Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/13/2014 1014200108 29. 05. 2015 JUDr. Soňa Langová ECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: H.. C.. M. J., H.., bytom J. XX, XXX XX W. E., právne zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Petr Zdráhal, advokát, Nad Plážou 16/A, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa 20.11.2013, jednomyseľne, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.: 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa 20.11.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky č. ObUNR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.7.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- € právoplatnosti rozsudku.
titulom náhrady súdneho poplatku do 3 dní od
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej, vedený v J. J. I..J.., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, trovy právneho zastúpenia 340,90 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Krajskému súdu v Bratislave bola dňa 27.1.2014 e-mailom doručená žaloba (doplnená osobným podaním dňa 28.1.2014), prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa 20.11.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre č. ObUNR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.7.2013, ktorým došlo pre účely realizácie stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“, k.ú. Č. P., vedených Správou katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX k vyvlastneniu novovytvorených parciel geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a to: - C-KN p.č.XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha výmera 166,125m2, - C-KN p.č.XXXX/XXX, vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera 198,375 m2, - C-KN p.č.XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha vyvlastnená výmera 225, 375 m2, vlastnícky patriace žalobcovi a súčasne k určeniu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a to
- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.068,183,- € - C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.275,55,- € - C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.449,16,- €. Proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo k nezákonnému rozhodnutiu. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa a konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že pokus o získanie vlastníckeho práva dohodou bol bezúspešný, že verejný záujem je deklarovaný vydaným územným rozhodnutím č. 9/2007-003RB zo dňa 17.12.2007, že rozsah vyvlastnenia bol realizovaný na podklade geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 26.5.2008, že výška náhrady bola určená v zmysle zákona a na základe znaleckého posudku vypracovaným O.. H. E. a že s námietkami sa dostatočne vysporiadal už prvostupňový správny orgán. Žalobca uviedol, že v skutkovo totožnej veci už Krajský súd rozhodoval i napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k podaniu odvolania. Označeným rozsudkom došlo k zrušeniu rozhodnutia vo veci vyvlastnenia vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Č. P. za účelom realizácie stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/96/2013). Žalobca žalobou v zásade namietal: - nedostatočné zdôvodnenie a vysporiadanie so vznesenými námietkami v odvolaní, čím spôsobil nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí ; - nedostatočné preukázanie bezvýslednosti dohody a odňatia práva na uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote; - nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu ani preukázania vlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudáciu; - predmet vyvlastnenia nie je totožný so skutkovým stavom; - vyvlastnenie sa týka len novovytvorených parciel tvoriacich predmet trvalého zámeru pre predmetnú stavbu bez zohľadnenia ochranných pásiem; - nesúhlasí s výškou náhrady; - v tej istej veci a tým istým orgánom štátnej správy už existuje vydané právoplatné rozhodnutie č. KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.2.2012, ktorým tento správny orgán návrh na vyvlastnenie zamietol, preto malo byť predmetné vyvlastňovacie konanie v rámci správneho poriadku zastavené. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania a odkladu vykonateľnosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2014 uviedol, že rozhodnutím č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.7.2013 v konaní o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 14.1.2013 a jeho doplnenia dňa 27.2.2013 pre líniovú stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“ na základe návrhu Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v zastúpení Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyvlastnil podielové spoluvlastníctvo žalobcu k pozemkom parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX v prospech navrhovateľa vyvlastnenia. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva, a preto rozhodnutím podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v platnom znení v čase vydania rozhodnutia vyvlastnil spoluvlastnícke právo žalobcu. Správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok vyvlastnenia správne zistil, že na líniovú stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“ bolo vydané stavebným úradom územné rozhodnutie č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007 s nadobudnutím právoplatnosti dňa 21.1.2008, čím navrhovateľ preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Pri rozhodovaní správny orgán zohľadnil aj tú skutočnosť, že na stavbu bolo vydané žalovaným stavebné povolenie č. 118542/2008-2331/z.56559 zo dňa 10.12.2008 a zároveň bol zohľadnený aj fakt, že stavebník v rámci stavebného konania nepreukázal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami § 9a ods. 3,4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.
