{"guid": "988d3442-9c55-414f-975f-3448efc67fde:1d71f76d-f92d-4b19-9bb6-2bae5cbe21d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1", "spisova_znacka": "BA-6S/13/2014", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/13/2014 z 29. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2015, sp. zn. BA-6S/13/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1", "identifikacne_cislo": "1014200108", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2015-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d71f76d-f92d-4b19-9bb6-2bae5cbe21d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/13/2014\n1014200108\n29. 05. 2015\nJUDr. Soňa Langová\nECLI:SK:KSBA:2015:1014200108.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov\nsenátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: H.. C.. M. J., H.., bytom J.\nXX, XXX XX W. E., právne zastúpený: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom Makovického 7, 010\n01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,\nNámestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09\nBratislava, právne zastúpený: JUDr. Petr Zdráhal, advokát, Nad Plážou 16/A, 974 01 Banská Bystrica,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo\ndňa 20.11.2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.: 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa\n20.11.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky č. ObUNR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.7.2013\nz r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c),\nd) Občianskeho súdneho poriadku a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €\nprávoplatnosti rozsudku.\n\ntitulom náhrady súdneho poplatku do 3 dní od\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej, vedený v J. J.\nI..J.., č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, trovy právneho zastúpenia 340,90 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nPribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajskému súdu v Bratislave bola dňa 27.1.2014 e-mailom doručená žaloba (doplnená osobným\npodaním dňa 28.1.2014), prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa 20.11.2013, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre č. ObUNR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.7.2013, ktorým došlo pre účely realizácie stavby rýchlostnej\nkomunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“, k.ú. Č. P., vedených Správou katastra Zlaté Moravce na\nLV č. XXXX k vyvlastneniu novovytvorených parciel geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX a to:\n- C-KN p.č.XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha výmera\n166,125m2,\n- C-KN p.č.XXXX/XXX, vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému prislúcha vyvlastnená výmera\n198,375 m2,\n- C-KN p.č.XXXX/XXX vedená ako ostatná plocha v podiele 1/8, ktorému podielu prislúcha vyvlastnená\nvýmera 225, 375 m2,\nvlastnícky patriace žalobcovi a súčasne k určeniu náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti a to\n\n- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.068,183,- €\n- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.275,55,- €\n- C-KN p.č. XXXX/XXX náhrada vo výške 1.449,16,- €.\nProti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom\nnamietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo k\nnezákonnému rozhodnutiu. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil s názorom správneho orgánu\nprvého stupňa a konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že pokus o získanie vlastníckeho práva dohodou\nbol bezúspešný, že verejný záujem je deklarovaný vydaným územným rozhodnutím č. 9/2007-003RB zo dňa 17.12.2007, že rozsah vyvlastnenia bol realizovaný na podklade geometrického plánu\nč. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 26.5.2008, že výška náhrady bola určená v zmysle zákona a na\nzáklade znaleckého posudku vypracovaným O.. H. E. a že s námietkami sa dostatočne vysporiadal už\nprvostupňový správny orgán.\nŽalobca uviedol, že v skutkovo totožnej veci už Krajský súd rozhodoval i napriek skutočnosti, že zo\nstrany žalovaného došlo k podaniu odvolania. Označeným rozsudkom došlo k zrušeniu rozhodnutia vo\nveci vyvlastnenia vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Č. P. za účelom realizácie stavby rýchlostnej\nkomunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/96/2013).\nŽalobca žalobou v zásade namietal:\n- nedostatočné zdôvodnenie a vysporiadanie so vznesenými námietkami v odvolaní, čím spôsobil\nnepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí ;\n- nedostatočné preukázanie bezvýslednosti dohody a odňatia práva na uzatvorenie dohody v zákonom\nstanovenej lehote;\n- nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu ani preukázania vlastníckeho práva v čase\npodania návrhu na kolaudáciu;\n- predmet vyvlastnenia nie je totožný so skutkovým stavom;\n- vyvlastnenie sa týka len novovytvorených parciel tvoriacich predmet trvalého zámeru pre predmetnú\nstavbu bez zohľadnenia ochranných pásiem;\n- nesúhlasí s výškou náhrady;\n- v tej istej veci a tým istým orgánom štátnej správy už existuje vydané právoplatné rozhodnutie č.\nKSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.2.2012, ktorým tento správny orgán návrh na vyvlastnenie zamietol,\npreto malo byť predmetné vyvlastňovacie konanie v rámci správneho poriadku zastavené.\nNa základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania a odkladu\nvykonateľnosti.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2014 uviedol,\nže rozhodnutím č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.7.2013 v konaní o návrhu na\nvyvlastnenie zo dňa 14.1.2013 a jeho doplnenia dňa 27.2.2013 pre líniovú stavbu „Rýchlostná cesta\nR1 Beladice - Tekovské Nemce“ na základe návrhu Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom\ndopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v zastúpení Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. vyvlastnil\npodielové spoluvlastníctvo žalobcu k pozemkom parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX v\nprospech navrhovateľa vyvlastnenia. Ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa dospel k záveru,\nže sú splnené zákonom stanovené podmienky na vyvlastnenie vlastníckeho práva, a preto rozhodnutím\npodľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona v platnom znení v čase vydania rozhodnutia vyvlastnil\nspoluvlastnícke právo žalobcu. Správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok vyvlastnenia\nsprávne zistil, že na líniovú stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce“ bolo vydané\nstavebným úradom územné rozhodnutie č. 9/2007-003-RB zo dňa 17.12.2007 s nadobudnutím\nprávoplatnosti dňa 21.1.2008, čím navrhovateľ preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného\nplánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Pri rozhodovaní správny orgán zohľadnil aj tú\nskutočnosť, že na stavbu bolo vydané žalovaným stavebné povolenie č. 118542/2008-2331/z.56559 zo\ndňa 10.12.2008 a zároveň bol zohľadnený aj fakt, že stavebník v rámci stavebného konania nepreukázal\nvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade\ns príslušnými ustanoveniami § 9a ods. 3,4 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych\nopatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.