Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 75S/20/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200806 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:1020200806.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: I.. D. C., trvale bytom Y. X, XXX XX H., proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C.-B.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX. I. XXXX, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR, č. C. zo dňa XX. I. XXXX z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií), v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo „zákon č. 211/2000 Z. z.“) požiadala Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, ako povinnú osobu, o sprístupnenie a zaslanie anonymizovanej kópie rozhodnutia o vyvodení dôsledkov vybavenia podnetu, na základe ktorého sa príslušníci PZ mali dopustiť porušenia služobnej disciplíny, kedy dňa XX.XX.XXXX príslušníci Pohotovostnej, motorizovanej jednotky (PMJ) v Banskej Bystrici počas doby výkonu služby realizovali súkromný nákup. 2. O žiadosti rozhodlo Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici rozhodnutím č. Y. tak, že povinná osoba nevyhovela žiadosti o informácie v celom jej rozsahu, pretože sa na nich vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. - ochrana osobnosti a na sprístupnenie takýchto informácií nebol dotknutou osobou udelený súhlas. Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX odvolanie, v ktorom namietala neexistenciu dôvodu na nesprístupnenie požadovaných informácií, pretože nejde o informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby, keďže ide o štátneho zamestnanca, pričom žiadala o anonymizované rozhodnutie, na základe ktorého by dotknutá osoba bola neidentifikovateľná. 3. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ rozhodnutím č. C.-B.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. rozhodnutie povinnej osoby zrušilo a vec jej vrátilo na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko nebolo zrejmé, prečo povinná osoba nevyhovela žiadosti a v čom povinná osoba vidí porušenie ochrany osobnosti a osobných údajov v prípade poskytnutia žiadanej informácie. Odvolací orgán považoval napadnuté prvostupňové rozhodnutie pre účely posúdenia jeho zákonnosti za nepreskúmateľné a pre žiadateľa za nepresvedčivé. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 4. Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. Y.- H.-B.-X-.XXX/XXXX-G. zo dňa XX.XX.XXXX opätovne žiadosti žiadateľky nevyhovel v celom rozsahu, a to podľa § 3 ods. 1, § 18 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a článku 19 ods. 2 Ústavy SR a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. 5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná osoba, ktorá je povinná sprístupňovať informácie podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nevyhovuje žiadosti o informácie v rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, pretože požadovanými informáciami ku dňu doručenia predmetnej žiadosti nedisponuje. Navyše, prípadný dokument alebo rozhodnutie z disciplinárneho konania, nie je možné zabezpečiť anonymizáciou tak, ako sa to v určitých prípadoch vykonáva pri chránených osobných údajoch, nakoľko samotný obsah prípadného rozhodnutia alebo dokumentu z disciplinárneho konania by vo svojej podstate umožnil určiť rozsah a charakter postihu dotknutej osoby, čo by predstavovalo neprimeraný zásah do práva na osobnú ochranu. 6. Uviedol, že dotknutá osoba, ako jednotlivec disponuje základným právom na ochranu osobných údajov a údajov zo súkromnej sféry vrátane práva na ochranu pred zverejňovaním údajov o jeho osobe, a toto právo nie je možné obmedziť ani v dôsledku jeho statusu štátneho zamestnanca. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 190/2008 zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré nie je povinná na žiadosť poskytnúť. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. 7. Údaje o správnom trestaní a analogicky aj o disciplinárnom konaní spadajú svojím charakterom do osobitnej kategórie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za spáchanie trestného činu alebo priestupku, resp. disciplinárneho previnenia, ktoré podľa zákona č. 428/20202 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej aj len „Zákon o ochrane osobných údajov“) môže spracovávať len štátny orgán na základe osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Disciplinárne konanie je interné konanie, pričom jeho výsledok je súčasťou osobného spisu policajta a je zaznamenaný v informačnom systéme, preto v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné tieto informácie sprístupniť. Ministerstvo vnútra SR ako zamestnávateľ má ustanovením § 78 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov určený rozsah informácií, ktoré môže o zamestnancovi sprístupniť a ktoré nepodliehajú zákonnej ochrane osobných údajov. Tento zákon