o subsidiarite správneho poriadku. Žalovaný sa pri rozhodovacej činnosti dôsledne riadil vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o štátnej službe a závermi NS SR. Žalovaný nevie akým spôsobom žalobca získal informácie o prebytku finančných prostriedkoch na účte KR PZ, avšak tieto považuje za nepravdivé, a preto aj za nepoužiteľné v tomto konaní, pričom opätovne poukazuje na stanovisko oddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR. Rozpočet finančných prostriedkov na platy policajtov bol v roku 2011 nepostačujúci, preto bolo nutné prijímať úsporné opatrenia v priebehu celého roka tak, aby pokryli predovšetkým základné zložky platu. Žalovaný poukazuje na časť odôvodnenia rozsudku NS SR, v ktorej sa hovorí, že pokiaľ zákonodarca nepodmienil v zákonnej úprave týkajúcej sa povinnosti prerokovania veci služobného pomeru policajta vopred s príslušným odborovým orgánom v právnej norme § 225 ods. 1, 2 uvedeného zákona následkom nezákonnosti, tak prerokovanie nemá za následok nezákonnosť právneho úkonu. Napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vrátane vykonaného dokazovania, bolo vydané s vedomím a súhlasným stanoviskom odborového orgánu, čo potvrdzuje aj Zápisnica z rokovania senátu poradnej komisie č. T.-T.-E.-XX-XXX/XXXX zo dňa 13.03.2013, a preto je aj žalobcom namietaná nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu neprerokovania nepriznania osobného príplatku z nového dôvodu s odborovým orgánom neopodstatnená. Úroveň plnenia služobných úloh žalobcom nie je podporným dôvodom nepriznania osobného príplatku, ako to tvrdí žalobca, ale ťažiskovým dôvodom, ktorý žalovaný jasne vyjadril v závere napadnutého rozhodnutia. Služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 24.09.2008, k obsahu ktorého sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.01.2013, je vykonateľné, a teda akékoľvek námietky k jeho zneniu sú v súčasnej dobe irelevantné, a preto ak mal žalobca k obsahu tohto hodnotenia určité pripomienky, mal postupovať v zmysle § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe alebo mal využiť inštitút odvolania podľa § 242 ods. 2 zákona o štítnej službe. Žalobca však toto služobné hodnotenie podpísal a tým s jeho obsahom vyjadril súhlas. Schopnosti, ktoré sa podľa žalobcu vyzdvihujú v rámci jeho posledného služobného hodnotenia sú zväčša obsiahnuté v popise služobnej činnosti policajta pre funkciu, ktorú v čase hodnotenia žalobca zastával. Žalovaný je presvedčený, že sa v rámci ďalšieho konania vysporiadal so všetkými skutočnosťami a riadne vyhodnotil všetky dôkazy a preto navrhuje žalobu zamietnuť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, konajúc v neprítomnosti žalovaného a právnej zástupkyne žalobcu so súhlasom žalobcu, po vypočutí žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa ust. § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ust. § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval Jednou z dôležitých okolností, ktoré podstatným spôsobom usmerňujú ustálenie skutkového stavu tak, aby ohľadne jeho správnosti nebolo pochýb, je aj účastníkovi správneho konania - policajtovi daná možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobcovi bola táto možnosť daná dňa 21.01.2013, kedy mu bola doručená žiadosť, aby sa k veci vyjadril. Dňa 31.01.2013 predložil žalobca svoj návrh na vykonanie dokazovania ako odpoveď na žiadosť, kde okrem navrhnutých dôkazov uviedol viaceré argumenty na svoju obhajobu. Úlohou správneho orgánu bolo sa s týmito skutočnosťami vysporiadať. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán to urobil dostatočne. Odôvodnenie žalovaného rozhodnutia obsahuje úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktorými sa vyrovnával s návrhmi a námietkami žalobcu, ako aj s jeho vyjadreniami a postupoval v súlade s ust. § 91 ods. 2 zákona a v súlade s Nariadením ministra vnútra SR č. 17/2008 v znení neskorších predpisov o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej povinnosti príslušníkov PZ, v dôsledku čoho postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.11.2012 sp.zn. 4Sžo 47/2012. Pokiaľ žalobca opakovane namietal, že žalovaný neprerokoval príplatok s príslušným odborovým orgánom, tak túto námietku vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v skoršom rozsudku s tým záverom, že ju považoval za nedôvodnú, preto súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musel považovať túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný chýbajúci výrok týkajúci sa osobného príplatku, tak aj túto námietku žalobcu vyriešil právnym názorom jednoznačne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27.11.2012 sp.zn. 4Sžo 47/2012 (str. 16 posledný odsek cit. rozsudku). Preto súd, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musel považovať túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd totiž pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Súd zastáva názor, vychádzajúc pritom z pripojeného spisového materiálu, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal a ktoré by mohli spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav do takej miery, že by bol daný dôvod na postup súdu podľa § 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.. Žalobca na žiaden z vykonaných dôkazov nereagoval tak, že by spochybnil, či už jeho dôveryhodnosť, alebo jeho výpovednú hodnotu. Preto súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru totožnému so závermi žalovaného správneho orgánu, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal.
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.