{"guid": "a027a1fb-a5a7-40fe-8559-38bc2f43f4ca:978ff2af-7ccb-4257-8296-62e91ec6b944", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1", "spisova_znacka": "KE-6S/109/2013", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/109/2013 z 21. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. mája 2015, sp. zn. KE-6S/109/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1", "identifikacne_cislo": "7013200686", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2015-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/978ff2af-7ccb-4257-8296-62e91ec6b944", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/109/2013\n7013200686\n21. 05. 2015\nJUDr. Milan Konček\nECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu\nJUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v právnej veci žalobcu C.. R. Y., X. S. XX, T.,\npráv. zast. JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka, Za amfiteátrom 10, Košice proti žalovanému\nKrajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu\nžalovaného zo dňa 18.03.2013 č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 takto\nrozhodol:\nŽalobu\n\nz a m i e t a.\n\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nŽalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 243 ods.\n3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu - Personálnemu rozkazu\nriaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. č. XXX zo dňa 28.07.2011, ktorým tento\nako správny orgán prvého stupňa ustanovil žalobcu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. do\nfunkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru T. - X., odboru\nporiadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v T., služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru v Košiciach, a toto rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa\n25.03.2013.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že činnosti uvádzané žalobcom v jeho odvolaní nie\nsú činnosťami nad rámec služobných povinností, a teda nezakladajú, v zmysle všeobecných zásad\npriznávania osobného príplatku uvedených v prílohe nariadenia ministra vnútra, dôvod na priznanie\nosobného príplatku. Tvrdenia žalobcu, že svoje služobné povinnosti vždy riadne plnil však nevyplývajú\nzo služobného hodnotenia. Práve časť služobného hodnotenia, kde sa posudzuje výkon štátnej\nslužby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, je vzhľadom na znenie všeobecných\nzásad priznávania osobného príplatku rozhodujúcou. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie\nslužobného hodnotenia, s ktorým bol odvolateľ - žalobca riadne oboznámený a nepodal proti\nnemu odvolanie, čím vyjadril s týmto súhlas. Žalobca navrhol pri posudzovaní jeho odbornej stránky\nvychádzať aj z prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a z prehľadu o\nvýške jeho osobného príplatku od prijatia do polície, pričom poukazuje na jeho sústavný rast, avšak v\nosobnom spise žalobcu sa za obdobie od jeho zaradenia na útvare inšpekčnej služby neuvádza žiadny\nzáznam. Pred týmto obdobím je posledným záznamom záznam o uložení disciplinárneho opatrenia\nnasledovaný záznamom o udelení odmeny. Ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti týkajúce sa, napr.\njeho vysokoškolského vzdelania, športových aktivít, predchádzajúci výkon vyšších funkcií a pod. možno\n\nvo vzťahu k predmetu tohto konania považovať za neopodstatnené. Ak žalobca uvádza, že samotné\nporovnanie popisu služobnej činnosti z pôvodnej funkcie s popisom činnosti novej funkcie nemôže byť\nrozhodujúce pre priznanie osobného príplatku, je toto jeho tvrdenie neopodstatnené, nakoľko nemožno\nbrať v úvahu hodnotenie, ktoré v čase ustanovenia odvolateľa - žalobcu do funkcie nebolo známe. K\nnámietke odvolateľa, že nepriznaním osobného príplatku bolo zasiahnuté do jeho základného práva\npolicajta na služobný plat a platový postup treba uviesť, že podľa platnej právnej úpravy je osobný\npríplatok nenárokovou, tzv. pohyblivou zložkou služobného príjmu policajta. Okrem toho bolo zistené, že\nOkresné riaditeľstvo PZ v T. v čase rozhodovania o ustanovení odvolateľa do funkcie nemalo finančné\nprostriedky na osobné príplatky policajtov, čo bolo potvrdené aj oddelením miezd a platov Q. G. T.\nMinisterstva vnútra SR. Preto aj z tohto dôvodu nebol žalobcovi osobný príplatok priznaný.