Advokáti.Digital
RozsudokSprávny súd v Košiciach20. 9. 2013plný text

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7Sp/37/2013 z 20. 9. 2013

CitáciaRozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. septembra 2013, sp. zn. KE-7Sp/37/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013201120.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach KE-7Sp/37/2013 7013201120 20. 09. 2013 JUDr. Pavol Naď ECLI:SK:KSKE:2013:7013201120.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti: R. P.Á., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX/XX, E., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 852/2013 zo dňa 27.5.2013, takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 852/2013 z 27.5.2013. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len "Katastrálny zákon") návrh na vklad záložného práva podaný dňa 26.4.2013, ktorého prílohou je Záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom R. P., zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody, keď teda dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa (záložcu) zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec už bol v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníčke konania pri uzatváraní úverovej zmluvy pod č. 701500909 dňa 30.5.2012, na zabezpečenie pohľadávky). Vzhľadom na tieto skutočnosti dlžníčka (záložca) nebola schopná a v podstate ani nemala možnosť ovplyvniť výber iného splnomocnenca v danom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle záložcu - dlžníka, ale z vôle záložného veriteľa. Z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe tejto dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva. Skôr naopak, tento mal hájiť práva veriteľa voči záložcovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z toho dôvodu správa katastra považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt, keďže je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, vrátenie istiny 450,- Eur, poplatku v sume 270,- Eur, ako aj príslušenstva a v danom prípade sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa týka nehnuteľnosti v podstate vyššej hodnote než je výška plnenia dlžníka zo Zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech dlžníka do jeho práv a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy. Preto je záložná zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. So zreteľom na uvedené skutočnosti dospel odporca k záveru, že záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom oprel svoj názor aj o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca preskúmavané rozhodnutie zo dňa 27.5.2013 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov, na ktoré poukazuje v odôvodnení. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie, pretože došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie odporcu zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje ani rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Podľa názoru navrhovateľa je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie, pričom správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Konštatoval, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Zároveň Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré správny orgán odkazuje. K údajnému rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi navrhovateľ uviedol, že nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania a taktiež v rozhodnutí chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Zároveň odvolateľ podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je zmluva o úvere, pričom ak správny orgán určil neplatnosť zmluvy o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. V závere konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.8.2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov už uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Na pojednávaní súdu dňa 20.9.2013 nebol prítomný navrhovateľ ani odporca, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnili. Súd preto v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Účastníčka konania Viera Kováčová na pojednávaní súdu uviedla, že nevie o žiadnom záložnom práva, ktoré by bolo súčasťou zmluvných podmienok. Zmluvu o pôžičke nečítala, pretože bola vo veľkom strese.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou R. P. Zmluvu o úvere č. 701500909 dňa 30.5.2012. Zmluvou o úvere sa veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazal poskytnúť dlžníčke R. P. úver v sume 450,- Eur a dlžníčka sa zaviazala tento úver zvýšený o poplatok 270,- Eur, ďalej úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných predpisov splácať v mesačných splátkach. Spolu so Zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj Dohodu o splnomocnení dňa 31.5.2012, kedy bol aj overený jej podpis, ktorou spolnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzavretie Záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou v deň uzavretia Zmluvy o úvere, t. j. 30.5.2012 a zástupcom splnomocnenca v Bratislave dňa 31.5.2012. Dňa 3.4.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 101/2013-PTR medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom - dlžníčkou R. P., zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v katastrálnom území P., a to konkrétne: - byt č. X vo vchode č. XX na prízemí bytového domu so súpisným č. XXX na parcele č. XXXX v podiele 1/16, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku registra CKN, parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX E. v podiele 57/1027 a - byt č. X vo vchode č. XX na prízemí bytového domu so súpisným č. XXX na parcele č. XXXX v podiele 1/16, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku registra CKN parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 441 m2, v podiele 37/1027. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak podmienky na vklad sú splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Platný právny úkon podľa uvedeného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, sloboda vôle vychádza

z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy, ktorú Občiansky zákonník nazýva ako Dohodu o plnomocenstve (§ 23). Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti vkladom v zmysle ust. § 28 a nasl. Katastrálneho zákona je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v citovanom ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia), je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou R. P. ako splnomocniteľom podpísanou dňa 30.5.2012, t. j. v deň, kedy bola uzavretá aj Zmluva o úvere a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorú podpísal zástupca združenia dňa 31.5.2012, nie je platne uzavretá. Totiž Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohla túto Dohodu buď podpísať alebo nepodpísať. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným veriteľom v Dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa aj samotného splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril Záložnú zmluvu a skutočne aby hájil jej záujmy. Iba veľmi obťažne si možno predstaviť, aby sama dlžníčka si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a pritom sama dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzavrel Záložnú zmluvu ohľadne jej spoluvlastnícky patriacich nehnuteľností v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jej záväzky zo Záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie potom občianskoprávne združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť Záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky R. P.. Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bodu 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Podľa čl. II bodu 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie Záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia. K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, pretože ani odporca v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadaval s otázkou, či Zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníčka pri uzavretí Zmluvy o záložnom práve č. 101/2013PTR zo dňa 3.4.2013 nebola riadne zastúpená a že Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky, poplatku a ďalšieho príslušenstva, t. j. úver vo výške 450,- Eur, poplatok vo výške 270,- Eur, úroky z omeškania, pričom predmet záložnej zmluvy, t. j. hodnota nehnuteľností - bytov, je nepomerne vyššia. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Účastníčka si náhradu trov konania neuplatnila a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise