{"guid": "94274833-decf-4a69-8e36-6c65a37bb1a6:28aa87b1-45c2-4452-9bac-5233b0e0bbdb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1", "spisova_znacka": "BA-8Sa/6/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/6/2020 z 26. 4. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. apríla 2023, sp. zn. BA-8Sa/6/2020, ECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1", "identifikacne_cislo": "1020200103", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-5", "nazov": "§ 23 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-137.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171", "nazov": "zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/171-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158", "nazov": "§ 158 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-158"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-65a", "nazov": "§ 65a zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-65a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-65a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-23", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-137", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-20", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-158", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-65a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28aa87b1-45c2-4452-9bac-5233b0e0bbdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/6/2020\n1020200103\n26. 04. 2023\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2023:1020200103.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobkyne: O..\nBc. N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, N., doručovacia adresa: P. O. N. XX, XXX XX N. XXX,\nproti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,\nso sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.\nORP-P-268/BAII-ODI-2017-V zo dňa 04.09.2019), takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 (ďalej\naj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy (ďalej len „žalovaný“)\nzamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy - Okresného\ndopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II (ďalej aj „prvostupňový\norgán“) o priestupku č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V zo dňa 04.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), platného a účinného v\nčase spáchania skutku a podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c/ cit. zákona jej bola uložená pokuta vo výške\n300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, do ktorého sa podľa ust. § 14\nods. 2 zákona o priestupkoch započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej\nsprávy, vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom, nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j.\nu žalobkyne od 18.05.2017.\n2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že dňa 18.05.2017 v čase o 16.59 hod.,\nžalobkyňa z miesta zastavenia za priechodom pre chodcov na Svätoplukovej ul. v Bratislave, viedla\nod budovy č. 2B smerom na Záhradnícku ul, osobné motorové vozidlo továrenskej značky V. F. I.:\nSC XXXBA, pričom pri vychádzaní od chodníka po pravej strane cesty smerom do ľavého jazdného\npruhu vošla do jazdnej dráhy trolejbusu továrenskej značky S. XX Tr Z. I.: XXXX linky 208/3, čím\nnedala prednosť v jazde vodičovi uvedeného trolejbusu, jazdiaceho po Svätoplukovej ul. smerom na\nZáhradnícku ul. od zástavky „Svätoplukova“ k zástavke „Cvernovka,“ ktorý následkom toho musel náhle\nzmeniť smer jazdy vľavo k okraju vozovky, ako aj rýchlosť jazdy až do úplného zastavenia. Následkom\njej jazdného úkonu došlo k nárazu pravej prednej časti trolejbusu do ľavej bočnej časti osobného\nmotorového vozidla a tým aj k bezprostrednému ohrozeniu vodiča trolejbusu G. F., a ním prepravovaných\nosôb. V dôsledku brzdenia a nárazu došlo k pádom a k zraneniam dvoch cestujúcich v trolejbuse.\n3. Na základe znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo, vypracovaných prof. O.. M. U. CSc., boli\nbezprostredne po úraze zistené a dokumentované zranenia: u cestujúcej N. N., pomliaždenie prednej\n\nplochy hrudnej steny v oblasti ľavého prsníka, pomliaždenie ľavého zápästia, pomliaždenie ľavej nohy,\nodlomenie okraja korunky druhého horného hryzáka vľavo a u cestujúcej O.. S. Z., pomliaždenie pravej\nzadnej plochy hrudnej steny. Zranenia si u oboch poškodených vyžiadali celkovú dobu liečenia do 7 dní\nbez obmedzenia ich obvyklého spôsobu života a bez trvalých následkov.\n4. Žalobkyňa ako účastníčka cestnej premávky svojím konaním porušila ust. § 23 ods. 5 zákona č.\n8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase\nspáchania priestupku (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“).\nOdvolanie\n5. V odvolaní, ktoré žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala, uviedla, že prvostupňový orgán v konaní\nsústavne a systematicky porušoval jej práva a rozhodol protiprávne, rozhodnutie označila za nezákonné,\npretože prvostupňový orgán v novom konaní nerešpektoval vo vzťahu k výške uloženej sankcie a k dĺžke\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlo právny názor žalovaného, vyslovený v rozhodnutí o odvolaní\nzo dňa 04.07.2018. Podľa jej názoru prvostupňový orgán neustálym a bezdôvodným prerušovaním\nkonania spôsobil závažné prieťahy a systematicky porušoval jej práva na konanie a rozhodnutie v\nzákonnej lehote, účelovo, protizákonne a neodôvodnene predlžoval lehoty na rozhodnutie, pričom\ndôvody predĺženia neuviedol. Niekoľkokrát spochybnila, že bola vodičkou motorového vozidla V. F. a\ntým aj účastníčkou dopravnej nehody, ktorú skutočnosť jej prvostupňový orgán nepreukázal. Doklady\npolicajtom predložila z dôvodu, že nie je možné neuposlúchnuť výzvu, resp. pokyn policajta.\n6. Nesúhlasila ani s názorom prvostupňového orgánu, že dňa 04.09.2019 sa bez náležitého\nospravedlnenia nedostavila na ústne pojednávanie za účelom prejednania priestupku, namietala, že\nprvostupňový orgán porušil jej právo na obhajobu a zabezpečenie svedkov, keď odmietol predvolať ňou\nnavrhnutého konkrétneho svedka a jej, resp. splnomocnenej osobe neumožnil klásť ňou navrhnutým\nsvedkom Tiež namietala, že prvostupňový orgán použil jej výpoveď, ako osoby obvinenej zo spáchania\ntrestného činu, vykonanú v procesnom postavení svedka, ako podklad v správnom konaní, čo\npovažovala za protizákonné a absolútne neprípustné. Prvostupňovému orgánu ďalej vytkla, že sa riadne\nnevysporiadal s jej poznámkou „s výhradou,“ ktorú napísala na potvrdenie o zadržaní vodičského\npreukazu, poukázala na nedodržanie osobitnej povinnosti vodiča vozidla hromadnej dopravy venovať\nsa riadeniu vozidla a tiež na porušenie povinností príslušníkov PZ, ktorí riadne nezaznamenali miesto\ndopravnej nehody, a to najmä so zreteľom na stavebné práce a maximálnu povolenú rýchlosť v\ndanom úseku. Tiež poznamenala, že vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru dopravy,\nnevyhovuje prvostupňovému správnemu orgánu, keďže by mohli vyjsť najavo skutočnosti v jeho\nneprospech.\nDruhostupňové rozhodnutie\n7. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo\ndňa 07.11.2019 tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n8. Námietku žalobkyne, že prvostupňový orgán v novom konaní nerešpektoval jeho právny názor\nvyslovený v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.07.2018, považoval za nedôvodnú. Rozhodnutím o\nodvolaní zo dňa 09.01.2019 bola predmetná vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie bez záverov\no výške uloženej sankcie a dĺžke zákazu činnosti. Prvostupňový orgán v ďalšom konaní v danej veci\nsprávne analogicky aplikoval zásadu „reformatio in peius - zákaz zmeny k horšiemu“.\n9. Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán vždy príslušnému orgánu predložil odôvodnené žiadosti\no predĺženie lehoty na rozhodnutie, o čom bola žalobkyňa vždy upovedomená. V predmetnej veci\nkonal riadne a včas, nebol nečinný a nespôsobil prieťahy v konaní ani v ďalšom konaní po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovaného o odvolaní zo dňa 09.01.2019. Žalovaný výslovne odmietol\nverziu žalobkyne, že v inkriminovanom čase nebola vodičkou vozidla tov. zn. V. F. I.: Z jej tvrdenie\npovažoval za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Argumentoval tým, že\nžalobkyňa počas celého konania pred prvostupňovým ako aj pred odvolacím orgánom vystupovala ako\nvodička uvedeného vozidla, čo vyplýva aj z jej odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu o\npriestupku zo dňa 02.05.2018, na mieste dopravnej nehody sa ako vodička vozidla na výzvu policajta\npodrobila dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, čo dňa 18.05.2017 v čase o 17.50\nhod. potvrdila svojím podpisom na zápise o dychovej skúške. Vyjadril presvedčenie, že prvostupňový\norgán vykonal všetky potrebné úkony za účelom ustálenia páchateľa priestupku, čo jasne vyplýva najmä\nz výpovedí príslušníkov dopravnej polície ako svedkov, že žalobkyňa bola na mieste skutku stotožnená\nako vodička motorového vozidla V. F. I.: Z Tieto výpovede žalobkyňa bezdôvodne spochybnila, avšak\nuvedeného úkonu sa nezúčastnila. Za neopodstatnené považoval aj k odvolaniu priložené farebné\nfotografie (10 ks), nakoľko boli vyhotovené z kamerového záznamu z trolejbusu, ktorý je len jedným z\ndôkazov v konaní. Skutočnosť, že žalobkyňa bola jednoznačne vodičkou motorového vozidla V. F., bola\npreukázaná aj ďalšími riadne získanými a vyhodnotenými dôkaznými prostriedkami.\n\n10. V súvislosti s neúčasťou žalobkyne na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 04.09.2019 žalovaný\nzhodne s prvostupňovým orgánom konštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiaden závažný dôvod, pre\nktorý sa pojednávania nemohla zúčastniť. Za správny považoval postup prvostupňového orgánu, ktorý\nnevykonal výsluch tých svedkov, ktorí by nedokázali objasniť podstatu veci, keďže neboli priamymi\núčastníkmi ani priamymi svedkami dopravnej nehody, zabezpečil si však dostatok relevantných\ndôkazných prostriedkov pre riadne rozhodnutie veci. Konštatoval, že prvostupňový orgán neporušil ani\nprávo žalobkyne na obhajobu. Žalobkyňa bola oprávnená sa zúčastniť jednotlivých procesných úkonov\nna prvostupňovom orgáne, o ktorých bola riadne a včas upovedomená, mala možnosť aktívne a v\nsúčinnosti s prvostupňovým orgánom uplatňovať svoje práva. Jej tvrdenie, týkajúce sa porušenia zásady\n„zákazu sebaobviňovania“ označil za nedôvodné.\n11. Žalovaný následne poznamenal, že v ďalšom konaní prvostupňový orgán reflektoval na zápisnicu\no výsluchu žalobkyne ako svedka podľa Trestného poriadku zo dňa 12.09.2017, len ako na súčasť\nvyšetrovacieho spisu a tiež odmietol jej argument o zadržaní jej vodičského preukazu s poznámkou\n„s výhradou,“ keďže vo veci zadržania vodičského preukazu bolo právoplatne rozhodnuté. Výslovne\nodmietol jej tvrdenia poukazujúce na dodržiavanie povinností vodiča vozidla hromadnej dopravy, ktoré\npovažoval za bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Uviedol,\nže v predmetnom konaní nebolo nutné pribrať znalca z odboru cestnej dopravy, pretože takýto úkon\nby bol zjavne nadbytočný a nehospodárny. Prvostupňový orgán podľa jeho názoru správne posúdil\nskutkový stav a použil primerané ustanovenie zákona o cestnej premávke. Trolejbus červenej farby bol\nna rovnom úseku ulice zreteľne a z diaľky viditeľný, vodič trolejbusu mal prednosť v jazde, a keďže\nvzniklo nebezpečenstvo jemu a ním prepravovaným osobám, bol nútený náhle zmeniť smer aj rýchlosť\njazdy. Ak by žalobkyňa vyšla od chodníka skôr, v čase väčšej vzdialenosti trolejbusu, bol jeho vodič\nnútený znížiť rýchlosť jazdy len mierne. Žalobkyňa by ich síce mohla obmedziť, ale účastníci by boli\npovinní toto obmedzenie znášať a tak sa aj správať.\n12. Po vyhodnotení všetkých skutkových okolností žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán\nzistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre\njeho rozhodovanie, postupoval v zmysle správneho poriadku, riadne objasnil priestupok a spoľahlivo\nustálil všetky jeho typové znaky. Žiadne dôvodné pochybnosti o skutku spáchanom žalobkyňou, ktoré\nby sa mali vykladať v jej prospech nezistil a po zhodnotení jej odvolacích námietok dospel k názoru,\nže prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou zákonnosti. Ďalej konštatoval, že dopravnú\nnehodu zavinila žalobkyňa, ublížila pri nej inému na zdraví a inému spôsobila škodu na majetku,\nčím podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke porušila pravidlá cestnej premávky\nzávažným spôsobom. Ide o skutok s vyššou spoločenskou nebezpečnosťou, a dôvod na jej vylúčenie\nz cestnej premávky ako páchateľky uvedeného priestupku bol daný. Prvostupňový orgán v ďalšom\nkonaní určil žalobkyni druh a výmeru uložených sankcií v zmysle platnej právnej úpravy a analogicky\naplikoval zásadu „reformatio in peius.“ Žalovaný sa stotožnil i s výrokom prvostupňového rozhodnutia\no náhrade škody, prvostupňový orgán podľa neho riadne pôsobil na žalobkyňu ako na páchateľku\npriestupku, aby na základe riadne uplatneného nároku na úhradu za zdravotnú starostlivosť vzniknutú\nškodu poškodeným dobrovoľne uhradila, k čomu však do dňa prejednania priestupku nedošlo.\n13. Prvostupňový orgán sa podľa názoru žalovaného nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré\nby mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, naopak odvolacie námietky žalobkyne\nneobsahovali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nII.\nSprávna žaloba\n14. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho\nprvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18.05.2017 v čase o 16.59 hod. došlo v\nBratislave na Svätoplukovej ulici k dopravnej nehode osobného motorového vozidla továrenskej značky\nV. F. XXX, I.: SC-XXXBA, s trolejbusom továrenskej značky S. XXTr Z. s číslom XXXX linky XXX/X,\npri ktorej došlo k ľahkému zraneniu dvoch cestujúcich v trolejbuse, ktoré boli dňa 18.05.2017 vyšetrené\nv nemocnici v Ružinove, kde ošetrujúci lekári určili predpokladanú dobu liečenia 3 - 4 dni a zranenia\nako ľahké. Skutočnosti na začatie trestného konania preukázané neboli. Vyšetrovateľka subjektívne a\nsvojvoľne vyhodnotila zranenia cestujúcich ako závažnejšie, a tak bolo dňa 24.07.2017 začaté trestné\nstíhanie.\n15. Počas vyšetrenia týchto dvoch cestujúcich, jej dopravní policajti zadržali vodičský preukaz, ktorého\nodobratie podpísala s poznámkou „s výhradou,“ keďže výhrady logicky zjavne mala. Na mieste\ndopravnej nehody bola rýchlosť znížená na 30 km/h, pričom vodič trolejbusu ju prekročil cca o 11 km/h,\n\nčím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa jej názoru, dopravní\npolicajti nezdokumentovali úsek dopravnej nehody riadne a objektívne, z kamerového záznamu\ntrolejbusu bol vyhotovený videozáznam, ktorý je založený v spise. Vyšetrovateľka ju vypočula ako\nosobu podozrivú vo veci prečinu v procesnom postavení svedka, hoci jej takéto procesné postavenie\nneprináležalo, pretože mala byť vypočutá v procesnom postavení osoby podozrivej. Poučená bola\nvýlučne ako osoba v pozícii svedka, nie podozrivá osoba a nebola tak riadne poučená o svojich právach\na povinnostiach, najmä o práve na obhajobu.\n16. Dňa 03.08.2017 bol do konania pribratý súdny znalec z odboru zdravotníctva, prof. MUDr. Jozef\nLohnert, CSc., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že u cestujúcich ide o ľahké zranenia s celkovou\ndobou liečenia do 7 dní a teda jeho závery sú totožné so závermi ošetrujúcich lekáovi v nemocnici v\nRužinove, dňa 18.05.2017. Znalecký posudok bol vyšetrovateľke doručený dňa 12.08.2017, pričom až\ndňa 10.12.2017 bola predmetná vec uznesením postúpená správnemu orgánu za účelom prejednania\npriestupku.