\n\nŽalovaný poukázal na § 9a ods. 3 a 4 zákona č. 669/2007 Z.z. a uviedol, že nevyhnutnosť\nrozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov obvodný úrad posúdil na základe geometrického plánu\nč. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 26.5.2008, ktorým bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená\nnevyhnutnosť vyvlastnenia. Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie spoluvlastníckeho práva k\npredmetným pozemkom postupoval správny orgán podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, keď ako\npodklad pre určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa znaleckého\nposudku č. 47/2012 zo dňa 27.04.2012. Trhová cena nehnuteľnosti je kritériom ceny rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase a mieste a v porovnateľnej kvalite.\nNavrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112\nods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou písomnej\nvýzvy na uzavretie dohody, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Výzva spolu aj s\nnávrhom kúpnej zmluvy neboli zo strany žalobcu akceptované. Navrhovateľ vyvlastnenia na základe\nneúspešného pokusu (získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dohodou) podal na správny orgán\nnávrh na vyvlastnenie pozemkov.\nŽalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že nejde o nové námietky. V predmetnej žalobe nie\nsú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ako tie, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu. Žaloba je identická s odvolaním.\nK námietke žalobcov týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivé konanie žalovaný uviedol, že\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je v súlade so správnym poriadkom s tým, že v odôvodnení\nrozhodnutia sa zaoberal každou námietkou a rozsiahlym spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné\nnámietky žalobcu akceptovať. Účastníkovi konania v žiadnom prípade nebolo odňaté právo na\nspravodlivé konanie.\nK námietke nedostatočného preukázania bezvýslednosti dohody a odňatia práva na uzatvorenie dohody\nv zákonom stanovenej lehote žalovaný poukázal na § 112 ods. 4 stavebného zákona a § 8 ods. 1\na 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a uviedol, že k dohode medzi navrhovateľom a žalobcom o odkúpení\npredmetných podielov nedošlo, navrhovateľ podal návrh na vyvlastnenie vo verejnom záujme. Mal za\nto, že bezvýslednosť dohody bola zo strany navrhovateľa vyvlastnenia preukázaná.\nK nepreukázaniu aktívnej legitimácie na podanie návrhu ani preukázania vlastníckeho práva v čase\npodania návrhu na kolaudáciu, žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie právneho poriadku alebo\nstavebného zákona neukladajú správnemu orgánu za povinnosť skúmať platnosť mandátnej zmluvy\nuzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, v ktorej vyjadruje svoj názor, že predmet vyvlastnenia nie je totožný\nso skutkovým stavom, žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS\n19/09 zo dňa 26.1.2011 a ust. § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z., z ktorých vyplýva skutočnosť, že\nstavebník sa má pokúsiť dosiahnuť prechod vlastníckeho práva prednostne formou dohody. Stavebník je\npovinný vlastnícke vzťahy vysporiadať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania.\nV súvislosti s námietkou žalobcu, že predmet vyvlastnenia nezodpovedá skutočnému stavu žalovaný\nuvádza, že podľa § 30 písm. g) Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nstavebného zákona, návrh na vyvlastnenie musí obsahovať aj výpis z katastra nehnuteľností. Je\npravdou, že predmetná stavba reálne existuje, ale je používaná iba na základe povolenia na predčasné\nužívanie.\nK námietke o verejnom záujme uvádza, že verejný záujem ako podmienka vyvlastnenia je daný určením\nkonkrétneho druhu a účelu stavby alebo opatrenia, na ktoré sa využije vyvlastňovaný pozemok alebo\nstavba, ktorý je významný a dôležitý pre rozvoj v Slovenskej republike, že je definovaný a ustanovený\nosobitným zákonom. Stavebný zákon podľa § 108 ods. 2 taxatívne vymenúva na aké účely možno\nvyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je v danom\nprípade preukázaná účelom vyvlastnenia podľa stavebného konania v nadväznosti na osobitné právne\npredpisy ako zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic\na ciest pre motorové vozidlá a zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach.\nLen na stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré sú uvedené v prílohách citovaných zákonov je\nmožné aplikovať osobitný postup oproti postupu pri vyvlastnení, ktorý je upravený v stavebnom zákone\n\na z dôvodu ich dôležitosti a významu označil stavby, na účel ktorý je ich možné vo verejnom záujme\nvyvlastniť. K tomuto bodu žalovaný poukázal na § 110 ods. 1 a 2, § 108 ods. 1, § 109 ods. 1.\nK námietke žalobcu, že vyvlastnenie sa týka len novovytvorených parciel tvoriacich predmet trvalého\nzámeru pre predmetnú stavbu bez zohľadnenia ochranných pásiem žalovaný uviedol, že vyvlastnením\nnedôjde k obmedzeniu možnosti užívania zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel - orná\npôda. Žalovaný musel dbať o to, aby nedošlo k porušeniu ústavného princípu vyvlastňovania, ako aj\nk porušeniu § 110 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého sa vyvlastnenie môže uskutočniť len v\nnevyhnutnom rozsahu.\nK náhrade za vyvlastnenie žalovaný uviedol že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď\nju určil v súlade s ustanovením § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa znaleckého posudku. Pokiaľ\núčastník konania nesúhlasí s takto určenou výškou náhrady, správny orgán podľa § 8 ods. 3 zákona\nč. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové\nvozidlá odkáže vyvlastneného na súd bez prerušenia konania. Správny orgán podľa tohto ustanovenia\npostupoval a odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania. Zákon\ntak pamätal na vlastníkov pozemkov, ktoré sú vyvlastňované a dal možnosť nespokojným vlastníkom\npozemkov obrátiť sa na súd a žiadať vyššiu náhradu za vyvlastňované pozemky. Všeobecná hodnota\nnehnuteľností je ekvivalentom trhovej ceny nehnuteľností ku dňu ich ohodnotenia.\nK námietke žalobcu, že v tej istej veci a tým istým orgánom štátnej správy už existuje vydané\nprávoplatné rozhodnutie č. KSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.2.2012, ktorým tento správny orgán návrh\nna vyvlastnenie zamietol, žalovaný uviedol, že v čase konania a rozhodovania vo veci vyvlastnenia\npredmetných pozemkov platili iné legislatívne podmienky než v čase rozhodovania o návrhu na\nvyvlastnenie zo dňa 14.1.2013. Cieľom novely zákona o mimoriadnych opatreniach bolo práve\nmajetkovoprávne usporiadanie stavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré bolo vydané stavebné\npovolenie podľa predpisov účinných pred 26.7.2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo\nk pozemkom, na ktorých sú uskutočnené. Žalovaný nemôže akceptovať námietku žalobcu, podľa ktorej\nmalo byť predmetné vyvlastňovacie konanie v rámci správneho poriadku zastavené.