Žalovaný poukázal na § 9a ods. 3 a 4 zákona č. 669/2007 Z.z. a uviedol, že nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov obvodný úrad posúdil na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 26.5.2008, ktorým bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť vyvlastnenia. Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom postupoval správny orgán podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako podklad pre určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012. Trhová cena nehnuteľnosti je kritériom ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase a mieste a v porovnateľnej kvalite. Navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou písomnej výzvy na uzavretie dohody, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Výzva spolu aj s návrhom kúpnej zmluvy neboli zo strany žalobcu akceptované. Navrhovateľ vyvlastnenia na základe neúspešného pokusu (získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dohodou) podal na správny orgán návrh na vyvlastnenie pozemkov. Žalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že nejde o nové námietky. V predmetnej žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ako tie, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu. Žaloba je identická s odvolaním. K námietke žalobcov týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivé konanie žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je v súlade so správnym poriadkom s tým, že v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal každou námietkou a rozsiahlym spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné námietky žalobcu akceptovať. Účastníkovi konania v žiadnom prípade nebolo odňaté právo na spravodlivé konanie. K námietke nedostatočného preukázania bezvýslednosti dohody a odňatia práva na uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote žalovaný poukázal na § 112 ods. 4 stavebného zákona a § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a uviedol, že k dohode medzi navrhovateľom a žalobcom o odkúpení predmetných podielov nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie vo verejnom záujme. Mal za to, že bezvýslednosť dohody bola zo strany navrhovateľa vyvlastnenia preukázaná. K nepreukázaniu aktívnej legitimácie na podanie návrhu ani preukázania vlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudáciu, žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie právneho poriadku alebo stavebného zákona neukladajú správnemu orgánu za povinnosť skúmať platnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V súvislosti s námietkou žalobcu, v ktorej vyjadruje svoj názor, že predmet vyvlastnenia nie je totožný so skutkovým stavom, žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 19/09 zo dňa 26.1.2011 a ust. § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z., z ktorých vyplýva skutočnosť, že stavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou dohody. Stavebník je povinný vlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. V súvislosti s námietkou žalobcu, že predmet vyvlastnenia nezodpovedá skutočnému stavu žalovaný uvádza, že podľa § 30 písm. g) Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, návrh na vyvlastnenie musí obsahovať aj výpis z katastra nehnuteľností. Je pravdou, že predmetná stavba reálne existuje, ale je používaná iba na základe povolenia na predčasné užívanie. K námietke o verejnom záujme uvádza, že verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia je daný určením konkrétneho druhu a účelu stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije vyvlastňovaný pozemok alebo stavba, ktorý je významný a dôležitý pre rozvoj v Slovenskej republike, že je definovaný a ustanovený osobitným zákonom. Stavebný zákon podľa § 108 ods. 2 taxatívne vymenúva na aké účely možno vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je v danom prípade preukázaná účelom vyvlastnenia podľa stavebného konania v nadväznosti na osobitné právne predpisy ako zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach. Len na stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré sú uvedené v prílohách citovaných zákonov je možné aplikovať osobitný postup oproti postupu pri vyvlastnení, ktorý je upravený v stavebnom zákone
a z dôvodu ich dôležitosti a významu označil stavby, na účel ktorý je ich možné vo verejnom záujme vyvlastniť. K tomuto bodu žalovaný poukázal na § 110 ods. 1 a 2, § 108 ods. 1, § 109 ods. 1. K námietke žalobcu, že vyvlastnenie sa týka len novovytvorených parciel tvoriacich predmet trvalého zámeru pre predmetnú stavbu bez zohľadnenia ochranných pásiem žalovaný uviedol, že vyvlastnením nedôjde k obmedzeniu možnosti užívania zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel - orná pôda. Žalovaný musel dbať o to, aby nedošlo k porušeniu ústavného princípu vyvlastňovania, ako aj k porušeniu § 110 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého sa vyvlastnenie môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. K náhrade za vyvlastnenie žalovaný uviedol že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď ju určil v súlade s ustanovením § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa znaleckého posudku. Pokiaľ účastník konania nesúhlasí s takto určenou výškou náhrady, správny orgán podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Správny orgán podľa tohto ustanovenia postupoval a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Zákon tak pamätal na vlastníkov pozemkov, ktoré sú vyvlastňované a dal možnosť nespokojným vlastníkom pozemkov obrátiť sa na súd a žiadať vyššiu náhradu za vyvlastňované pozemky. Všeobecná hodnota nehnuteľností je ekvivalentom trhovej ceny nehnuteľností ku dňu ich ohodnotenia. K námietke žalobcu, že v tej istej veci a tým istým orgánom štátnej správy už existuje vydané právoplatné rozhodnutie č. KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.2.2012, ktorým tento správny orgán návrh na vyvlastnenie zamietol, žalovaný uviedol, že v čase konania a rozhodovania vo veci vyvlastnenia predmetných pozemkov platili iné legislatívne podmienky než v čase rozhodovania o návrhu na vyvlastnenie zo dňa 14.1.2013. Cieľom novely zákona o mimoriadnych opatreniach bolo práve majetkovoprávne usporiadanie stavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných pred 26.7.2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, na ktorých sú uskutočnené. Žalovaný nemôže akceptovať námietku žalobcu, podľa ktorej malo byť predmetné vyvlastňovacie konanie v rámci správneho poriadku zastavené. V čase podania nového návrhu na vyvlastnenie navrhovateľom už bola v platnosti novela zákona o mimoriadnych opatreniach. Práve zastavením nového vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo začaté na nový návrh navrhovateľa už v čase platnosti tejto novely, z dôvodov uvedených v § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, by došlo k protizákonnému konaniu a rozhodnutiu tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ministerstva a príslušného odvolacieho správneho orgánu. Je nutné dodať, že zmenou legislatívnych podmienok dochádza aj k predefinovaniu podstaty skutkových podstát vo veci a z toho vyplývajúcich aj ich právnych dôsledkov. Žalovaný má za to, že v danom konkrétnom prípade boli jednoznačne splnené zákonom stanovené podmienky pre vyvlastnenie. Postup žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa vo veci vyvlastnenia bol v súlade s príslušnými zákonmi a zásadami správneho konania a podrobne odôvodnené v rozhodnutiach. Je potrebné konštatovať, že správne konanie bolo voči účastníkovi konania - žalobcovi transparentné a teda mohol účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodovania žalovaného, a preto žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a trovy konania nepriznať. Uznesením č.k. 6S 13/2014-73 zo dňa 30.01.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.3.2014 uviedla, že pri práve na spravodlivé konanie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalobca neuvádza žiadne konkrétne námietky, z ktorých by vyplývalo, prečo napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkami spočívajúcimi v požiadavkách na spravodlivý proces, nakoľko tu absentuje primerané odôvodnenie námietky domnelého porušenia tohto práva. V tejto časti žaloby ide o konštatovanie žalobcu podporené frázami. K bodu II. podanej žaloby s názvom nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote účastník konania uviedol, že možnosť vyvlastnenia je viazané na plnenie podmienok vyvlastnenia uvedených v stavebnom zákone. Formálne deklarovanie záujmu žalobcu na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov nemôže vylúčiť
konštatovanie bezvýslednosti dohody, nakoľko neprispelo, ani neviedlo vo vzájomných rokovaniach navrhovateľa a žalobcu k žiadnej dohode a až v týchto súvislostiach je nevyhnutné hodnotiť, či dohoda bola bezvýsledná. Rokovanie žalobcu a navrhovateľa trvá viac ako 5 rokov. Prejav vôle žalobcu ako vyvlastňovaného uskutočňovaných v zmysle, že síce s dohodou súhlasí, ale kladie na navrhovateľa nesplniteľné podmienky alebo podmienky odmieta navrhovateľovi oznámiť, nemôže viesť k uzatvoreniu dohody. Postup žalobcu nenasvedčoval možnosti dosiahnuť dohodu prijateľnú pre obe strany. K nepreukázaniu aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie účastník konania uviedol, že plnomocenstvo bolo správnemu orgánu riadne predložené v súlade so správnym poriadkom. Je potrebné zhrnúť, že navrhovateľ vo vyvlastňovacom konaní podal návrh na vyvlastnenie prostredníctvom splnomocneného zástupcu a plnomocenstvo vystavené navrhovateľom pre splnomocneného zástupcu je prílohou návrhu na vyvlastnenie. Splnomocnený zástupca navrhovateľa pred ústnym pojednávaním predložil správnemu orgánu platnú mandátnu zmluvu číslo 2/280/2010, ktorá komplexne rieši všetky právne vzťahy. Účastník zdôraznil, že žalobca sa s jej obsahom oboznámil jej prečítaním v úvode vyvlastňovacieho konania. Predmetom konania začatého na návrh účastníka nebola kolaudácia stavby, ale konalo sa o návrhu na vyvlastnenie. Podanie žiadosti o schválení predčasného užívania stavby, nevylučuje podanie návrhu na vyvlastnenie podľa zákona č. 669/2007 Z.z. Ďalej uviedol, že cieľom platnej právnej úpravy je zabezpečiť, aby stavebník získal práva k pozemkom najneskôr ku kolaudácii, pričom