Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/6/2020 1020200103 26. 04. 2023 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobkyne: O.. Bc. N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, N., doručovacia adresa: P. O. N. XX, XXX XX N. XXX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V zo dňa 04.09.2019), takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy (ďalej len „žalovaný“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II (ďalej aj „prvostupňový orgán“) o priestupku č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V zo dňa 04.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), platného a účinného v čase spáchania skutku a podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c/ cit. zákona jej bola uložená pokuta vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, do ktorého sa podľa ust. § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy, vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom, nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. u žalobkyne od 18.05.2017. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že dňa 18.05.2017 v čase o 16.59 hod., žalobkyňa z miesta zastavenia za priechodom pre chodcov na Svätoplukovej ul. v Bratislave, viedla od budovy č. 2B smerom na Záhradnícku ul, osobné motorové vozidlo továrenskej značky V. F. I.: SC XXXBA, pričom pri vychádzaní od chodníka po pravej strane cesty smerom do ľavého jazdného pruhu vošla do jazdnej dráhy trolejbusu továrenskej značky S. XX Tr Z. I.: XXXX linky 208/3, čím nedala prednosť v jazde vodičovi uvedeného trolejbusu, jazdiaceho po Svätoplukovej ul. smerom na Záhradnícku ul. od zástavky „Svätoplukova“ k zástavke „Cvernovka,“ ktorý následkom toho musel náhle zmeniť smer jazdy vľavo k okraju vozovky, ako aj rýchlosť jazdy až do úplného zastavenia. Následkom jej jazdného úkonu došlo k nárazu pravej prednej časti trolejbusu do ľavej bočnej časti osobného motorového vozidla a tým aj k bezprostrednému ohrozeniu vodiča trolejbusu G. F., a ním prepravovaných osôb. V dôsledku brzdenia a nárazu došlo k pádom a k zraneniam dvoch cestujúcich v trolejbuse. 3. Na základe znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo, vypracovaných prof. O.. M. U. CSc., boli bezprostredne po úraze zistené a dokumentované zranenia: u cestujúcej N. N., pomliaždenie prednej
plochy hrudnej steny v oblasti ľavého prsníka, pomliaždenie ľavého zápästia, pomliaždenie ľavej nohy, odlomenie okraja korunky druhého horného hryzáka vľavo a u cestujúcej O.. S. Z., pomliaždenie pravej zadnej plochy hrudnej steny. Zranenia si u oboch poškodených vyžiadali celkovú dobu liečenia do 7 dní bez obmedzenia ich obvyklého spôsobu života a bez trvalých následkov. 4. Žalobkyňa ako účastníčka cestnej premávky svojím konaním porušila ust. § 23 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“). Odvolanie 5. V odvolaní, ktoré žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala, uviedla, že prvostupňový orgán v konaní sústavne a systematicky porušoval jej práva a rozhodol protiprávne, rozhodnutie označila za nezákonné, pretože prvostupňový orgán v novom konaní nerešpektoval vo vzťahu k výške uloženej sankcie a k dĺžke zákazu činnosti viesť motorové vozidlo právny názor žalovaného, vyslovený v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.07.2018. Podľa jej názoru prvostupňový orgán neustálym a bezdôvodným prerušovaním konania spôsobil závažné prieťahy a systematicky porušoval jej práva na konanie a rozhodnutie v zákonnej lehote, účelovo, protizákonne a neodôvodnene predlžoval lehoty na rozhodnutie, pričom dôvody predĺženia neuviedol. Niekoľkokrát spochybnila, že bola vodičkou motorového vozidla V. F. a tým aj účastníčkou dopravnej nehody, ktorú skutočnosť jej prvostupňový orgán nepreukázal. Doklady policajtom predložila z dôvodu, že nie je možné neuposlúchnuť výzvu, resp. pokyn policajta. 6. Nesúhlasila ani s názorom prvostupňového orgánu, že dňa 04.09.2019 sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavila na ústne pojednávanie za účelom prejednania priestupku, namietala, že prvostupňový orgán porušil jej právo na obhajobu a zabezpečenie svedkov, keď odmietol predvolať ňou navrhnutého konkrétneho svedka a jej, resp. splnomocnenej osobe neumožnil klásť ňou navrhnutým svedkom Tiež namietala, že prvostupňový orgán použil jej výpoveď, ako osoby obvinenej zo spáchania trestného činu, vykonanú v procesnom postavení svedka, ako podklad v správnom konaní, čo považovala za protizákonné a absolútne neprípustné. Prvostupňovému orgánu ďalej vytkla, že sa riadne nevysporiadal s jej poznámkou „s výhradou,“ ktorú napísala na potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, poukázala na nedodržanie osobitnej povinnosti vodiča vozidla hromadnej dopravy venovať sa riadeniu vozidla a tiež na porušenie povinností príslušníkov PZ, ktorí riadne nezaznamenali miesto dopravnej nehody, a to najmä so zreteľom na stavebné práce a maximálnu povolenú rýchlosť v danom úseku. Tiež poznamenala, že vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru dopravy, nevyhovuje prvostupňovému správnemu orgánu, keďže by mohli vyjsť najavo skutočnosti v jeho neprospech. Druhostupňové rozhodnutie 7. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. Námietku žalobkyne, že prvostupňový orgán v novom konaní nerešpektoval jeho právny názor vyslovený v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.07.2018, považoval za nedôvodnú. Rozhodnutím o odvolaní zo dňa 09.01.2019 bola predmetná vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie bez záverov o výške uloženej sankcie a dĺžke zákazu činnosti. Prvostupňový orgán v ďalšom konaní v danej veci správne analogicky aplikoval zásadu „reformatio in peius - zákaz zmeny k horšiemu“. 9. Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán vždy príslušnému orgánu predložil odôvodnené žiadosti o predĺženie lehoty na rozhodnutie, o čom bola žalobkyňa vždy upovedomená. V predmetnej veci konal riadne a včas, nebol nečinný a nespôsobil prieťahy v konaní ani v ďalšom konaní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia žalovaného o odvolaní zo dňa 09.01.2019. Žalovaný výslovne odmietol verziu žalobkyne, že v inkriminovanom čase nebola vodičkou vozidla tov. zn. V. F. I.: Z jej tvrdenie považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Argumentoval tým, že žalobkyňa počas celého konania pred prvostupňovým ako aj pred odvolacím orgánom vystupovala ako vodička uvedeného vozidla, čo vyplýva aj z jej odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu o priestupku zo dňa 02.05.2018, na mieste dopravnej nehody sa ako vodička vozidla na výzvu policajta podrobila dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo dňa 18.05.2017 v čase o 17.50 hod. potvrdila svojím podpisom na zápise o dychovej skúške. Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový orgán vykonal všetky potrebné úkony za účelom ustálenia páchateľa priestupku, čo jasne vyplýva najmä z výpovedí príslušníkov dopravnej polície ako svedkov, že žalobkyňa bola na mieste skutku stotožnená ako vodička motorového vozidla V. F. I.: Z Tieto výpovede žalobkyňa bezdôvodne spochybnila, avšak uvedeného úkonu sa nezúčastnila. Za neopodstatnené považoval aj k odvolaniu priložené farebné fotografie (10 ks), nakoľko boli vyhotovené z kamerového záznamu z trolejbusu, ktorý je len jedným z dôkazov v konaní. Skutočnosť, že žalobkyňa bola jednoznačne vodičkou motorového vozidla V. F., bola preukázaná aj ďalšími riadne získanými a vyhodnotenými dôkaznými prostriedkami.
10. V súvislosti s neúčasťou žalobkyne na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 04.09.2019 žalovaný zhodne s prvostupňovým orgánom konštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiaden závažný dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemohla zúčastniť. Za správny považoval postup prvostupňového orgánu, ktorý nevykonal výsluch tých svedkov, ktorí by nedokázali objasniť podstatu veci, keďže neboli priamymi účastníkmi ani priamymi svedkami dopravnej nehody, zabezpečil si však dostatok relevantných dôkazných prostriedkov pre riadne rozhodnutie veci. Konštatoval, že prvostupňový orgán neporušil ani právo žalobkyne na obhajobu. Žalobkyňa bola oprávnená sa zúčastniť jednotlivých procesných úkonov na prvostupňovom orgáne, o ktorých bola riadne a včas upovedomená, mala možnosť aktívne a v súčinnosti s prvostupňovým orgánom uplatňovať svoje práva. Jej tvrdenie, týkajúce sa porušenia zásady „zákazu sebaobviňovania“ označil za nedôvodné. 11. Žalovaný následne poznamenal, že v ďalšom konaní prvostupňový orgán reflektoval na zápisnicu o výsluchu žalobkyne ako svedka podľa Trestného poriadku zo dňa 12.09.2017, len ako na súčasť vyšetrovacieho spisu a tiež odmietol jej argument o zadržaní jej vodičského preukazu s poznámkou „s výhradou,“ keďže vo veci zadržania vodičského preukazu bolo právoplatne rozhodnuté. Výslovne odmietol jej tvrdenia poukazujúce na dodržiavanie povinností vodiča vozidla hromadnej dopravy, ktoré považoval za bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Uviedol, že v predmetnom konaní nebolo nutné pribrať znalca z odboru cestnej dopravy, pretože takýto úkon by bol zjavne nadbytočný a nehospodárny. Prvostupňový orgán podľa jeho názoru správne posúdil skutkový stav a použil primerané ustanovenie zákona o cestnej premávke. Trolejbus červenej farby bol na rovnom úseku ulice zreteľne a z diaľky viditeľný, vodič trolejbusu mal prednosť v jazde, a keďže vzniklo nebezpečenstvo jemu a ním prepravovaným osobám, bol nútený náhle zmeniť smer aj rýchlosť jazdy. Ak by žalobkyňa vyšla od chodníka skôr, v čase väčšej vzdialenosti trolejbusu, bol jeho vodič nútený znížiť rýchlosť jazdy len mierne. Žalobkyňa by ich síce mohla obmedziť, ale účastníci by boli povinní toto obmedzenie znášať a tak sa aj správať. 12. Po vyhodnotení všetkých skutkových okolností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie, postupoval v zmysle správneho poriadku, riadne objasnil priestupok a spoľahlivo ustálil všetky jeho typové znaky. Žiadne dôvodné pochybnosti o skutku spáchanom žalobkyňou, ktoré by sa mali vykladať v jej prospech nezistil a po zhodnotení jej odvolacích námietok dospel k názoru, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou zákonnosti. Ďalej konštatoval, že dopravnú nehodu zavinila žalobkyňa, ublížila pri nej inému na zdraví a inému spôsobila škodu na majetku, čím podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom. Ide o skutok s vyššou spoločenskou nebezpečnosťou, a dôvod na jej vylúčenie z cestnej premávky ako páchateľky uvedeného priestupku bol daný. Prvostupňový orgán v ďalšom konaní určil žalobkyni druh a výmeru uložených sankcií v zmysle platnej právnej úpravy a analogicky aplikoval zásadu „reformatio in peius.“ Žalovaný sa stotožnil i s výrokom prvostupňového rozhodnutia o náhrade škody, prvostupňový orgán podľa neho riadne pôsobil na žalobkyňu ako na páchateľku priestupku, aby na základe riadne uplatneného nároku na úhradu za zdravotnú starostlivosť vzniknutú škodu poškodeným dobrovoľne uhradila, k čomu však do dňa prejednania priestupku nedošlo. 13. Prvostupňový orgán sa podľa názoru žalovaného nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, naopak odvolacie námietky žalobkyne neobsahovali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. II. Správna žaloba 14. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.05.2017 v čase o 16.59 hod. došlo v Bratislave na Svätoplukovej ulici k dopravnej nehode osobného motorového vozidla továrenskej značky V. F. XXX, I.: SC-XXXBA, s trolejbusom továrenskej značky S. XXTr Z. s číslom XXXX linky XXX/X, pri ktorej došlo k ľahkému zraneniu dvoch cestujúcich v trolejbuse, ktoré boli dňa 18.05.2017 vyšetrené v nemocnici v Ružinove, kde ošetrujúci lekári určili predpokladanú dobu liečenia 3 - 4 dni a zranenia ako ľahké. Skutočnosti na začatie trestného konania preukázané neboli. Vyšetrovateľka subjektívne a svojvoľne vyhodnotila zranenia cestujúcich ako závažnejšie, a tak bolo dňa 24.07.2017 začaté trestné stíhanie. 15. Počas vyšetrenia týchto dvoch cestujúcich, jej dopravní policajti zadržali vodičský preukaz, ktorého odobratie podpísala s poznámkou „s výhradou,“ keďže výhrady logicky zjavne mala. Na mieste dopravnej nehody bola rýchlosť znížená na 30 km/h, pričom vodič trolejbusu ju prekročil cca o 11 km/h,
čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa jej názoru, dopravní policajti nezdokumentovali úsek dopravnej nehody riadne a objektívne, z kamerového záznamu trolejbusu bol vyhotovený videozáznam, ktorý je založený v spise. Vyšetrovateľka ju vypočula ako osobu podozrivú vo veci prečinu v procesnom postavení svedka, hoci jej takéto procesné postavenie neprináležalo, pretože mala byť vypočutá v procesnom postavení osoby podozrivej. Poučená bola výlučne ako osoba v pozícii svedka, nie podozrivá osoba a nebola tak riadne poučená o svojich právach a povinnostiach, najmä o práve na obhajobu. 16. Dňa 03.08.2017 bol do konania pribratý súdny znalec z odboru zdravotníctva, prof. MUDr. Jozef Lohnert, CSc., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že u cestujúcich ide o ľahké zranenia s celkovou dobou liečenia do 7 dní a teda jeho závery sú totožné so závermi ošetrujúcich lekáovi v nemocnici v Ružinove, dňa 18.05.2017. Znalecký posudok bol vyšetrovateľke doručený dňa 12.08.2017, pričom až dňa 10.12.2017 bola predmetná vec uznesením postúpená správnemu orgánu za účelom prejednania priestupku. 17. Prvostupňový orgán vydal dňa 02.05.2018 prvé rozhodnutie č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V, ktorým žalobkyni uložil pokutu vo výške 300,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 05.06.2018 odvolanie a dňa 04.07.2018 vydal žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutie o odvolaní, ktorým rozhodnutie prvostupňovému orgánu č. ORPP-268/BAII-ODI-2017-V zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 09.11.2018 vydal prvostupňový orgán druhé rozhodnutie č. ORP-P-268/BAI-ODI- 2017-V, ktorým žalobkyni uložil pokutu vo výške 150,EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu podala dňa 27.11.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný druhým rozhodnutím o odvolaní tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 09.11.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 04.09.2019 vydal prvostupňový orgán tretie rozhodnutie, ktorým opäť žalobkyni uložil pokutu vo výške 300,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 03.10.2019 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojim v poradí tretím rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.09.2019 potvrdil. 18. Žalovaný mal podľa názoru žalobkyne prvostupňové rozhodnutie č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017 zo dňa 04.09.2019 zrušiť, pretože už raz vyslovil, že uložená sankcia je neprimeraná a týmto názorom mali byť správne orgány oboch stupňov viazané. Napriek tomu, že nevyšli najavo ďalšie nové závažné skutočnosti, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zásady záväznosti nedržal. Konanie od počiatku trpí vadami, ktoré nemožno úplne odstrániť, boli v ňom porušované právne predpisy, boli vydané viaceré nezákonné rozhodnutia, orgán verejnej správy postupoval nezákonne, subjektívne, nesprávne a arbitrárne, čo malo vplyv na samotné konanie, pričom prvostupňový orgán nevykonal riadne a objektívne dokazovanie. Namietala nedodržanie interného predpisu prepravcu, ktorým sa prepravované osoby mali riadiť. Poukázala na to, že pri vodičovi trolejbusu stála osoba (jeho syn), hoci na takom mieste stáť nemala, na videozázname v čase stretu vozidiel nevidno osobu vodiča osobného motorového vozidla alebo inú osobu vo vozidle a prvostupňový správny orgán osobu vodiča vozidla nevedel riadne identifikovať. Prvostupňovému orgánu vytýkala viacnásobné predlžovanie lehoty na vydanie rozhodnutia bez uvedenia dôvodu. 19. Podotkla, že znalecké skúmanie, ktoré navrhovala vykonať, by z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu bolo už v súčasnosti absolútne nemožné a nedôvodné. V prípade preukázania zavinenia dopravnej nehody vodičom trolejbusu, by ho nebolo možné druhýkrát postihovať. Celé konanie trpí od samého začiatku vadami a doposiaľ existujú určité nezrovnalosti. Správny orgán bol podľa jej názoru povinný konanie o priestupku, podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ alebo f/ zákona o priestupkoch zastaviť, pretože v ňom vzniklo podozrenie z priestupku, neskôr bol skutok kvalifikovaný ako trestný čin a bolo začaté trestné stíhanie a následne išlo opäť o priestupok. Podľa názoru žalobkyne o skutku bolo orgánom činným v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, pretože trestné stíhanie sa viedlo vo veci - o skutku (§ 20 ods. 2 zákona o priestupkoch). 20. Žalobkyňa ďalej navrhla, aby súd skúmal plynutie prekluzívnej lehoty prejednania priestupku a otázku zániku zodpovednosti zaň, so zreteľom na nezákonné postupy a rozhodnutia policajných orgánov a s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR o nezákonnosti vedenia trestného stíhania, pokiaľ je skutok priestupkom (pokiaľ je začaté trestné stíhanie a neskôr je uznesením vec postúpená správnemu orgánu na prejednanie priestupku). Vyjadrila presvedčenie, že prekluzívna lehota prejednania priestupku uplynula dňa 18.05.2019 a keďže voči nej nebolo vznesené obvinenie, vo vzťahu k nej plynula prekluzívna lehota na prejednanie priestupku bez prerušenia. Do uvedeného dátumu však správny orgán nevydal vo veci samej právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Podľa jej názoru zákonodarca nemal v úmysle nezapočítavať do plynutia lehoty zániku zodpovednosti za priestupok celé obdobie trestného
konania, ale len úsek, v ktorom mala konkrétna osoba procesné postavenie obvineného, teda kedy bolo voči konkrétnej osobe vznesené obvinenie. 21. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 07.11.2019 zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúceho na riadne posúdenie veci, skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemajúceho oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Tiež navrhla, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.09.2019.Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že prekluzívna lehota dňa 18.05.2019 neuplynula, navrhla vykonať dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy, predvolaním svedkov H. T. a I. Y. z P. N., matky poškodenej N. N. a M.. V. Z., riaditeľa Q. inšpekčnej služby. Nariadenie pojednávania nežiadala. III. Vyjadrenia 22. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.03.2020 žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, vychádzajúcom zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu. Konštatoval, že prvotné, neodkladné a neopakovateľné úkony, vykonané dňa 18.05.2017 na mieste dopravnej nehody ako aj ďalšie dôkazy získané v čase objasňovania skutku do 24.07.2017, boli vykonané v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke. Išlo o štádium získavania a zhromažďovania relevantných podkladov v súvislosti s objasňovaním daného skutku. 23. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že zadržaním jej vodičského preukazu v deň k dopravnej nehody, začalo trestné, resp. priestupkové konanie, nakoľko dôvody pre zadržanie vodičského preukazu sú autonómnymi skutkovými podstatami, aj keď sa obsahovo podobajú niektorým skutkovým podstatám priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. trestným činom. Proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu alebo proti jeho dôsledkom sa v ďalšom konaní (priestupkovom, resp. trestnom) však nemožno brániť. Pokiaľ príslušný orgán dospeje k záveru, že nebol spáchaný trestný čin, resp. priestupok, nie je a nemôže byť rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zrušené, a to ani v prípade jeho nezákonnosti; vodičský preukaz sa iba vráti. Orgán rozhodujúci o skutku sa nemôže zákonnosťou rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zaoberať a dôsledky nezákonnosti takéhoto rozhodnutia nemôže nijako zhojiť. Splnenie zákonných podmienok pre zadržanie vodičského preukazu sa skúma len v rámci samostatného konania a nie v nadväzujúcom konaní. Účelom zadržania vodičského preukazu, je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté a zmyslom trestného, resp. priestupkového konania, je potrestať páchateľa za spáchaný protiprávny čin a viesť ho k náprave. 