\n17. Prvostupňový orgán vydal dňa 02.05.2018 prvé rozhodnutie č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017-V, ktorým\nžalobkyni uložil pokutu vo výške 300,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12\nmesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 05.06.2018 odvolanie a dňa 04.07.2018 vydal žalovaný\nako druhostupňový orgán rozhodnutie o odvolaní, ktorým rozhodnutie prvostupňovému orgánu č. ORPP-268/BAII-ODI-2017-V zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 09.11.2018 vydal prvostupňový\norgán druhé rozhodnutie č. ORP-P-268/BAI-ODI- 2017-V, ktorým žalobkyni uložil pokutu vo výške 150,EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov. Proti uvedenému rozhodnutiu\npodala dňa 27.11.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný druhým rozhodnutím o odvolaní tak,\nže rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 09.11.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 04.09.2019 vydal prvostupňový orgán tretie rozhodnutie, ktorým opäť žalobkyni uložil pokutu vo\nvýške 300,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu\npodala dňa 03.10.2019 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný svojim v poradí tretím rozhodnutím,\nktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.09.2019 potvrdil.\n18. Žalovaný mal podľa názoru žalobkyne prvostupňové rozhodnutie č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017 zo\ndňa 04.09.2019 zrušiť, pretože už raz vyslovil, že uložená sankcia je neprimeraná a týmto názorom\nmali byť správne orgány oboch stupňov viazané. Napriek tomu, že nevyšli najavo ďalšie nové závažné\nskutočnosti, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zásady záväznosti nedržal. Konanie od počiatku\ntrpí vadami, ktoré nemožno úplne odstrániť, boli v ňom porušované právne predpisy, boli vydané\nviaceré nezákonné rozhodnutia, orgán verejnej správy postupoval nezákonne, subjektívne, nesprávne a\narbitrárne, čo malo vplyv na samotné konanie, pričom prvostupňový orgán nevykonal riadne a objektívne\ndokazovanie. Namietala nedodržanie interného predpisu prepravcu, ktorým sa prepravované osoby\nmali riadiť. Poukázala na to, že pri vodičovi trolejbusu stála osoba (jeho syn), hoci na takom mieste\nstáť nemala, na videozázname v čase stretu vozidiel nevidno osobu vodiča osobného motorového\nvozidla alebo inú osobu vo vozidle a prvostupňový správny orgán osobu vodiča vozidla nevedel\nriadne identifikovať. Prvostupňovému orgánu vytýkala viacnásobné predlžovanie lehoty na vydanie\nrozhodnutia bez uvedenia dôvodu.\n19. Podotkla, že znalecké skúmanie, ktoré navrhovala vykonať, by z dôvodu nesprávneho postupu\nsprávneho orgánu bolo už v súčasnosti absolútne nemožné a nedôvodné. V prípade preukázania\nzavinenia dopravnej nehody vodičom trolejbusu, by ho nebolo možné druhýkrát postihovať. Celé\nkonanie trpí od samého začiatku vadami a doposiaľ existujú určité nezrovnalosti. Správny orgán bol\npodľa jej názoru povinný konanie o priestupku, podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ alebo f/ zákona o\npriestupkoch zastaviť, pretože v ňom vzniklo podozrenie z priestupku, neskôr bol skutok kvalifikovaný\nako trestný čin a bolo začaté trestné stíhanie a následne išlo opäť o priestupok. Podľa názoru žalobkyne\no skutku bolo orgánom činným v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, pretože trestné stíhanie sa\nviedlo vo veci - o skutku (§ 20 ods. 2 zákona o priestupkoch).\n20. Žalobkyňa ďalej navrhla, aby súd skúmal plynutie prekluzívnej lehoty prejednania priestupku a otázku\nzániku zodpovednosti zaň, so zreteľom na nezákonné postupy a rozhodnutia policajných orgánov a\ns ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR o nezákonnosti vedenia trestného stíhania, pokiaľ je\nskutok priestupkom (pokiaľ je začaté trestné stíhanie a neskôr je uznesením vec postúpená správnemu\norgánu na prejednanie priestupku). Vyjadrila presvedčenie, že prekluzívna lehota prejednania priestupku\nuplynula dňa 18.05.2019 a keďže voči nej nebolo vznesené obvinenie, vo vzťahu k nej plynula\nprekluzívna lehota na prejednanie priestupku bez prerušenia. Do uvedeného dátumu však správny orgán\nnevydal vo veci samej právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Podľa jej názoru zákonodarca nemal v\númysle nezapočítavať do plynutia lehoty zániku zodpovednosti za priestupok celé obdobie trestného\n\nkonania, ale len úsek, v ktorom mala konkrétna osoba procesné postavenie obvineného, teda kedy bolo\nvoči konkrétnej osobe vznesené obvinenie.\n21. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zo\ndňa 07.11.2019 zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy\nnedostačujúceho na riadne posúdenie veci, skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za\nzáklad napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich\nnemajúceho oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci\nsamej. Tiež navrhla, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.09.2019.Pre prípad, ak by\nsúd dospel k záveru, že prekluzívna lehota dňa 18.05.2019 neuplynula, navrhla vykonať dokazovanie\nznaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy, predvolaním svedkov H. T. a I. Y. z P. N., matky\npoškodenej N. N. a M.. V. Z., riaditeľa Q. inšpekčnej služby. Nariadenie pojednávania nežiadala.\nIII.\nVyjadrenia\n22. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.03.2020 žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, vychádzajúcom\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu.\nKonštatoval, že prvotné, neodkladné a neopakovateľné úkony, vykonané dňa 18.05.2017 na mieste\ndopravnej nehody ako aj ďalšie dôkazy získané v čase objasňovania skutku do 24.07.2017, boli\nvykonané v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších\npredpisov a v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke. Išlo o štádium získavania a\nzhromažďovania relevantných podkladov v súvislosti s objasňovaním daného skutku.\n23. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že zadržaním jej vodičského preukazu v deň k dopravnej nehody,\nzačalo trestné, resp. priestupkové konanie, nakoľko dôvody pre zadržanie vodičského preukazu sú\nautonómnymi skutkovými podstatami, aj keď sa obsahovo podobajú niektorým skutkovým podstatám\npriestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, resp. trestným činom. Proti rozhodnutiu\no zadržaní vodičského preukazu alebo proti jeho dôsledkom sa v ďalšom konaní (priestupkovom,\nresp. trestnom) však nemožno brániť. Pokiaľ príslušný orgán dospeje k záveru, že nebol spáchaný\ntrestný čin, resp. priestupok, nie je a nemôže byť rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zrušené,\na to ani v prípade jeho nezákonnosti; vodičský preukaz sa iba vráti. Orgán rozhodujúci o skutku sa\nnemôže zákonnosťou rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zaoberať a dôsledky nezákonnosti\ntakéhoto rozhodnutia nemôže nijako zhojiť. Splnenie zákonných podmienok pre zadržanie vodičského\npreukazu sa skúma len v rámci samostatného konania a nie v nadväzujúcom konaní. Účelom zadržania\nvodičského preukazu, je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté\na zmyslom trestného, resp. priestupkového konania, je potrestať páchateľa za spáchaný protiprávny\nčin a viesť ho k náprave.\n24. Žalovaný odmietol odkazy žalobkyne na jej poznámku: „s výhradou,“ ktorú napísala na potvrdenie\no zadržaní vodičského preukazu, pretože o jeho zadržaní bolo právoplatne rozhodnuté, a podstatnou\notázkou je, či boli a stále trvajú dôvody na jeho zadržanie. V súvislosti s porušením jednotlivých\npovinností vodiča, uvedených v zákone o cestnej premávke, je pre ďalšie konanie rozhodujúca miera\nzávažnosti konania vodiča, v spojení s následkom, ktorý vznikol, a to najmä vo vzťahu či pôjde o trestný\nčin, resp. priestupok.