súčasne je potrebné čo najskoršie odstránenie protiprávneho stavu vzniknutého stavbou na cudzích pozemkoch. Účastník konania k verejnému záujmu uviedol, že ide o jednu z podmienok pre začatie vyvlastňovacieho konania, ktorej splnenie musí byť preukázané. Verejný záujem ako pojem nie je legálne definovaný, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Napriek tomu sa v právnej úprave inštitút verejného záujmu vyskytuje pravidelne. Účastník konania má za to, že verejný záujem v prípade stavby diaľnice je nesporný a preukázateľný už samotným rozhodnutím o umiestnení stavby. Subjektívne hľadisko žalobcu, ktorý je toho názoru, že v danom prípade verejný záujem nie je daný nemôže vzbudiť bez ďalšieho pochybnosti o existencii verejného záujmu. V konaní sa verejný záujem preukazuje, avšak na posudzovanie jeho existencie je nevyhnutné nazerať objektívne a nemožno, či už navrhovateľovi alebo správnemu orgánu prisudzovať absurdnú povinnosť presvedčiť vyvlastňovaného o jeho existencii. K rozsahu vyvlastnenia účastník konania podotkol, že jeden z atribútov ústavnej podmienky nevyhnutnej miery vyvlastnenia v zmysle rozsahu pozemku, ktorý má byť vyvlastnený je určenie jeho zastavanosťou konkrétnou stavbou. K primeranej náhrade za vyvlastnenie považuje účastník konania za potrebné uviesť, že všeobecná hodnota majetku je definovaná vo vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. Výber najvhodnejšej metódy zistenia všeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca, pričom stavebný zákon nestanovuje žiadne požiadavky pre výber metódy zistenia všeobecnej hodnoty tobôž, aby výber metódy znalcom a jej použitie nedovoľoval, ako sa to snaží interpretovať žalobca. Právoplatné rozhodnutie vydané bývalým Krajským stavebným úradom Nitra č. KSUNR-2012-182-002 nemôže predstavovať prekážku rozhodnutej veci, nakoľko nešlo o rozhodnutie o tej istej veci. V zmysle zásady legality správneho konania nepostačuje sa iba sústrediť na totožnosť účastníkov konania a jeho objekt, ale popri týchto základných atribútoch vymedzujúcich totožnosť v prípade res iudicata je nutné aj prihliadnuť na to, či sa medzičasom nezmenili rozhodovacie východiská, najmä podklady v zmysle § 32 Správneho poriadku. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň sa odvolal proti uzneseniu tunajšieho súdu o pribratí ho do konania 6S 13/2014, avšak toto bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Sžo/19/2014 dňa 18.03.2015 odmietnuté. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Z administratívneho spisu súd zistil, že bývalý Obvodný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad dostal dňa 18.1.2013 návrh Slovenskej republiky zastúpenej žalovaným podaného v zastúpení Národnou diaľničnou spoločnosťou, na vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ktoré sú v spoluvlastníckom podiele 1/8 žalobcu. Návrh na vyvlastnenie navrhovateľ podal z dôvodu, že neprišlo k dobrovoľnému prechodu vlastníckeho práva k pozemkom. Dňom 18.1.2013 sa začalo vyvlastňovacie konanie. Keďže návrh nebol úplný vyzval správny orgán navrhovateľa, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil návrh o dôkaz, že pokus o získanie práva k pozemku dohodou bol bezvýsledný. Správny orgán vyvlastňovacie konanie prerušil a v konaní pokračoval po doplnení návrhu. V oznámení o začatí konania stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že námietky možno podať najneskôr na ústnom pojednávaní, ako aj na to, že na námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté sa neprihliada. Doručenkou do vlastných rúk bolo preukázané, že vyvlastňovaný prevzal oznámenie dňa 02.04.2013, teda 15 dní pred ústnym pojednávaním. Dňa 13.5.2013 boli správnemu orgánu doručené námietky žalobcu, ktorý sa zúčastnil ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14.5.2013. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, v ktorej sa konštatovalo, že sa vyvlastňuje za účelom realizácie stavby vo verejnom záujme. Vyvlastňovaný uviedol, že pristúpi na podpísanie dohody, v ktorej bude výška náhrady 20€/m2. Po preskúmaní námietok, ktoré podal žalobca ako účastník správneho konania, správny orgán prvého stupňa rozhodol o nich tak, že ich zamietol. Z administratívneho spisu ďalej súd zistil, že splnomocnený zástupca predložil vyvlastňovanému výzvu č. 06068/2012/3310SPPP-49965 zo dňa 4.9.2012 na uzatvorenie dohody, v prílohe ktorej bola kúpna zmluva. Dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku bol bezvýsledný je preukázaný prostredníctvom doručenky prevzatej vyvlastňovaným. Vyvlastňovaný uviedol, že má záujem o majetkovoprávne vysporiadanie avšak za trhovú cenu, ktorá mala byť vyplatená už v roku 2008 . Navrhovateľ listom odôvodnil svoj postup ako aj finančnú náhradu podľa zákona č. 669/2007 Z.z. Súlad so zámermi a cieľmi územného plánovania bol posúdený v územnom konaní a nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná územným rozhodnutím o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce. Táto časť je súčasťou stavby R1 Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen Banská Bystrica - Ružomberok. Nevyhnutnosť rozsahu prechodu vlastníckeho práva k pozemkom bola