24. Žalovaný odmietol odkazy žalobkyne na jej poznámku: „s výhradou,“ ktorú napísala na potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, pretože o jeho zadržaní bolo právoplatne rozhodnuté, a podstatnou otázkou je, či boli a stále trvajú dôvody na jeho zadržanie. V súvislosti s porušením jednotlivých povinností vodiča, uvedených v zákone o cestnej premávke, je pre ďalšie konanie rozhodujúca miera závažnosti konania vodiča, v spojení s následkom, ktorý vznikol, a to najmä vo vzťahu či pôjde o trestný čin, resp. priestupok. 25. Podľa žalovaného sa v čase od 24.07.2017 (vydania uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ spáchaného z nedbanlivosti podľa § 199 ods. 1 TP) do 22.02.2018 (nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podľa § 214 ods. 1 TP o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin, ale o skutok, ktorý by mohol prejednať príslušný správny orgán, zo dňa 10.12.2017) viedlo trestné stíhanie pre ten istý skutok, za ktorý bola žalobkyňa správnym orgánom uznaná vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dozor nad jednotlivými úkonmi v rámci trestného stíhania vykonával príslušný prokurátor, ktorý postup a jednotlivé úkony povereného príslušníka PZ v trestnom stíhaní nijako nerozporoval, ani nenapadol. Totožnosť stíhaného skutku je zachovaná, pokiaľ je aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť následku, keďže z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že o totožný skutok ide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov zhoduje konanie aspoň s časťou konania, pre ktorý je trestné konanie vedené. Podstata skutku je v zmysle všeobecných zásad Trestného poriadku určovaná existenciou určitej udalosti, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené zákonom. S poukazom na uvedené
konštatoval, že od 24.07.2017 do 22.02.2018 neplynula dvojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť dňom spáchania skutku (18.05.2017) a ktorej uplynutie v dôsledku nepretržitého plynutia lehoty (18.05.2019) by malo za následok zastavenie konania o priestupku. 26. V porovnaní s uznesením o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu zo dňa 10.12.2017, prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že došlé oznámenie v časti bezodkladného zastavenia vozidla neodôvodňuje konanie o priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, keďže to nebolo na ujmu, a preto uvedené porušenie ust. § 65 a/ zákona o cestnej premávke vypustil a zaoberal sa len porušením ust. § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke, zakladajúceho zodpovednosť za priestupok v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o cestnej premávke (záznam o odložení veci zo dňa 23.03.2018). 27. Žalovaný ďalej uviedol, že správne konanie vo veci predmetného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ku ktorému došlo dňa 18.05.2017, bolo začaté dňom 28.03.2018, kedy prvostupňový orgán vykonal voči žalobkyni prvý úkon (doručenie predvolania na ústne pojednávanie zo dňa 23.03.2018). Od neho sa potom odvíjali ďalšie úkony prvostupňového orgánu. Zároveň striktne vylúčil, že by bol ten istý skutok stíhaný ako trestný čin a zároveň aj ako priestupok, pretože priestupkové konanie o predmetnom skutku bolo voči žalobkyni začaté až po právoplatnosti uznesenia zo dňa 10.12.2017, o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu, kedy poverený príslušník PZ konštatoval bezpečné preukázanie toho, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobkyne o porušení zásady „ne bis in idem - nie dvakrát v tej istej veci,“ nakoľko bola právoplatne uznaná vinnou výlučne zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v zmysle príslušných ustanovení zákona o priestupkoch. 28. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.07.2018 hodnotil kamerový záznam z trolejbusu z hľadiska jeho použiteľnosti ako dôkazu v správnom konaní v súvislosti s ochranou osobných údajov, a nie v kontexte, či žalobkyňa bola v inkriminovanom čase vodičkou motorového vozidla zn. Alfa F. I.: Z a dospel k záveru, že ho možno považovať za legálne získaný a použitý na účely, ktoré neodporujú zákonu. Tiež odmietol verziu žalobkyne, že nebola v čase dopravnej nehody vodičkou vozidla zn. V. F. I.: Z a tento názor v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 07.11.2019 riadne odôvodnil. Konštatoval, že prvostupňový orgán nadriadenému orgánu odôvodnené žiadosti o predĺženie lehoty na rozhodnutie vždy predložil a žalobkyňa bola o každom predĺžení lehoty pre rozhodnutie vo veci informovaná. 29. K zraneniam cestujúcich v trolejbuse uviedol, že k nim došlo zjavne v dôsledku konania žalobkyne, a preto jej námietky, že zranené cestujúce sa v trolejbuse nedržali, neakceptoval a označil ich za špekulácie, prezentované s úmyslom zmierniť zodpovednosť za vzniknutú udalosť. Priberať znalca z odboru cestnej dopravy nepovažoval za nutné, keďže takýto úkon by bol zjavne nadbytočný a nehospodárny, nakoľko prvostupňový orgán i žalovaný správne posúdili skutkový stav a použili primerané ustanovenie zákona o cestnej premávke. 30. V súvislosti s rozhodnutiami o odvolaní zo dňa 04.07.2018 i zo dňa 09.01.2019 konštatoval, že ide o rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu. Za bezpredmetné označil tvrdenia žalobkyne, že prvostupňový orgán v novom konaní nerešpektoval vo vzťahu k výške uloženej sankcie a k dĺžke zákazu činnosti viesť motorové vozidlo právny názor odvolacieho orgánu, vyjadrený v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.07.2018, čo napokon riadne odôvodnil v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 07.11.2019. Rozhodnutím o odvolaní zo dňa 09.01.2019 odvolací orgán vrátil predmetnú vec na nové prejednanie a rozhodnutie bez záverov týkajúcich sa výšky uloženej sankcie a dĺžky zákazu činnosti, a poznamenal, že prvostupňový orgán v ďalšom konaní v tej istej veci, správne analogicky aplikoval zásadu „reformatio in peius „ a na „zmenu k horšiemu“ po vrátení veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie nebol ani dôvod. 31. V závere vyjadrenia žalovaný podotkol, že postup prvostupňového orgánu preskúmal aj prokurátor, a to bez prijatia akéhokoľvek opatrenia voči jeho postupu. Žalobu žiadal zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. O nariadenie pojednávania nepožiadal. 