Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/16/2020 z 5. 7. 2021

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/16/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200428
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200428.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne:
P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Tisovec, zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8,
812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2020/220-0022 Sp zo dňa 21.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota, pracovisko Hnúšťa (ďalej aj „prvostupňový
orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. RS/PRHN/SOC/2013/23610 zo dňa 10.01.2013 na základe
žiadosti žalobkyne o pomoc v hmotnej núdzi doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa
11.12.2012 rozhodol tak, že žalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej
núdzi a priznal jej preddavkovo dávku a príspevky v sume 118,30 € mesačne od 01.12.2012 v zmysle
zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ zák.č. 599/2003 Z.z.“) a zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zák. č. 601/2003
Z.z.“ alebo „Zákon o životnom minime“). Následne z vlastného podnetu posúdil hmotnú núdzu žalobkyne
a Rozhodnutím č. RS4/PH/SOC/2013/23610 zo dňa 03.06.2013 rozhodol, že žalobkyňa je občanom
v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznal jej dávku a príspevky v sume
118,30 € mesačne od 01.05.2013. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa následne menila (zvyšovala
resp. znižovala) následnými rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy na základe zmien
rozhodných skutočností a zmien právnych predpisov upravujúcich poskytovanie pomoci v hmotnej
núdzi s tým, že naposledy rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z 30.11.2016 bola od
01.11.2016 poskytovaná žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi vo výške 117,40 €. Dňa 05.06.2017 bolo
prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené Rozhodnutie č. 48812-2/2014-BA zo dňa 22.09.2014,
ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodla podľa § 88 a § 89 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) tak, že žalobkyňa
má nárok na úrazovú rentu od 01.11.2012 v sume 249,- € mesačne, ktorá sa od 01.01.2013 zvýšila
na sumu 256,60 € mesačne a od 01.01.2014 na sumu 262,60 € mesačne. Súčasne bolo predložené
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 64110-1807/2016-BA zo dňa 12.12.2016,
ktorým bolo rozhodnuté, že úrazová renta vyplácaná žalovanej od 01.01.2017 bola určená vo výške
181,90 € mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový orgán verejnej správy
Rozhodnutím č. RS4/PracHn/SOC/2017/12512-84 zo dňa 05.06.2017 s poukazom na § 25 ods. 2 zák.



č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.
č. 417/2013 Z.z.“) a v zmysle zák. č. 601/2003 Z.z. žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume
117,40 € mesačne od 01.05.2017. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.06.2017. Dňa
14.07.2017 boli prvostupňovému úradu doručené potvrdenia Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota o
vyplatenej úrazovej rente v období od januára 2015 do júna 2015 vo výške 266,10 € mesačne, v júli
2015 vo výške 88,70 €, v auguste 2015 až decembri 2015 vo výške 177,40 € mesačne, od januára 2016
do decembra 2016 vo výške 178,30 € mesačne.

2. Rozhodnutím č. RS4/PracHn/SOC/2017/12512-87 zo dňa 16.08.2017 rozhodol prvostupňový orgán
verejnej správy s poukazom na § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., že žalobkyňa je povinná vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 30.04.2013 v sume
591,50 €, od 01.05.2013 do 31.03.2014 v sume 1.363,50 €, od 01.04.2014 do 30.04.2017 v sume
5.248,90 €, spolu v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 % v sume 720,39 €, t.j. celkom v sume
7.924,29 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto Rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu
verejnej správy. Žalobkyňa podala proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2017/12346-0002 KmZ z 30.10.2017
tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo 16.08.2017 zrušil a vec vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím č. RS4/Prachn/SOC/2017/12512-94 zo dňa 22.12.2017
opätovne rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z.
a § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. tak, že žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi
poskytnutú neprávom v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 % v sume 720,39 €, t.j. celkom v sume 7.924,29
€, podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. od 01.12.2012 do 31.12.2013 v sume 1.537,90 € a
podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. za obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2017 v sume 5.666,- € do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu verejnej správy. Proti
uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3628-0005 KmZ z 22.2.2018,
ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 22.12.2012 zmenil tak, že výrok
rozhodnutia znie: „Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. ukladá fyzickej osobe P.
Q., bytom A. XXX, XXX XX Tisovec povinnosť vrátiť dávku a príspevky poskytnuté neprávom za obdobie
od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 € a podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., ukladá
fyzickej osobe P. Q., bytom A. XXX, XXX XX Tisovec povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú
neprávom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2017 v sume 5.429,40 €, teda celkom v sume 7.203,90
€, zvýšené o 10 %, t.j. v sume 720,39 €, celkom v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota.“ Žalobkyňa sa
žalobou podanou na správnom súde domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z
22.02.2018, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 27Sa/6/2018-65 zo dňa
22.01.2019 tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3628-0005 KmZ
zo dňa 22.02.2018 zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný následne Rozhodnutím č.
UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/271-0011 zo dňa 02.05.2019 zrušil Rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy č. RS4/PracHn/SOC/2017/12512-94 zo dňa 22.12.2017 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Prvostupňový orgán verejnej správy opätovne vo veci rozhodol Rozhodnutím č. RS4/PracHn/
SOC/2019 tak, že podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v
hmotnej núdzi poskytovanú neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 €
podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. a podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. a povinnosť
vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2017 v sume
5.429,40 €, podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z., teda celkom v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 % v
sume 720,39 €, t.j. celkom v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet
prvostupňového orgánu verejnej správy. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej
správy podala žalobkyňa opätovne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím Č.j. UPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2020/220-0016 Sp zo dňa 23.01.2020 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy č. RS4/Prac/Hn/SOC/2019/12212-103 zo dňa 17.10.2019 zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

3. Rozhodnutím č. RS4/Prac/Hn/SOC/2020/10873-109 zo dňa 26.05.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) rozhodol vo veci opätovne prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na § 25 ods.
6 zák. č. 417/2013 Z.z. tak, že žalobkyni uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú



neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 € podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák.
č. 599/2003 Z.z. úč. do 31.12.2013 s poukazom na § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. úč. od 01.01.2014 a
podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. s poukazom na § 33a ods. 1 zákona o nárokoch pred 01.01.2015
rozhodujúce podľa zák. č. 417/2013 Z.z. úč. do 31.12.2014 za obdobie od 01.03.2014 do 30.04.2017
v sume 5.429,40 €, teda celkom v sume 7.203,90 €, zvýšené o 10 % v sume 720,39 €, t.j. celkom
v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu
verejnej správy. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa bola poberateľkou
pomoci v hmotnej núdzi od 01.12.2012 do 30.04.2017, ktorej výška sa menila na základe zmien
rozhodujúcich skutočností, ktoré majú vplyv na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a zmien legislatívy.
Od 01.05.2017 jej bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu zmeny príjmových pomerov - priznaná
úrazová renta. Žalobkyňa bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená v období od 01.11.2012
do 05.11.2019, je rozvedená, je vlastníčkou bytu a má zaplatené poplatky spojené s bývaním. Pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a pred požiadaním o poskytovanie pomoci v
hmotnej núdzi bola v pracovnom pomere u zamestnávateľa L. ELTEC Corporation Slovakia s.r.o. v
Rimavskej Sobote, miesto výkonu Hnúšťa v období od 19.09.2011 do 19.09.2012. Pri podaní žiadosti
o pomoc v hmotnej núdzi dňa 11.12.2012 bola žalobkyňa ako žiadateľka poučená o povinnostiach
žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, čo na znak porozumenia aj
vlastnoručne podpísala. Jej povinnosťou bolo postupovať v súlade s § 29 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z.,
v zmysle ktorého je občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, povinný ohlásiť
úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku
a príspevky a na jej výplatu, alebo podať úradu o týchto zmenách do 8 dní oznámenie elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej
odcitoval ust. § 29 ods. 3 a § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. Následne konštatoval, že v
obdobiach od 01.07.2014 do 31.12.2014 a od 01.02.2015 do 30.06.2015 žalobkyňa vykonávala menšie
obecné služby pre mesto na základe dohody medzi uchádzačom o zamestnanie a Mestom Tisovec
o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre mesto, čím spĺňala podmienky nároku
na aktivačný príspevok. V priebehu poberania pomoci v hmotnej núdzi žalobkyňa poberala ochranný
príspevok z dôvodu pracovnej neschopnosti spolu 12 kalendárnych mesiacov v sledovanom období
dvoch kalendárnych rokov a z tohto dôvodu od 20.10.2015, keď bola ošetrujúcim lekárom uznaná za
práceneschopnú, už nespĺňala podmienky nároku na ochranný príspevok, naďalej však preukazovala
mesačnými potvrdeniami trvanie jej pracovnej neschopnosti a až neskôr pri osobnom pohovore na
prvostupňovom orgáne verejnej správy uviedla, že je poberateľkou úrazovej renty. Prvostupňový orgán
verejnej správy následne poukázal na § 11 ods. 1 a 4 zák. č. 417/2013 Z.z. upravujúci podmienky nároku
na ochranný príspevok a jeho zánik. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia prvostupňový
orgán verejnej správy dňa 05.06.2017 zistil, že žalobkyni bola priznaná úrazová renta Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 48812-2/2014-BA zo dňa 22.09.2014 na základe dokladu
Hlásenie choroby z povolania, ktoré vystavila FNsP F.D.Roosevelta Banská Bystrica dňa 05.10.2012,
spätne priznaná od 01.11.2012, pričom následne špecifikoval výšku úrazovej renty, ktorú žalobkyňa
poberala v jednotlivých v rozhodnutí špecifikovaných obdobiach a zároveň uviedol, že za obdobie
od 01.11.2012 do 30.09.2014 mala žalobkyňa vyplatený doplatok úrazovej renty v sume 5.940,60
€ v mesiaci október 2014. Dňa 14.07.2017 bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené
Potvrdenie o vyplatenej úrazovej rente Sociálnou poisťovňou za jednotlivé obdobia, z ktorého vyplývajú
jednotlivé sumy vyplácanej úrazovej renty mesačne, naposledy podľa Oznámenia Sociálnej poisťovne,
ústredie, Bratislava z 12.12.2016 bola žalobkyni od 01.01.2017 úrazová renta zvýšená na sumu 181,90
€ mesačne. Dňa 30.08.2017 v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou, ústredie, Bratislava bolo zistené,
že žalobkyňa podala žiadosť dňa 19.06.2014, ktorou si uplatnila nárok na úrazovú rentu, pričom v
tejto žiadosti neuviedla, že je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Následne prvostupňový orgán
verejnej správy konštatoval, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť stanovenú zákonom a neoznámila
v lehote do 8 dní, že jej Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava z 22.09.2014 vznikol
nárok na úrazovú rentu od 01.11.2012. Neoznámením tejto skutočnosti podľa prvostupňového orgánu
verejnej správy porušila § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. úradu písomne alebo elektronickými
prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do 8 dní zmenu v príjmových pomeroch,
tzn. rozhodujúcu skutočnosť, ako je začiatok konania vo veci podania žiadosti o úrazovú rentu a priznanie
úrazovej renty. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že nakoľko v r. 2014 v čase podania
žiadosti o úrazovú rentu žiadateľkou ešte nebola taká dostupnosť a prepojenosť informačných systémov
verejnej správy, z uvedeného dôvodu nemal prvostupňový orgán verejnej správy vedomosť o začatí
konania v predmetnej veci poberateľky pomoci v hmotnej núdzi (žalobkyne). V prípade, ak by bola
žalobkyňa oznámila orgánu verejnej správy skutočnosť, že začala konanie vo veci úrazovej renty a