posúdená geometrickým plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným R. C. dňa 26.5.2008 a úradne overeným dňa 2.7.2008. Navrhovateľ pri určení výšky náhrady vychádzal z ustanovenia § 111 ods. 2 stavebného zákona a zo znaleckého posudku č. 47/2012 spracovaného dňa 27.4.2012 znalcom O.. H. E. v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Jednotková cena bola určená na 6,43,- €/m2 a teda žalobcovi ako účastníkovi konania patrila náhrada vo výške 3.792,90 €. Vo zvyšnej časti zodpovedá zistený skutkový stav obsahu vyššie opísaného písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Podľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, o vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre plnenie ostatných úloh určených týmto zákonom platia ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.
Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 - 5 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, územné konania a stavebné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. marca 2012. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z., kolaudačné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisov účinných do 29. februára 2012. Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z., ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané. Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z., na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26. júlom 2011 a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.
Podľa § 9a ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z., ak stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám pred vydaním stavebného povolenia podľa odseku 3, má vlastník pozemku alebo stavby právo na finančnú náhradu vo výške obvyklého nájmu za užívanie pozemku alebo stavby za obdobie od právoplatnosti stavebného povolenia do prevodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice dohodou alebo prechodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice vyvlastnením. Písomnú žiadosť o poskytnutie finančnej náhrady treba uplatniť u stavebníka v lehote do 28. februára 2013, inak právo zaniká. Podľa § 8 ods. 1 - 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z., správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z., ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v § 118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Jednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Otázkou preukazovania verejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. 19/09 zo dňa 26. januára 2011, kde dospel k nasledovnému záveru (bod 55): „Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007 Z. z. inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice, musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a teda že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného zákona výslovne ustanovuje, že "Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.". Verejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani automaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené). Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd (I. ÚS 198/95, PL. ÚS 24/04), verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže
byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými záujmami (napr. výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej.“ Zriadením stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu štát závažným spôsobom zasiahol do vlastníckych oprávnení žalobcu, pretože bez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu k pozemkom tieto zastaval prakticky neodstrániteľnou stavbou. Uvedený zásah bol umožnený a z formálneho hľadiska právne dovolený zákonom č. 669/2007 Z.z., ktorého niektoré ustanovenia boli neskôr nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 19/09 vyhlásené za nesúladné s článkom 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po nadobudnutí účinnosti tohto nálezu bola s účinnosťou od 01.03.2012 prijatá novela zákona č. 669/2007 Z.z., ktorá vo vyššie citovaných prechodných ustanoveniach upravila postup pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011 (pred nálezom). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, či proces vyvlastnenia uskutočnený po prijatí uvedenej novely v prípade žalobcu prebehol v súlade s platnou právnou úpravou. Vo všeobecnosti platí, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy zásadne len v medziach žaloby, to znamená z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v žalobe. Týmito dôvodmi je pri uplatňovaní svojej preskúmavanej právomoci viazaný, nemôže ich rozširovať ani modifikovať. K prípadnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ - e/, ods. 3 O.s.p. teda môžu viesť len tie dôvody jeho nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe a súčasne len za predpokladu, že namietané rozpory rozhodnutia správneho orgánu alebo postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, žalobcu ukracujú na jeho subjektívnych právach. To platí aj v prípade, že by správny súd videl rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zákonom z iných ako v žalobe vymedzených dôvodov. V zmysle uvedeného krajský súd k jednotlivým