32. V replike zo dňa 02.01.2020 žalobkyňa opätovne akcentovala, že žalovaný mal rozhodnutie prvostupňového orgánu č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017 zo dňa 04.09.2019 zrušiť, pretože rovnaký odvolací orgán už raz uviedol, že uložená sankcia je neprimeraná. Podľa jej názoru sa v konaní vyskytli vady, ktoré nemožno celkom odstrániť, a to porušovanie právnych predpisov v konaní, vydanie viacerých nezákonných rozhodnutí, či nezákonný, subjektívny, nesprávny a arbitrárny postup správneho orgánu. Opakovane poukazovala na potrebu skúmania plynutia prekluzívnej lehoty prejednania priestupku, a teda otázku zániku zodpovednosti za priestupok. Prekluzívna lehota prejednania priestupku podľa nej uplynula dňa 18.05.2019 bez prerušenia, pretože voči nej nebolo v predmetnej veci vznesené obvinenie a správny orgán do tohto dátumu vo veci samej právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie nevydal. Žalobkyňa opäť upriamila pozornosť na výklad ust. § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva, že zánik zodpovednosti za priestupok a prerušenie plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty sa vždy posudzuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe a preto začatie trestného stíhania vo veci nemá všeobecné účinky a automaticky neprerušuje plynutie prekluzívnej lehoty vo vzťahu k osobám, ktorým nebolo vznesené obvinenie. Uznesenie o začatí trestného stíhania sa stáva neskorším vydaním uznesenia o postúpení veci na prejednanie priestupku automaticky nulitným. Keďže sa viedlo trestné stíhanie iba vo veci, bez vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe, lehota sa neprerušovala a plynula. Postup policajného orgánu označila za absolútne svojvoľný, čím došlo k narušeniu stavu právnej istoty. V závere repliky konštatovala, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2020 nevedel presne stanoviť začatie trestného ani priestupkového konania a ani kedy a čím bol vykonaný prvý úkon voči nej. 33. V duplike zo dňa 29.03.2020 žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojej replike opakovane poukazovala na rovnaké skutočnosti, ktoré prezentovala v správnej žalobe a žiadne nové zásadné argumenty neuvádzala. V celom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-BAKDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 a na vyjadrení k žalobe. VI. 34. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko o jeho nariadenie žiaden z účastníkov nepožiadal. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol. 35. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, správny súd uzavrel, že z neho vyplýva obsah a závery administratívneho konania, v ktorom orgány verejnej správy oboch stupňov konštatovali u žalobkyne porušenie právnej povinnosti, uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 36. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 37. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 39. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 40. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 41. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 42. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 43. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a/ pokarhanie, b/ pokutu, c/ zákaz činnosti, d/ prepadnutie veci.
44. Podľa § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 45. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 46. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. 47. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. 48. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 50. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 52. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 53. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti, je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky, sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli
žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) postačuje na naplnenie subjektívnej stránky v zmysle ust. § 3 zák. č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti. 54. Ak bol skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom zistený, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. 55. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. VI. 56. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. ORPP-268/BAII-ODI-2017-V zo dňa 04.09.2019, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v intenciách námietok vznesených žalobkyňou, v ktorých uviedla viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. 57. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Správny súd nepovažuje tvrdenia žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci za relevantné, keďže z administratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán pred vydaním napadnutých rozhodnutí zistili skutočný stav veci dostatočným spôsobom, s uvedením vykonaných dôkazov a aj spôsob, akým boli vyhodnotené. 58. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán explicitne uviedol podklady pre vydanie rozhodnutia o priestupku a aj podľa názoru súdu je z nich jednoznačne preukázaná existencia dopravnej nehody spôsobenej porušením ust. § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke tak, ako je podrobne popísaná v napadnutom rozhodnutí. Z oboch rozhodnutí však vyplýva, že orgány verejnej správy mali preukázané, že žalobkyňa dňa 18.05.2017 v čase o 16.59 hod. z miesta zastavenia za priechodom pre chodcov na Svätoplukovej ul. v Bratislave, viedla od budovy č. 2B smerom na Záhradnícku ul, osobné motorové vozidlo továrenskej značky V. F. I.: SC XXXBA, pričom pri vychádzaní od chodníka po pravej strane cesty smerom do ľavého jazdného pruhu vošla do jazdnej dráhy trolejbusu továrenskej značky S. XX Tr Z. I.: XXXX linky XXX/X, čím nedala prednosť v jazde vodičovi uvedeného trolejbusu, jazdiaceho po Svätoplukovej ul. smerom na Záhradnícku ul. od zástavky „Svätoplukova“ k zástavke „Cvernovka,“ ktorý následkom toho musel náhle zmeniť smer jazdy vľavo k okraju vozovky, ako aj rýchlosť jazdy až do úplného zastavenia. Následkom jej jazdného úkonu došlo k nárazu pravej prednej časti trolejbusu do ľavej bočnej časti osobného motorového vozidla a tým aj k bezprostrednému ohrozeniu vodiča trolejbusu G. F., a ním prepravovaných osôb. V dôsledku brzdenia a nárazu došlo k pádom a k zraneniam dvoch cestujúcich v trolejbuse. Požitie alkoholických nápojov zistené nebolo. 59. K námietke žalobkyne ohľadom nedostatočne zisteného skutkového správny súd uvádza, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nemá žiaden dôkaz vyššiu dôkaznú silu, správne orgány sú povinné všetky dôkazy (v prospech aj neprospech účastníka konania) hodnotiť tak samostatne, ako aj vo