jednoznačne definuje, že poskytnutím informácií o osobných údajoch o zamestnancovi sa nesmie narušiť jeho vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť. Údaje týkajúce sa súkromia a osobnosti podliehajú ústavnoprávnej ochrane a právo na ich ochranu prelamuje právo na informácie. Poukazovanie na status štátneho zamestnanca nie je v tomto prípade relevantné pre posúdenie rozsahu práva na informácie, prípadne na aplikáciu princípu prevažujúceho verejného záujmu. Žiadateľ žiadal informácie, ktoré svojou povahou napĺňajú kvalifikačné prvky údajov osobnej povahy zasahujúcich do ekonomickej a sociálnej identity dotknutej osoby. Významným spôsobom sa premietajú do súkromnej sféry jednotlivca práve tým, že určujú sociálny a prípadne aj ekonomický rozsah dôsledkov za konkrétne porušenie právnych predpisov. Pri porovnaní práva na informácie a práva na ochranu súkromia je potrebné uviesť, že v rozsahu ochrany osobných údajov požívajú zvláštnu ochranu informácie z citlivých oblastí ako je trestné a analogicky aj disciplinárne konanie. Predmetom disciplinárneho konania nie sú otázky verejné, ale ide o subjektívne konanie konkrétnej fyzickej osoby, ktorého obsahom sú informácie súkromnej povahy. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vytvoril okruh osôb, ktoré majú zúženú ochranu osobných údajov, v súvislosti s ich statusom verejne činnej osoby. Taxatívne určený okruh osôb však nereflektuje všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje princíp prevažujúceho verejný záujem. 8. Poukázal tiež na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva záver, že bol správne zachovaný tzv. princíp proporcionality, keďže išlo o radového policajta, a nie o funkcionára, ktorý by spadal do kategórie prevažujúceho záujmu. Opatrenie spočívajúce v obmedzení práva na informácie bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práv a slobôd druhých, teda práva policajta na ochranu jeho súkromia. Základné ústavné práva (napr. právo na informácie, právo na osobnú slobodu, právo na ochranu osobnosti a osobných údajov, ochranu súkromia) sú voči sebe v konkurenčnom a komplementárnom vzťahu, teda jedno musí byť obmedzené, aby boli zachované druhé. V európskom právnom prostredí je právo na ochranu osobnosti považované za jedno z najsilnejších, preto je prirodzené, že pokiaľ ide o ochranu osobnosti a súkromie bežného občana, právo na informácie musí ustúpiť. Naopak, pri verejných činiteľoch vystupuje do popredia právo na informácie a ochrana súkromia je menej intenzívna. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov a dal do pozornosti, že zvláštnu ochranu požívajú informácie z citlivých oblastí - napr. prebiehajúce trestné konania (aj disciplinárne). 9. Proti rozhodnutiu povinnej osoby podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že nežiadala informácie o konkrétnej osobe, sama nedisponuje informáciou, ktorá konkrétna osoba sa mala dopustiť porušenia služobnej disciplíny, nepozná meno, ani priezvisko tejto osoby. Nejedná sa o informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby, nakoľko ide o štátneho zamestnanca, nežiada zverejnenie fotografie, osobných údajov, ale iba anonymizované rozhodnutie bez možnosti identifikovania o koho sa jedná. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 10. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. C.-B.-XXXX/XXXXXX-004 zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalovaného povinná osoba postupovala správne, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, môže sprístupniť len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby. Konštatoval, že uvedené potvrdzuje aj súdna prax (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X G. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX): „Účelom ustanovenia § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napr. o písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka.“ Žaloba a argumentácia žalobkyne 11. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C.-B.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré navrhovala podľa § 191 ods. 1 písm. c) (nesprávne právne posúdenie veci) a písm. g) SSP (podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej) zrušiť, v spojení s rozhodnutím KR PZ v Banskej Bystrici č. Y.-H.-B.-X-XXX/XXXX-G. zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa zároveň navrhla správnemu súdu postupovať v zmysle § 193 druhá veta SSP, teda v prípade, ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, uložiť v rozsudku osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu, povinnosť sprístupniť požadované informácie, a to: anonymizovanej kópie rozhodnutia o vyvodení dôsledkov vybavenia podnetu, na základe ktorého sa príslušníci PZ mali dopustiť porušenia služobnej disciplíny, kedy dňa XX.XX.XXXX príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky (PMJ) v Banskej Bystrici počas doby výkonu služby realizovali súkromný nákup. 