predložila Potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o uplatnení si zákonného nároku na úrazovú rentu, pomoc
v hmotnej núdzi by bola preddavkovo poskytovaná (zálohovo) po dobu priznania, prípadne nepriznania
úrazovej renty a následne by došlo k zúčtovaniu pomoci v hmotnej núdzi s priznanou úrazovou rentou
so Sociálnou poisťovňou, ústredie, Bratislava v zmysle § 115 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), čím by nedošlo k povinnosti vrátenia
zisteného preplatku na poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi a žalobkyni by nevznikla povinnosť vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi navýšenú o 10 % z dlžnej sumy.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia odcitoval ustanovenia
zák. č. 417/2013 Z.z. (§ 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2), § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
601/2003“ alebo „Zákon o životnom minime“), § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 595/2003 Z.z.“ alebo „Zákon o dani z príjmu“) a § 6 písm.
c/ zák. č. 417/2013 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení následne konštatoval, že
úrazová renta podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá
má poškodenému zmierniť pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania a nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému na základe posudku vydaného posudkovým
lekárom sociálneho poistenia viac ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že úrazová renta je v ponímaní ako invalidný
dôchodok, ktorý sa pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považuje za príjem fyzickej osoby. Následne
boli odcitované ust. § 7 ods. 5 a § 9 ods. 1 a 3 zák. č. 417/2013 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej
správy konštatoval, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom
sa tento nárok uplatnil (podaním žiadosti). Pomoc v hmotnej núdzi tvorí dávka v hmotnej núdzi (§
10), ochranný príspevok (§ 11), aktivačný príspevok (§ 12), príspevok na nezaopatrené dieťa (§ 13),
príspevok na bývanie (§ 14). To znamená, že suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi
úhrnom súm nárokov a úhrnom súm príjmu. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie
je možné z nej odčleniť jednotlivé príspevky. Žalobkyňa v obdobiach od 01.07.2014 do 31.12.2014 a
od 01.02.2015 do 30.06.2015 vykonávala menšie obecné služby pre mesto na základe Dohody medzi
uchádzačom o zamestnanie a Mestom Tisovec, spĺňala podmienky na aktivačný príspevok, ktorý mala
vyplatený spolu s dávkou pomoci v hmotnej núdzi. Za vykonávanie menších obecných služieb pre
mesto sa neposkytuje mzda ani odmena za prácu, nakoľko sa nejedná o príjem zo závislej činnosti, (t.j.
pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, či dohoda o pracovnej činnosti), je to len príspevok, ktorý je
súčasťou dávky v hmotnej núdzi a poskytuje sa, ak sú splnené podmienky nároku na aktivačný príspevok
vyplývajúci zo Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Prvostupňový orgán verejnej správy odcitoval § 12
ods. 1, ods. 4 písm. c/ zák. č. 599/2003 Z.z. a § 12 ods. 3 písm. b/ bod 4 zák. č. 417/2013 Z.z.
Na základe zistených skutočnosti a zohľadnení úrazovej renty došlo k prepočtu pomoci v hmotnej
núdzi za uvedené obdobia, čím došlo k preplatku na pomoci v hmotnej núdzi. Následne prvostupňový
orgán verejnej správy uviedol špecifikáciu výpočtu preplatku vzniknutého na dávke a príspevkoch
poskytovaných žalobkyni neprávom za jednotlivé obdobia (december 2012, rok 2013, január a február
2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún a júl 2014, august až november 2014, december 2014,
január 2015, február 2015, marec 2015, apríl, máj a jún 2015, júl 2015, august až október 2015,
november a december 2015, január až október 2016, november a december 2016, január až apríl 2017),
pričom pri každom špecifikovanom období uviedol výšku nároku na dávku a jednotlivo druh a výšku
poskytovaných príspevkov v jednotlivých obdobiach (príspevok na zdravotnú starostlivosť, príspevok na
bývanie, aktivačný príspevok, ochranný príspevok), ďalej príjem na účely posudzovania hmotnej núdze
titulom úrazovej renty v príslušnej výške zodpovedajúcej konkrétnemu obdobiu a následne konštatoval,
že výška pomoci v hmotnej núdzi sa v zmysle príslušných ustanovení Zákona o pomoci v hmotnej
núdzi (§ 17 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z., resp. § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z.) určí ako rozdiel
medzi úhrnom súm nárokov uvedených v príslušných ustanoveniach Zákona o pomoci v hmotnej núdzi
a príjmom (úrazová renta). Pri všetkých posudzovaných v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej
správy špecifikovaných obdobiach prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobkyni vznikol
preplatok na pomoci v hmotnej núdzi poskytnutých neprávom v konkrétne špecifikovaných výškach (v
decembri 2012 v celkovej sume 118,30 €, v r. 2013 v celkovej sume 1.419,60 €, v mesiacoch január
a február 2014 v celkovej sume 236,60 €, v mesiaci marec 2014 vo výške 180,50 €, v mesiaci apríl
2014 vo výške 117,40 €, v mesiaci máj 2014 vo výške 180,50 €, v mesiacoch jún a júl 2014 spolu vo
výške 234,80 €, v mesiacoch august až november 2014 v celkovej výške 722,- €, v mesiaci december
2014 vo výške 152,10 €, za celý rok 2014 vznikol žalobkyni preplatok v celkovej výške 1.823,90 €, v
mesiaci január 2015 vo výške 117,40 €, v mesiaci február 2015 preplatok vo výške 180,50 €, v mesiaci