vzájomnej súvislosti. Správny orgán ich takto vyhodnotil (vrátane dôkazov predložených žalobkyňou), a dospel k záveru uvedenému v prvostupňovom rozhodnutí. 60. V prípadoch dopravných nehôd je v úvode vyšetrovania takmer vždy sporné, kto dopravnú nehodu zavinil. Orgán verejnej správy je povinný dokazovať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech. Správny súd nepovažoval zistenie skutkového stavu v popísanom rozsahu za nedostatočné, resp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze. Ak bol dôkaz vykonaný v súlade so zákonom, a nie sú o ňom pochybnosti, nie je nevyhnutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza. To prichádza do úvahy iba v prípade vzniku pochybností. Orgány verejnej správy pochybnosti o zodpovednosti za priestupok nemali, rozhodnutie založili na vykonanom dokazovaní, ktoré preukázalo, že sa skutok stal, je priestupkom a spáchala ho žalobkyňa. Jej tvrdenie, že vykonané dôkazy boli vyhodnotené v jej neprospech, je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov a to takých, ktoré preukazovali, že priestupku sa dopustila, a preto je v rozpore so zásadou logiky, aby boli hodnotené inak ako bola skutočnosť, ktorú preukazovali. Je pochopiteľné, že každá osoba obvinená či uznaná vinnou zo spáchania priestupku bude tvrdiť, že skutok nespáchala. 61. Správny súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že prvostupňový orgán postupoval vo veci správne, keď nezabezpečil výsluch svedkov, ktorí neboli priamymi účastníkmi ani svedkami dopravnej nehody (matka N.), pretože by nedokázali objasniť podstatu veci. 62. K námietke žalobkyne, že žalovaný nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy, správny súd poukazuje na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán poukázal na nedôvodnosť vykonania takéhoto dôkazu, predložené a vykonané dôkazy považoval za dostačujúce na uznanie viny žalobkyne a ďalšie dokazovanie za nepotrebné. Ide o postup v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá vo vzťahu k orgánu verejnej správy nastoľuje požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba relevantnými argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia je potom postačujúce, ak orgán verejnej správy iba minimálnym spôsobom a stručne objasní, prečo je argument, v danom prípade dôkaz, irelevantný. Skutočnosť, že účastník konania má právo navrhnúť dôkazy ešte neznamená, že správny orgán je povinný jeho návrhom aj vyhovieť. Je výlučne na orgáne verejnej správy, či dôkaz vykoná alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. O tom, či bude dôkazný prostriedok prípustný, resp. vykonaný, rozhoduje správny orgán, na ktorom je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonomiky. 63. Zákon o priestupkoch ani správny poriadok neurčuje hierarchiu a dôkaznú váhu jednotlivých dôkazov a v zásade záleží na konajúcom správnom orgáne, akú váhu tomu-ktorému dôkaznému prostriedku v rámci aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov pripíše. Použitie, resp. „preceňovanie“ niektorého z dôkazov musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnené. Správny orgán by podľa názoru súdu mal vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, ak sú z ekonomického a časového hľadiska hospodárne, ak dôkazný prostriedok nie je zjavne neúčelný a naopak, ak je dôkaz nepotrebný, neopodstatnený, prípadne ak existuje hrubý rozpor v pomere toho, čo by sa ním malo dokazovať, najmä ak ide o skutočnosť nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci samej, vykonanie navrhovaného dôkazného prostriedku by pripustiť nemal. Ktoré z navrhovaných dôkazov správny orgán vykoná, nie je otázkou svojvôle a (ne)pripustenie dôkazného prostriedku má správny orgán vykladať vždy v prospech účastníka konania. 64. Žalobkyňa v rámci správnej žaloby navrhla, aby správny súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy a aby zabezpečil výsluch navrhnutých svedkov. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Dokazovanie v správnom súdnictve sa vykonáva v obmedzenom rozsahu. Správny súd nenahrádza činnosť orgánu verejnej správy rozsiahlym dokazovaním, ktoré by prioritne mal vykonať orgán verejnej správy. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už orgánom verejnej správy identifikovaného skutkového a právneho stavu. Nemôže ísť o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom na zrušenie rozhodnutia ako nezákonného. Ide o možnosť, nie povinnosť správneho súdu, a teda o nenárokovateľné procesné právo účastníka konania. Správny súd spravidla nevykoná dôkazy, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci nadbytočné.
65. S poukazom na zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotené prvostupňovým orgánom, dospel správny súd k záveru, že v predmetnom konaní nie je potrebné priberať znalca z odboru cestnej dopravy, pretože takýto úkon by bol nad rámec zisteného skutočného stavu, a teda neúčelný. Znalecký posudok je v rámci slovenského správneho procesu, i priestupkového konania, vždy len jeden z dôkazov a nemá väčšiu dôkaznú silu než iné dôkazy. Za relevantné v danom konaní nepovažoval vypočuť ani osoby navrhované žalobkyňou, pretože neboli priamo zúčastnené na dopravnej nehode, či už v postavení svedkov alebo poškodených. Výsluch vyšetrovateľky O.. I. Y., bol vykonaný v rámci priestupkového konania, o čom je spísaná zápisnica, nachádzajúca sa v administratívnom spise. Žalobkyňa bola oprávnená sa na uvedenom výsluchu zúčastniť, avšak túto možnosť nevyužila. H. T. je poverený zamestnanec prvostupňového orgánu, ktorý rozhodoval v danej priestupkovej veci a podľa rozhodnutia nadriadeného orgánu nebol vo veci zaujatý. Matku poškodenej N. N., správny súd obdobne ako správny orgán na výsluch nepredvolal, pretože na mieste dopravnej nehody prítomná nebola a v súvislosti s ňou jej nevznikla ani škoda na zdraví alebo majetku. Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby tiež nebol priamym svedkom či poškodeným v predmetnej veci. 66. V priebehu skráteného vyšetrovania bol vyhotovený znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, dôležitý pre určenie charakteru a rozsahu telesných poškodení a liečebných prognóz cestujúcich. Len na základe takéhoto posudku mohla byť vec prekvalifikovaná z prečinu ublíženia na zdraví na priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. 