\nV čase podania nového návrhu na vyvlastnenie navrhovateľom už bola v platnosti novela zákona o\nmimoriadnych opatreniach. Práve zastavením nového vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo začaté na\nnový návrh navrhovateľa už v čase platnosti tejto novely, z dôvodov uvedených v § 30 ods. 1 písm. i)\nsprávneho poriadku, by došlo k protizákonnému konaniu a rozhodnutiu tak správneho orgánu prvého\nstupňa, ako aj ministerstva a príslušného odvolacieho správneho orgánu. Je nutné dodať, že zmenou\nlegislatívnych podmienok dochádza aj k predefinovaniu podstaty skutkových podstát vo veci a z toho\nvyplývajúcich aj ich právnych dôsledkov.\nŽalovaný má za to, že v danom konkrétnom prípade boli jednoznačne splnené zákonom stanovené\npodmienky pre vyvlastnenie. Postup žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa vo veci vyvlastnenia\nbol v súlade s príslušnými zákonmi a zásadami správneho konania a podrobne odôvodnené v\nrozhodnutiach. Je potrebné konštatovať, že správne konanie bolo voči účastníkovi konania - žalobcovi\ntransparentné a teda mohol účinne obhajovať svoje práva a záujmy. Námietky uvedené v žalobe\nnepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodovania žalovaného, a preto žalovaný navrhuje žalobu\nzamietnuť v celom rozsahu a trovy konania nepriznať.\nUznesením č.k. 6S 13/2014-73 zo dňa 30.01.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania\nNárodná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave\ndňa 21.3.2014 uviedla, že pri práve na spravodlivé konanie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\nžalobca neuvádza žiadne konkrétne námietky, z ktorých by vyplývalo, prečo napadnuté rozhodnutie\ntrpí nedostatkami spočívajúcimi v požiadavkách na spravodlivý proces, nakoľko tu absentuje primerané\nodôvodnenie námietky domnelého porušenia tohto práva. V tejto časti žaloby ide o konštatovanie\nžalobcu podporené frázami.\nK bodu II. podanej žaloby s názvom nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na\nuzatvorenie dohody v zákonom stanovenej lehote účastník konania uviedol, že možnosť vyvlastnenia\nje viazané na plnenie podmienok vyvlastnenia uvedených v stavebnom zákone. Formálne deklarovanie\nzáujmu žalobcu na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov nemôže vylúčiť\n\nkonštatovanie bezvýslednosti dohody, nakoľko neprispelo, ani neviedlo vo vzájomných rokovaniach\nnavrhovateľa a žalobcu k žiadnej dohode a až v týchto súvislostiach je nevyhnutné hodnotiť, či dohoda\nbola bezvýsledná. Rokovanie žalobcu a navrhovateľa trvá viac ako 5 rokov. Prejav vôle žalobcu ako\nvyvlastňovaného uskutočňovaných v zmysle, že síce s dohodou súhlasí, ale kladie na navrhovateľa\nnesplniteľné podmienky alebo podmienky odmieta navrhovateľovi oznámiť, nemôže viesť k uzatvoreniu\ndohody. Postup žalobcu nenasvedčoval možnosti dosiahnuť dohodu prijateľnú pre obe strany.\nK nepreukázaniu aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie účastník konania uviedol,\nže plnomocenstvo bolo správnemu orgánu riadne predložené v súlade so správnym poriadkom. Je\npotrebné zhrnúť, že navrhovateľ vo vyvlastňovacom konaní podal návrh na vyvlastnenie prostredníctvom\nsplnomocneného zástupcu a plnomocenstvo vystavené navrhovateľom pre splnomocneného zástupcu\nje prílohou návrhu na vyvlastnenie. Splnomocnený zástupca navrhovateľa pred ústnym pojednávaním\npredložil správnemu orgánu platnú mandátnu zmluvu číslo 2/280/2010, ktorá komplexne rieši všetky\nprávne vzťahy. Účastník zdôraznil, že žalobca sa s jej obsahom oboznámil jej prečítaním v úvode\nvyvlastňovacieho konania. Predmetom konania začatého na návrh účastníka nebola kolaudácia stavby,\nale konalo sa o návrhu na vyvlastnenie. Podanie žiadosti o schválení predčasného užívania stavby,\nnevylučuje podanie návrhu na vyvlastnenie podľa zákona č. 669/2007 Z.z.\nĎalej uviedol, že cieľom platnej právnej úpravy je zabezpečiť, aby stavebník získal práva k pozemkom\nnajneskôr ku kolaudácii, pričom súčasne je potrebné čo najskoršie odstránenie protiprávneho stavu\nvzniknutého stavbou na cudzích pozemkoch.\nÚčastník konania k verejnému záujmu uviedol, že ide o jednu z podmienok pre začatie vyvlastňovacieho\nkonania, ktorej splnenie musí byť preukázané. Verejný záujem ako pojem nie je legálne definovaný,\npretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Napriek tomu sa v právnej úprave\ninštitút verejného záujmu vyskytuje pravidelne. Účastník konania má za to, že verejný záujem v prípade\nstavby diaľnice je nesporný a preukázateľný už samotným rozhodnutím o umiestnení stavby. Subjektívne\nhľadisko žalobcu, ktorý je toho názoru, že v danom prípade verejný záujem nie je daný nemôže vzbudiť\nbez ďalšieho pochybnosti o existencii verejného záujmu. V konaní sa verejný záujem preukazuje, avšak\nna posudzovanie jeho existencie je nevyhnutné nazerať objektívne a nemožno, či už navrhovateľovi\nalebo správnemu orgánu prisudzovať absurdnú povinnosť presvedčiť vyvlastňovaného o jeho existencii.\nK rozsahu vyvlastnenia účastník konania podotkol, že jeden z atribútov ústavnej podmienky nevyhnutnej\nmiery vyvlastnenia v zmysle rozsahu pozemku, ktorý má byť vyvlastnený je určenie jeho zastavanosťou\nkonkrétnou stavbou.\nK primeranej náhrade za vyvlastnenie považuje účastník konania za potrebné uviesť, že všeobecná\nhodnota majetku je definovaná vo vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. Výber najvhodnejšej metódy zistenia\nvšeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca, pričom stavebný zákon nestanovuje žiadne požiadavky pre\nvýber metódy zistenia všeobecnej hodnoty tobôž, aby výber metódy znalcom a jej použitie nedovoľoval,\nako sa to snaží interpretovať žalobca.\nPrávoplatné rozhodnutie vydané bývalým Krajským stavebným úradom Nitra č. KSUNR-2012-182-002\nnemôže predstavovať prekážku rozhodnutej veci, nakoľko nešlo o rozhodnutie o tej istej veci. V zmysle\nzásady legality správneho konania nepostačuje sa iba sústrediť na totožnosť účastníkov konania a jeho\nobjekt, ale popri týchto základných atribútoch vymedzujúcich totožnosť v prípade res iudicata je nutné\naj prihliadnuť na to, či sa medzičasom nezmenili rozhodovacie východiská, najmä podklady v zmysle\n§ 32 Správneho poriadku.\nŽiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.\nZároveň sa odvolal proti uzneseniu tunajšieho súdu o pribratí ho do konania 6S 13/2014, avšak toto bolo\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2Sžo/19/2014 dňa 18.03.2015 odmietnuté.\nKrajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny\nporiadok, ďalej len „O.s.p.“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a\n\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že\nnezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich\nhmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).