marec 2015 preplatok vo výške 117,40 €, v mesiacoch apríl, máj a jún 2015 preplatok vo výške 456,30
€, v mesiaci júl 2015 preplatok vo výške 88,70 €, v mesiacoch august až október 2015 preplatok spolu
vo výške 352,20 €, v mesiacoch november a december 2015 preplatok vo výške 304,20 €, za celý rok
2015 preplatok v celkovej výške 1.616,70 €, v mesiacoch január až október 2016 preplatok v celkovej
výške 1.521,- €, v mesiacoch november a december 2016 preplatok vo výške 234,80 €, t.j. za r. 2016
žalobkyni vznikol preplatok v celkovej výške 1.755,80 € a v mesiacoch január až apríl 2017 žalobkyni
vznikol preplatok v celkovej výške 469,60 €. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení ďalej
konštatoval, že dňa 15.11.2019 na základe zaslaného dokladu ekonomického oddelenia prvostupňového
orgánu verejnej správy je preukázané, že žalobkyňa po obdržaní rozhodnutia žalovaného zo dňa
22.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2019, uhrádzala v období od 20.03.2018 do
20.06.2019 v mesačných splátkach po 50 €, čo celkovo činí sumu 800 €, čo prvostupňový orgán verejnej
správy považoval za uznanie dlhu. Následne prvostupňový orgán verejnej správy odcitoval ustanovenia
§ 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015, § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v
znení úč. do 31.12.2014, § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., v zmysle ktorého o nárokoch pred 01.01.2014
sa aj po decembri 2013 rozhoduje podľa zákona úč. do 31.12.2013 a § 33a ods. 1 Zákona o pomoci
v hmotnej núdzi, v zmysle ktorého o nárokoch pred 01.01.2015 sa rozhoduje aj po 31.12.2014 podľa
zákona úč. do 31.12.2014. Na základe uvedených skutočností prvostupňový orgán verejnej správy
konštatoval, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o 10 % aj za obdobie do
22.09.2014, t.j. do dňa vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty od 01.11.2012, pretože si nesplnila
svoju oznamovaciu povinnosť a neoznámila, že koná vo veci úrazovej renty. Prvostupňový orgán verejnej
správy následne uzavrel, že žalobkyňa je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom
podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. úč. do 31.12.2013 s poukazom na § 33 ods. 1 zák. č.
417/2013 Z.z. úč. od 01.01.2014 za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 1.774,50 € a podľa
§ 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. úč. od 01.01.2015 s poukazom na § 33a ods. 1 cit. zákona o nárokoch
pred 01.01.2015 rozhodujúce podľa zák. č. 417/2013 Z.z. úč. do 31.12.2014 za obdobie od 01.03.2014
do 30.04.2017 v sume 5.429,40 €, teda celkom 7.203,90 €, zvýšenú o 10 %, t.j. v sume 720,39 €, celkom
v sume 7.924,29 € do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet prvostupňového orgánu
verejnej správy.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie,
v ktorom poukázala na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že s
rozhodnutím naďalej nesúhlasí. Potvrdila, že je poberateľkou úrazovej renty priznanej rozhodnutím z
22.09.2014 spätne od 01.11.2012, ktorú skutočnosť prvostupňovému orgánu verejnej správy neoznámila
z dôvodu, že zastáva názor, že vyplácaná úrazová renta nie je príjmom, ktorý by bolo možné považovať
za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze, keďže sa jedná o príjem titulom náhrady škody z dôvodu
získanej choroby z povolania. Z uvedeného dôvodu by suma úrazovej renty podľa nej nemala byť
započítavaná na účely určovania pomoci v hmotnej núdzi. Takýto záver podľa nej vyplýva z ustanovení
zák. č. 461/2003 Z.z., kde je úrazová renta posudzovaná ako dávka a nárok poškodeného, t.j. je to
forma náhrady škody. Žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že prvostupňový orgán verejnej správy sa pri vydaní
rozhodnutia nevysporiadal s dôvodmi Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sa/6/2018-65
z 22.01.2019, ani s dôvodmi rozhodnutia žalovaného z 23.01.2020, pretože nedal odpovede na vyčítané
nedostatky predchádzajúceho rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie žalobkyňa naďalej považovala
za nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, ako sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal
s jej námietkou, že sumu úrazovej renty nie je možné započítať do príjmov pre posudzovanie hmotnej
núdze. Prvostupňový orgán sa podľa žalobkyne nevysporiadal ani so skutočnosťou, kedy jej reálne
úrazová renta bola vyplatená spätne od 01.11.2012 a nie je odôvodnené ani to, z akého dôvodu jej vzniká
povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.12.2012 do doby, kedy jej bola úrazová renta
vyplatená. Poukázala na to, že v uvedenom období nemala žiadny príjem, a preto aj prepočty v období
od decembra 2012 do septembra 2014 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa
v odvolaní ďalej namietla, že jej nevznikla povinnosť oznamovať zmenu rozhodných skutočností pre
priznanie dávky v hmotnej núdzi, t.j. oznámiť priznanie a vyplácanie úrazovej renty. Vyslovila názor,
že samotné podanie žiadosti o priznanie úrazovej renty nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou, za
tú by sa mohlo javiť len vyplatenie úrazovej renty za obdobie od 01.12.2012 do 30.09.2014 a toto
by mohol byť dôvod (v prípade, ak by úrazová renta nebola považovaná za náhradu škody), aby
prvostupňový orgán verejnej správy zvýšil žalobkyni sumu povinnosti vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej
núdzi o 10 % od mesiaca október 2014. Pokiaľ z rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa mala porušiť § 28
ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z., tak tvrdila, že do októbra 2014 nedošlo k zmene jej príjmových
pomerov a podanie žiadosti o úrazovú rentu a priznanie úrazovej renty nie je rozhodnou skutočnosťou.



Ďalej v odvolaní namietala, že nie je zrejmé, akú povinnosť porušila do účinnosti zák. č. 417/2013
Z.z. Prvostupňový orgán bol povinný uvedené skutočnosti odôvodniť, vrátane jej zavinenia, že dávky
boli vyplácané neprávom, pretože uvedený stav skutočnosti žalobkyňa nespôsobila. Podľa žalobkyne
všeobecné konštatovanie, že v r. 2014 ešte nebola taká dostupnosť a prepojenosť informačných
systémov verejnej správy, nemôže byť dostatočným odôvodnením na jej tvrdenie, že skutočnosť podania
žiadosti o priznanie úrazovej renty a jej poberanie nebola povinná ani preukazovať ako skutočnosť
podľa § 31 ods. 3 písm. g/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa zotrvala na názore, že pri
rozhodovaní o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi mal prvostupňový orgán verejnej správy informácie
o vyplácaní úrazovej renty možnosť získať z dostupného informačného systému verejnej správy, a preto
nie je spravodlivé, aby bola povinná vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi spolu s ich zvýšením o
10 %. Pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že v rozhodnutí špecifikovanom období
vykonávala menšie obecné služby pre Mesto Tisovec, prvostupňový orgán verejnej správy však v
odôvodnení nevysvetlil a nedal odpoveď na jej názor, že počas vykonávania práce pre Mesto Tisovec jej
vznikol nárok na odmenu za takúto prácu minimálne vo výške priznaného a poskytnutého aktivačného
príspevku. Podľa žalobkyne sa prvostupňový orgán verejnej správy nezaoberal ani tým, že v konkrétnom
určitom období bola práceneschopná a citovanie ustanovení zákona nepostačuje na odôvodnenie
rozhodnutia. Žalobkyňa napadla prvostupňové rozhodnutie aj čo do výroku o výške povinnosti vrátiť
dávku v hmotnej núdzi v celkovej sume 7.924,29 € a hoci prvostupňový orgán verejnej správy v
odôvodnení uvádza, že žalobkyňa zaplatila časť sumy, na uloženú povinnosť však túto nezapočítal.
Poprela, že by úhradou uvedenej sumy svoj dlh uznala.

6. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný Rozhodnutím Č.j. UPS/US1/
SSVOPHNSSD/SOC/2020/220-0022 Sp zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“),
ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 26.05.2020 zmenil tak, že výrok
rozhodnutia znie: „Podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 33 ods. 1 a 4 zák. č. 417/2013 Z.z.
o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ukladá fyzickej osobe p. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX W. povinnosť vrátiť dávku a
príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2014 v sume 974,50 € a podľa § 25
ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ukladá fyzickej osobe p. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX Tisovec
povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 01.03.2014 do 31.09.2014 v
sume 1.074,20 € a za obdobie od 01.10.2014 do 30.04.2017 v sume 4.355,20 €, zvýšenú o 10 %,
t.j. v sume 435,20 €, t.j. celkom v sume 4.790,72 €, teda celkom v sume 6.839,42 €, do 15 dní odo
dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Rimavská Sobota“. V
rozhodnutí žalovaný poukázal na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej
správy tak, ako je uvedené v bodoch 3 a 4 tohto rozsudku. Následne poukázal na dôvody uvedené v
odvolaní žalobkyne tak, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku. Žalovaný následne poukázal na priebeh
administratívneho konania, na jednotlivé vydané rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy
i žalovaného, na vydaný Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaného nesprávne uvedeného ako Krajský súd v Trenčíne) sp. zn. 27Sa/6/2018-65
z 22.01.2019. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odcitoval ustanovenia zák. č.
599/2003 Z.z. (§ 1, § 2, § 5 ods. 3, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 4 písm. c/, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17
ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 29 ods. 1, 3, 4 písm. a/, ods. 6, § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z., § 9
ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z., § 2 písm. c/, § 13 ods. 3 písm. b/ a § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z.), ďalej ustanovenia zák. č. 417/2013 Z.z. - § 1 písm. a/, § 2 ods. 1, § 4 ods. 2, § 6 písm. c/, § 9 ods.
1, 3, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a 4, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 19 ods. 1, ods. 2 písm. c/, §
22 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. od 01.01.2015 aj v znení úč. do
31.12.2014, § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. k 22.02.2018, § 28 ods. 2 písm. a/ zák.
č. 417/2013 Z.z., ako aj § 33 ods. 1, ods. 4 a § 33a ods. 1 cit. zákona, ako aj ustanovenia Správneho
poriadku (§ 3 ods. 4, 5, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 1, 2, 3, § 59 ods. 1, 2). Žalovaný následne uviedol, že
po preskúmaní rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že prvostupňový
orgán verejnej správy sa v rozhodnutí z 26.05.2020 úplne nevysporidal s nedostatkami pôvodného
konania, a preto žalovaný napadnuté rozhodnutie zmenil. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán
verejnej správy vo výroku rozhodnutia uviedol sumy dávky a príspevkov, ako aj pomoci v hmotnej núdzi,
ktorú má účastníčka konania povinnosť vrátiť, avšak nesprávne posúdil v zmysle zák. č. 599/2003 Z.z.
a zák. č. 417/2013 Z.z. povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi zvýšenú o 10 % sú splnené aj za
obdobie do 22.09.2014, t.j. do dňa vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty. Zároveň nezohľadnil