\n25. Podľa žalovaného sa v čase od 24.07.2017 (vydania uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci\npodozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 TZ spáchaného z nedbanlivosti podľa § 199 ods. 1\nTP) do 22.02.2018 (nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podľa § 214 ods. 1 TP o postúpení trestnej\nveci príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania\npreukázali, že nejde o prečin, ale o skutok, ktorý by mohol prejednať príslušný správny orgán, zo dňa\n10.12.2017) viedlo trestné stíhanie pre ten istý skutok, za ktorý bola žalobkyňa správnym orgánom\nuznaná vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Dozor nad jednotlivými\núkonmi v rámci trestného stíhania vykonával príslušný prokurátor, ktorý postup a jednotlivé úkony\npovereného príslušníka PZ v trestnom stíhaní nijako nerozporoval, ani nenapadol. Totožnosť stíhaného\nskutku je zachovaná, pokiaľ je aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť následku,\nkeďže z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že o totožný skutok ide aj vtedy, keď sa pri rôznosti následkov\nzhoduje konanie aspoň s časťou konania, pre ktorý je trestné konanie vedené. Podstata skutku je v\nzmysle všeobecných zásad Trestného poriadku určovaná existenciou určitej udalosti, z ktorej vzišiel\nnásledok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené zákonom. S poukazom na uvedené\n\nkonštatoval, že od 24.07.2017 do 22.02.2018 neplynula dvojročná prekluzívna lehota, ktorá začala\nplynúť dňom spáchania skutku (18.05.2017) a ktorej uplynutie v dôsledku nepretržitého plynutia lehoty\n(18.05.2019) by malo za následok zastavenie konania o priestupku.\n26. V porovnaní s uznesením o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu zo dňa\n10.12.2017, prvostupňový orgán verejnej správy dospel k záveru, že došlé oznámenie v časti\nbezodkladného zastavenia vozidla neodôvodňuje konanie o priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b/\nzákona o priestupkoch, keďže to nebolo na ujmu, a preto uvedené porušenie ust. § 65 a/ zákona o\ncestnej premávke vypustil a zaoberal sa len porušením ust. § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke,\nzakladajúceho zodpovednosť za priestupok v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o cestnej premávke\n(záznam o odložení veci zo dňa 23.03.2018).\n27. Žalovaný ďalej uviedol, že správne konanie vo veci predmetného priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky, ku ktorému došlo dňa 18.05.2017, bolo začaté dňom 28.03.2018, kedy\nprvostupňový orgán vykonal voči žalobkyni prvý úkon (doručenie predvolania na ústne pojednávanie\nzo dňa 23.03.2018). Od neho sa potom odvíjali ďalšie úkony prvostupňového orgánu. Zároveň striktne\nvylúčil, že by bol ten istý skutok stíhaný ako trestný čin a zároveň aj ako priestupok, pretože priestupkové\nkonanie o predmetnom skutku bolo voči žalobkyni začaté až po právoplatnosti uznesenia zo dňa\n10.12.2017, o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu, kedy poverený príslušník PZ\nkonštatoval bezpečné preukázanie toho, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata\nprečinu ublíženia na zdraví. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobkyne o porušení zásady „ne bis\nin idem - nie dvakrát v tej istej veci,“ nakoľko bola právoplatne uznaná vinnou výlučne zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v zmysle príslušných ustanovení zákona o\npriestupkoch.\n28. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 04.07.2018 hodnotil kamerový záznam z trolejbusu\nz hľadiska jeho použiteľnosti ako dôkazu v správnom konaní v súvislosti s ochranou osobných údajov,\na nie v kontexte, či žalobkyňa bola v inkriminovanom čase vodičkou motorového vozidla zn. Alfa F. I.:\nZ a dospel k záveru, že ho možno považovať za legálne získaný a použitý na účely, ktoré neodporujú\nzákonu. Tiež odmietol verziu žalobkyne, že nebola v čase dopravnej nehody vodičkou vozidla zn. V.\nF. I.: Z a tento názor v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 07.11.2019 riadne odôvodnil. Konštatoval, že\nprvostupňový orgán nadriadenému orgánu odôvodnené žiadosti o predĺženie lehoty na rozhodnutie vždy\npredložil a žalobkyňa bola o každom predĺžení lehoty pre rozhodnutie vo veci informovaná.\n29. K zraneniam cestujúcich v trolejbuse uviedol, že k nim došlo zjavne v dôsledku konania žalobkyne,\na preto jej námietky, že zranené cestujúce sa v trolejbuse nedržali, neakceptoval a označil ich\nza špekulácie, prezentované s úmyslom zmierniť zodpovednosť za vzniknutú udalosť. Priberať\nznalca z odboru cestnej dopravy nepovažoval za nutné, keďže takýto úkon by bol zjavne nadbytočný\na nehospodárny, nakoľko prvostupňový orgán i žalovaný správne posúdili skutkový stav a použili\nprimerané ustanovenie zákona o cestnej premávke.\n30. V súvislosti s rozhodnutiami o odvolaní zo dňa 04.07.2018 i zo dňa 09.01.2019 konštatoval, že\nide o rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu. Za bezpredmetné označil tvrdenia žalobkyne,\nže prvostupňový orgán v novom konaní nerešpektoval vo vzťahu k výške uloženej sankcie a k dĺžke\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlo právny názor odvolacieho orgánu, vyjadrený v rozhodnutí o\nodvolaní zo dňa 04.07.2018, čo napokon riadne odôvodnil v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 07.11.2019.\nRozhodnutím o odvolaní zo dňa 09.01.2019 odvolací orgán vrátil predmetnú vec na nové prejednanie a\nrozhodnutie bez záverov týkajúcich sa výšky uloženej sankcie a dĺžky zákazu činnosti, a poznamenal,\nže prvostupňový orgán v ďalšom konaní v tej istej veci, správne analogicky aplikoval zásadu „reformatio\nin peius „ a na „zmenu k horšiemu“ po vrátení veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a\nrozhodnutie nebol ani dôvod.\n31. V závere vyjadrenia žalovaný podotkol, že postup prvostupňového orgánu preskúmal aj prokurátor,\na to bez prijatia akéhokoľvek opatrenia voči jeho postupu. Žalobu žiadal zamietnuť a napadnuté\nrozhodnutie potvrdiť. O nariadenie pojednávania nepožiadal.\n32. V replike zo dňa 02.01.2020 žalobkyňa opätovne akcentovala, že žalovaný mal rozhodnutie\nprvostupňového orgánu č. ORP-P-268/BAII-ODI-2017 zo dňa 04.09.2019 zrušiť, pretože rovnaký\nodvolací orgán už raz uviedol, že uložená sankcia je neprimeraná. Podľa jej názoru sa v konaní\nvyskytli vady, ktoré nemožno celkom odstrániť, a to porušovanie právnych predpisov v konaní,\nvydanie viacerých nezákonných rozhodnutí, či nezákonný, subjektívny, nesprávny a arbitrárny\npostup správneho orgánu. Opakovane poukazovala na potrebu skúmania plynutia prekluzívnej\nlehoty prejednania priestupku, a teda otázku zániku zodpovednosti za priestupok. Prekluzívna lehota\nprejednania priestupku podľa nej uplynula dňa 18.05.2019 bez prerušenia, pretože voči nej nebolo v\npredmetnej veci vznesené obvinenie a správny orgán do tohto dátumu vo veci samej právoplatné a\n\nvykonateľné rozhodnutie nevydal. Žalobkyňa opäť upriamila pozornosť na výklad ust. § 20 ods. 2 zákona\no priestupkoch, z ktorého vyplýva, že zánik zodpovednosti za priestupok a prerušenie plynutia dvojročnej\nprekluzívnej lehoty sa vždy posudzuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe a preto začatie trestného stíhania\nvo veci nemá všeobecné účinky a automaticky neprerušuje plynutie prekluzívnej lehoty vo vzťahu k\nosobám, ktorým nebolo vznesené obvinenie. Uznesenie o začatí trestného stíhania sa stáva neskorším\nvydaním uznesenia o postúpení veci na prejednanie priestupku automaticky nulitným. Keďže sa viedlo\ntrestné stíhanie iba vo veci, bez vznesenia obvinenia voči konkrétnej osobe, lehota sa neprerušovala a\nplynula. Postup policajného orgánu označila za absolútne svojvoľný, čím došlo k narušeniu stavu právnej\nistoty. V závere repliky konštatovala, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.03.2020\nnevedel presne stanoviť začatie trestného ani priestupkového konania a ani kedy a čím bol vykonaný\nprvý úkon voči nej.