\nZ administratívneho spisu súd zistil, že bývalý Obvodný úrad v Nitre, odbor výstavby a bytovej politiky,\nako vecne a miestne príslušný stavebný úrad dostal dňa 18.1.2013 návrh Slovenskej republiky\nzastúpenej žalovaným podaného v zastúpení Národnou diaľničnou spoločnosťou, na vyvlastnenie\nvlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ktoré sú v spoluvlastníckom podiele 1/8 žalobcu. Návrh na\nvyvlastnenie navrhovateľ podal z dôvodu, že neprišlo k dobrovoľnému prechodu vlastníckeho práva k\npozemkom. Dňom 18.1.2013 sa začalo vyvlastňovacie konanie. Keďže návrh nebol úplný vyzval správny\norgán navrhovateľa, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy doplnil návrh o dôkaz, že pokus o\nzískanie práva k pozemku dohodou bol bezvýsledný. Správny orgán vyvlastňovacie konanie prerušil a v\nkonaní pokračoval po doplnení návrhu. V oznámení o začatí konania stavebný úrad upozornil účastníkov\nkonania, že námietky možno podať najneskôr na ústnom pojednávaní, ako aj na to, že na námietky\nuplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté sa neprihliada. Doručenkou\ndo vlastných rúk bolo preukázané, že vyvlastňovaný prevzal oznámenie dňa 02.04.2013, teda 15\ndní pred ústnym pojednávaním. Dňa 13.5.2013 boli správnemu orgánu doručené námietky žalobcu,\nktorý sa zúčastnil ústneho pojednávania. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14.5.2013. Z ústneho\npojednávania bola spísaná zápisnica, v ktorej sa konštatovalo, že sa vyvlastňuje za účelom realizácie\nstavby vo verejnom záujme. Vyvlastňovaný uviedol, že pristúpi na podpísanie dohody, v ktorej bude\nvýška náhrady 20€/m2. Po preskúmaní námietok, ktoré podal žalobca ako účastník správneho konania,\nsprávny orgán prvého stupňa rozhodol o nich tak, že ich zamietol. Z administratívneho spisu ďalej súd\nzistil, že splnomocnený zástupca predložil vyvlastňovanému výzvu č. 06068/2012/3310SPPP-49965\nzo dňa 4.9.2012 na uzatvorenie dohody, v prílohe ktorej bola kúpna zmluva. Dôkaz o tom, že pokus\no získanie práva k pozemku bol bezvýsledný je preukázaný prostredníctvom doručenky prevzatej\nvyvlastňovaným. Vyvlastňovaný uviedol, že má záujem o majetkovoprávne vysporiadanie avšak za\ntrhovú cenu, ktorá mala byť vyplatená už v roku 2008 . Navrhovateľ listom odôvodnil svoj postup ako\naj finančnú náhradu podľa zákona č. 669/2007 Z.z. Súlad so zámermi a cieľmi územného plánovania\nbol posúdený v územnom konaní a nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná územným\nrozhodnutím o umiestnení stavby a o využití územia pre stavbu Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské\nNemce. Táto časť je súčasťou stavby R1 Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen Banská Bystrica - Ružomberok. Nevyhnutnosť rozsahu prechodu vlastníckeho práva k pozemkom bola\nposúdená geometrickým plánom č. XXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným R. C. dňa 26.5.2008 a úradne\novereným dňa 2.7.2008. Navrhovateľ pri určení výšky náhrady vychádzal z ustanovenia § 111 ods. 2\nstavebného zákona a zo znaleckého posudku č. 47/2012 spracovaného dňa 27.4.2012 znalcom O.. H.\nE. v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona. Jednotková cena bola určená na 6,43,- €/m2 a teda\nžalobcovi ako účastníkovi konania patrila náhrada vo výške 3.792,90 €.\nVo zvyšnej časti zodpovedá zistený skutkový stav obsahu vyššie opísaného písomného vyjadrenia\nžalovaného k žalobe.\nPodľa § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, o vyvlastnení nehnuteľností alebo\npráv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre\nplnenie ostatných úloh určených týmto zákonom platia ustanovenia zákona o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie\nstavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke\npráva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len \"vyvlastniť\").\nPodľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\nvýstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa\nosobitných predpisov.\n\nPodľa § 109 ods. 1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne\nobmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne\nobmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.\nPodľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\nPodľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje\nvydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo\nvyvlastňovacom konaní.\nPodľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.\nAk možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.\nAk sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k\npozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku\nalebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými\nťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený\npožiada.\nPodľa § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za\nvyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej\nznaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej\nalebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.\nPodľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej\npísomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu\npráva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a\nupozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia,\nbude sa predpokladať, že dohodu odmieta.\nPodľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 9a ods. 1 - 5 zákona č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave\nniektorých diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri\nnehnuteľností, územné konania a stavebné konania začaté a právoplatne neskončené pred 26. júlom\n2011 sa dokončia podľa predpisu účinného od 1. marca 2012.\nPodľa § 9a ods. 2 zákona č. 669/2007 Z.z., kolaudačné konania začaté a právoplatne neskončené pred\n26. júlom 2011 sa dokončia podľa predpisov účinných do 29. februára 2012.\nPodľa § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z.z., ak bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov\núčinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k pozemkom a stavbám, je\nstavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013. Ak stavebník preukáže,\nže pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo\nuvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona.\nVlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do\npodania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania\ndiaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku\nktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané.\nPodľa § 9a ods. 4 zákona č. 669/2007 Z.z., na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť\nvlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred\n26. júlom 2011 a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k\npozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.\n\nPodľa § 9a ods. 5 zákona č. 669/2007 Z.z., ak stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k\npozemkom a stavbám pred vydaním stavebného povolenia podľa odseku 3, má vlastník pozemku alebo\nstavby právo na finančnú náhradu vo výške obvyklého nájmu za užívanie pozemku alebo stavby za\nobdobie od právoplatnosti stavebného povolenia do prevodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice\ndohodou alebo prechodu vlastníckeho práva na stavebníka diaľnice vyvlastnením. Písomnú žiadosť o\nposkytnutie finančnej náhrady treba uplatniť u stavebníka v lehote do 28. februára 2013, inak právo\nzaniká.