skutočnosť, ktorú namietala účastníčka konania v odvolaní a to, že z povinnosti vrátiť už uhradila čiastku
800 €. Vzhľadom na uvedené žalovaný prepočítal výšku povinnosti vrátiť za jednotlivé obdobia sumy
dávky a príspevkov, ako aj pomoci v hmotnej núdzi s tým, že v období od 01.12.2012 do 28.02.2014
na základe zaslaného dokladu ekonomického oddelenia prvostupňového orgánu verejnej správy z
15.11.2019 žalovaný zohľadnil už vykonanú úhradu účastníčkou konania vo výške 800 €. Žalovaný k
zmene výroku rozhodnutia aj v nadväznosti na námietku účastníčky konania, že je nespravodlivé vrátiť
dávku a príspevky v hmotnej núdzi zvýšené o 10 %, uviedol v súvislosti s prechodnými ustanoveniami
zák. č. 417/2013 Z.z., že v zmysle § 33 ods. 1 cit. zákona sa rozhoduje o nárokoch pred 01.01.2014
aj po 31.12.2013 podľa zákona úč. do 31.12.2013, t.j. podľa zák. č. 599/2013 Z.z. Žalovaný poukázal
na to, že podľa § 29 ods. 4 písm. a/ zák. č. 599/2003 Z.z. 10 % sankcia, t.j. povinnosť vrátiť dávku
a príspevky alebo ich časť zvýšenú o 10 % pri nesplnení niektorej z povinností poberateľa pomoci v
hmotnej núdzi, je stanovená len v prípade, ak účastník konania vedel a musel predpokladať, že pomoc v
hmotnej núdzi sa mu poskytuje neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, čo nie je prípad účastníčky
konania, a preto jej bola stanovená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi do 28.02.2014 bez 10 %
sankcie. Žalovaný ďalej uviedol, že k stanoveniu obdobia od 01.12.2012 do 28.02.2014, resp. určenia
hraničného dátumu do 28.02.2014, za ktoré má účastníčka konania povinnosť vrátiť dávku a príspevky
vyplatené neprávom podľa zák. č. 599/2003 Z.z. a § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej
núdzi bez 10 % sankcie, žalovaný odkázal na § 33 ods. 4 zák. č. 417/2013 Z.z., v zmysle ktorého dávka v
hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31.12.2013,
patria najdlhšie do 30.06.2014. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že podľa zák. č. 417/2013 Z.z. bolo v
prípade účastníčky konania rozhodnuté od 01.03.2014 a to Rozhodnutím č. RS4/PH/SOC/2014/17127
zo dňa 03.04.2014. V nadväznosti na uvedené sa na účastníčku konania vo vzťahu k povinnosti vrátiť od
01.03.2014 vzťahoval § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. úč. od 01.01.2014 do 31.12.2014, podľa ktorého,
ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je
povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10 % odo dňa, od ktorého
nepatrila vôbec alebo v poskytovanej sume. Žalovaný uviedol, že v období od 01.03.2014 do času, kedy
sa účastníčka dozvedela, že jej bola úrazová renta priznaná (Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,
Bratislava z 22.09.2014), účastníčka konania nemohla spôsobiť, že jej bola pomoc v hmotnej núdzi
priznaná neprávom, t.j. v tomto období, vzhľadom na to, že účastníčka konania nemala vedomosť, že
jej bude úrazová renta priznaná, nie je možné účastníčku konania sankcionovať navýšením povinnosti
vrátiť dávky s 10 % sankciou za obdobie od 01.12.2012 do 30.09.2014. Od dátumu, kedy sa účastníčka
konania dozvedela o priznaní úrazovej renty, bolo podľa žalovaného jej zákonnou povinnosťou v zmysle
§ 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. oznámiť úradu túto skutočnosť rozhodujúcu na trvanie
nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Žalovaný uviedol, že účastníčka konania si nárok na úrazovú rentu
uplatnila 19.06.2014, pričom v žiadosti neuviedla, že je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi, a teda si
nesplnila povinnosť nielen voči úradu, ale ani voči Sociálnej poisťovni. Žalovaný sa stotožnil s názorom
prvostupňového orgánu verejnej správy, že účastníčka konania mala úrad informovať aj o skutočnosti,
že si uplatnila nárok na úrazovú rentu, čo je tiež rozhodujúcou skutočnosťou v spojení s § 6 písm. c/
Zákona o pomoci v hmotnej núdzi - uplatnenie zákonného nároku na dávky sociálneho poistenia, v
nadväznosti na čo by jej úrad v zmysle § 24 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi poskytol preddavok na
pomoc v hmotnej núdzi, a to až do rozhodnutia o priznaní úrazovej renty. Aj keď účastníčka konania mala
úrad informovať už o uplatnení zákonného nároku, t.j. mohlo by sa o 10 % sankcii uvažovať už od júna
2014, žalovaný uviedol, že zobral do úvahy skutočnosť, že v čase od podania žiadosti o úrazovú rentu
účastníčka konania nemala vedomosť, či jej bude úrazová renta priznaná. Je teda zrejmé, že účastníčka
konania od času, kedy sa dozvedela o priznaní úrazovej renty, nesplnením si oznamovacej zákonnej
povinnosti jednoznačne spôsobila, že jej bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná neprávom, a teda
je ju povinná vrátiť aj so sankciou 10 %. K novele zák. č. 417/2013 Z.z. (novelizácia ust. § 25 ods. 6)
žalovaný uviedol, že nakoľko účastníčka konania od 22.09.2014 spôsobila, že sa jej pomoc v hmotnej
núdzi poskytovala neprávom, v uloženej povinnosti vrátiť so sankciou 10 % nedošlo k žiadnej zmene v
porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31.12.2014 a to ani s poukazom na prechodné ustanovenia
§ 33a ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z., podľa ktorého sa o nárokoch pred 01.01.2015 rozhoduje podľa
zák. č. 417/2013 Z.z. úč. do 31.12.2014. K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán verejnej správy
sa nevysporiadal s námietkou, že úrazovú rentu nie je možné považovať za príjem na určenie súm
životného minima, žalovaný uviedol, že úrazová renta je a aj bola (v celom období, za ktoré vznikla
účastníčke konania povinnosť vrátiť) jednoznačne považovaná na účely posudzovania hmotnej núdze
za príjem. Žalovaný poukázal na ust. § 5 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z, v zmysle ktorého za príjem sa
považujú v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z. aj príjmy oslobodené od dane, ktorými sú v
zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov aj dávky sociálneho poistenia upravené



osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý
v § 13 ods. 3 písm. b/ jednoznačne za takúto dávku ustanovuje úrazovú rentu. To isté platí aj v právnej
úprave podľa zák. č. 417/2013 Z.z., ktorý v § 4 ods. 1 taktiež odkazuje pri posúdení príjmu na § 4 zák. č.
601/2003 Z.z. o životnom minime, v zmysle ktorého § 4 ods. 1 písm. b/ sa za príjmy považujú aj príjmy
oslobodené od dane, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. aj dávky sociálneho
poistenia upravené zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t.j. aj úrazová renta. Žalovaný uzavrel, že
konštatovanie účastníčky konania, že úrazová renta nie je príjmom pre účely posúdenia hmotnej núdze,
ale je to len určitá forma náhrady škody za chorobu, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalovaný sa
ďalej vyjadril k námietke žalobkyne, že v období od podania žiadosti do vydania rozhodnutia o priznaní
úrazovej renty (22.09.2014) nemala príjem z titulu úrazovej renty, resp. finančné prostriedky titulom
úrazovej renty nepoberala, uviedol, že okrem § 25 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý jednoznačne
stanovuje, že ak sa zmenili rozhodujúce skutočnosti a pomoc v hmotnej núdzi sa priznala neprávom,
táto sa odníme, resp. zníži a poberateľ je ju povinný vrátiť odo dňa, kedy sa priznali neprávom, aj § 115
zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne stanovuje, že ak sa priznala úrazová renta spätne aj za obdobie, v
ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, Sociálna
poisťovňa zúčtuje za toto spätné obdobie priznanú úrazovú rentu s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi
a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že úrazová renta bola priznaná od 01.11.2012
a pomoc v hmotnej núdzi bola účastníčke konania poskytovaná od 01.12.2012, žalobkyňa má povinnosť
vrátiť pomoc v hmotnej núdzi od 01.12.2012 napriek tomu, že táto jej bola vyplatená až v r. 2014. K
námietke žalobkyne, že jej nevznikla povinnosť oznamovať zmenu skutočností, keďže podľa § 31 ods.
3 písm. g/ zák. č. 417/2013 Z.z. skutočnosť o vyplácaní úrazovej renty mohol úrad získať vlastnou
činnosťou, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nemá oporu v právnej úprave, pretože toto ustanovenie
dáva len možnosť úradu spracúvať údaje o príjme poberateľa pomoci v hmotnej núdzi a oznamovacia
povinnosť poberateľa v hmotnej núdzi je jednoznačne stanovená v § 29 ods. 1 a 3 zák. č. 599/2003
Z.z. a v § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. Žalovaný ďalej uviedol, že zo spisovej dokumentácie
má preukázané, že v poučení k Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 11.12.2012 bola účastníčka
konania poučená o svojich povinnostiach, toto poučenie na znak porozumenia aj vlastnoručne podpísala.
Tiež v rozhodnutiach bola upozorňovaná na povinnosti a zodpovednosť občana poberajúceho pomoc
v hmotnej núdzi. Jej povinnosťou bolo postupovať v súlade s § 29 ods. 1 a 3 zák. č. 599/2003 Z.z.
platného od 31.12.2013 a podľa § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. platného od 01.01.2014.
Žalobkyňa bola preto ako účastníčka konania povinná oznámiť prvostupňovému orgánu verejnej správy
uplatnenie nároku na dávky sociálneho poistenia a následne priznanie úrazovej renty, nakoľko ide
o skutočnosť rozhodujúcu na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. K námietke žalobkyne v
súvislosti s požiadavkou, že za vykonávanie menších obecných služieb by jej mala prináležať odmena,
žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy túto námietku účastníčky konania riadne
odôvodnil. Navyše žalovaný uviedol, že pomoc v hmotnej núdzi je: dávka v hmotnej núdzi, ochranný
príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie. Z uvedeného
vyplýva, že aktivačný príspevok nie je samostatnou dávkou, ale je súčasťou poskytovania pomoci v
hmotnej núdzi. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy sa taktiež vysporiadal so
skutočnosťou, že žalobkyňa bola v období od 20.10.2015 do konca poskytovania pomoci v hmotnej
núdzi práceneschopná. V priebehu poberania pomoci v hmotnej núdzi účastníčka konania poberala
ochranný príspevok z dôvodu pracovnej neschopnosti spolu 12 kalendárnych mesiacov v sledovanom
období dvoch kalendárnych rokov a z tohto dôvodu od 20.10.2015, kedy bola uznaná ošetrujúcim
lekárom za práceneschopnú, už nespĺňala podmienky nároku na ochranný príspevok. Žalovaný uzavrel,
že postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté prvostupňové rozhodnutie z 26.05.2020
zmenil tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