12. Podľa žalobkyne má povinná osoba povinnosť poskytnúť jej požadované informácie, pretože nejde o informácie týkajúce sa súkromia a osobnosti fyzickej osoby, nakoľko ide o štátneho zamestnanca a najmä nežiada zverejnenie fotografie, osobných údajov tejto osoby a naopak, výslovne žiadala o anonymizované rozhodnutie, čiže také, na základe ktorého bude táto osoba neidentifikovateľná. Dožadovala sa rovnakého postupu ako postupujú súdy v prípade zverejňovania a sprístupňovania rozsudkov verejnosti. 13. Poukázala na ustanovenie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Ustanovenie § 12 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je premietnutím ústavnej požiadavky minimalizácie zásahu do základného práva na informácie. Ústava SR v článku 26 ods. 4 stanovuje, že právo na informácie môžu byť obmedzené iba vtedy, ak je to naozaj „nevyhnutné“ na ochranu legitímnych záujmov - na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Z tejto ústavnej požiadavky vyplýva skutočnosť, že na ochranu legitímnych záujmov postačuje vylúčenie konkrétnych „chránených“, resp. „citlivých“ informácií z dokumentu, či záznamu, avšak zvyšok dokumentu je potrebné sprístupniť. Ak požadované informácie obsahujú osobné údaje, vylúčenie týchto informácií sa vykonáva anonymizáciou osobných údajov - t. j. tým, že sa znečitateľní ten konkrétny údaj, pomocou ktorého by bolo možné fyzickú osobu identifikovať. 14. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax súdov, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. A. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. a rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XS XX/A. zo dňa XX.XX.XXXX a sp. zn. XS/XXX/XXXX a konštatovala, že rozhodovacia prax nie len všeobecných súdov, ale aj orgánov verejnej správy, má byť ex lege v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 15. Namietala postup a rozhodovanie žalovaného, ak žalovaný v danom prípade vôbec neaplikoval § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., keď čiastočne nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie podľa § 12 a nasl. zákona, aj keď mu táto povinnosť ako povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 zákona ex lege vyplýva. 16. Tvrdila, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie povinnej osoby vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, keď nesprávne vztiahol dôvody ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. na ňou požadovanú informáciu, ako celok, ktorej celé sprístupnenie odmietol, čím rozhodol v rozpore s § 12 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 17. Podľa žalobkyne sa žalovaný vyššie uvedenými námietkami uplatnenými v odvolacom konaní ohľadom dôvodov aplikácie § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. nezaoberal a nijako ich nevyhodnotil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentujú úvahy a konkrétne vyhodnotenie aplikácie zákonného ustanovenia § 12, ktoré je kľúčové. Žalovaný týmto spôsobom porušil právo žalobkyne na odôvodnenie, čím zásadným spôsobom porušuje právo na spravodlivý proces, čo je súčasne porušením jej ústavných práv vyplývajúcich z článku 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na inú právnu ochranu). Postupom v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čo je zákonným dôvodom pre zrušenie napadnutých administratívnych rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 18. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko na jej odvolacie námietky ohľadom možnosti anonymizácie rozhodnutia, predloženej judikatúry atď., vôbec nereagoval. V tejto súvislosti poukázal na názor vyplývajúci z uznesenia ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého je právo na odôvodnenie súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom právo na odôvodnenie spočíva v posúdení každej námietky alebo argumentu, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Ďalej poukázala na závery rozhodnutia I. ÚS XXX/XX, rozhodnutie II. ÚS XXX/ XX, II. ÚS XX/XX a III. ÚS XXX/XX. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že povinná osoba po obdržaní žiadosti vykonala šetrenie skutkového stavu veci a následne vydala dňa XX.XX.XXXX zamietavé rozhodnutie, ktoré bolo v odvolacom konaní žalovaným dňa XX.XX.XXXX zrušené. Povinná osoba vydala ďalšie rozhodnutie dňa XX.XX.XXXX, ktorým opakovane žiadosti žalobkyne podľa § 3 ods. 1, § 18 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 11 Občianskeho zákonníka a článku 19 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku nevyhovela v celom jej rozsahu. Žalovaný posudzujúc zákonnosť rozhodnutia povinnej osoby na základe podaného odvolania dospel k záveru, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby spĺňa obsahové aj formálne náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Povinná osoba postupovala pri nesprístupnení informácií správne, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, pričom poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. A./XXX/XXXX z dňa XX.XX.XXXX. Posúdenie dôvodnosti žaloby (podstatných skutkových a právnych argumentov) 20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), zaoberajúc sa aj návrhom žalobcu na postup súdu podľa § 193 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonné rozhodnutia vo veci samej, preto rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 84 SSP; Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní. 24. Podľa § 193 SSP; Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. 25. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. 29. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z;. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby. 30. Podľa § 9 ods. 2 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z.; informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. 31. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.; Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. 32. Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z.; Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 33. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.; Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 35. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.; Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 37. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Podľa § 60a zákona č. 71/1967 Zb.; Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 39. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "Ústava SR"); sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 40. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR; slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 41. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR; orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 42. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 Ústavy SR; (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 43. Podľa čl. 22 ods.1 Ústavy SR; Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. 44. Podľa § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov; osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 45. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka; Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 46. Zákon č. 211/2000 Z. z. je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, t. j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť. Informácia sa v zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody na jej nesprístupnenie. Je zrejmé, že v súčasnosti uplatňovaný tento princíp je výrazom prechodu Slovenskej republiky od koncepcie diskrétnej verejnej správy k princípu publicity správy, t. j. jej otvorenosti a transparentnosti, čo je výrazom právneho demokratického štátu. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú vylúčené osobitným zákonom, a to z taxatívnych a iba nevyhnutných dôvodov. 47. Medzi žalobkyňou ako žiadateľkou v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a žalovaným bolo sporné, či požadované informácie napĺňajú podstatu takých skutočností a spadajú do kategórie takých informácií, ku ktorým prístup podľa § 9 ods. 1 a § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. je povinná osoba oprávnená obmedziť alebo nesprístupniť vôbec. 48. Primárne správny súd posudzoval návrh žalobkyne na postup podľa § 193 SSP v spojení s § 84 SSP, ktorému nevyhovel. Predpokladom pre takýto postup je zistenie nezákonnosti rozhodnutia alebo postupu povinnej osoby alebo žalovaného pri vybavovaní žiadosti, čo by vyústilo do zrušenia rozhodnutia a v ďalšom konaní by povinná osoba mohla nesprístupniť informáciu z iných dôvodov. Účelom je to, aby nedochádzalo k zbytočným obštrukciám zo strany povinnej osoby a táto by nesprístupnila informáciu, ktorú sprístupniť má, zakaždým z iných nových dôvodov. Súd posudzoval, či vzhľadom na okolnosti veci je možné návrhu vyhovieť alebo nie. Z dikcie ustanovenia § 193 SSP („môže“ uložiť žalovanému) vyplýva, že je na zvážení/úvahe súdu, či sa rozhodne postupovať v zmysle návrhu žalobcu podľa tohto ustanovenia. V zásade, ak správny súd zistí, že povinná osoba a žalovaný pri vybavovaní žiadosti postupovali v súlade so zákonom, čo vedie k zamietnutiu žaloby, nie je potrebné postupovať podľa § 193 SSP. Zohľadniť však môže aj iné relevantné skutočnosti, napr. povahu žiadaných informácií, či efektívnosť a rýchlosť konania vzhľadom na povahu namietaných žalobných bodov a zistenia ich opodstatnenosti, napr. absentujúce odôvodnenie a arbitrárnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože ani v tomto druhu súdneho prieskumu nemôže správny súd nahrádzať postup a rozhodovanie orgánu verejnej správy, v danom prípade odvolacieho orgánu, ktorý posudzoval správnosť rozhodnutia povinnej osoby, pričom úplne rezignoval na niektoré odvolacie námietky, s ktorými sa mal odvolací orgán náležite vysporiadať. 