\nPodľa § 8 ods. 1 - 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby\ndiaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ak stavebník diaľnice nezískal\ndiaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho\nnávrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z., správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného\nstavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky\nvyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný\npozemok, vrátane stavieb na nich.\nPodľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z., ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o\nnáhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v\nsume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu\nza vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Stavebník diaľnice je povinný\nurčenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.\nV zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú\nnáhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je\nokrem článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných\npráv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ.\nÚstavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené\na dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv\na slobôd. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie\nštyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel\nvyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.).\nVyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v §\n118 odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nobmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa\nktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.\nJednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Otázkou preukazovania\nverejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. 19/09 zo dňa 26.\njanuára 2011, kde dospel k nasledovnému záveru (bod 55):\n„Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007 Z. z. inštitút vyvlastnenia vo\nverejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že\nvyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení\ns odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice,\nmusí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno\nvykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a\nteda že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného\nzákona výslovne ustanovuje, že \"Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.\".\nVerejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani\nautomaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené).\nAko vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd (I. ÚS 198/95, PL. ÚS 24/04), verejný záujem nie\nje vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže\n\nbyť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako\nzáujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem.\nVerejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej\nkoncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe\nzvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z\nodôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí\njednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými\nzáujmami (napr. výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom\ndokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a\npriori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie\nzákonodarnej.“\nZriadením stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ na pozemkoch v\nspoluvlastníctve žalobcu štát závažným spôsobom zasiahol do vlastníckych oprávnení žalobcu, pretože\nbez jeho predchádzajúceho súhlasu a bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu k pozemkom tieto\nzastaval prakticky neodstrániteľnou stavbou. Uvedený zásah bol umožnený a z formálneho hľadiska\nprávne dovolený zákonom č. 669/2007 Z.z., ktorého niektoré ustanovenia boli neskôr nálezom\nÚstavného súdu PL. ÚS 19/09 vyhlásené za nesúladné s článkom 20 ods. 1, 4 Ústavy SR a s článkom\n1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po nadobudnutí\núčinnosti tohto nálezu bola s účinnosťou od 01.03.2012 prijatá novela zákona č. 669/2007 Z.z.,\nktorá vo vyššie citovaných prechodných ustanoveniach upravila postup pre vysporiadanie vlastníctva\nk pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení\nvydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011 (pred nálezom). Úlohou súdu v prejednávanej veci\nbolo posúdiť, či proces vyvlastnenia uskutočnený po prijatí uvedenej novely v prípade žalobcu prebehol\nv súlade s platnou právnou úpravou.\nVo všeobecnosti platí, že správny súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy zásadne len v medziach žaloby, to znamená z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil\nv žalobe. Týmito dôvodmi je pri uplatňovaní svojej preskúmavanej právomoci viazaný, nemôže ich\nrozširovať ani modifikovať. K prípadnému zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.\n2 písm. a/ - e/, ods. 3 O.s.p. teda môžu viesť len tie dôvody jeho nezákonnosti, ktoré uviedol žalobca\nv žalobe a súčasne len za predpokladu, že namietané rozpory rozhodnutia správneho orgánu alebo\npostupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, žalobcu ukracujú na jeho subjektívnych právach. To platí aj\nv prípade, že by správny súd videl rozpor preskúmavaného rozhodnutia so zákonom z iných ako v\nžalobe vymedzených dôvodov. V zmysle uvedeného krajský súd k jednotlivým žalobným dôvodom zaujal\nnasledovné stanovisko.\nK námietke „Právo na spravodlivé konanie“ krajský súd uvádza, že žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí svoj názor na zistený skutkový stav i spôsob aplikácie použitých právnych noriem zdôvodnil\na vysvetlil spôsobom, ktorý poskytol súdu dostatočný priestor pre preskúmanie rozhodnutí a postupu\nsprávnych orgánov oboch stupňov z hľadiska dôvodov vymedzených v žalobe. Žalobca v žalobe\nneuviedol, s ktorou jeho námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, čím mal podľa žaloby porušiť\nprávo žalobcu na spravodlivé konanie, nemohol ani súd okrem uvedených všeobecných konštatovaní\npodrobnejšie argumentovať k otázke namietanej nepreskúmateľnosti vydaných rozhodnutí v dôsledku\nich tvrdeného nedostatočného odôvodnenia. Súd len dodáva, že také odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, ktoré je v rozpore s predstavami a záujmami žalobcu, nemôže byť len z tohto dôvodu\npovažované za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ dáva odpovede na všetky relevantné\notázky, ktoré boli pri rozhodovaní vo veci vzaté do úvahy.\nK námietke „Nepreukázanie bezvýslednosti dohody a odňatie práva na uzatvorenie dohody v zákonom\nstanovenej lehote“ súd uvádza, že citovaná právna úprava jednoznačne priorizuje v súvislosti so\nzískavaním práv k pozemkom potrebným na uskutočnenie stavieb vo verejnom záujme uzavretie dohody\npred vyvlastnením. Proces preukazovania bezvýslednosti dohody je podľa stavebného zákona prísne\nformalizovaný - ukladá žiadateľovi zaslať vlastníkovi písomnú výzvu na uzavretie dohody so stanovenými\nnáležitosťami (vymedzenie požiadavky žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku\nvecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a\nupozornenie na následky nereagovania na výzvu), pričom pokus o dohodu sa považuje za bezvýsledný,\n\nak vlastník do 15 dní od doručenia výzvy dohodu výslovne odmietne alebo v uvedenej lehote na\nvýzvu nereaguje. Rovnako striktný je aj spôsob zisťovania všeobecnej (trhovej) ceny vyvlastňovaných\npozemkov pre účely vyčíslenia primeranej náhrady za vyvlastnenie.