Žaloba

7. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. V žalobe poukázala na doterajší priebeh administratívneho konania a na
dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorým žalovaný rozhodoval o podanom odvolaní žalobkyne
proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval vo veci po predchádzajúcom
súdnom prieskume vydaných rozhodnutí v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 27Sa/6/2018. Žalobkyňa zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a rozhodnutie žalovaného
považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vydané na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Uviedla, že nepopiera skutkové okolnosti, ktoré žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uviedol vo vzťahu k výške vyplatenej renty a k výške vyplatenej sumy pomoci v hmotnej núdzi



a tieto považuje za nesporné. Opakovane tvrdila, že pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovania
pomoci by nemala byť do príjmov členov domácnosti započítaná výplata úrazovej renty. Získaním
choroby z povolania sa žalobkyňa stala podstatným spôsobom diskvalifikovaná na trhu práce a úrazová
renta ako forma náhrady škody podľa nej nemôže byť posudzovaná ako príjem pri zisťovaní dôvodnosti
priznania pomoci v hmotnej núdzi. Podľa žalobkyne žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí zákonným
spôsobom nevyhodnotil a náležitým spôsobom nevysvetlil nesprávnosť argumentácie žalobkyne, že
vyplácaná úrazová renta nemá byť započítaná do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej
núdze. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, že konštatovanie žalobkyne „nemá oporu v
právnych predpisoch“ podľa žalobkyne nemožno považovať (aj s poukazom na body 53 a 54 rozsudku
správneho súdu) za riadne odôvodnenie rozhodnutia. Argumentovala, že podľa § 4 ods. 1 písm. b/
Zákona o životnom minime za príjem na určenie súm životného minima sa považujú príjmy uvedené
v tomto ustanovení „okrem prijatých náhrad škôd“. Úrazovú rentu preto nie je dôvodné započítať ako
príjem pri posudzovaní stavu hmotnej núdze, pretože podľa žalobkyne ide o náhradu škody, ktorá
jej vznikla titulom choroby z povolania a to bez ohľadu na to, z akých prostriedkov je táto náhrada
škody poskytovaná. V tejto súvislosti poukázala na to, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri
chorobe z povolania je upravená v 8. časti zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Také odôvodnenie
žalovaného, že názor žalobkyne nemá oporu v zákone, neobstojí. Žalobkyňa ďalej namietala, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného nezodpovedalo ani na jej odvolacie námietky vo vzťahu k zvýšeniu
povinnosti vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi spolu s ich zvýšením o 10 %. Tvrdila, že podaním
žiadosti o poberanie úrazovej renty a jej poberaním nebola povinná ako skutočnosť podľa § 31 ods. 3
písm. g/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi oznamovať tieto skutočnosti, pretože skutočnosť vyplácania
úrazovej renty mal prvostupňový orgán verejnej správy získať z dostupného informačného systému
verejnej správy. Uviedla, že sa z uvedených dôvodov nestotožňuje ani s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia žalovaného v tom smere, že ust. § 31 ods. 3 písm. g/ zák. č. 417/2013 Z.z. dáva možnosť
úradu spracovávať osobné údaje o príjme fyzických osôb. Tvrdila, že je povinnosťou prvostupňového
orgánu verejnej správy spracovať osobné údaje v tomto rozsahu, čo vyplýva z § 28 ods. 3 zák. č.
417/2013 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej správy mal preukazovanie osobných údajov, t.j. aj údajov o
jej príjme získať z dostupného informačného systému verejnej správy. Podľa žalobkyne nie je zákonný
dôvod rozhodnúť o 10 % zvýšení sumy dávok v hmotnej núdzi vyplatenej žalobkyni, (podľa žalovaného),
neprávom. Prvostupňový orgán verejnej správy mal informáciu o priznaní úrazovej renty a jej vyplácaní
dostupnú z informačného systému verejnej správy. Z tohto dôvodu v zmysle § 28 ods. 3 písm. b/,
§ 31 ods. 3 písm. g/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalobkyňa podľa svojho tvrdenia nebola
povinná oznamovať údaj o jej príjme titulom úrazovej renty. Za rozporuplné odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia žalobkyňa považuje aj tvrdenie žalovaného v tom smere, pokiaľ jej uložil povinnosť vrátiť
dávku a príspevky do 28.02.2014 bez 10 % sankcie, hoci je nesporné, že Sociálna poisťovňa rozhodla
o priznaní úrazovej renty žalobkyni až rozhodnutím zo dňa 20.02.2014. Do obdobia, kedy bol žalobkyni
doplatok úrazovej renty za obdobie od 01.11.2012 do 30.09.2014 vyplatený, nepoberala žiaden príjem,
ktorý by bolo možné započítať ako príjem rozhodujúci pre posudzovanie stavu jej hmotnej núdze. Ak
by aj bola úrazová renta považovaná za príjem, ktorý je potrebné posudzovať ako príjem na účely
posudzovania hmotnej núdze, tak tento stav možného posudzovania mohol vzniknúť až potom, ako
jej bol vyplatený doplatok úrazovej renty a následne ako jej bola úrazová renta vyplácaná. Až v tomto
momente sa mohla dozvedieť o tom, že je jej úrazová renta priznaná a získala príjem rozhodujúci pre
účely posudzovania hmotnej núdze. Orgány verejnej správy však podľa žalobkyne na túto skutočnosť
nevykonali dokazovanie. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s tým, že žalovaný neakceptoval jej námietky v
tom smere, že počas poberania pomoci v hmotnej núdzi vykonávala menšie obecné služby. Nepovažuje
za spravodlivý záver žalovaného, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je možné
z nej odčleniť jednotlivé príspevky a z toho dôvodu potom nie je možné odpočítať z preplatku aktivačný
príspevok a ochranný príspevok, keďže sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa uviedla, že
nie je možné poprieť, že menšie obecné služby, ktoré vykonávala na základe zákona, sú výnimkou
z ustanovenia čl. 18 ods. 1 Ústavy SR. Ak však menšie obecné služby vykonávala ako podmienku
poberania dávok v hmotnej núdzi, bolo podľa nej dôvodné zo strany žalovaného zaoberať sa tým,
či jej vzniklo a v akom rozsahu právo na odmenu za vykonanú prácu v súlade s čl. 36 písm. a/
Ústavy SR. Choroba z povolania žalobkyni podstatným spôsobom obmedzuje jej právo na slobodnú
voľbu povolania, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť pre naplnenie ústavného práva
podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Pre možnosť poberania dávok v hmotnej núdzi bola nútená vykonávať
drobné obecné služby podľa zákona. Vyslovila názor, že ak by rozhodnutie žalovaného malo zodpovedať
zákonu, drobné služby vykonávala mimo zákona a za ich výkon je teda vzniklo právo na odmenu
alebo došlo k porušeniu čl. 18 ods. 1 Ústavy SR, a teda bola poslaná na nútené služby. Žalobkyňa sa



nestotožnila s argumentáciou žalovaného, že výkon jej práce nie je možné číselne vyjadriť a následne,
že v prípade, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, hodnotu práce žalobkyne započítať na jej
povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi. V napadnutom rozhodnutí sú totiž sumy aktivačného príspevku
presne vyčíslené. Žalobkyňa následne poukázala na ustanovenia Správneho poriadku (§ 3 ods. 1, 2, 4
a § 46 a § 47 ods. 3). Žalobkyňa v žalobe súčasne požiadala o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a/ SSP. Navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní bez pojednávania z
dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného
zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať právo na náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 15.12.2020 uviedol, že v zmysle zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu
sa úrazová renta považuje za príjem na určenie sumy životného minima, a preto je započítavaná do
príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej núdze. K námietke žalobkyne, že úrazovú rentu
nie je možné považovať za príjem na určenie súm životného minima, uviedol, že úrazová renta je a
aj bola (v celom období, za ktoré žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť) jednoznačne považovaná na účel
posudzovania hmotnej núdze za príjem. Žalovaný poukázal na § 5 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z., v zmysle
ktorého sa za príjem považujú v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z. aj príjmy oslobodené od
dane, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov aj dávky sociálneho
poistenia upravené osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý v
§ 13 ods. 3 písm. b/ jednoznačne za takúto dávku ustanovuje úrazovú rentu. To isté platí aj pri právnej
úprave podľa zák. č. 417/2003 Z.z., ktorý v § 4 ods. 2 odkazuje pri posúdení príjmu na § 4 zák. č.
601/2003 Z.z., pričom v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ cit. zákona sa za príjmy považujú aj príjmy oslobodené
od dane, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. aj dávky sociálneho poistenia
upravené zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. aj úrazová renta. Vzhľadom na uvedené konštatovanie žalobkyne, že
úrazová renta nie je príjmom pre účely posúdenia hmotnej núdze, ale je to len určitá forma náhrady škody
za chorobu, nemá podľa žalovaného oporu v právnych predpisoch. K námietke žalobkyne, že v období
od podania žiadosti do vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty dňa 22.09.2014 nemala príjem z
titulu úrazovej renty, resp. finančné prostriedky titulom úrazovej renty nepoberala, žalovaný uviedol, že
okrem § 25 zák. č. 417/2003 Z.z., ktorý jednoznačne stanovuje, že ak sa zmenili rozhodujúce skutočnosti
a pomoc v hmotnej núdzi sa priznala neprávom, táto sa odníme, resp. zníži a poberateľ je ju povinný
vrátiť odo dňa, kedy sa priznali neprávom, aj § 115 zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne stanovuje, že ak
sa priznáva úrazová renta spätne, aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej
núdzi a príspevky k tejto dávke, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto spätné obdobie priznanú úrazovú
rentu s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi. V nadväznosti na
uvedené je zrejmé, že keďže úrazová renta bola priznaná od 01.11.2012 a pomoc v hmotnej núdzi
bola žalobkyni poskytovaná od 01.12.2012, žalobkyňa má povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi od
01.12.2012, napriek tomu, že táto jej bola vyplatená až v r. 2014. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že v
zmysle zák. č. 417/2013 Z.z. bola žalobkyňa povinná úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami
so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do 8 dní zmenu vo všetkých skutočnostiach rozhodujúci
na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi, t.j. v prípade žalobkyne skutočnosti týkajúce sa poberania
úrazovej renty a s touto zákonnou povinnosťou bola žalobkyňa oboznámená - poučená v Žiadosti o
pomoc v hmotnej núdzi zo dňa 11.12.2012 (19.11.2012), čo na znak porozumenia aj vlastnoručne
podpísala. Nakoľko žalobkyňa si túto zákonnú povinnosť nesplnila, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc
v hmotnej núdzi a to zvýšenú o
10 %, nakoľko spôsobila, že sa jej poskytovala neprávom. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie
jasne a dôkladne rozoberá aj túto námietku žalobkyne. Prvostupňový orgán verejnej správy z prístupnej
databázy Sociálnej poisťovne nemohol zistiť, že žalobkyňa je poberateľkou úrazovej renty. K námietke
žalobkyne, že jej nevznikla povinnosť oznamovať zmenu skutočností, nakoľko podľa § 31 ods. 3 písm.
g/ zák. č. 417/2013 Z.z. skutočnosť o vyplácaní úrazovej renty mohol úrad získať vlastnou činnosťou,
žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nemá oporu v právnej úprave, nakoľko toto ustanovenie dáva len
možnosť úradu spracovať údaje o príjme poberateľa pomoci v hmotnej núdzi a oznamovacia povinnosť
poberateľa pomoci v hmotnej núdzi je jednoznačne stanovená v § 29 ods. 1 a 3 zák. č. 599/2003 Z.z.,
resp. v § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi tvorí dávka v hmotnej núdzi,
ochranný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie, pričom suma pomoci