67. Podstatným dôkazom na preukázanie priestupku, bol videozáznam z prednej kamery trolejbusu, ktorý autenticky zaznamenáva priebeh celej udalosti a jednoznačne preukazuje zavinenie žalobkyne na dopravnej nehode, ktorá nehodový dej vyvolala a nehodu svojou jazdou zavinila, pretože bez znamenia o zmene smeru jazdy vychádzala od pravého okraja cesty a náhle vošla do jazdnej dráhy trolejbusu, v dôsledku čoho došlo k zrážke jej vozidla s trolejbusom, čím ohrozila účastníkov cestnej premávky. Videozáznam z kamery je zaznamenaný na CD nosiči a tvorí súčasť administratívneho spisu, bol získaný v súlade so zákonom na základe objasňovania príslušným orgánom Policajného zboru. 68. V administratívnom spise sa nachádza aj rozsiahla fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, pozostávajúca z 21 farebných fotografií, z ktorých rozhodujúce sú najmä fotografie č. 3 - 5, zachytávajúce pohľad na poškodené ľavé zadné dvere osobného motorového vozidla tov. zn. V. F.. Na fotografiách č. 9 - 14 je zaznamenané poškodenie pravej bočnej časti predného nárazníka a pravých predných dverí trolejbusu č. XXXX linky XXX/X. Predmetná fotodokumentácia jednoznačne osvedčuje, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť tak, ako tvrdila žalobkyňa, že trolejbus narazil do nej zozadu, ale k stretu naopak došlo bočnými časťami vozidiel. 69. V rozpore s videozáznamom a výpoveďou vodiča trolejbusu sú aj ďalšie, žalobkyňou tvrdené skutočnosti, s ktorými sa správny orgán nemohol stotožniť. Žalobkyňa nedala znamenie, resp. ľavé znamenie o zmene smeru jazdy pri vychádzaní od pravého okraja cesty, nebola zaradená rovno v smere jazdy a nejazdila cca. 10 metrov, čo dokazuje videozáznam. Ak by sa jej tvrdenia aj zakladali na pravde, neboli by reálne z technického hľadiska. Ak je vozidlo už zaradené rovno v smere jazdy, na to aby došlo k nárazu pravým predným rohom trolejbusu do zadných ľavých dverí vozidla, muselo by dôjsť k nárazu do zadnej časti vozidla, z čoho jednoznačne vyplýva, že vozidlo nebolo zaradené v smere svojej jazdy ani v plynulej jazde, ale tesne pred trolejbusom vyšlo od pravého okraja cesty. Vodič trolejbusu nevedel dopravnej nehode zabrániť, pretože vozidlo, ktoré viedla žalobkyňa, mu vytvorilo náhlu prekážku a z jej strany došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. I napriek brzdeniu trolejbusu a vyhnutiu sa čo najviac vľavo, čo vyplýva z videozáznamu i z výpovede vodiča trolejbusu, došlo k dopravnej nehode, pri ktorej boli poškodené vozidlá i ohrozená posádka trolejbusu. Keďže u cestujúcich O.. S. Z. a N.y N. došlo k poškodeniu na zdraví, vzniklo nebezpečenstvo väčšieho charakteru. 70. V neprospech verzie žalobkyne svedčí tiež vyhodnotenie záznamu jazdy Z trolejbusu, vyhotovené pracovníkmi Oddelenia technickej kontroly Dopravného podniku Bratislava, a.s., ktoré sa nachádza v spise. Z predmetného dôkazu vyplýva, že verzia žalobkyne o bezdôvodne zapnutom ukazovateli zmeny smeru jazdy trolejbusu, ktorý ju mal uviesť do omylu, nie je možná. V nehodovej pamäti je zaznamenané aj to, že vodič trolejbusu okrem brzdenia reagoval na vzniknutú situáciu aj použitím zvukového výstražného znamenia - klaksónu, vo vzdialenosti od 13,75 m do 5,57 m od zastavenia
následkom dopravnej nehody, z čoho vyplýva, že sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, či už pri ňom jeho syn stál alebo nie. 71. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že vodič mestskej hromadnej dopravy síce prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, avšak na vozidlo žalobkyne reagoval včas, hoci v danom okamihu už nemal možnosť zrážke zabrániť. Bola vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu s negatívnym výsledkom. Jeho výpoveď potvrdzuje videozáznam - i napriek brzdeniu trolejbusu a vyhnutiu sa čo najviac vľavo, došlo k dopravnej nehode. Z technického hľadiska mohol byť problém pri rapídnom prekročení rýchlosti jazdy trolejbusu, z dôvodu skrátenia možného času na adekvátnu reakciu iného účastníka cestnej premávky, čo ale nie je predmetný prípad. 72. Vo výpovediach svedkov podľa názoru správneho súdu nevznikli rozpory, sú logické a zapadajú do celkového popisu priebehu dopravnej nehody. Výpoveď vodiča F. o osobe vodičky vozidla sa zhoduje s výpoveďou policajta S. v tom, že išlo o staršiu pani s tmavými vlasmi, silnejšej postavy, ktorá bola na mieste dokumentovania dopravnej nehody po celý čas sama. Nepresvedčivo naopak vyznieva argumentácia žalobkyne, že predmetné motorové vozidlo neviedla, keďže po nehode vystúpila z vozidla na strane spolujazdca. Táto však neobstojí, pretože žalobkyňa počas celého konania pred prvostupňovým i odvolacím orgánom vystupovala ako vodička motorového vozidla tov. zn. V. F. I.: Z čo vyplýva aj z jej odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 02.05.2018, zo zápisnice o objasňovaní, z každej sťažnosti i z trestného oznámenia na inšpekčnú službu, v ktorom uvádzala, že ako vodička viedla vozidlo zúčastnené na dopravnej nehode. V neprospech tejto verzie žalobkyne svedčí i skutočnosť, že nenamietala vykonanie dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu ako vodička vozidla, čo potvrdila podpisom na zápise o dychovej skúške. Vystúpiť pravými prednými dverami bola nútená, nakoľko pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu ľavej strany vozidla, čo ju viny nijako nezbavuje. 73. K ďalšej námietke žalobkyne, že zranené cestujúce sa v trolejbuse nedržali, správny súd poznamenáva, že konanie cestujúcich nemožno považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa ust. § 47 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Keď správny orgán neskúmal, či sa cestujúce držali alebo nie, postupoval správne, pretože porušenia cestujúcich je oprávnený riešiť dopravný podnik, na základe prepravného poriadku, ako interného predpisu, a nie orgán verejnej správy. K spochybneniu výpovedí policajtov správny súd dodáva, že svojimi výpoveďami nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh dopravnej nehody, pretože prišli až po nej. Žalobkyňa mala v priebehu správneho konania možnosť sa na výsluchoch svedkov či poškodených zúčastniť a konfrontovať ich, toto procesné oprávnenie však ani v jednom prípade nevyužila. 74. Žalobkyňa spolu s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu vzniesla i námietku nesprávneho právneho posúdenia veci orgánom verejnej správy. Právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, k čomu dochádza vtedy, ak súd alebo správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak tento aplikoval, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 75. Správny súd uvádza, že povinnosťou žalobkyne bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky, upravené zákonom o cestnej premávke. V zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 127 až § 129 SSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 76. Predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne zistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jej námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. 