Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/158/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1299898546 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1299898546.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: Peter Pyšný - AGROCHOV - BANBY Obchodno technický servis drobnochovateľov, Dolná 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 159 589, zast. JUDr. Peter Púchovský, advokát, Koval a spol., Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému: Slovenský zväz chovateľov, Krížna 44, 824 76 Bratislava, IČO: 00 178 322, zast. Mgr. Ferdinand Pethö, advokát, FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, Bratislava, o zaplatenie 9.599,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/337/1999-613 zo dňa 2.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/337/1999-613 zo dňa 2.3.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 575,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.547,33 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 18.12.1998 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.599,39 eur spolu s príslušenstvom titulom zmluvy o správcovstve nebytových priestorov. 3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.11.2010 žalovaný žalobcov nárok poprel čo do dôvodu aj výšky. Uviedol, že o platnosti zmluvy o správcovstve prebieha súdny spor a taktiež vzniesol námietku premlčania. Neskôr počas konania žalovaný namietal, že uplatnený nárok žalobcu na odmenu je nepreskúmateľný, keďže žalobca predložil len rozpis vykonaných rekonštrukčných prác za roky 1991-1995, avšak bez prvotných dokladov. Keďže žalobca tieto nepredložil, žalovaný nie je ochotný zaplatiť žalobcom vyúčtovanú sumu. 4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti (podľa § 100 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka) stojacej na parcele č. XXXX, ktorá sa nachádza na S. O. Č.. XX D. H. H., uzatvoril so žalobcom dňa 09.03.1991 zmluvu o správcovstve nebytových priestorov v S. O. Č.. XX H. H. (ďalej "zmluva o správcovstve"). V zmysle článku II uvedenej zmluvy bolo jej predmetom správcovstvo nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a obnovenie jej prevádzkovej spôsobilosti, čo okrem iných činností zahŕňalo aj opravu a rekonštrukciu budovy a dvora. Žalovaný sa podľa uzatvorenej zmluvy zaviazal žalobcovi v pravidelných štvrťročných intervaloch (do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po uplynutí štvrťroka) poskytovať finančnú čiastku vo výške 60 % nájomného získaného z prenájmu priestorov nehnuteľnosti ako zálohu na krytie nákladov vyplývajúcich zo správcovstva. Podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov v S. O. Č.. XX H. H. zo dňa 09.03.1991 uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a jeho organizačnou zložkou - Okresným výborom Slovenského zväzu chovateľov Banská Bystrica (OV SZCH) ako nájomcom, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov v budove stojacej na parcele č. XXXX na S. O. Č.. XX D. H. H., bol nájomca povinný odvádzať na účet žalobcu 60 % prostriedkov z nájomného ostatných nebytových priestorov, a preto zálohové platby v zmysle uzatvorenej zmluvy o správcovstve žalobcovi zasielal OV SZCH. 5. V roku 1995 došlo k ukončeniu spolupráce medzi účastníkmi konania. Žalobca v zmysle čl. III. bodu 2 zmluvy o správcovstve zúčtoval zálohovo poskytnuté finančné prostriedky a vystavil faktúru č. 033- AG /95 z 23.12.1995 s dátumom splatnosti 31.01.1996. Žalobca žalovanému vyfakturoval rekonštrukčné práce a správcovstvo na S. O. Č.. XX realizované v priebehu rokov 1991-1995. Za vykonanú činnosť si vyúčtoval sumu vo výške 289.191,10 Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi na rekonštrukciu vo výške 5.579.791,10 Sk a žalovaným vyplatenými zálohami vo výške 5.290.590,- Sk. Vyfakturovanú sumu žalovaný v lehote splatnosti faktúry neuhradil. 