v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov a úhrnom súm príjmu; teda pomoc v
hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je možné z nej odčleniť jednotlivé príspevky. Nakoľko
aktivačný príspevok a ochranný príspevok je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi, podľa žalovaného ho
nie je možné odpočítať z preplatku. Žalovaný sa vyjadril aj k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného
účinku a mal za to, že túto žiadosť v žalobe neodôvodnila a nepredložila na preukázanie eventuálnych
dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby správnemu súdu žiadne dôkazy. Žalovaný mal
za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z
platnej právnej úpravy, v súlade s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/6/2018-65
z 22.01.2019 a zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dbal pritom, aby postup správneho
konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. V odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia podľa vyjadrenia žalovaného bolo dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené, prečo jej bola
uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a žalovaný sa zároveň dostatočne vyjadril aj k všetkým
jej námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný
uzavrel, že dôvody uvedené žalobkyňou v žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia,
a preto navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žaloby rozhodol Uznesením č.k. 24Sa/16/2020-68 zo dňa 14.01.2021 tak, že správnej žalobe vo
veci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2020/220-0022 Sp zo dňa 21.08.2020 priznal odkladný účinok. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.01.2021.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2
SSP). Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá
je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy
pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2
písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého
pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a
postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy,
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil
žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť,
pričom žalobkyňa v žalobe výslovne uviedla, že nežiada vo veci nariadiť pojednávania a žalovaný v
písomnom vyjadrení k žalobe nariadenie pojednávania nenavrhol. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny
súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu
dňa 22.06.2021. Vzhľadom na to, že verejného vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnili účastníci konania,
ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného znenia bez odôvodnenia
na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 06.07.2021 podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP.

12. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi poskytnutej neprávom, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí
predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania,
s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Tak, ako už
bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný
žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval
neformálne podľa § 203 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval
v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).



13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. o hmotnej núdzi v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len
„zák. č. 599/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana
a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka") a príspevkov k dávke (ďalej len "príspevok"),
ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej
núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie
a prístrešie.

18. Podľa § 2 zák. č. 599/2003 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa
s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

19. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 599/2003 Z.z. za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze,
zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa
osobitného predpisu. 7)
Osobitným predpisom podľa poznámky č. 7) je § 4 zák. č. 601/2003 Z.z.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák .č. 601/2003 Z.z. za príjem sa na účely určenia súm životného minima
považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu. 4) okrem
prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia
zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu.
Osobitným predpisom podľa poznámky č. 4) je zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. do 31.12.2015 od dane sú oslobodené
a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, 20) individuálneho zdravotného poistenia,
20) sociálneho poistenia, 21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, 40) dôchodky
zo starobného dôchodkového sporenia, 40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu, 40c)
a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1
písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, 50a)
plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako
náhrada za
1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa
písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má
viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods.
2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu
dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu,
2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
daňovníka ( § 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( § 6 ods. 3),
4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie
alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.



20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto
zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku
pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.

21. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.

22. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej
schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým
osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných
životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h).

24. Podľa § 12 ods. 1, ods. 4 písm. c/ zák. č. 599/2003 Z.z. (1) Aktivačný príspevok sa poskytuje na
podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov
pre pracovné uplatnenie počas pomoci v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok patrí
a) plnoletému občanovi v hmotnej núdzi a každej plnoletej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej
núdzi spoločne posudzuje, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) zaopatrenému neplnoletému dieťaťu, ktoré je občanom v hmotnej núdzi alebo fyzickou osobou,
ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia
popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou
externého štúdia podľa odseku 4 písm. a) alebo sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce
podľa odseku 4 písm. b) a splnilo podmienky nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Občan v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nárok na aktivačný
príspevok, ak sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb 22) uskutočňovaných
na základe písomnej dohody o vykonávaní menších obecných služieb s obcou alebo rozpočtovou
organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v
hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne; nárok na
aktivačný príspevok vzniká, ak dohoda o vykonávaní menších obecných služieb obsahuje najmä miesto
vykonávania a druh vykonávania menších obecných služieb, rozsah vykonávaných menších obecných
služieb, začiatok a obdobie vykonávania menších obecných služieb, denné časové vymedzenie počtu
hodín vykonávania menších obecných služieb s určením hodiny začiatku a hodiny skončenia denného
časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb.

25. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi
a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov
spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak odseky 9
až 11 neustanovujú inak.

26. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. ochranný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej
fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodov uvedených v § 7
nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi a splnili podmienky na
vznik nároku na dávku.

27. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou
nárokov uvedených v § 10 ods. 2 a 9, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3 a príjmom.

28. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z. (1) Na konanie o posúdení hmotnej núdze,
zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 30) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v
hmotnej núdzi sa nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom
konaní.



29. Podľa § 29 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. a/, ods. 6 zák. č. 599/2003 Z.z. (1) Občan v hmotnej
núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny
vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu
alebo podať úradu o týchto zmenách do ôsmich dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom.
(3) Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal,
v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške,
ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky
dávky a príspevkov.
(4) Občan v hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10% odo dňa, od
ktorého nepatrili vôbec, alebo vo výške, v akej sa vyplácali, ak nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť
a prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, hoci vedel a musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú
neprávom alebo vo vyššej sume, než patrili; v prípade podozrenia z trestného činu podvodu úrad podá
podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania.
(6) O povinnosti vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patrili, rozhoduje úrad. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr
priznanej dávky a príspevkov.

30. Podľa § 1 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 (ďalej len „zák. č. 417/2013 Z.z.“)
(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
a) pomoci v hmotnej núdzi,
b) osobitného príspevku a
c) jednorazovej dávky.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt,1) a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným
predpisom, 2) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

31. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti
podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom 3) a členovia
domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku
a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

32. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. príjem na účely tohto zákona je príjem podľa osobitného
predpisu 10) a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. 11)
Osobitným predpisom podľa poznámky č.10) je § 4 zák. č. 601/2003 Z.z.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 601/2003 Z.z. za príjem sa na účely určenia súm životného minima
považujú príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu.4)
Osobitným predpisom podľa poznámky č.4) je zák.č.595/2003Z.z. o dani z príjmov.
Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. od 31.12.2015 od dane sú oslobodené
aj
a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného
poistenia,20) sociálneho poistenia,21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40)
plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného
predpisu,40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1
písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, 50a)
plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako
náhrada za
1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa
písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má
viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods.
2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu
dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

33. Podľa § 9 ods. 1, 3 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe
v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2 a
3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na
pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.



(3) Pomoc v hmotnej núdzi je
a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka"),
b) ochranný príspevok,
c) aktivačný príspevok,
d) príspevok na nezaopatrené dieťa,
e) príspevok na bývanie.

34. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. dávka je určená na zabezpečenie základných životných
podmienok.

35. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných
výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou
prácou.

36. Podľa § 12 ods. 1, 4 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Aktivačný príspevok je určený na podporu
získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností,
pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
(4) Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj podľa odseku
3 písm. b) tretieho bodu, menšie obecné služby podľa odseku 3 písm. b) štvrtého bodu alebo
dobrovoľnícka činnosť podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu môžu byť vykonávané najviac 18
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby podľa odseku 3 písm. b)
štvrtého bodu alebo dobrovoľnícka činnosť podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu môžu byť opätovne
vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú
plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené
predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril
aktivačný príspevok.

37. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov
spojených s bývaním.

38. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi
úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom
súm príjmu podľa § 4.

39. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný
príspevok sa uplatňujú na úrade podaním písomnej žiadosti alebo podaním žiadosti elektronickými
prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
(2) Žiadosť obsahuje údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov
domácnosti; to neplatí, ak ide o žiadosť o poskytnutie osobitného príspevku.