49 Predpokladom postupu správneho súdu podľa § 193 SSP je tiež preukázanie existencie požadovanej informácie. Len v takom prípade je logické overiť tvrdenia žalovaného o dôvode nesprístupnenia informácie a uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť informáciu. Ak však existencia požadovanej informácie je sporná, resp. nemusí existovať, nie je namieste postupovať v zmysle návrhu žalobcu. 50. Je zrejmé, že v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. oprávnená osoba nepreukazuje dôvody žiadosti. Relevantným je len to, či povinná osoba disponuje žiadanou informáciou (a ak by tomu tak bolo, či sú dôvody na jej nesprístupnenie), a nie to, pre aký účel by mala slúžiť, za akým účelom je žiadaná. 51. Žalobkyňa postavila svoju žalobu na základnom predpoklade, že povinná osoba musí mať k dispozícii požadovanú informáciu, teda rozhodnutie o vyvodení dôsledkov vybavenia podnetu o porušení služobnej disciplíny príslušníkov PZ, ktorú žiadala v anonymizovanej forme sprístupniť. V odvolaní nesúhlasila s poukazovaním povinnej osoby na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. X G. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť, čo označila za jeho (dez)interpretáciu. Tvrdila, že požadovanú informáciu nie je potrebné zo strany povinnej osoby vytvárať, nakoľko táto už objektívne existuje, predpokladala, že vo forme vydaného disciplinárneho rozhodnutia. Svoje tvrdenie o existencii žiadaných informácií vyvodila z toho, že v prvom rozhodnutí Krajského riaditeľstvo PZ v H. H. zo dňa XX.XX.A. nikde nie je uvedené, že by takýmito informáciami povinná osoba nedisponovala a uviedla to až v druhom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX. Z toho logicky podľa žalobkyne vyplýva, že v tej dobe požadovanými informáciami povinná osoba disponovala, avšak odmietla jej ich sprístupniť z dôvodu obmedzenia prístupu k takýmto informáciám. S uvedeným tvrdením sa správny súd nestotožňuje. Samotná skutočnosť, že v prvom rozhodnutí (zrušenom žalovaným pre nedostatočné odôvodnenie) povinná osoba neuviedla ako dôvod nesprístupnenia informácie jej neexistenciu, čo uviedla až v druhom svojom rozhodnutí, nie je dôkazom o jej existencii. Žalobkyňa len predpokladá existenciu požadovanej informácie. Ak v predmetnej veci povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnila primárne nevyhovenie žiadosti v dôsledku skutočnosti, že nemá požadovanú informáciu, potom považuje správy súd otázku existencie požadovanej informácie za nedoriešenú, a to v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného v odvolacom konaní, ktorý tejto relevantnej otázke nevenoval náležitú pozornosť, nezaujal k nej stanovisko, čím rezignoval na svoju povinnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. 52. K žalobným námietkam, čo do nesprávneho postupu žalovaného, k tvrdenému porušeniu „fair proces“, správny súd uvádza, že na konanie podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa aplikuje Správny poriadok, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Odchýlkou u opravných prostriedkoch je osobitné ustanovenie lehoty, v ktorej má rozhodnúť odvolací orgán a ustanovenie o fiktívnom rozhodnutí (§ 19), inak sa na odvolacie konanie, vrátane náležitostí samotného rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní uplatňuje Správny poriadok, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ako lex specialis. Odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v jeho celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, prvostupňové konanie doplní a prípadne zistené vady odstráni. Odvolací orgán môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, ak na to vidí dôvody. V opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán môže tiež rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie s vysloveným právnym názorom. Konanie o odvolaní sa primerane riadi ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré sa týkajú prvostupňového konania (§ 60a Správneho poriadku). Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať tie isté náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie. Základnými požiadavkami kladenými Správnym poriadkom na obsah a formu rozhodnutia sú: zákonnosť (rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi), obsahová správnosť (rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci), formálna správnosť (rozhodnutie musí mať Správnym poriadkom predpísané náležitosti) a napokon musí byť vydané správnym orgánom, ktorý je na vydanie rozhodnutia príslušný. Odôvodnenie rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) slúži na to, aby sa každý mohol dozvedieť, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Malo by byť z neho zrejmé, o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodovaní použil, ktoré podklady na to naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo, akými úvahami sa riadil a pod. Pre účely odvolacieho