6. Súd poukázal na ust. § 763 ods. 2 Obch. zák., § 131a) zák. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, § 352 Hosp. zák., § 7 ods. 1 zák. č. 563/1991 Zb., § 120 ods. 1 O.s.p. a vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. 7. Z faktúry č. 033-AG/95 zo dňa 23.12.1995, splatnej dňa 31.01.1996 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za rekonštrukčné práce a správcovstvo v S. O.. XX D. H. H. realizované v r. 1991 až 1995 podľa zmluvy o správcovstve zo dňa 09.03.1991 vo výške 289.191,10,- Sk. Uvedená suma bola vyčíslená ako rozdiel medzi nákladmi na rekonštrukciu 5.579.781,10,- Sk a poskytnutými prostriedkami (zálohami) 5.290.590,- Sk. K faktúre žalobca predložil vyúčtovanie záloh na správcovstvo za roky 1991-1995 a zúčtovací list za roky 1991-1995 (sumárna rekapitulácia k fakturácii), ako aj zúčtovacie listy za roky 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 jednotlivo. Rovnako predložil prehľad rekonštrukčných prác za roky 1991-1995. 8. Na základe predložených dokladov žalobcom, zákonných a zmluvných ustanovení (bod III. 2 a bod V. predmetnej zmluvy) súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa uplatňovaný v tomto konaní je v zmysle § 131a zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992 premlčaný. 9. Podľa bodu V. predmetnej zmluvy sa za vykonané práce odberateľ zaviazal uhradiť dodávateľovi 34.000,- Kčs ročne ako pevnú sumu splatnú v štyroch splátkach do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po ukončení štvrťroka spolu s 19% z hodnoty realizovaných výkonov od iných dodávateľov (za sprostredkovateľskú, koordinačnú a kontrolnú službu). Z uvedeného zmluvného dojednania vyplýva, že žalobca mohol právo na zaplatenie ceny za poskytnuté služby podľa zmluvy od odberateľa (žalovaného) po prvý raz na súde uplatniť vždy v 16. deň nasledujúceho mesiaca po ukončení štvrťroka, čo je zároveň deň, odkedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za I. až III. štvrťrok 1991 bol pozitívny, t. j. žalobca nevyčerpal celú sumu poskytnutých záloh na správcovstvo. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za IV. štvrťrok 1991 bol však už negatívny, t. j. v sume -26.422,85 Kčs, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 31.01.1992. Nárok na zaplatenie sumy 26.422,85 Kčs si mohol žalobca uplatniť na súde v zmysle predmetnej zmluvy od 16.01.1992 do 16.01.1995, kedy uplynula premlčacia lehota. Uvedenú dlžnú sumu žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre I. štvrťrok 1992. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za I. až III. štvrťrok 1992 bol pozitívny. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za IV. štvrťrok 1992 bol negatívny, t. j. v sume -283.998,60 Kčs, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 27.01.1993. Nárok na zaplatenie sumy 283.998,60 Kčs si mohol žalobca uplatniť na súde od 16.01.1993 (keďže do 15.01.1993 bol povinný vyhotoviť vyúčtovanie) do 16.01.1996, kedy uplynula premlčacia lehota. Uvedenú dlžnú sumu žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre I. štvrťrok 1993. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za I. štvrťrok 1993 bol negatívny, t. j. v sume -54.560,40 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.04.1993. Nárok na zaplatenie sumy 54.560,40 Sk si mohol žalobca uplatniť na súde od 16.04.1993 do 16.04.1996, kedy uplynula premlčacia lehota. Dlžnú sumu vo výške 338.559,- Sk (283.998,60 Sk + 54.560,40 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre II. štvrťrok 1993. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za II. štvrťrok 1993 bol pozitívny, t. j. v sume 169.478,25 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.07.1993. Dlžnú sumu vo výške 169.080,75 Sk (338.559,- Sk - 169.478,25 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre III. štvrťrok 1993. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za III. štvrťrok 1993 bol pozitívny, t. j. v sume 26.248,30 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.10.1993. Dlžnú sumu vo výške 142.832,45 Sk (169.080,75 Sk - 26.248,30 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre IV. štvrťrok 1993. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za IV. štvrťrok 1993 bol negatívny, t. j. v sume -83.179,- Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 31.01.1994. Nárok na zaplatenie sumy 83.179,- Sk si mohol žalobca uplatniť na súde od 16.01.1994 (keďže do 15.01.1994 bol povinný vyhotoviť vyúčtovanie) do 16.01.1997, kedy uplynula premlčacia lehota. Dlžnú sumu vo výške 226.011,45 Sk (142.832,45 Sk + 83.179,- Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre I. štvrťrok 1994. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za I. štvrťrok 1994 bol negatívny, t. j. v sume -127.159,90 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.04.1994. Nárok na zaplatenie sumy 127.159,90 Sk si mohol žalobca uplatniť na súde od 16.04.1994 do 16.04.1997, kedy uplynula premlčacia lehota. Dlžnú sumu vo výške 353.171,35 Sk (226.011,45 Sk + 127.159,90 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre II. štvrťrok 1994. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za II. štvrťrok 1994 bol pozitívny, t. j. v sume 53.786,70 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.07.1994. Dlžnú sumu vo výške 299.384,65 Sk (353.171,35 Sk - 53.786,70 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre III. štvrťrok 1994. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za III. štvrťrok 1994 bol pozitívny, t. j. v sume 260,- Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 13.10.1994. Dlžnú sumu vo výške 299.124,65 Sk (299.384,65 Sk - 260,- Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre IV. štvrťrok 1994. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za IV. štvrťrok 1994 bol negatívny, t. j. v sume -18.713,30 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 30.12.1994. Nárok na zaplatenie sumy 18.713,30 Sk si mohol žalobca uplatniť na súde od 16.01.1995 (keďže do 15.01.1995 bol povinný vyhotoviť vyúčtovanie) do 16.01.1998, kedy uplynula premlčacia lehota. Dlžnú sumu vo výške 389.191,10 Sk (299.124,65 Sk + 18.713,30 Sk + 71.353,15 Sk ako náklady rozd. vyúčt. 1991-1994) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre I. štvrťrok 1995. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za I. štvrťrok 1995 bol negatívny, t. j. v sume -28.870,80 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.04.1995. Nárok na zaplatenie sumy 28.870,80 Sk si mohol žalobca uplatniť na súde od 16.04.1995 do 16.04.1998, kedy uplynula premlčacia lehota. Dlžnú sumu vo výške 418.061,90 Sk (389.191,10 Sk + 28.870,80 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre II. štvrťrok 1995. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za II. štvrťrok 1995 bol pozitívny, t. j. v sume 93.557,15 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 18.04.1995. Dlžnú sumu vo výške 324.504,75 Sk (418.061,90 Sk - 93.557,15 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre III. štvrťrok 1995. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za III. štvrťrok 1995 bol pozitívny, t. j. v sume 30.980,- Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 15.10.1995. Dlžnú sumu vo výške 293.524,75 Sk (324.504,75 Sk - 30.980 Sk) žalobca odpočítal zo zálohy na správcovstvo pre IV. štvrťrok 1995. Rozdiel medzi poskytnutými zálohami na správcovstvo a reálnymi nákladmi za IV. štvrťrok 1995 bol pozitívny, t. j. v sume 4.333,65 Sk, čo vyplýva z vyúčtovania záloh za správcovstvo zo dňa 31.12.1995. Dlžnú sumu vo výške 289.191,10 Sk (293.524,75 Sk - 4.333,65 Sk) žalobca vyúčtoval žalovanému vo faktúre č.033-AG /95 z 23.12.1995 s dátumom splatnosti 31.01.1996. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby v súlade s bodom V. predmetnej zmluvy sumu 26.422,85 Kčs (ako rozdiel záloh a nákladov) za IV. štvrťrok 1991 do dňa 15.01.1992, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.01.1995. Za IV. štvrťrok 1992 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby sumu 283.998,60 Kčs (ako rozdiel záloh a nákladov) do dňa 15.01.1993, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.01.1996. Za I. štvrťrok 1993 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby sumu 54.560,40 Sk (ako rozdiel záloh a nákladov) do dňa 15.04.1993, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.04.1996. Za IV. štvrťrok 1993 bol žalovaný povinný zaplatiť navrhovateľovi za poskytnuté služby sumu 83.179,- Sk (ako rozdiel záloh a nákladov) do dňa 15.01.1994, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.01.1997. Za I. štvrťrok 1994 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby sumu 127.159,90 Sk (ako rozdiel záloh a nákladov) do dňa 15.04.1994, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.04.1997. Za IV. štvrťrok 1994 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby sumu 18.713,30 Sk (ako rozdiel záloh a nákladov) a sumu 71.353,15 Sk (ako náklady rozd. vyúčt. 1991-1994) do dňa 15.01.1995, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.01.1998. Za I. štvrťrok 1995 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby sumu 28.870,80 Sk (ako rozdiel záloh a nákladov) do dňa 15.04.1995, pričom tento nárok žalobcu sa premlčal dňa 16.04.1998. Za ostatné štvrťroky obdobia 1991-1995 poskytnuté zálohy na správcovstvo a rekonštrukčné práce prevyšovali reálne náklady žalobcu na správcovstvo a rekonštrukčné práce. Keďže si žalobca uplatnil právo na zaplatenie ceny od žalovaného za správcovstvo a rekonštrukčné práce realizované v rokoch 1991 - 1995 podľa predmetnej zmluvy na Okresnom súde v Banskej Bystrici až podaním doručeným súdu dňa 18.12.1998, t.j. po tom, čo došlo k premlčaniu jednotlivých jeho nárokov za poskytnuté služby podľa predmetnej zmluvy v zmysle § 131a zákona č. 109/1964 Zb. Hospodárskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992 (posledný nárok na zaplatenie dlžnej sumy od odporcu podľa uzavretej zmluvy bol premlčaný dňa 16.04.1998), jeho žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju súd vo výroku tohto rozsudku zamietol. Na premlčanie jednotlivých nárokov žalobcu za uvedené štvrťroky nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca jednotlivé dlžné sumy (rozdiely medzi nákladmi a zálohami) vždy čiastočne odpočítaval od záloh vyplatených žalovaným (resp. OV SZCH) v nasledujúcom kalendárnom štvrťroku. Samotný akt odpočítania medzi sumou, ktorú žalovaný dlhoval žalobcovi za poskytnuté služby podľa predmetnej zmluvy a sumou, ktorá bola žalobcovi zložená ako záloha na poskytnuté služby nemení začiatok ani plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nárokov žalobcu na súde a takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v zákone. 