40. Podľa § 6 písm. c/ zák. č. 417/2013 Z.z. nárok na účely tohto zákona sú dávky sociálneho poistenia,
dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia,
dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej
starostlivosti.

41. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o
správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.

42. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zák. č. 417/2013 Z.z. (1) Ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok
priznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom.
(2) Pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej
sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok
sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

43. Podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. od 01.01.2015 fyzická osoba je povinná vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej



núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť
poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10%.

44. Podľa § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. do 31.12.2014 ak fyzická osoba spôsobila, že sa
jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi neprávom, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v
hmotnej núdzi alebo jej časť zvýšenú o 10% odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej
sume. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytoval alebo poskytuje osobitný príspevok neprávom,
je povinná vrátiť poskytnutý osobitný príspevok zvýšený o 10% odo dňa, od ktorého nepatril vôbec.

45. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. v znení úč. k 22.02.2018 žiadateľ o pomoc v hmotnej
núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik
nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok.

46. Podľa § 28 ods. 2 písm. a/ zák. č. 417/2013 Z.z. príjemca je povinný úradu písomne alebo
elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní zmeny
vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný
príspevok.

47. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 417/2013 Z.z. úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o
osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré a) sú
úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,
b) môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.

48. Podľa § 31 ods. 3 písm. g/ zák. č. 417/2013 Z.z. osobné údaje, ktoré ústredie a úrad spracúvajú o
fyzických osobách uvedených v odseku 2, sú údaje o príjme.

49. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 417/2013 Z.z. o nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri
2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

50. Podľa § 33a ods. 1, 4 zák. č. 417/2013 Z.z. o nárokoch pred 1. januárom 2015 sa rozhoduje aj po
31. decembri 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.
(4) Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 sú splnené podmienky nároku na
osobitný príspevok, do obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa § 16 ods. 2 účinného od 1.
januára 2015 sa započítava aj obdobie poskytovania osobitného príspevku do prehodnotenia nároku na
osobitný príspevok. Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 nie sú splnené
podmienky nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 písm. a) účinného od 1. januára 2015,
osobitný príspevok sa poskytuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.

51. Podľa § 3 ods. 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

52. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

53. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.



54. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

55. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

56. Žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti a z dôvodu, že bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška vyplatenej úrazovej renty, ani výška vyplatenej
sumy pomoci v hmotnej núdzi tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného.

57. Žalobkyňa v žalobe predovšetkým tvrdila, že pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovania
pomoci v hmotnej núdzi by nemala byť do príjmu členov domácnosti započítaná výška úrazovej
renty z dôvodu, že úrazová renta je forma náhrady škody, a ako taká nemôže byť s poukazom na
§ 4 ods. 1 písm. b) Zákona o životnom minime posudzovaná ako príjem pri zisťovaní dôvodnosti
priznania pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zákonným
spôsobom nevyhodnotil a náležitým spôsobom nevysvetlil nesprávnosť argumentácie žalobkyne,
že vyplácaná úrazová renta nemá byť započítaná do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní
hmotnej núdze. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že konštatovanie žalobkyne „nemá oporu
v právnych predpisoch“ nemožno podľa žalobkyne považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Správy súd uvedenú námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu oporu v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa s uvedenou odvolacou námietkou žalobkyne
vysporiadal spôsobom stanoveným zákonom a to na strane 18 a 19 napadnutého rozhodnutia, keď
uviedol, že úrazová renta je a aj bola (v celom období, za ktoré vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť
neprávom poskytnuté dávky a príspevky) jednoznačne považovaná na účely posudzovania hmotnej
núdze za príjem. Žalovaný v tejto súvislosti správne argumentoval, že podľa § 5 ods. 3 zák. č. 599/2003
Z. z. sa za príjem považujú aj príjmy oslobodené od dane, ktorými sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. a)
zák. č. 599/2003 Z. z. aj dávky sociálneho poistenia upravené osobitným predpisom. Týmto osobitným
predpisom je zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý v § 13 ods. 3 písm. b) citovaného zákona jednoznačne
za takúto dávku ustanovuje úrazovú rentu. Žalovaný na strane 13 napadnutého rozhodnutia zároveň
poukázal na ust. § 2 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sociálne poistenie je aj úrazové
poistenie, ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia, alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,
služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania. Z ust. § 13 ods. 3 v spojení s § 2
písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom poskytujú úrazové dávky (ako dávky úrazového poistenia, ktoré je jednou zo zložiek sociálneho
poistenia) a to okrem iného úrazová renta (§ 13 ods. 3 psím. b) citovaného zákona). Žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej správne uviedol, že (vo vzťahu posudzovania úrazovej renty
ako príjmu pre účely určenia súm životného minima) to isté platí aj podľa právnej úpravy podľa zákona
č. 417/2013 Z.z. účinného od 01. 01. 2017), ktorý v § 4 ods. 2 taktiež odkazuje pri posudzovaní príjmu
na § 4 zák. č. 601/2003 Z. z., pričom podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 601/2003 sa za príjmy považujú
aj príjmy oslobodené od dane, ktorými sa v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zák. č. 599/2003 Z. z. považujú
aj dávky sociálneho poistenia upravené v zák. č. 461/2003 Z. z., t. j. aj úrazová renta. V nadväznosti na
uvedenú argumentáciu následne žalovaný správne uviedol, že je zrejmé, že konštatovanie účastníčky
konania (žalobkyne), že „úrazová renta nie je príjmom pre účely posúdenia hmotnej núdze, ale je to



len určitá forma náhrady škody za chorobu“, nemá oporu v právnych predpisoch. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti správny súd námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
považoval za nedôvodnú a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, v
ktorom žalovaný logicky a s poukazom na relevantné ustanovenia vyššie uvedených právnych predpisov
ozrejmil žalobkyni, z akého dôvodu je potrebné vyplácanú úrazovú rentu považovať za príjem pre účely
posudzovania hmotnej núdze, resp. započítať ju do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej
núdze žalobkyne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, že úrazovú rentu nie je
možné pre účely posudzovania hmotnej núdze považovať za náhradu škody, ale za dávku sociálneho
poistenia, ktorú je potrebné započítať do príjmov členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej núdze
žalobkyne. Správny súd považoval tento záver žalovaného za výsledok správneho právneho posúdenia
veci, ktorý bol zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnený. Rozhodnutie
žalovaného preto správny súd vo vzťahu k uvedenej námietke považuje za náležite odôvodnené a
spĺňajúce náležitosti stanovené zákonom (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Uvedenú námietku správny
súd preto považoval len za vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s argumentáciou žalovaného, ktorou sa
žalovaný vysporiadal s uvedenou odvolacou námietkou žalobkyne, pričom vyjadrenie nesúhlasu samé
o sebe nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

58. Nedôvodná je aj námietka žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nezodpovedalo ani
na jej odvolacie námietky vo vzťahu k zvýšeniu povinnosti vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi
spolu s ich zvýšením o 10%. Uvedená námietka nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia,
pretože žalovaný v odôvodnení rozhodnutia (na str. 17 až 18) uviedol argumentáciu, z ktorej jednoznačne
vyplýva, z akého dôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná
vrátiť dávku a príspevky v hmotnej núdzi zvýšené o 10%, vrátane skutkovej a právnej argumentácie (s
odkazom na relevantné právne predpisy). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súčasne
zrozumiteľne ozrejmil, na základe akých skutkových okolností a právnych predpisov určil, od ktorého
dátumu vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom bez zvýšenia o 10%
(bez 10% „sankcie“), resp. od ktorého dátumu vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky
vyplatené neprávom s 10% zvýšením (s 10% „sankciou“). V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na skutočnosť, že žalovaný podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aj na základe odvolacích
námietok žalobkyne, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil, pričom konštatoval,
že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne posúdil v zmysle zák. č. 599/2003 Z. z. zák. č.
417/2013 Z. z. povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom zvýšenú o 10% aj
za obdobie do 22. 09. 2014, t. j. do dňa vydania rozhodnutia o priznaní úrazovej renty a súčasne
nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa už uhradila čiastku 800 €, v dôsledku čoho žalovaný prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy zmenil tak, ako je uvedené vo výroku a odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaného a v bode 6 tohoto rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že podanie žiadosti
o poberanie úrazovej renty a ani jej poberanie samotné nebola povinná ako skutočnosť podľa § 31
ods. 3 písm. g) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi oznamovať, pretože skutočnosť poberania úrazovej
renty mal prvostupňový orgán verejnej správy podľa nej získať z dostupného informačného systému
orgánu verenej správy, správny súd uvádza, že nestotožnenie sa s názorom žalovaného uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia samé o sebe nie je spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Tak, ako uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa bola podľa
§ 29 ods. 1 a 3 zák. č. 599/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2013, ako poberateľka dávky a príspevkov v
hmotnej núdzi povinná ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich
na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, alebo podať úradu o týchto zmenách do 8
dní oznámenie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, resp. v
lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj
zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky
a príspevkov. Rovnako v zmysle § 28 ods. 2 písm. a) zák. č. 417/2013 Z. z . účinného od 01.
01. 2014 bola žalobkyňa ako príjemca povinná úradu písomne oznámiť do 8 dní zmeny vo všetkých
skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok. Z
uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola povinná prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámiť v
zákonom stanovenej lehote tak uplatnenie nároku na dávku sociálneho poistenia (úrazovú rentu), ako aj
následne priznanie tejto úrazovej renty, pretože sa jedná o skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku
na pomoc v hmotnej núdzi. Skutočnosť, že orgány verejnej správy (tak prvostupňový orgán verenej
správy ako aj žalovaný) spracúvajú osobné údaje o fyzickej osobe, a teda aj údaje o príjme, ako tvrdí
žalobkyňa s poukazom na § 31 ods. 3 písm. g) zák. č. 417/2013 Z. z., však nezbavuje žalobkyňu
splnenia povinnosti stanovenej v § 28 ods. 2 písm. a) Zákona č. 417/2013 Z. z. resp. § 29 ods. 1 a