77. Z normatívneho textu ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch je zrejmé, že priestupku sa z hľadiska subjektu v spojení s objektívnou stránkou dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Priestupku v zmysle uvedeného ustanovenia sa teda dopustí každý, kto poruší zákaz, obmedzenie alebo iné podmienky ustanovené v zákone o cestnej premávke, v dôsledku čoho dôjde k dopravnej nehode, tak ako je definovaná v ust. § 64 zákona o cestnej premávke. Z hľadiska subjektívnej stránky na spáchanie tohto priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon úmyselné zavinenie výslovne neustanoví. Správny súd má za spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa sa svojím konaním dopustila porušenia zákona o cestnej premávke, ktoré vyústilo do následku - dopravnej nehody. Objektom resp. chráneným záujmom predmetného priestupku je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, a preto ju prvostupňový orgán aj žalovaný správne uznali za vinnú zo spáchania uvedeného priestupku. 78. S poukazom na ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch sa v tomto prípade neskúma, či za vznikom dopravnej nehody je obvinený z priestupku sám, alebo dopravná nehoda bola spoluzavinená aj ostatnými jej účastníkmi alebo inými účastníkmi cestnej premávky, pričom výklad, ktorý by vyžadoval, že priestupku sa môže dopustiť len jeden z účastníkov dopravnej nehody, ktorý porušil právny predpis, nezodpovedá logickému, systematickému, teleologickému a dokonca ani gramatickému spôsobu výkladu príslušnej právnej normy. Výklad citovaného ustanovenia umožňuje v priestupkovom konaní postihnúť všetkých účastníkov cestnej premávky, zúčastnených na dopravnej nehode, ak vznikla dôsledkom ich konania, v rozpore s právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Otázka spoluzavinenia dopravnej nehody vodičom trolejbusu je však v tomto prípade, pre posúdenie viny žalobkyne z hľadiska ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, právne irelevantná. Otázku spoluviny možno za právne relevantnú považovať len v rámci určenia druhu a výšky sankcie, avšak v predmetnej veci bola sankcia (pokuta aj zákaz činnosti) uložená v dolnej časti zákonnej sadzby a tak nemožno uvažovať o poškodení práv žalobkyne a neprimeranosti sankcie. Určenie druhu a výmery sankcie je predmetom správnej úvahy žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pravidiel cestnej premávky, ako účastníčka cestnej premávky sa správala nezodpovedne, svojim manévrom ohrozila nielen svoj ale aj život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky za čo jej bola uložená pokuta 300 EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonnej sadzby. Táto sankcia nebola vzhľadom k osobe žalobkyne, spôsobu spáchania, následkov, miery zavinenia a závažnosti priestupku prísna, neprimerane a nespravodlivo zasahujúca do jej práv a je viac výchovná ako represívna. Žalobkyňa svoj skutok neoľutovala a napriek zapríčineniu dopravnej nehody neuznala ani porušenie predpisov o cestnej premávke z jej strany. Prvostupňový orgán pri ukladaní sankcie zároveň zohľadnil skutočnosť, že v evidencii priestupkov nemá žiadne záznamy, v čase udalosti mala 27-ročnú vodičskú prax, počas ktorej nikdy nemala zadržaný vodičský preukaz a k predmetnej dopravnej nehode došlo iba následkom chvíľkovej nepozornosti. 79. Z vyhodnotenia záznamu jazdy trolejbusu z tachografového zariadenia vyplýva, že rýchlosťou jazdy 40,9 km/h, prekročil vodič trolejbusu najvyššiu povolenú rýchlosť 30 km/h, nešlo však o priamu príčinu dopravnej nehody. Keďže bol tento priestupok spoľahlivo zistený, vydal príslušný správny orgán bez ďalšieho konania dňa 04.01.2018 rozkaz o uložení sankcie za priestupok pod č. p.: ORP-P-487/MAODI2-2017, ktorým bol vodič trolejbusu, G. F. právoplatne uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ bod 1. zákona o priestupkoch. Nakoľko sa zdržiaval v obci Kuchyňa, bol jeho priestupkový spis postúpený Okresnému dopravnému inšpektorátu OR PZ v Malackách. 80. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho
rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. 81. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je dostatočne zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, zo spáchania akého priestupku bola žalobkyňa uznaná vinnou a na základe akej správnej úvahy správny orgán určil druh uloženej sankcie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 46 ods. 3 Správneho poriadku, pretože žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne vznesenými proti prvostupňovému rozhodnutiu, jej obranu vyhodnotil ako účelovú, priečiacu sa skutkovým zisteniam z priestupkového konania, vedenú snahou vyhnúť sa postihu za dopravný priestupok. Súd zdôrazňuje, že námietky žalobkyne vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a všeobecné konštatovanie, že v konaniach boli porušované právne predpisy, stáli proti dôkazným prostriedkom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené, čomu nasvedčuje aj vybavenie podnetu žalobkyne proti postupu prvostupňového orgánu v predmetnej veci, bez prijatia prokurátorského opatrenia. 82. Za nedôvodnú považoval správny súd aj jej námietku o preklúzii práva na uloženie sankcie, pretože bola uložená v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. V čase od 24.07.2017 (uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví) do 22.02.2018 (nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku) dvojročná prekluzívna lehota odo dňa spáchania skutku neplynula. Konštrukcia žalobkyne o zániku jej zodpovednosti za predmetný priestupok je nenáležitá a naviac jednotlivé doby spočívania prekluzívnej lehoty pre zánik jej zodpovednosti si vykladá nesprávne. 83. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne a v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie a preto žalobu podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 84. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 85. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol postupom podľa ust. § 167 SSP a contrario a s poukazom na výsledok konania jej trovy konania nepriznal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145 ods. 2, § 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).