konania je potrebné, aby z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplývalo, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami. 53. Rozhodnutie žalovaného pokiaľ v odôvodnení iba zopakoval závery prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil, citoval právnu úpravu, avšak nereflektoval na konkrétne odvolacie námietky ohľadom možnosti sprístupnenia žiadanej informácie po anonymizácii rozhodnutia, nezaujal stanovisko k uvedenej judikatúre súdov vyšších autorít, navyše neposkytol žiadne svoje úvahy pri rozhodovaní, najmä dôvody neaplikovania § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., má za následok arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu základného práva na právnu ochranu žalobkyne v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania štátnych orgánov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 54. K povinnosti odvolacieho orgánu reagovať na odvolacie námietky účastníka konania odkazujúceho na judikatúru, ktorá má podporovať jeho právnu argumentáciu, zaujali stanovisko súdy vyšších autorít vo viacerých rozhodnutiach (napr. nález ÚS ČR V.. A. XXX//XX; rozsudok NS ČR sp. zn. XX Cdo XXXX/ XXXX zo dňa XX..XX.XXXX; rozsudok NS ČR sp. zn. XX Cdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Z ich konštantnej judikatúry vyplýva, že je povinnosťou odvolacieho orgánu v prípade, ak účastník konania argumentuje názormi vyplývajúcimi z judikatúry, t. j. ak sa dožaduje analogickej využiteľnosti judikátu na jeho daný prípad, s touto judikatúrou sa argumentačne vysporiadať, uviesť svoje právne úvahy, a to prípadne aj tak, že vysvetlí prečo ju nepovažuje pre danú vec za relevantnú. Len tak môže byť jeho rozhodnutie presvedčivé a ale tak môže svoje rozhodnutie legitimizovať v tom, že správny výklad práva je práve ten, ktorý zvolil on. Ak sa odvolací orgán nevysporiada s judikatúrou, na ktorú sa odvoláva účastník konania, prostredníctvom ktorej brojil proti právnemu posúdeniu veci prvostupňovým orgánom, je konanie postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 55. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bráni tomu, aby správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a teda aj posúdenie správnosti či nesprávnosti právneho posúdenia, na ktorom žalovaný svoje rozhodnutie založil. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov, teda to, či orgán verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nie je ani súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. A práve to sú dôvody, pre ktoré pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré je predmetom prieskumu, správnemu súdu nie je umožnené dať odpoveď na žalobkyňou nastolené skutkové a právne otázky, a to najmä v prípade ak rovnaké námietky uplatnila aj v odvolacom konaní, s ktorými sa žalovaný zákonným spôsobom nevysporiadal. 56. Pre úplnosť správny súd tiež poukazuje na to, že hlavnou úlohou správneho súdnictva je ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Všeobecnou správnou žalobou sa môže fyzická osoba alebo právnická osoba ako žalobca domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Iných ako subjektívnych práv v konaní (napr. ochrana verejného záujmu) sa môže domáhať len prokurátor alebo iný subjekt na to výslovne oprávnený zákonom. Určujúcim kritériom rozhodnutia orgánu verejnej správy je priamy dopad na práva a povinnosti ich adresáta (subjektívne práva). Limity správneho súdu pri posudzovaní žalobných námietok je preto nutné vymedziť len na tie, ktoré smerujú práve k ochrane subjektívnych práv žalobcu a ktoré by mohli byť rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté (§ 177 a § 178 SSP). Právo na slobodný prístup k informáciám je subjektívnym právom každého, vyplývajúceho z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a článku 26 ods. 1 Ústavy SR, ktoré prípadným nezákonným postupom povinnej osoby môže byť dotknuté, preto aktívna legitimácia žalobkyne na podanie predmetnej žaloby, ktorá tvrdí, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach, je daná. 57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, po oboznámení sa s administratívnym spisom a administratívnym konaním v oboch stupňoch, dospel k záveru, že žalobkyňa žalobu podala dôvodne, pretože rozhodnutie žalovaného je potrebné ako nepreskúmateľné zrušiť a zároveň z dôvodu, že v konaní, v ktorom bolo vydané druhostupňové rozhodnutie došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo vyústiť do vydania nezákonného rozhodnutia vo veci samej a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní sa žalovaný vysporiada s námietkami uvádzanými v odvolaní, preskúma prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, zistí, či nedošlo k zmene skutkového stavu veci a vydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. 58. Žalobkyni, ktorá bola v konaní pred súdom úspešná, správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.