žalobným dôvodom zaujal nasledovné stanovisko. K námietke „Právo na spravodlivé konanie“ krajský súd uvádza, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých právnych noriem zdôvodnil a vysvetlil spôsobom, ktorý poskytol súdu dostatočný priestor pre preskúmanie rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe. Žalobca v žalobe neuviedol, s ktorou jeho námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, čím mal podľa žaloby porušiť právo žalobcu na spravodlivé konanie, nemohol ani súd okrem uvedených všeobecných konštatovaní podrobnejšie argumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí v dôsledku ich tvrdeného nedostatočného odôvodnenia. Súd len dodáva, že také odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s predstavami a záujmami žalobcu, nemôže byť len z tohto dôvodu považované za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ dáva odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré boli pri rozhodovaní vo veci vzaté do úvahy. K námietke „Nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na uzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote“ súd uvádza, že citovaná právna úprava jednoznačne priorizuje v súvislosti so získavaním práv k pozemkom potrebným na uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme uzavretie dohody pred vyvlastnením. Proces preukazovania bezvýslednosti dohody je podľa stavebného zákona prísne formalizovaný - ukladá žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzavretie dohody so stanovenými náležitosťami (vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a upozornenie na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný,
ak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodu výslovne odmietne alebo v uvedenej lehote na výzvu nereaguje. Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných pozemkov pre účely vyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie. V prejednávanej veci vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia dodržal, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu vyvlastňovaných pozemkov, doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na vyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami a po odmietnutí návrhu a podmienok v ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam cestou vyvlastnenia. V postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných súvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Možno konštatovať, že pri rešpektovaní požiadavky zákonnosti nemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na vypracovaný znalecký odhad hodnoty diaľničného pozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky odplaty za získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca. Pokiaľ ide o iné spôsoby naplnenia cieľa vyvlastnenia, na ktorých nevyužitie sa zrejme žalobca snažil v žalobe poukázať (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku, zriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru súdu neprichádzali do úvahy, nakoľko pre daný typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva k zastavaným pozemkom, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie prostriedkami verejného práva, ktoré sú zákonom predvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva resp. vyporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi súkromného práva. Ich použitie by bolo za daných skutkových a právnych okolností neúčelné a naviac aj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán alebo vyporiadanie rozhodnutím súdu na základe ceny vyporiadavaného majetku zistenej znaleckým posudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. K námietke „Nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie a nepreukázanie vlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudačné konanie“ je potrebné uviesť, že námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie Národnej diaľničnej spoločnosti na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Slovenská republika konajúca v zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR splnomocnila Národnú diaľničnú spoločnosť aj na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu a následne Národná diaľničná spoločnosť v rozsahu udeleného poverenia ďalej splnomocnila svojim zastupovaním advokáta JUDr. Petra Zdráhala. Obe plnomocenstvá boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010 zo dňa 04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal byť podaný návrh na kolaudačné konanie k predmetnej stavbe, ktorá bola uvedená do prevádzky na základe rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby. Z uvedenej mandátnej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu či trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom konaní. Obsah administratívneho spisu taktiež nezakladá akúkoľvek pochybnosť o oprávnení Národnej diaľničnej spoločnosti, či jej ustanoveného právneho zástupcu, podať návrh na vyvlastnenie a ďalej v tomto konaní zastupovať splnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný z úradnej povinnosti skúmať platnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia kolaudačného konania k predmetnej líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o tom, či zástupca navrhovateľa vyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom konaní. V postupe správneho orgánu v súvislosti so zastúpením navrhovateľa vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preto súd nevidel akúkoľvek vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. K námietke „Neexistencia predmetu vyvlastnenia“ krajský súd uvádza, že predmet vyvlastnenia tvorili pozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa výpisu z katastra nehnuteľností ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania v katastri zapísané ako ostatné plochy. Vyvlastňovací orgán mohol z hľadiska identifikácie predmetu vyvlastnenia vychádzať len z toho stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou komunikáciou zhotovenou na základe právoplatného
stavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej pred 26.07.2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom štáte nežiaducej výnimočnosti danej situácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavené stavbou uvedenou do užívania. Faktom však zostáva, že z hľadiska druhového určenia budú predmetné pozemky zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k už zastavaným pozemkom, čomu má slúžiť práve vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu stanoveného v § 9a novelizovaného zákona č. 669/2007 Z.z.. V súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných vyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že žalobca v žalobe neuvádza, ako sa táto konkrétna skutočnosť premietla do jeho právneho postavenia a akým spôsobom bol v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach. Práve tvrdenie o ukrátení žalobcu na jeho subjektívnych právach tvrdeným rozporom postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu so zákonom je zákonnou podmienkou pre uplatnenie preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve. Podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom zastaval neskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného stavebného povolenia, nemôže byť vo vyvlastňovacom konaní vzatá do úvahy ako faktor, ktorý mohol mať vplyv pre zvýšenie alebo zníženie hodnoty vyvlastňovaných pozemkov. Až kolaudačné rozhodnutie spolu s geometrickým plánom môžu byť tými právnymi skutočnosťami, na základe ktorých príslušný orgán správy katastra v záznamovom konaní zmení druh predmetných pozemkov z ostatných plôch na zastavané plochy. K námietke „Neexistencia zákonného podkladu pre vyvlastnenie“ súd uvádza, že Ústavný súd sa vo vyššie uvedenom náleze vyjadril predovšetkým k neústavnosti tzv. nepriameho vyvlastnenia, teda právneho režimu umožňujúceho realizáciu výstavby trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorého preukázanie bolo odložené až na okamih kolaudácie stavby. Novela zákona č. 669/2007 Z.z. prijatá po nadobudnutí účinnosti uvedeného nálezu ústavného súdu (§ 9a tohto zákona) vytvára zákonný podklad pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaným cestnými stavbami dohodou najneskôr do 28.02.2013 s tým, že ak zostane pokus stavebníka o získanie týchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak stavebník tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek dôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Uvedený právny režim teda umožňuje aj dodatočné vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných cestnými stavbami. To platí aj napriek skutočnosti, že primárnym účelom zákona č. 669/2007 Z.z. je úprava postupu správnych orgánov v územnom stavebnom konaní pri príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Iné riešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane a štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby, pokiaľ nedôjde k dohode medzi oboma stranami, prakticky neprichádza do úvahy. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesplnení zákonom stanovenej podmienky pre podanie návrhu na vyvlastnenie tým, že stavebník podal tento návrh predo dňom 28.02.2013, teda predčasne. Je totiž nepochybné, že stavebník urobil zákonom predpokladaný pokus o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na predmetných pozemkoch, ktorý zostal bezvýsledný. Žalobca síce deklaroval ochotu sa dohodnúť, avšak len na predaji 100% pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované pozemky odčlenené a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu všeobecnú cenu týchto pozemkov určenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedený postoj žalobcu k prípadnej dohode so stavebníkom podľa názoru súdu nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 669/2003 Z.z. podať návrh na vyvlastnenie. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný predo dňom 28.02.2013 nemalo prihliadať, či dokonca že by sa malo konanie začaté na základe takéhoto návrhu zastaviť. Zákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Pokiaľ bol teda pokus o dohodu urobený v dobe od nadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy do 28.02.2013 a takýto pokus zostal z akýchkoľvek dôvodov bezvýsledný, bol stavebník legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.