\n33. V duplike zo dňa 29.03.2020 žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojej replike opakovane\npoukazovala na rovnaké skutočnosti, ktoré prezentovala v správnej žalobe a žiadne nové zásadné\nargumenty neuvádzala. V celom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí o odvolaní č. KRPZ-BAKDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 a na vyjadrení k žalobe.\nVI.\n34. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a\n§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“)) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko o jeho\nnariadenie žiaden z účastníkov nepožiadal. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na\nzáklade oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná a podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol.\n35. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, správny súd uzavrel, že z neho vyplýva\nobsah a závery administratívneho konania, v ktorom orgány verejnej správy oboch stupňov konštatovali\nu žalobkyne porušenie právnej povinnosti, uvedenej v napadnutom rozhodnutí.\n36. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách vo veciach správneho trestania.\n37. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n39. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n40. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,\nak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\n41. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ\na/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných\ndôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo\nb/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom\nna okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\n42. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku,\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto\nporuší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na\nmajetku.\n43. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za\npriestupok možno uložiť tieto sankcie:\na/ pokarhanie,\nb/ pokutu,\nc/ zákaz činnosti,\nd/ prepadnutie veci.\n\n44. Podľa § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou;\npokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.\n45. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\n46. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie\nobstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd/ uloží ochranné opatrenie,\ne/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\n47. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania\npriestupku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví\nalebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody\nalebo škodovej udalosti.\n48. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy\nfyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú\npovinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými\nosobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,\nzúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať\npomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby\nv rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n49. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len\nnávrhmi účastníkov konania.\n50. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi\nsú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť\nna podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\n51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n52. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V\nsprávnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej\nsprávy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán\nverejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre\nporušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia\nvôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti\nsprávneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť\nprávoplatného rozhodnutia.\n53. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti, je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu\npriestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány\nprejednávajúce priestupky, sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli\n\nžiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa\nvykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť\nvšetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna\nstránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je\nzavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky) postačuje na naplnenie subjektívnej stránky v zmysle ust. § 3 zák. č. 372/1990 Zb.\nzavinenie z nedbanlivosti.\n54. Ak bol skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym\norgánom zistený, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného\nz priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,\nči vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie\nspáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, ak taký dôkaz\nalebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu.\n55. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje\nspôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,\nže základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa\nuskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v\nich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti\nrozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny\norgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom\nrozhodovaní.\nVI.\n56. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\nKRPZ-BA-KDI21-56/2018-P zo dňa 07.11.2019 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu č. ORPP-268/BAII-ODI-2017-V zo dňa 04.09.2019, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v intenciách\nnámietok vznesených žalobkyňou, v ktorých uviedla viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté\nrozhodnutie za nezákonné.\n57. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány\nverejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite\na objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu\nna to, v koho prospech svedčia. Správny súd nepovažuje tvrdenia žalobkyne o nedostatočnom\nzistení skutkového stavu veci za relevantné, keďže z administratívnych spisov jednoznačne vyplýva,\nže žalovaný ako aj prvostupňový orgán pred vydaním napadnutých rozhodnutí zistili skutočný stav veci\ndostatočným spôsobom, s uvedením vykonaných dôkazov a aj spôsob, akým boli vyhodnotené.\n58. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán explicitne uviedol podklady pre vydanie rozhodnutia\no priestupku a aj podľa názoru súdu je z nich jednoznačne preukázaná existencia dopravnej nehody\nspôsobenej porušením ust. § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke tak, ako je podrobne popísaná v\nnapadnutom rozhodnutí. Z oboch rozhodnutí však vyplýva, že orgány verejnej správy mali preukázané,\nže žalobkyňa dňa 18.05.2017 v čase o 16.59 hod. z miesta zastavenia za priechodom pre chodcov na\nSvätoplukovej ul. v Bratislave, viedla od budovy č. 2B smerom na Záhradnícku ul, osobné motorové\nvozidlo továrenskej značky V. F. I.: SC XXXBA, pričom pri vychádzaní od chodníka po pravej strane\ncesty smerom do ľavého jazdného pruhu vošla do jazdnej dráhy trolejbusu továrenskej značky S. XX\nTr Z. I.: XXXX linky XXX/X, čím nedala prednosť v jazde vodičovi uvedeného trolejbusu, jazdiaceho\npo Svätoplukovej ul. smerom na Záhradnícku ul. od zástavky „Svätoplukova“ k zástavke „Cvernovka,“\nktorý následkom toho musel náhle zmeniť smer jazdy vľavo k okraju vozovky, ako aj rýchlosť jazdy až\ndo úplného zastavenia. Následkom jej jazdného úkonu došlo k nárazu pravej prednej časti trolejbusu do\nľavej bočnej časti osobného motorového vozidla a tým aj k bezprostrednému ohrozeniu vodiča trolejbusu\nG. F., a ním prepravovaných osôb. V dôsledku brzdenia a nárazu došlo k pádom a k zraneniam dvoch\ncestujúcich v trolejbuse. Požitie alkoholických nápojov zistené nebolo.\n59. K námietke žalobkyne ohľadom nedostatočne zisteného skutkového správny súd uvádza, že v\nprávnom poriadku Slovenskej republiky nemá žiaden dôkaz vyššiu dôkaznú silu, správne orgány sú\npovinné všetky dôkazy (v prospech aj neprospech účastníka konania) hodnotiť tak samostatne, ako aj vo\n\nvzájomnej súvislosti. Správny orgán ich takto vyhodnotil (vrátane dôkazov predložených žalobkyňou),\na dospel k záveru uvedenému v prvostupňovom rozhodnutí.\n60. V prípadoch dopravných nehôd je v úvode vyšetrovania takmer vždy sporné, kto dopravnú nehodu\nzavinil. Orgán verejnej správy je povinný dokazovať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej\npochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech. Správny súd nepovažoval zistenie skutkového stavu v\npopísanom rozsahu za nedostatočné, resp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze. Ak bol dôkaz vykonaný v\nsúlade so zákonom, a nie sú o ňom pochybnosti, nie je nevyhnutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy bez\nohľadu na to, z akého zdroja pochádza. To prichádza do úvahy iba v prípade vzniku pochybností. Orgány\nverejnej správy pochybnosti o zodpovednosti za priestupok nemali, rozhodnutie založili na vykonanom\ndokazovaní, ktoré preukázalo, že sa skutok stal, je priestupkom a spáchala ho žalobkyňa. Jej tvrdenie,\nže vykonané dôkazy boli vyhodnotené v jej neprospech, je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením\ndôkazov a to takých, ktoré preukazovali, že priestupku sa dopustila, a preto je v rozpore so zásadou\nlogiky, aby boli hodnotené inak ako bola skutočnosť, ktorú preukazovali. Je pochopiteľné, že každá\nosoba obvinená či uznaná vinnou zo spáchania priestupku bude tvrdiť, že skutok nespáchala.\n61. Správny súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že prvostupňový orgán postupoval vo veci\nsprávne, keď nezabezpečil výsluch svedkov, ktorí neboli priamymi účastníkmi ani svedkami dopravnej\nnehody (matka N.), pretože by nedokázali objasniť podstatu veci.\n62. K námietke žalobkyne, že žalovaný nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestnej\ndopravy, správny súd poukazuje na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán poukázal na\nnedôvodnosť vykonania takéhoto dôkazu, predložené a vykonané dôkazy považoval za dostačujúce\nna uznanie viny žalobkyne a ďalšie dokazovanie za nepotrebné. Ide o postup v súlade s konštantnou\njudikatúrou, ktorá vo vzťahu k orgánu verejnej správy nastoľuje požiadavku vysporiadať sa nie so\nvšetkými, ale iba relevantnými argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia\nje potom postačujúce, ak orgán verejnej správy iba minimálnym spôsobom a stručne objasní, prečo je\nargument, v danom prípade dôkaz, irelevantný. Skutočnosť, že účastník konania má právo navrhnúť\ndôkazy ešte neznamená, že správny orgán je povinný jeho návrhom aj vyhovieť. Je výlučne na orgáne\nverejnej správy, či dôkaz vykoná alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného\nstavu veci. O tom, či bude dôkazný prostriedok prípustný, resp. vykonaný, rozhoduje správny orgán, na\nktorom je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej\nekonomiky.\n63. Zákon o priestupkoch ani správny poriadok neurčuje hierarchiu a dôkaznú váhu jednotlivých dôkazov\na v zásade záleží na konajúcom správnom orgáne, akú váhu tomu-ktorému dôkaznému prostriedku v\nrámci aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov pripíše. Použitie, resp. „preceňovanie“ niektorého\nz dôkazov musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnené. Správny orgán by podľa názoru súdu mal\nvykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, ak sú z ekonomického a časového hľadiska\nhospodárne, ak dôkazný prostriedok nie je zjavne neúčelný a naopak, ak je dôkaz nepotrebný,\nneopodstatnený, prípadne ak existuje hrubý rozpor v pomere toho, čo by sa ním malo dokazovať, najmä\nak ide o skutočnosť nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci samej, vykonanie navrhovaného dôkazného\nprostriedku by pripustiť nemal. Ktoré z navrhovaných dôkazov správny orgán vykoná, nie je otázkou\nsvojvôle a (ne)pripustenie dôkazného prostriedku má správny orgán vykladať vždy v prospech účastníka\nkonania.\n64. Žalobkyňa v rámci správnej žaloby navrhla, aby správny súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom\nz odboru cestnej dopravy a aby zabezpečil výsluch navrhnutých svedkov. Zmyslom konania v správnom\nsúdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Dokazovanie\nv správnom súdnictve sa vykonáva v obmedzenom rozsahu. Správny súd nenahrádza činnosť orgánu\nverejnej správy rozsiahlym dokazovaním, ktoré by prioritne mal vykonať orgán verejnej správy. Správne\nsúdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už orgánom verejnej správy identifikovaného\nskutkového a právneho stavu. Nemôže ísť o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne\nzistený skutkový stav je dôvodom na zrušenie rozhodnutia ako nezákonného. Ide o možnosť, nie\npovinnosť správneho súdu, a teda o nenárokovateľné procesné právo účastníka konania. Správny súd\nspravidla nevykoná dôkazy, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci nadbytočné.\n\n65. S poukazom na zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotené prvostupňovým orgánom, dospel\nsprávny súd k záveru, že v predmetnom konaní nie je potrebné priberať znalca z odboru cestnej\ndopravy, pretože takýto úkon by bol nad rámec zisteného skutočného stavu, a teda neúčelný. Znalecký\nposudok je v rámci slovenského správneho procesu, i priestupkového konania, vždy len jeden z\ndôkazov a nemá väčšiu dôkaznú silu než iné dôkazy. Za relevantné v danom konaní nepovažoval\nvypočuť ani osoby navrhované žalobkyňou, pretože neboli priamo zúčastnené na dopravnej nehode,\nči už v postavení svedkov alebo poškodených. Výsluch vyšetrovateľky O.. I. Y., bol vykonaný v\nrámci priestupkového konania, o čom je spísaná zápisnica, nachádzajúca sa v administratívnom spise.\nŽalobkyňa bola oprávnená sa na uvedenom výsluchu zúčastniť, avšak túto možnosť nevyužila. H. T.\nje poverený zamestnanec prvostupňového orgánu, ktorý rozhodoval v danej priestupkovej veci a podľa\nrozhodnutia nadriadeného orgánu nebol vo veci zaujatý. Matku poškodenej N. N., správny súd obdobne\nako správny orgán na výsluch nepredvolal, pretože na mieste dopravnej nehody prítomná nebola a v\nsúvislosti s ňou jej nevznikla ani škoda na zdraví alebo majetku. Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby tiež\nnebol priamym svedkom či poškodeným v predmetnej veci.\n66. V priebehu skráteného vyšetrovania bol vyhotovený znalecký posudok znalcom z odboru\nzdravotníctvo a farmácia - odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, dôležitý pre určenie\ncharakteru a rozsahu telesných poškodení a liečebných prognóz cestujúcich. Len na základe takéhoto\nposudku mohla byť vec prekvalifikovaná z prečinu ublíženia na zdraví na priestupok proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky, podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.\n67. Podstatným dôkazom na preukázanie priestupku, bol videozáznam z prednej kamery trolejbusu,\nktorý autenticky zaznamenáva priebeh celej udalosti a jednoznačne preukazuje zavinenie žalobkyne\nna dopravnej nehode, ktorá nehodový dej vyvolala a nehodu svojou jazdou zavinila, pretože bez\nznamenia o zmene smeru jazdy vychádzala od pravého okraja cesty a náhle vošla do jazdnej dráhy\ntrolejbusu, v dôsledku čoho došlo k zrážke jej vozidla s trolejbusom, čím ohrozila účastníkov cestnej\npremávky. Videozáznam z kamery je zaznamenaný na CD nosiči a tvorí súčasť administratívneho spisu,\nbol získaný v súlade so zákonom na základe objasňovania príslušným orgánom Policajného zboru.\n68. V administratívnom spise sa nachádza aj rozsiahla fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody,\npozostávajúca z 21 farebných fotografií, z ktorých rozhodujúce sú najmä fotografie č. 3 - 5,\nzachytávajúce pohľad na poškodené ľavé zadné dvere osobného motorového vozidla tov. zn. V. F.. Na\nfotografiách č. 9 - 14 je zaznamenané poškodenie pravej bočnej časti predného nárazníka a pravých\npredných dverí trolejbusu č. XXXX linky XXX/X. Predmetná fotodokumentácia jednoznačne osvedčuje,\nže k dopravnej nehode nemohlo dôjsť tak, ako tvrdila žalobkyňa, že trolejbus narazil do nej zozadu, ale\nk stretu naopak došlo bočnými časťami vozidiel.\n69. V rozpore s videozáznamom a výpoveďou vodiča trolejbusu sú aj ďalšie, žalobkyňou tvrdené\nskutočnosti, s ktorými sa správny orgán nemohol stotožniť. Žalobkyňa nedala znamenie, resp. ľavé\nznamenie o zmene smeru jazdy pri vychádzaní od pravého okraja cesty, nebola zaradená rovno v smere\njazdy a nejazdila cca. 10 metrov, čo dokazuje videozáznam. Ak by sa jej tvrdenia aj zakladali na pravde,\nneboli by reálne z technického hľadiska. Ak je vozidlo už zaradené rovno v smere jazdy, na to aby\ndošlo k nárazu pravým predným rohom trolejbusu do zadných ľavých dverí vozidla, muselo by dôjsť k\nnárazu do zadnej časti vozidla, z čoho jednoznačne vyplýva, že vozidlo nebolo zaradené v smere svojej\njazdy ani v plynulej jazde, ale tesne pred trolejbusom vyšlo od pravého okraja cesty. Vodič trolejbusu\nnevedel dopravnej nehode zabrániť, pretože vozidlo, ktoré viedla žalobkyňa, mu vytvorilo náhlu prekážku\na z jej strany došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. I napriek brzdeniu\ntrolejbusu a vyhnutiu sa čo najviac vľavo, čo vyplýva z videozáznamu i z výpovede vodiča trolejbusu,\ndošlo k dopravnej nehode, pri ktorej boli poškodené vozidlá i ohrozená posádka trolejbusu. Keďže u\ncestujúcich O.. S. Z. a N.y N. došlo k poškodeniu na zdraví, vzniklo nebezpečenstvo väčšieho charakteru.\n70. V neprospech verzie žalobkyne svedčí tiež vyhodnotenie záznamu jazdy Z trolejbusu, vyhotovené\npracovníkmi Oddelenia technickej kontroly Dopravného podniku Bratislava, a.s., ktoré sa nachádza\nv spise. Z predmetného dôkazu vyplýva, že verzia žalobkyne o bezdôvodne zapnutom ukazovateli\nzmeny smeru jazdy trolejbusu, ktorý ju mal uviesť do omylu, nie je možná. V nehodovej pamäti je\nzaznamenané aj to, že vodič trolejbusu okrem brzdenia reagoval na vzniknutú situáciu aj použitím\nzvukového výstražného znamenia - klaksónu, vo vzdialenosti od 13,75 m do 5,57 m od zastavenia\n\nnásledkom dopravnej nehody, z čoho vyplýva, že sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v\ncestnej premávke, či už pri ňom jeho syn stál alebo nie.\n71. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že vodič mestskej hromadnej dopravy síce prekročil\nnajvyššiu povolenú rýchlosť, avšak na vozidlo žalobkyne reagoval včas, hoci v danom okamihu už\nnemal možnosť zrážke zabrániť. Bola vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu s negatívnym\nvýsledkom. Jeho výpoveď potvrdzuje videozáznam - i napriek brzdeniu trolejbusu a vyhnutiu sa čo\nnajviac vľavo, došlo k dopravnej nehode. Z technického hľadiska mohol byť problém pri rapídnom\nprekročení rýchlosti jazdy trolejbusu, z dôvodu skrátenia možného času na adekvátnu reakciu iného\núčastníka cestnej premávky, čo ale nie je predmetný prípad.\n72. Vo výpovediach svedkov podľa názoru správneho súdu nevznikli rozpory, sú logické a zapadajú do\ncelkového popisu priebehu dopravnej nehody. Výpoveď vodiča F. o osobe vodičky vozidla sa zhoduje\ns výpoveďou policajta S. v tom, že išlo o staršiu pani s tmavými vlasmi, silnejšej postavy, ktorá bola\nna mieste dokumentovania dopravnej nehody po celý čas sama. Nepresvedčivo naopak vyznieva\nargumentácia žalobkyne, že predmetné motorové vozidlo neviedla, keďže po nehode vystúpila z\nvozidla na strane spolujazdca. Táto však neobstojí, pretože žalobkyňa počas celého konania pred\nprvostupňovým i odvolacím orgánom vystupovala ako vodička motorového vozidla tov. zn. V. F. I.: Z čo\nvyplýva aj z jej odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 02.05.2018, zo zápisnice o\nobjasňovaní, z každej sťažnosti i z trestného oznámenia na inšpekčnú službu, v ktorom uvádzala,\nže ako vodička viedla vozidlo zúčastnené na dopravnej nehode. V neprospech tejto verzie žalobkyne\nsvedčí i skutočnosť, že nenamietala vykonanie dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu\nako vodička vozidla, čo potvrdila podpisom na zápise o dychovej skúške. Vystúpiť pravými prednými\ndverami bola nútená, nakoľko pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu ľavej strany vozidla, čo ju viny\nnijako nezbavuje.\n73. K ďalšej námietke žalobkyne, že zranené cestujúce sa v trolejbuse nedržali,\nsprávny súd\npoznamenáva, že konanie cestujúcich nemožno považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky\npodľa ust. § 47 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Keď správny orgán neskúmal, či sa cestujúce\ndržali alebo nie, postupoval správne, pretože porušenia cestujúcich je oprávnený riešiť dopravný\npodnik, na základe prepravného poriadku, ako interného predpisu, a nie orgán verejnej správy.\nK spochybneniu výpovedí policajtov správny súd dodáva, že svojimi výpoveďami nemohli žiadnym\nspôsobom ovplyvniť priebeh dopravnej nehody, pretože prišli až po nej. Žalobkyňa mala v priebehu\nsprávneho konania možnosť sa na výsluchoch svedkov či poškodených zúčastniť a konfrontovať ich,\ntoto procesné oprávnenie však ani v jednom prípade nevyužila.\n74. Žalobkyňa spolu s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu vzniesla i námietku\nnesprávneho právneho posúdenia veci orgánom verejnej správy. Právnym posúdením je činnosť\nsúdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, k čomu dochádza vtedy,\nak súd alebo správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak tento aplikoval, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n75. Správny súd uvádza, že povinnosťou žalobkyne bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky,\nupravené zákonom o cestnej premávke. V zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo\nk logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré\nvyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti\na uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania\nnajavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,\nalebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia\ndôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 127 až § 129 SSP,\nalebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n76. Predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne\nzistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť\nvadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia\n\nveci. Ak teda žalobkyňa tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\npotom jej námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.\n77. Z normatívneho textu ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch je zrejmé, že priestupku sa z\nhľadiska subjektu v spojení s objektívnou stránkou dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny\npredpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri\nktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Priestupku v zmysle uvedeného\nustanovenia sa teda dopustí každý, kto poruší zákaz, obmedzenie alebo iné podmienky ustanovené\nv zákone o cestnej premávke, v dôsledku čoho dôjde k dopravnej nehode, tak ako je definovaná v\nust. § 64 zákona o cestnej premávke. Z hľadiska subjektívnej stránky na spáchanie tohto priestupku\npostačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za\npriestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon úmyselné zavinenie výslovne neustanoví. Správny\nsúd má za spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa sa svojím konaním dopustila porušenia zákona o\ncestnej premávke, ktoré vyústilo do následku - dopravnej nehody. Objektom resp. chráneným záujmom\npredmetného priestupku je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a žalobkyňa naplnila všetky\nznaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, a preto ju\nprvostupňový orgán aj žalovaný správne uznali za vinnú zo spáchania uvedeného priestupku.\n78. S poukazom na ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch sa v tomto prípade neskúma, či za\nvznikom dopravnej nehody je obvinený z priestupku sám, alebo dopravná nehoda bola spoluzavinená\naj ostatnými jej účastníkmi alebo inými účastníkmi cestnej premávky, pričom výklad, ktorý by vyžadoval,\nže priestupku sa môže dopustiť len jeden z účastníkov dopravnej nehody, ktorý porušil právny predpis,\nnezodpovedá logickému, systematickému, teleologickému a dokonca ani gramatickému spôsobu\nvýkladu príslušnej právnej normy. Výklad citovaného ustanovenia umožňuje v priestupkovom konaní\npostihnúť všetkých účastníkov cestnej premávky, zúčastnených na dopravnej nehode, ak vznikla\ndôsledkom ich konania, v rozpore s právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nOtázka spoluzavinenia dopravnej nehody vodičom trolejbusu je však v tomto prípade, pre posúdenie\nviny žalobkyne z hľadiska ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, právne irelevantná. Otázku\nspoluviny možno za právne relevantnú považovať len v rámci určenia druhu a výšky sankcie, avšak\nv predmetnej veci bola sankcia (pokuta aj zákaz činnosti) uložená v dolnej časti zákonnej sadzby a\ntak nemožno uvažovať o poškodení práv žalobkyne a neprimeranosti sankcie. Určenie druhu a výmery\nsankcie je predmetom správnej úvahy žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal\ndiskrečné oprávnenie správneho orgánu, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá\nmu neprináleží. Žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pravidiel cestnej premávky, ako účastníčka\ncestnej premávky sa správala nezodpovedne, svojim manévrom ohrozila nielen svoj ale aj život a\nzdravie ostatných účastníkov cestnej premávky za čo jej bola uložená pokuta 300 EUR a zákaz činnosti\nviesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonnej sadzby. Táto sankcia nebola\nvzhľadom k osobe žalobkyne, spôsobu spáchania, následkov, miery zavinenia a závažnosti priestupku\nprísna, neprimerane a nespravodlivo zasahujúca do jej práv a je viac výchovná ako represívna.\nŽalobkyňa svoj skutok neoľutovala a napriek zapríčineniu dopravnej nehody neuznala ani porušenie\npredpisov o cestnej premávke z jej strany. Prvostupňový orgán pri ukladaní sankcie zároveň zohľadnil\nskutočnosť, že v evidencii priestupkov nemá žiadne záznamy, v čase udalosti mala 27-ročnú vodičskú\nprax, počas ktorej nikdy nemala zadržaný vodičský preukaz a k predmetnej dopravnej nehode došlo iba\nnásledkom chvíľkovej nepozornosti.\n79. Z vyhodnotenia záznamu jazdy trolejbusu z tachografového zariadenia vyplýva, že rýchlosťou jazdy\n40,9 km/h, prekročil vodič trolejbusu najvyššiu povolenú rýchlosť 30 km/h, nešlo však o priamu príčinu\ndopravnej nehody. Keďže bol tento priestupok spoľahlivo zistený, vydal príslušný správny orgán bez\nďalšieho konania dňa 04.01.2018 rozkaz o uložení sankcie za priestupok pod č. p.: ORP-P-487/MAODI2-2017, ktorým bol vodič trolejbusu, G. F. právoplatne uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. h/ bod 1. zákona o priestupkoch. Nakoľko sa\nzdržiaval v obci Kuchyňa, bol jeho priestupkový spis postúpený Okresnému dopravnému inšpektorátu\nOR PZ v Malackách.\n80. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu\npreskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov\nv ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.\nPredovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho\n\nrozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v\nsprávnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých\norgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť\nzbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt\norgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia\nresp. opatrenia) preskúmať, nemôže si na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci\na ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho\naktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať\nsvojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu\nsprávny akt obstáť. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné\ndôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí\ntýkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci\nrozhodujúca, nevyhnutná.\n81. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového\naj druhostupňového rozhodnutia je dostatočne zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom\nrozhodnutia, zo spáchania akého priestupku bola žalobkyňa uznaná vinnou a na základe akej správnej\núvahy správny orgán určil druh uloženej sankcie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitosti,\nktoré vyžaduje ust. § 46 ods. 3 Správneho poriadku, pretože žalovaný sa vysporiadal so všetkými\nodvolacími námietkami žalobkyne vznesenými proti prvostupňovému rozhodnutiu, jej obranu vyhodnotil\nako účelovú, priečiacu sa skutkovým zisteniam z priestupkového konania, vedenú snahou vyhnúť sa\npostihu za dopravný priestupok. Súd zdôrazňuje, že námietky žalobkyne vo vzťahu k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci a všeobecné konštatovanie, že v konaniach boli porušované právne\npredpisy, stáli proti dôkazným prostriedkom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli\nspochybnené, čomu nasvedčuje aj vybavenie podnetu žalobkyne proti postupu prvostupňového orgánu\nv predmetnej veci, bez prijatia prokurátorského opatrenia.\n82. Za nedôvodnú považoval správny súd aj jej námietku o preklúzii práva na uloženie sankcie, pretože\nbola uložená v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. V čase od 24.07.2017 (uznesenie o začatí\ntrestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví) do 22.02.2018 (nadobudnutie\nprávoplatnosti uznesenia o postúpení trestnej veci príslušnému správnemu orgánu na prejednanie\npriestupku) dvojročná prekluzívna lehota odo dňa spáchania skutku neplynula. Konštrukcia žalobkyne\no zániku jej zodpovednosti za predmetný priestupok je nenáležitá a naviac jednotlivé doby spočívania\nprekluzívnej lehoty pre zánik jej zodpovednosti si vykladá nesprávne.\n83. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených\nv žalobe dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový\nstav, svoje rozhodnutia riadne a v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by\nmohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie a preto žalobu podľa\nust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n84. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n85. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol postupom podľa ust. § 167 SSP a contrario a s poukazom\nna výsledok konania jej trovy konania nepriznal.\nPoučenie:\nRozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe\nvo veciach správneho trestania.\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa\nna Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145\nods. 2, § 443 SSP)\n\nKasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené\nv § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom\nbolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia\nkrajského súdu. (§ 439 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}