10. Súd poukázal aj na skutočnosť, že aj keby posudzoval otázku premlčania žalovaného nároku žalobcu v zmysle bodu III. 2. predmetnej zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal zálohovo poskytnuté finančné prostriedky zúčtovať jedenkrát ročne do 30. dňa prvého mesiaca nasledujúceho roka, žalovaný nárok žalobcu by bol taktiež premlčaný, nakoľko žalobca by si mohol právo na zaplatenie ceny za rok 1992 podľa predmetnej zmluvy v zmysle zúčtovacieho listu uplatniť na súde od 01.02.1993 do 01.02.1996, za rok 1993 v zmysle zúčtovacieho listu od 01.02.1994 do 01.02.1997 a za rok 1994 v zmysle zúčtovacieho listu od 01.02.1995 do 01.02.1998, čo v uvedených lehotách neurobil. Za rok 1991 a rok 1995 žalobca v zúčtovacích listoch vykázal kladný rozdiel medzi poskytnutými zálohami a realizovanými nákladmi na rekonštrukciu a správcovstvo, preto mu za tieto roky ani nevznikla voči žalovanému žiadna pohľadávka v zmysle predmetnej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný nárok žalobcu je premlčaný a odporca túto skutočnosť v konaní namietol, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a ďalšími vyjadreniami a námietkami účastníkov vo veci samej sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal. 11. Súd ďalej konštatoval, že oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je odplata za rok 1995 v zmysle predmetnej zmluvy, keďže z vyúčtovaní záloh a nákladov za správcovstvo a rekonštrukcie za jednotlivé štvrťroky obdobia 1991-1995, ako aj zo zúčtovacích listov za roky 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 jednoznačne vyplýva, že žalovaná suma odzrkadľuje pohľadávku žalobcu voči žalovanému podľa predmetnej zmluvy (t.j. rozdiely medzi celkovými nákladmi a zálohami) predovšetkým za obdobie rokov 1992 až 1994, vzhľadom na to, že v roku 1991 a v roku 1995 poskytnuté zálohy (a celkové prostriedky na rekonštrukciu a správcovstvo) prevyšovali reálne náklady, ktoré žalobcovi pri plnení predmetnej zmluvy vznikli. Predmetná faktúra žalobcu č. 033-AG/95 tak nevyjadruje cenu za rekonštrukčné práce a správcovstvo podľa zmluvy len za obdobie roku 1995 ako tvrdí žalobca, čo vyplýva aj zo zúčtovacieho listu za roky 1991-1995. Skutočnosť tvrdená žalobcom, že žalovaný požiadal žalobcu o vyhotovenie konečného zúčtovania z dôvodu ukončenia spolupráce, rovnako ako samotné vyhotovenie faktúry č. 033-AG/95 nezakladá vznik predmetného nároku žalobcu a ani začiatok plynutia premlčacej lehoty odchylne od uzavretej zmluvy. Rovnako je zmätočné aj tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na 60 % zálohy zostala časť nákladov zúčtovateľná až v roku 1995, preto si účtoval cenu za rekonštrukčné práce a správcovstvo realizované v rokoch 1991-1995 až končenou faktúrou č. 033-AG/95 na výzvu žalovaného. Súd uvedené tvrdenie považuje za neopodstatnené, nakoľko možnosť takéhoto postupu žalobcu nevyplýva z bodu V. predmetnej zmluvy a ani zo žiadneho iného zmluvného ustanovenia dohodnutého medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že námietku premlčania vznesenú v konaní zo strany žalovaného dostatočne vyargumentoval aktom započítania, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nie je vôbec jasné kto, kedy a voči akým finančným prostriedkom vykonal aký započítací úkon. Je pritom podstatné, či išlo o prostriedky žalovaného, ktoré mal v držbe žalobca, alebo to bol V.. C. C. ako štatutárny zástupca Okresného výboru SZCH (OV SZCH). Žalobca nijak nepreukázal, že by žalovaný uzavrel dohodu o započítaní, resp. že bol žalovanému doručený jednostranný započítací úkon (a od ktorej osoby), preto formulácia žalobcu o započítaní a jeho vplyvu na plynutie premlčacej lehoty na žalovaný nárok žalobcu právne neobstojí. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Súd žalovanému nepriznal náhradu za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Ráckovou a Mgr. Pethöm, nakoľko sa nejedná o úkony na účelné uplatnenie/obranu práva (úkon prevzatia a prípravy zastúpenia možno priznať iba prvému právnemu zástupcovi, nakoľko jeho zmenou by dochádzalo k neúmernému a neodôvodnenému navyšovaniu trov). Súd odporcovi nepriznal náhradu za 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 16.03.2009, nakoľko v uvedený deň sa pojednávanie na tunajšom súde v predmetnej veci nekonalo. Súd odporcovi nepriznal ani náhradu za 1 úkon - doplnenie odvolania zo dňa 15.03.2012, nakoľko sa nejedná o úkon na účelnú obranu práva z dôvodu, že nebolo podané súdu v lehote 15 dní od doručenia rozsudku odporcovi, v dôsledku čoho odvolací súd na uvedené doplnenie odvolania neprihliadal. 13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu o premlčaní pri jednotlivých štvrťrokoch počnúc 1. štvrťrokom roku 1991 a končiac 4. štvrťrokom r. 1991, keďže v predmetnom súdnom konaní si takúto pohľadávku neuplatnil. V rozpore so záverom o premlčaní je aj ďalší záver súdu, že „uvedenú dlžnú sumu žalobca odpočítal zálohami za správcovstvo za 1. štvrťrok 1992.“ 15. Pohľadávka žalobcu vo výške 289.191,10 Sk vznikla v IV. štvrťroku 1995 a túto si u žalovaného uplatnil fa. č. 033-AG/95 zo dňa 23.12.1995, splatnou dňa 31.1.1996. Vo vzťahu k tejto pohľadávke však súd na rozdiel od predchádzajúceho rozboru premlčateľnosti pohľadávok uvádza len dátum splatnosti 31.1.1996, ale to, kedy sa táto pohľadávka premlčala, neuvádza. 16. Žalobca teda namietal, že súd sa zaoberal posudzovaním pohľadávok, ktoré mu boli zaplatené a ktoré si v konaní neuplatnil, ale uplatnenú pohľadávku z pohľadu premlčateľnosti neskúmal. 17. Žalobca taktiež namietal, že súd rozhodol o premlčaní bez toho, aby žalovaný presne uviedol, aká suma a kedy sa premlčala a preto súd bez riadnej špecifikácie nemal na námietku premlčania brať zreteľ. 18. Žalobca zdôraznil, že žalobu podal na súd dňa 18.12.1998, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. 19. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 21. Žalovaný podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Namietal súdom nepriznané nároky na náhradu trov právneho zastúpenia, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia pri prevzatí zastúpenia JUDr. Ráckovou a Mgr. Pethöm, ktoré bolo účelné pre obranu práv žalovaného, ako aj nepriznanie náhrady za účasť na pojednávaní zo dňa 16.3.2009, hoci v predchádzajúcom rozsudku súd túto náhradu priznal. 22. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd výrok o trovách konania zmenil tak, že mu prizná trovy konania v celkovej výške 7.726,72 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 7.151,22 eur a náhradu súdneho poplatku vo výške 575,50 eur. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s § 219 ods. 3 CSP na úradnej tabuli súdu dňa 30.11.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s odvolaním žalobcu, ako aj s odvolaním žalovaného proti výroku o trovách konania dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. 24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými pre vec podstatnými skutočnosťami a na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 25. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 18.12.1998 vo výške 9.599,39 eur je v celom rozsahu premlčaný, a to s poukazom na ust. § 131a) Hosp. zák. (zák. č. 109/1964 Zb. v znení účinnom do 31.12.1992). 26. Podľa bodu III.2 Zmluvy o správcovstve nebytových priestorov v H. H. na S. O. Č.. XX, dodávateľ (t.j. žalobca) sa zaviazal zálohovo poskytnuté finančné prostriedky zúčtovať 1x ročne do 30. dňa prvého mesiaca nasledujúceho roku. Finančné prostriedky používať účelne a efektívne. 