\nProti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 24.05.2015 v zákonnej dvojmesačnej lehote na súd\nžalobu a v nej navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zrušil\naj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol,\nže prvostupňový správny orgán rozhodol o nepriznaní osobného príplatku žalobcovi na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný ako odvolací\nsprávny orgán, ktorý nezistil skutkový stav veci, jeho zistenia sú v rozpore s obsahom spisov, s dôvodmi\nuvádzanými žalobcom sa nevysporiadal dostatočne a po doplnení konania neumožnil žalobcovi vyjadriť\nsa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia a prípadne doplniť návrhy na dokazovanie, čím\nodňal žalobcovi právo na konanie. Predmetom preskúmavania rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu bolo nepriznanie osobného príplatku z dôvodu, že množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh,\nich zložitosť a náročnosť nemôže správny orgán hodnotiť pri ustanovení žalobcu do funkcie, ale\naž po určitom čase jej výkonu (tento postup vytkol žalovanému Najvyšší súd SR ako nezákonný).\nŽalovaný následne vydal v odvolacom konaní rozhodnutie, ktoré oprel o úplne nový dôvod, a to\núdajný nedostatok finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov s poukazom na čl. 6 ods.\n7 Nariadenia MV SR č. 17/2008. Táto skutočnosť nebola predmetom odvolacieho konania, odvolací\norgán sa preto nemohol touto otázkou zaoberať. Rozšírením predmetu preskúmavania a zmenou\ndôvodu rozhodnutia o osobnom príplatku žalovaný odňal žalobcovi možnosť podať riadny opravný\nprostriedok a rozhodnutie žalovaného je tak nezákonné pre vady konania. Žalovaný pred vydaním\nnového rozhodnutia neoboznámil žalobcu s tým, že doplnil konanie o stanovisko oddelenia miezd\na platov Q. G. T. MV SR, na základe ktorého rozhodol o nepriznaní osobného príplatku. Bolo\npovinnosťou žalovaného poskytnúť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu a umožniť mu\nnavrhnúť doplnenie dokazovania. Tým, že žalovaný neumožnil žalobcovi realizovať jeho procesné\npráva, odňal mu možnosť konať pred správnym orgánom. Okrem toho z hore uvedeného stanoviska\noddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR nevyplýva zistenie správneho orgánu o nedostatku peňažných\nprostriedkov v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. Podľa vedomostí žalobcu bol v\nseptembri 2011 na účte Krajského riaditeľstva PZ prebytok finančných prostriedkov vo výške približne 4\n000,- eur, ktoré boli presúvané na iné podpoložky tak, aby bol dodržaný rozpočet mzdových prostriedkov.\nPokyn Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach o neprijímaní opatrení s dopadom na čerpanie platových\nprostriedkov v roku 2011 a nasledujúcich rokoch nebol uplatňovaný voči všetkým policajtom rovnako,\nčím došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch v neprospech\nžalobcu, pričom žalobca aj napriek tomu, že mal o týchto skutočnostiach vedomosť, nemohol na\nne v správnom konaní poukázať z dôvodu odňatia jeho procesných práv. Okrem toho nepriznanie\nosobného príplatku z dôvodu údajného nedostatku voľných peňažných prostriedkov nebolo prerokované\ns príslušným odborovým orgánom. V zázname prvostupňového správneho orgánu obsahujúceho\nstanovisko odborového zväzu - súhlasím, sa ako dôvod nepriznania osobného príplatku uvádza, že\nkritériá podľa ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta\ndo funkcie, ale až po určitom čase jeho výkonu. Podporne popri dôvode nedostatku peňažných\nprostriedkov žalovaný svoje rozhodnutie oprel aj nedostatočnú úroveň plnenia služobných úloh\nžalobcom, pričom toto svoje zistenie oprel o jedinú časť služobného hodnotenia žalobcu zo dňa\n24.09.2008 svedčiacu v jeho neprospech. K tejto časti služobného hodnotenia sa žalobca vyjadril\npodaním zo dňa 25.01.2013, kde okrem poukázania na svoju vysokú odbornosť, angažovanosť atď., a\nnavrhol, aby sa žalovaný oboznámil s celým obsahom tohto služobného hodnotenia, kde sa vyzdvihujú\nnajmä jeho znalosti právnych predpisov a schopnosti vykonávať samostatné odborné činnosti a navrhol\naj vykonanie ďalších dôkazov vyžiadaním priebežných hodnotení za obdobie od 01.01.2011 do\n31.03.2011 a za obdobie od 01.04.2011 do 30.06.2011, ako aj prehľadu o disciplinárnych odmenách a\ndisciplinárnych opatreniach a prehľadu o výške osobného príplatku od jeho prijatia do polície až do času\nvydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca dosahoval vynikajúce\n\npracovné výsledky a opakovane mu boli udeľované disciplinárne odmeny a zvyšovaná výška osobného\npríplatku bez akéhokoľvek zníženia. Žalovaný tak v rozpore s názorom NS SR a v rozpore s ust. § 91\nods. 2 zákona o štátnej službe pri rozhodovaní o osobnom príplatku žalobcu nezohľadnil odbornú stránku\njeho práce policajta, osobné schopnosti, ako aj doterajšie výsledky jeho práce. Osobný príplatok je\njednou zo zložiek služobného príjmu policajta a jeho priznanie, ako aj odňatie sa musí riadiť všeobecnými\nzásadami a nemôže byť založené na ľubovôli služobného úradu.