3 zák. č. 599/2003 Z. z., t. j. povinnosti v zákonom stanovenej lehote 8 dní oznámiť orgánu verenej
správy skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Povinnosť oznamovať
zmenu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi nemožno stotožňovať
ani s oprávnením orgánu verenej správy spracúvať už existujúce a jemu prístupné, alebo poskytnuté
údaje. Skutočnosť, že z ust. § 28 ods. 3 písm. b) zák. č. 417/2013 Z. z. (na ktoré ustanovenie poukázala
žalobkyňa v žalobe) vyplýva, že úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľa o osobitný
príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré môže získať z
dostupného informačného systému verejnej správy, nemožno vykladať tak, že príjemcovi v takomto
prípade povinnosť stavená v § 28 ods. 2 písm. a) zák. č. 417/2013 Z. z. (oznámiť v zákonom stanovenej
8 dňovej lehote zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej
núdzi a osobitný príspevok) zaniká resp., že v takomto prípade žalobkyňa takúto povinnosť nemá. Správy
súd v tejto súvislosti pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový orgán verenej správy v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v roku 2014 (t. j. v čase podania žiadosti o úrazovú rentu žalobkyňou
na Sociálnej poisťovni) nebola dostupnosť a prepojenosť informačných systémov verejnej správy, a teda
prvostupňový orgán verenej správy v tomto prípade nemal vedomosť o začatí konania v predmetnej veci
poberateľky pomoci v hmotnej núdzi. Rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na
to, že prvostupňový orgán verejnej správy z prístupnej databázy Sociálnej poisťovne nemohol zistiť, že
žalobkyňa je poberateľkou úrazovej renty. Žalobkyňa napokon skutočnosť, že by prvostupňový orgán
verenej správy, resp. žalovaný vyššie uvedené údaje o začatí konania o žiadosti o priznanie úrazovej
renty, resp., že žalobkyňa bola poberateľkou úrazovej renty na základe vydaného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, mal v rozhodnom období k dispozícii z dostupného systému verenej správy, nepreukázala.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verenej správy vyplýva, že tento až 05. 06. 2017
zistil, že žalobkyni bola priznaná úrazová renta Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
zo dňa 22. 09. 2014 a to spätne od 01.12. 2012.

59. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala rozporuplnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v
ktorom žalovaný uložil žalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky do 28. 02. 2018 bez 10% zvýšenia
(„sankcie“), hoci je nesporné, že Sociálna poisťovňa rozhodla o priznaní úrazovej renty až Rozhodnutím
zo dňa 22. 09. 2014, pričom žalobkyňa do obdobia, kedy jej bol doplatok úrazovej renty za obdobie
od 01. 11. 2012 do 30. 09. 2014 vyplatený, nepoberala žiadny príjem, ktorý by jej bolo možné
započítať ako príjem pre posudzovanie stavu jej hmotnej núdze. Žalobkyňa argumentovala, že až
potom, ako jej bol vyplatený doplatok úrazovej renty, resp. ako jej bola úrazová renta vyplácaná, sa
mohla dozvedieť o tom, že získala príjem rozhodujúci pre účely posudzovania hmotnej núdze. Námietka
rozporuplnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uloženiu povinnosti vrátiť dávku
a príspevky poskytnuté neprávom bez 10% zvýšenia („sankcie“) za obdobie do 28. 02. 2014, hoci
rozhodnutie o úrazovej rente bolo vydané až 22. 09. 2014, je nedôvodná a nemá oporu ani v odôvodnení,
ani vo výroku napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že povinnosť vrátiť dávku a príspevky bez
10% zvýšenia („sankcie“) bola žalobkyni uložená nielen vo vzťahu k dávke a príspevku vyplatených
neprávom za obdobie od 01. 12. 2012 do 28. 02. 2014 ( v sume 974,50 €, keď žalovaný v napadnutom
rozhodnutí zohľadnil už žalobkyňou vykonanú úhradu vo výške 800 €), pričom žalovaný na strane 17
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (viď aj bod 6 tohto rozsudku) uviedol argumentáciu, na základe
ktorej konštatoval, že u žalobkyne neboli splnené podmienky na uloženie povinnosti vrátiť dávku a
príspevky za obdobie od 01. 12. 2012 do 28. 02. 2014 v sume zvýšenej o 10% v zmysle § 29 ods. 4
písm. a) zák. č. 599/2003 Z. z. v spojení s § 33 ods. 1, 4 zák. č. 417/2013 Z. z., ale povinnosť vrátiť
dávku a príspevky vyplatené žalobkyni neprávom v sume bez 10% zvýšenia („sankcie“) jej bola uložená
aj za obdobie od 01. 03. 2014 do 31. 09. 2014 ( v sume 1 074,20 €) a to s argumentáciou, že v období
od 01. 03. 2014 do času, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že jej bola úrazová renta priznaná (Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 48812-2/2014-BA zo dňa 22. 09. 2014) žalobkyňa nemohla
spôsobiť, že jej bola pomoc v hmotnej núdzi priznaná neprávom, t. j. v tomto období vzhľadom na to,
že žalobkyňa nemala vedomosť, že jej bude úrazová renta priznaná, nie je podľa žalovaného možné
žalobkyňu sankcionovať navýšením povinnosti vrátiť dávky poskytnuté neprávom s 10% zvýšením
(„sankciou“) za obdobie od 01. 03. 2014 do 30. 09. 2014. Inak povedané za toto obdobie neboli u
žalobkyne splnené podmienky na uloženie povinnosti vrátiť dávky a príspevky vyplatené neprávom
v sume zvýšenej o 10% v zmysle § 25 ods. 6 zák. č. 417/2013 Z.z. účinného od 01. 01. 2014 do
31. 12. 2014. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný zohľadnil skutočnosť, že rozhodnutie o
priznaní úrazovej renty žalobkyni bolo vydané až 22. 09. 2014 a konštatoval, že žalobkyňu nie je možné
sankcionovať 10% sankciou za obdobie od 01. 12. 2012 do 30. 09. 2014. V nadväznosti na uvedené
žalovaný následne správne konštatoval, že žalobkyňa od času, kedy sa dozvedela o priznaní úrazovej



renty, nesplnením si zákonnej oznamovacej povinnosti jednoznačne spôsobila, že jej bola pomoc v
hmotnej núdzi poskytovaná neprávom, a preto je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi
zvýšenú o 10% a to za obdobie od 01. 10. 2014 do 30. 04. 2017 ( v sume 4 355,25 € + zvýšenie o 10%
v sume 435,52 € t. j. spolu sumu 4 790,72 €). Správny súd považoval preto napadnuté rozhodnutie vo
vzťahu k vyššie uvedenej námietke za náležite odôvodnené.

60. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukázala na skutočnosť, že do obdobia, kedy jej bol doplatok úrazovej
renty za obdobie od 01. 11. 2012 do 30. 09. 2014 vyplatený, nepoberala žiadny príjem, ktorý by bolo
možné započítať ako príjem rozhodujúci pre posudzovanie stavu hmotnej núdze a o tomto príjme
sa mohla dozvedieť až v momente, kedy jej bola úrazová renta priznaná, správy súd uvádza, že v
zmysle § 25 zák. č. 417/2003 Z. z. ak sa zmenili rozhodujúce skutočnosti a pomoc v hmotnej núdzi sa
priznala neprávom, táto sa odníme, resp. zníži a poberateľ je ju povinný vrátiť odo dňa, kedy sa priznali
neprávom. Keďže úrazová renta bola žalobkyni priznaná od 01. 11. 2012 a pomoc v hmotnej núdzi jej
bola poskytovaná od 01. 12. 2012, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú
neprávom od 01. 12. 2012 napriek tomu, že táto jej bola vyplatená až v roku 2014.

61. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s tým, že žalovaný neakceptoval jej námietky,
že počas poberania pomoci v hmotnej núdzi vykonávala menšie obetné služby a uviedla, že nepovažuje
za spravodlivý záver žalovaného, že pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje v jednej sume a nie je
možné z nej odčleniť jednotlivé príspevky, z ktorého dôvodu podľa žalovaného nie je možné z preplatku
odpočítať aktivačný príspevok a ochranný príspevok, keďže sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi.
Správny súd opakovane uvádza, že vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s posúdením veci žalovaným
nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa s uvedenou odvolacou námietkou
žalobkyne dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak žalobkyňa v žalobe
vyjadrila nesúhlas s týmto vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalobkyne bez toho, aby súčasne
uviedla, v čom je vyslovený záver, resp. názor žalovaného nesprávny, resp. v rozpore so zákonom, alebo
so zásadami logického uvažovania, takto uplatnená námietka je nekonkrétna a ako taká neumožňuje
súdny prieskum rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že za vykonávanie drobných obecných
služieb (pričom správny súd zdôrazňuje, že ich vykonávanie žalobkyňou nebolo zo strany žalovaného
ani prvostupňového orgánu verenej správy spochybnené) jej vzniklo právo na odmenu, tento nárok nie
je správny súd oprávnený posudzovať v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaného
postupom podľa Správneho súdneho poriadku ani „započítať hodnotu jej práce na jej povinnosť vrátiť
pomoc v hmotnej núdzi“. Svoje prípadné nároky je žalobkyňa oprávnená uplatňovať si inými právnymi
prostriedkami ochrany.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) a konania
predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, bolo vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 47 ods.3 Správneho poriadku), a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v
konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že



a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).