27. Podľa bodu V - „Cena na poskytnutie služby“ - Dodávateľ zabezpečí práce súvisiace s plnením predmetu zmluvy podľa bodu II. HZ vlastnými kapacitami a sprostredkovateľskou činnosťou (dodávky prác a služieb od iných kooperujúcich subjektov). Za uvedené práce odberateľ uhradí dodávateľovi 34.000,- Kčs ročne ako pevnú čiastku splatnú v štyroch splátkach do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po ukončení štvrťroka plus 19% z hodnoty realizovaných výkonov od iných dodávateľov (za sprostredkovateľskú, koordinačnú a kontrolnú službu). Uvedená suma bude uhradená z nájomného za prenájom voľných nebytových priestorov). 28. Súd prvej inštancie v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.3.2012 č.k. 2Cob/70/2011-433 správne vyhodnotil otázku dohodnutej odmeny za poskytnuté služby podľa bodu III.2 a bodu V. zmluvy a v nadväznosti na to správne posudzoval otázku plynutia premlčacej 3-ročnej lehoty. 29. Z faktúry č. 033-AG/95 zo dňa 23.12.1995, splatnej dňa 31.1.1996 je nepochybné, že žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za rekonštrukčné práce a správcovstvo realizované v rokoch 1991 až 1995 podľa zmluvy o správcovstve zo dňa 9.3.1991 vo výške 289.191,10 Sk. Taktiež je nepochybné, že uvedená suma bola vyčíslená ako rozdiel medzi nákladmi na rekonštrukciu 5.579.781,10 Sk a poskytnutými prostriedkami (zálohami) 5.290.590,- Sk, a to za obdobie rokov 1991-1995, čo vyplýva zo zúčtovacích listov za roky 1991-1995. 30. Súd prvej inštancie teda správne zisťoval, kedy si žalobca mohol uplatniť právo za roky 1991,1992,1993, 1994 a 1995 po prvý raz na súde v kontexte na predmetnú zmluvu o správcovstve, keďže nárok vyplývajúci z fa. č. 033-AG/95 zo dňa 23.12.1995 vychádza práve z tejto zmluvy. 31. Podľa § 131 Hosp. zák., na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu. 32. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil námietku premlčania, pričom premlčacia lehota začala plynúť v zmysle § 131a) Hosp. zák. od doby, keď sa mohlo uplatniť právo po prvý raz, súd prvej inštancie nemohol premlčané právo priznať. 33. Dôvody odvolania, v ktorých žalobca namieta, že súd rozhodol o premlčaní, hoci žalovaným uplatnená námietka je podľa žalobcu nepreskúmateľná a neurčitá, keďže žalovaný neuviedol presne, aká suma, z akého dôvodu a k akému dátumu sa premlčala, sú právne irelevantné. Je vecou súdu, aby zisťoval, k akému dátumu sa ktorá suma premlčala. 34. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní má oporu vo vykonanom dokazovaní a je plne v súlade s § 131a) Hosp. zák., preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. Súd prvej inštancie správne nepriznal žalovanému náhradu trov konania za úkon - prevzatie a príprava veci novým právnym zástupcom, pretože by sa jednalo o duplicitne priznávaný úkon. 36. Rovnako súd prvej inštancie správne nepriznal žalovanému náhradu za úkon - účasť na pojednávaní dňa 16.3.2009, keďže v tento deň sa pojednávanie nekonalo. Nie je rozhodujúce, že v predchádzajúcom rozsudku zo dňa 27.10.2010 bola náhrada za tento úkon priznaná, pretože predchádzajúci rozsudok bol v celom rozsahu zrušený. 37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj výrok rozsudku o trovách konania je vecne správny a dôvody odvolania žalovaného sú právne irelevantné. 38. Odvolací súd zároveň neprihliadol na podanie žalobcu, doručené dňa 25.8.2016 Okresnému súdu Bratislava II a postúpené dňa 20.9.2016 odvolaciemu súdu, ktorým žalobca len oznámil, že pohľadávka vo výške 9.599,39 eur spolu s príslušenstvom bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.5.2016 firme LIBERTIN, s.r.o. Banská Bystrica, pretože sa nejedná o návrh v zmysle § 80 CSP, ale len o oznámenie. Žalobca navyše postúpenie pohľadávky ani nepreukázal. 39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli (k odvolaniu sa žalobca nevyjadril). 40. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).