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2013 uvádza, že druhostupňový orgán sa v rámci\nodvolacieho konania v súlade so závermi NS SR zameral okrem posúdenia oblasti plnenia služobných\núloh v zmysle § 91 ods. 2 aj na oblasť posúdenia finančných možností realizovať priznanie osobného\npríplatku odvolateľovi a bolo zistené, že OR PZ v T. v čase rozhodovania o ustanovení odvolateľa\ndo funkcie nemalo voľné finančné prostriedky na osobné príplatky policajtov, čo bolo potvrdené aj\nstanoviskom oddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom\nžalobcu, že sa oprel o úplne nový dôvod, nakoľko sa v tomto prípade jednalo len o rozšírenie\nnosnej argumentácie pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia. Bolo povinnosťou žalovaného zistiť všetky\nrelevantné skutočnosti ovplyvňujúce otázku priznania, resp. nepriznania osobného príplatku žalobcovi.\nŽalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že mu nebolo umožnené navrhnúť doplnenie dokazovania\nv predmetnom konaní, nakoľko podľa § 238 ods. 3 zákona umožnil žalobcovi navrhnúť dôkazy, ktoré\nby chcel v rámci ďalšieho konania uplatniť. Zákonom č. 201/2004 Z.z. boli ustanovenia o konaní\ndoplnené v potrebnom rozsahu a v nadväznosti na to bolo zo zákona o štátnej službe vypustené\nustanovenie o subsidiarite správneho poriadku. Žalovaný sa pri rozhodovacej činnosti dôsledne riadil\nvyššie uvedenými ustanoveniami zákona o štátnej službe a závermi NS SR. Žalovaný nevie akým\nspôsobom žalobca získal informácie o prebytku finančných prostriedkoch na účte KR PZ, avšak tieto\npovažuje za nepravdivé, a preto aj za nepoužiteľné v tomto konaní, pričom opätovne poukazuje na\nstanovisko oddelenia miezd a platov Q. G. T. MV SR. Rozpočet finančných prostriedkov na platy\npolicajtov bol v roku 2011 nepostačujúci, preto bolo nutné prijímať úsporné opatrenia v priebehu celého\nroka tak, aby pokryli predovšetkým základné zložky platu. Žalovaný poukazuje na časť odôvodnenia\nrozsudku NS SR, v ktorej sa hovorí, že pokiaľ zákonodarca nepodmienil v zákonnej úprave týkajúcej\nsa povinnosti prerokovania veci služobného pomeru policajta vopred s príslušným odborovým orgánom\nv právnej norme § 225 ods. 1, 2 uvedeného zákona následkom nezákonnosti, tak prerokovanie\nnemá za následok nezákonnosť právneho úkonu. Napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vrátane\nvykonaného dokazovania, bolo vydané s vedomím a súhlasným stanoviskom odborového orgánu,\nčo potvrdzuje aj Zápisnica z rokovania senátu poradnej komisie č. T.-T.-E.-XX-XXX/XXXX zo dňa\n13.03.2013, a preto je aj žalobcom namietaná nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu neprerokovania\nnepriznania osobného príplatku z nového dôvodu s odborovým orgánom neopodstatnená. Úroveň\nplnenia služobných úloh žalobcom nie je podporným dôvodom nepriznania osobného príplatku, ako to\ntvrdí žalobca, ale ťažiskovým dôvodom, ktorý žalovaný jasne vyjadril v závere napadnutého rozhodnutia.\nSlužobné hodnotenie žalobcu zo dňa 24.09.2008, k obsahu ktorého sa vyjadril žalobca podaním zo dňa\n25.01.2013, je vykonateľné, a teda akékoľvek námietky k jeho zneniu sú v súčasnej dobe irelevantné, a\npreto ak mal žalobca k obsahu tohto hodnotenia určité pripomienky, mal postupovať v zmysle § 28 ods.\n3 zákona o štátnej službe alebo mal využiť inštitút odvolania podľa § 242 ods. 2 zákona o štítnej službe.\nŽalobca však toto služobné hodnotenie podpísal a tým s jeho obsahom vyjadril súhlas. Schopnosti, ktoré\nsa podľa žalobcu vyzdvihujú v rámci jeho posledného služobného hodnotenia sú zväčša obsiahnuté v\npopise služobnej činnosti policajta pre funkciu, ktorú v čase hodnotenia žalobca zastával. Žalovaný je\npresvedčený, že sa v rámci ďalšieho konania vysporiadal so všetkými skutočnosťami a riadne vyhodnotil\nvšetky dôkazy a preto navrhuje žalobu zamietnuť.\nSúd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení\nsa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, konajúc v neprítomnosti žalovaného a právnej\nzástupkyne žalobcu so súhlasom žalobcu, po vypočutí žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného, ako aj postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcu\npodľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z ďalej uvedených dôvodov.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj\nďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).\nPodľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nŽaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,\nuvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký\nkonečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).\nPri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto\nhlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPodľa ust. § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s\nprihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať\nosobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.\nPodľa ust. § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia\ntak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie\npotrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez\nohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa ust. § 238 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké\nposudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.\nÚčastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.\nOprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\nPodľa ust. § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\n\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\nV odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe\nrozhodoval\nJednou z dôležitých okolností, ktoré podstatným spôsobom usmerňujú ustálenie skutkového stavu tak,\naby ohľadne jeho správnosti nebolo pochýb, je aj účastníkovi správneho konania - policajtovi daná\nmožnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobcovi bola táto možnosť\ndaná dňa 21.01.2013, kedy mu bola doručená žiadosť, aby sa k veci vyjadril. Dňa 31.01.2013 predložil\nžalobca svoj návrh na vykonanie dokazovania ako odpoveď na žiadosť, kde okrem navrhnutých dôkazov\nuviedol viaceré argumenty na svoju obhajobu. Úlohou správneho orgánu bolo sa s týmito skutočnosťami\nvysporiadať. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán to urobil dostatočne.\nOdôvodnenie žalovaného rozhodnutia obsahuje úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení\ndôkazov, ktorými sa vyrovnával s návrhmi a námietkami žalobcu, ako aj s jeho vyjadreniami a postupoval\nv súlade s ust. § 91 ods. 2 zákona a v súlade s Nariadením ministra vnútra SR č. 17/2008 v znení\nneskorších predpisov o vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad\nzákladný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej povinnosti príslušníkov PZ, v dôsledku čoho\npostupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 27.11.2012 sp.zn. 4Sžo 47/2012.\nPokiaľ žalobca opakovane namietal, že žalovaný neprerokoval príplatok s príslušným odborovým\norgánom, tak túto námietku vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v skoršom rozsudku s tým\nzáverom, že ju považoval za nedôvodnú, preto súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky musel považovať túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\nPokiaľ ide o žalobcom namietaný chýbajúci výrok týkajúci sa osobného príplatku, tak aj túto námietku\nžalobcu vyriešil právnym názorom jednoznačne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z\n27.11.2012 sp.zn. 4Sžo 47/2012 (str. 16 posledný odsek cit. rozsudku). Preto súd, rešpektujúc právny\nnázor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musel považovať túto námietku žalobcu za nedôvodnú.\nSprávny súd totiž pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nveci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nSúd zastáva názor, vychádzajúc pritom z pripojeného spisového materiálu, že námietky žalobcu\nuvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí\ndostatočne podrobne vyporiadal a ktoré by mohli spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav\ndo takej miery, že by bol daný dôvod na postup súdu podľa § 250i ods. 1 veta druhá O.s.p..\nŽalobca na žiaden z vykonaných dôkazov nereagoval tak, že by spochybnil, či už jeho dôveryhodnosť,\nalebo jeho výpovednú hodnotu.\nPreto súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných v správnom konaní dospel k právnemu záveru\ntotožnému so závermi žalovaného správneho orgánu, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol\npodľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p..\nŽalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania v zmysle ust. §\n250k ods. 1 O.s.p. nepriznal.\n\nSenát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).\nSenát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave\nprostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie\nmusí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník\ndostal jeden rovnopis.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "a027a1fb-a5a7-40fe-8559-38bc2f43f4ca:e978466c-c536-47d3-a708-100efe009055", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1", "spisova_znacka": "6S/109/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/109/2013 z 20. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7013200686.1"}]}