\nV prejednávanej veci vyvlastňovací orgán zákonom stanovený postup pred vydaním rozhodnutia\ndodržal, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu vyvlastňovaných pozemkov,\ndoručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpení jeho spoluvlastníckeho podielu na\nvyvlastňovanom majetku so všetkými predpísanými náležitosťami a po odmietnutí návrhu a podmienok\nv ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam cestou vyvlastnenia.\nV postupe správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedošlo v preskúmavaných\nsúvislostiach k žiadnemu rozporu so zákonom. Možno konštatovať, že pri rešpektovaní požiadavky\nzákonnosti nemal navrhovateľ vyvlastnenia s ohľadom na vypracovaný znalecký odhad hodnoty\ndiaľničného pozemku prakticky žiadny priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadom výšky\nodplaty za získanie práv k predmetným pozemkom, ako sa toho dovolával žalobca.\nPokiaľ ide o iné spôsoby naplnenia cieľa vyvlastnenia, na ktorých nevyužitie sa zrejme žalobca snažil\nv žalobe poukázať (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k diaľničnému pozemku,\nzriadenie vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto podľa názoru súdu neprichádzali\ndo úvahy, nakoľko pre daný typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva k zastavaným\npozemkom, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie prostriedkami verejného práva, ktoré sú zákonom\npredvídané a podrobne regulované. Právny režim zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nresp. vyporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi\nsúkromného práva. Ich použitie by bolo za daných skutkových a právnych okolností neúčelné a naviac\naj tieto inštitúty (rovnako ako pri vyvlastnení) predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán\nalebo vyporiadanie rozhodnutím súdu na základe ceny vyporiadavaného majetku zistenej znaleckým\nposudkom vypracovaným podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.\nK námietke „Nepreukázanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyvlastnenie a nepreukázanie\nvlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudačné konanie“ je potrebné uviesť, že námietku\nohľadom nedostatku aktívnej legitimácie Národnej diaľničnej spoločnosti na podanie návrhu na\nvyvlastnenie považoval krajský súd za neopodstatnenú, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,\nže Slovenská republika konajúca v zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSR splnomocnila Národnú diaľničnú spoločnosť aj na podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho\nkonania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu a následne Národná diaľničná spoločnosť v rozsahu\nudeleného poverenia ďalej splnomocnila svojim zastupovaním advokáta JUDr. Petra Zdráhala. Obe\nplnomocenstvá boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010 zo dňa\n04.01.2010, čo malo podľa žalobcu nastať dňom 12.08.2011, kedy mal byť podaný návrh na kolaudačné\nkonanie k predmetnej stavbe, ktorá bola uvedená do prevádzky na základe rozhodnutia o predčasnom\nužívaní stavby.\nZ uvedenej mandátnej zmluvy podľa názoru súdu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu\nči trvania oprávnení splnomocnenca konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom\nkonaní. Obsah administratívneho spisu taktiež nezakladá akúkoľvek pochybnosť o oprávnení Národnej\ndiaľničnej spoločnosti, či jej ustanoveného právneho zástupcu, podať návrh na vyvlastnenie a ďalej\nv tomto konaní zastupovať splnomocniteľa. Správny orgán vo vyvlastňovacom konaní nebol povinný\nz úradnej povinnosti skúmať platnosť vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia\nkolaudačného konania k predmetnej líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o\ntom, či zástupca navrhovateľa vyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného vo vyvlastňovacom\nkonaní. V postupe správneho orgánu v súvislosti so zastúpením navrhovateľa vyvlastnenia vo\nvyvlastňovacom konaní preto súd nevidel akúkoľvek vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť\nvydaného rozhodnutia.\nK námietke „Neexistencia predmetu vyvlastnenia“ krajský súd uvádza, že predmet vyvlastnenia tvorili\npozemky odčlenené overeným geometrickým plánom, ktoré boli podľa výpisu z katastra nehnuteľností\nku dňu začatia vyvlastňovacieho konania v katastri zapísané ako ostatné plochy. Vyvlastňovací orgán\nmohol z hľadiska identifikácie predmetu vyvlastnenia vychádzať len z toho stavu, aký je zapísaný\nv katastri nehnuteľností a to aj napriek tomu, že vyvlastňované pozemky už boli v čase začatia\nvyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou komunikáciou zhotovenou na základe právoplatného\n\nstavebného povolenia vydaného podľa právnej úpravy účinnej pred 26.07.2011 a dokonca uvedenou\ndo predčasného užívania. Súd si je plne vedomý v právnom štáte nežiaducej výnimočnosti danej\nsituácie, keď sa vyvlastňujú pozemky už fakticky zastavené stavbou uvedenou do užívania. Faktom však\nzostáva, že z hľadiska druhového určenia budú predmetné pozemky zapísané do katastra nehnuteľností\nako zastavané až potom, keď sa predmetná líniová stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu\nvšak musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k už zastavaným pozemkom, čomu má slúžiť práve\nvyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu stanoveného v § 9a novelizovaného zákona č.\n669/2007 Z.z..\nV súvislosti s námietkou žalobcu o nesúlade medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných\nvyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že\nžalobca v žalobe neuvádza, ako sa táto konkrétna skutočnosť premietla do jeho právneho postavenia\na akým spôsobom bol v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach. Práve tvrdenie o ukrátení žalobcu\nna jeho subjektívnych právach tvrdeným rozporom postupu alebo rozhodnutia správneho orgánu\nso zákonom je zákonnou podmienkou pre uplatnenie preskúmavacej právomoci súdu v správnom\nsúdnictve.\nPodľa názoru krajského súdu skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom zastaval\nneskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného stavebného\npovolenia, nemôže byť vo vyvlastňovacom konaní vzatá do úvahy ako faktor, ktorý mohol mať vplyv\npre zvýšenie alebo zníženie hodnoty vyvlastňovaných pozemkov. Až kolaudačné rozhodnutie spolu\ns geometrickým plánom môžu byť tými právnymi skutočnosťami, na základe ktorých príslušný orgán\nsprávy katastra v záznamovom konaní zmení druh predmetných pozemkov z ostatných plôch na\nzastavané plochy.