Súd považuje za potrebné podotknúť, že aj pri akceptovaní takého výkladu zákona, že predo dňom 01.03.2013 nemohol stavebník za žiadnych okolností podať návrh na vyvlastnenie pozemkov, splnil by takýto predčasne podaný návrh požiadavky zákona dňom 01.03.2013 a bolo by potrebné o ňom meritórne rozhodnúť. K námietke „Verejný záujem“ je nutné uviesť, že žalovaný verejný záujem na vyvlastnení stotožňuje s existenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Podľa názoru krajského súdu takýto postup je v rozpore s vyššie citovaným záverom ústavného súdu. Pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel, v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem. Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite zdôvodniť. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna úvaha týkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z vyššie citovaného právneho predpisu ako i z citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť naprávanie závažných pochybení správneho orgánu v priebehu administratívneho konania. O. s. p. ani iný právny predpis neumožňuje správnemu súdu nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným posúdením. Akceptácia takéhoto postupu by mohla predstavovať porušenie princípu trojdelenia moci. Zisťovanie verejného záujmu spadá do právomoci výkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej. Rozhodnutie správneho orgánu ohľadom konštatovania splnenia podmienok vyvlastnenia je preto v tomto smere nepreskúmateľné. K námietke „Rozsah vyvlastnenia“ súd uvádza, že vyvlastnenie pozemkov pre účely verejnoprospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné len v nevyhnutnej miere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon umožňuje výnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku, alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. V prejednávanej veci boli geometrickým plánom odčlenené a novovytvorené pozemky tvoriace predmet vyvlastňovacieho konania o celkovej výmere 4 719 m2, pričom zostávajúca výmera pôvodných pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, z ktorých vznikli vyvlastňované parcely, predstavuje výmeru 17 062 m2. Je faktom, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel, napr. skomplikovať prístup minimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov. Žalobca však v priebehu vyvlastňovacieho konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol užívať vôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť celé zvyšné pozemky, ktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania. Krajský súd v zhode so žalovaným je toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery cca 78% z pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné účely, prípadne že by bolo ich užívanie neprimerane sťažené. Na dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na cestné ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods. 3, 4 zák. č. 135/1961 Zb.). V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem však nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia boli postup správnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona. K námietke „Primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu pri jej stanovení znaleckým posudkom“ súd uvádza, že vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase,
v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom, O.. H. E. č. 47/2012 zistil, že cena vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon. Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z.). Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. Stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo strany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej znaleckými posudkami vyhotovenými na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami náležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým posudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa ust. § 34 a 36 zákona č. 71/1976 o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. V danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní. K námietke „Existencia právoplatne rozhodnutej veci“ súd uvádza, že aj túto námietku žalobcu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci, ktorú malo tvoriť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č.: KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým bol návrh NDS na vyvlastnenie tých istých pozemkov totožných vlastníkov a pre rovnakú stavbu právoplatne zamietnutý, považuje krajský súd za nedôvodnú. Je pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci bráni tomu, aby sa o tej istej veci konalo
a rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len okruhom účastníkov konania a jeho predmetom, ale aj dôvodmi, o ktorých sa rozhodovalo. Spomenuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ vyvlastnenia odôvodnil svoj návrh, sa zmenili. Bol vykonaný nový pokus o dohodu so žalobcom na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, identita veci bola tiež narušená zmenou právnej úpravy, nakoľko posledný návrh NDS na vyvlastnenie bol opretý o novelizované znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a), ktoré nanovo upravilo postup pri majetkoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod realizovanou cestnou stavbou. Uvedené zmeny skutkového a právneho stavu odlišujú posledné vyvlastňovacie konanie od skoršieho konania ukončeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15.02.2012, a preto uvedené rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo potrebné vyvlastňovacie konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku). Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu, najmä pokiaľ ide o nedostatok skúmania a preukázania verejného záujmu správnym orgánom a stanovenia primeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom odôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku vo výške 70,- € a náhrade za úkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), ktoré pozostávajú z: - prevzatie a príprava zastúpenia - 134,- € - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba - 134,- € - režijný paušál k úkonom právnej pomoci (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), vo výške 2 x 8,04 € + 20% DPH (56,82€) spolu 340,90 €. Súd nepriznal uplatnenú náhradu za úkon právnej pomoci spočívajúci zastúpenia na pojednávaní, keďže advokátskeho koncipienta nemohol v zmysle ustanovenia § 250a O.s.p. podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pripustiť. Z toho titulu nepriznal ani náhradu s tým spojenú teda na strate času, cestovné náklady na pojednávanie ,amortizáciu vozidla - náhrada cestovného v zmysle § 15 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z.z.. Žalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu, č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vedený v J. J., I..J.., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na okolnosť, že ustanovenie piatej časti, druhej hlavy O.s.p. neupravuje rozhodovanie o trovách pribratého účastníka konania (upravuje len trovy žalobcu a žalovaného), súd postupoval podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania a pribratému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Okolnosťami osobitného zreteľa je podľa názoru súdu skutočnosť že súd preskúmava rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, pričom investor bol pribratý do konania z dôvodu, že by ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Jedná sa o konanie vo vzťahu k nemu za nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vykonávané dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po podaní žaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania, pretože jeho činnosť bola posudzovaná len v rámci skúmania jeho postupu pred podaním opravných prostriedkov žalobcov. Vzhľadom k rozhodnutiu vo veci stratilo už opodstatnenie rozhodovať o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).