\nK námietke „Neexistencia zákonného podkladu pre vyvlastnenie“ súd uvádza, že Ústavný súd sa\nvo vyššie uvedenom náleze vyjadril predovšetkým k neústavnosti tzv. nepriameho vyvlastnenia,\nteda právneho režimu umožňujúceho realizáciu výstavby trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu\nk pozemku, ktorého preukázanie bolo odložené až na okamih kolaudácie stavby. Novela zákona č.\n669/2007 Z.z. prijatá po nadobudnutí účinnosti uvedeného nálezu ústavného súdu (§ 9a tohto zákona)\nvytvára zákonný podklad pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré boli\nzriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred\n26.07.2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaným\ncestnými stavbami dohodou najneskôr do 28.02.2013 s tým, že ak zostane pokus stavebníka o získanie\ntýchto práv dohodou bezvýsledný, alebo ak stavebník tieto práva v stanovenej lehote z akéhokoľvek\ndôvodu nezíska, musí podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Uvedený právny režim\nteda umožňuje aj dodatočné vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných cestnými stavbami. To\nplatí aj napriek skutočnosti, že primárnym účelom zákona č. 669/2007 Z.z. je úprava postupu správnych\norgánov v územnom stavebnom konaní pri príprave stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Iné\nriešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane\na štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby, pokiaľ nedôjde k dohode medzi oboma stranami,\nprakticky neprichádza do úvahy.\nSúd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesplnení zákonom stanovenej podmienky pre podanie\nnávrhu na vyvlastnenie tým, že stavebník podal tento návrh predo dňom 28.02.2013, teda predčasne.\nJe totiž nepochybné, že stavebník urobil zákonom predpokladaný pokus o odkúpenie spoluvlastníckeho\npodielu žalobcu na predmetných pozemkoch, ktorý zostal bezvýsledný. Žalobca síce deklaroval ochotu\nsa dohodnúť, avšak len na predaji 100% pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované\npozemky odčlenené a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu všeobecnú cenu týchto pozemkov určenú\nznaleckým posudkom. Vzhľadom na uvedený postoj žalobcu k prípadnej dohode so stavebníkom podľa\nnázoru súdu nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a ods. 3 zák. č. 669/2003 Z.z. podať návrh na\nvyvlastnenie. Z uvedeného zákona nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný predo dňom 28.02.2013\nnemalo prihliadať, či dokonca že by sa malo konanie začaté na základe takéhoto návrhu zastaviť.\nZákon ukladá stavebníkovi pokúsiť sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody\nmusí vychádzať z požiadaviek vlastníka pozemku. Pokiaľ bol teda pokus o dohodu urobený v dobe od\nnadobudnutia účinnosti uvedenej právnej úpravy do 28.02.2013 a takýto pokus zostal z akýchkoľvek\ndôvodov bezvýsledný, bol stavebník legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.\n\nSúd považuje za potrebné podotknúť, že aj pri akceptovaní takého výkladu zákona, že predo dňom\n01.03.2013 nemohol stavebník za žiadnych okolností podať návrh na vyvlastnenie pozemkov, splnil\nby takýto predčasne podaný návrh požiadavky zákona dňom 01.03.2013 a bolo by potrebné o ňom\nmeritórne rozhodnúť.\nK námietke „Verejný záujem“ je nutné uviesť, že žalovaný verejný záujem na vyvlastnení stotožňuje s\nexistenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby uvedenej v zákone,\nje prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Podľa názoru krajského súdu\ntakýto postup je v rozpore s vyššie citovaným záverom ústavného súdu. Pri vyvlastnení musí byť\nnepochybne daný jeho zákonný účel, v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem.\nSkúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj\nzáver náležite zdôvodniť. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna úvaha\ntýkajúca sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca z vyššie citovaného\nprávneho predpisu ako i z citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Úlohou súdu pri preskúmaní\nzákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť naprávanie závažných pochybení správneho orgánu\nv priebehu administratívneho konania. O. s. p. ani iný právny predpis neumožňuje správnemu súdu\nnahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným posúdením. Akceptácia takéhoto postupu by mohla\npredstavovať porušenie princípu trojdelenia moci. Zisťovanie verejného záujmu spadá do právomoci\nvýkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej. Rozhodnutie správneho orgánu ohľadom konštatovania\nsplnenia podmienok vyvlastnenia je preto v tomto smere nepreskúmateľné.\nK námietke „Rozsah vyvlastnenia“ súd uvádza, že vyvlastnenie pozemkov pre účely verejnoprospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné len v nevyhnutnej\nmiere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný zákon umožňuje\nvýnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti\npozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku, alebo\nlen s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku,\npokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.\nV prejednávanej veci boli geometrickým plánom odčlenené a novovytvorené pozemky tvoriace predmet\nvyvlastňovacieho konania o celkovej výmere 4 719 m2, pričom zostávajúca výmera pôvodných\npozemkov v spoluvlastníctve žalobcu, z ktorých vznikli vyvlastňované parcely, predstavuje výmeru 17\n062 m2. Je faktom, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie situované približne\nv strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely. Tento\nfakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel, napr. skomplikovať prístup\nminimálne na jednu z dvoch častí rozdelených pozemkov. Žalobca však v priebehu vyvlastňovacieho\nkonania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol užívať vôbec alebo len s\nneprimeranými ťažkosťami. Bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť celé zvyšné pozemky,\nktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania.\nKrajský súd v zhode so žalovaným je toho názoru, že v danom prípade nebol dôvod pre rozšírenie\nvyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v rámci\nvyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery cca 78%\nz pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné účely, prípadne\nže by bolo ich užívanie neprimerane sťažené.\nNa dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na\ncestné ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie (§ 1 ods.\n3, 4 zák. č. 135/1961 Zb.). V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť,\nktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna úprava ochranných pásiem\nvšak nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely. Z\nuvedených dôvodov bol súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia rozsahu vyvlastnenia boli postup\nsprávnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona.\nK námietke „Primeraná náhrada za vyvlastnenie a nezákonnosť postupu pri jej stanovení znaleckým\nposudkom“ súd uvádza, že vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona sa za\ntrhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase,\n\nv tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto\ntrhová cena má byť určená znaleckým posudkom.\nZo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou\npolohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom\nzákone. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom, O.. H. E. č. 47/2012 zistil, že cena\nvyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo\nzisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak,\nako to ukladá zákon.\nStavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa\ntrhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia\npozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,\nnezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav\ntýkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.\nPrimeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými\nmetódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien\nstavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že\nznalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností.\nVšeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a\nčase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci\naj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je\novplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z.).\nPre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. Stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je\npovinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh\nnáhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo\nstrany dotknutého vlastníka boli vnesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (hoci podloženej\nznaleckými posudkami vyhotovenými na zákazku navrhovateľa). Správny orgán sa s týmito námietkami\nnáležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu\nznalca vykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na\nodborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej\nceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane ust. § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca,\nktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa. Znaleckým\nposudkom (obstaraným si stavebným úradom) určí sa potom zákonom požadovaná primeraná náhrada\nza vyvlastňované pozemky v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom ako cena rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.\nPodľa ust. § 34 a 36 zákona č. 71/1976 o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky\nprostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný\nnavrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu\norgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej\nčinnosti netreba dokazovať.\nAk je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok,\nsprávny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.\nV danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným\nprostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní.\nK námietke „Existencia právoplatne rozhodnutej veci“ súd uvádza, že aj túto námietku žalobcu týkajúcu\nsa prekážky rozhodnutej veci, ktorú malo tvoriť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č.:\nKSUNR-2012-183-002 zo dňa 15.02.2012, ktorým bol návrh NDS na vyvlastnenie tých istých pozemkov\ntotožných vlastníkov a pre rovnakú stavbu právoplatne zamietnutý, považuje krajský súd za nedôvodnú.\nJe pravdou, že právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci bráni tomu, aby sa o tej istej veci konalo\n\na rozhodovalo znova. Totožnosť veci však nie je daná len okruhom účastníkov konania a jeho\npredmetom, ale aj dôvodmi, o ktorých sa rozhodovalo. Spomenuté rozhodnutie Krajského stavebného\núradu v Nitre zo dňa 15.02.2012 sa síce týkalo vyvlastnenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu na\ntých istých pozemkoch a pre tú istú stavbu, avšak skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ vyvlastnenia\nodôvodnil svoj návrh, sa zmenili. Bol vykonaný nový pokus o dohodu so žalobcom na odkúpenie\njeho spoluvlastníckeho podielu, identita veci bola tiež narušená zmenou právnej úpravy, nakoľko\nposledný návrh NDS na vyvlastnenie bol opretý o novelizované znenie zákona č. 669/2007 Z.z. (§ 9a),\nktoré nanovo upravilo postup pri majetkoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod realizovanou\ncestnou stavbou. Uvedené zmeny skutkového a právneho stavu odlišujú posledné vyvlastňovacie\nkonanie od skoršieho konania ukončeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa\n15.02.2012, a preto uvedené rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci, pre ktorú by bolo\npotrebné vyvlastňovacie konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku).\nNa základe uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu, najmä pokiaľ ide\no nedostatok skúmania a preukázania verejného záujmu správnym orgánom a stanovenia primeranej\nnáhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom odôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych\norgánov.\nO trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal ich náhradu spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku vo výške 70,- € a náhrade za\núkony právnej pomoci podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), ktoré pozostávajú z:\n- prevzatie a príprava zastúpenia - 134,- €\n- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba - 134,- €\n- režijný paušál k úkonom právnej pomoci (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), vo výške 2 x 8,04 € + 20% DPH\n(56,82€) spolu 340,90 €.\nSúd nepriznal uplatnenú náhradu za úkon právnej pomoci spočívajúci zastúpenia na pojednávaní, keďže\nadvokátskeho koncipienta nemohol v zmysle ustanovenia § 250a O.s.p. podľa ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pripustiť. Z toho titulu nepriznal ani náhradu s tým spojenú teda\nna strate času, cestovné náklady na pojednávanie ,amortizáciu vozidla - náhrada cestovného v zmysle\n§ 15 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z.z..\nŽalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s.\np. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu, č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vedený v J. J., I..J..,\nv lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.\nVzhľadom na okolnosť, že ustanovenie piatej časti, druhej hlavy O.s.p. neupravuje rozhodovanie o\ntrovách pribratého účastníka konania (upravuje len trovy žalobcu a žalovaného), súd postupoval podľa §\n246c ods. 1, prvá veta O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade\nnastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania a pribratému účastníkovi\nnáhradu trov konania nepriznal. Okolnosťami osobitného zreteľa je podľa názoru súdu skutočnosť že\nsúd preskúmava rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, pričom investor bol pribratý do\nkonania z dôvodu, že by ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného. Jedná sa o konanie vo vzťahu k nemu za nesporové, v rámci\nkonania pred súdom nebolo vykonávané dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po\npodaní žaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania, pretože jeho činnosť bola posudzovaná len\nv rámci skúmania jeho postupu pred podaním opravných prostriedkov žalobcov.\nVzhľadom k rozhodnutiu vo veci stratilo už opodstatnenie rozhodovať o návrhu žalobcu na odklad\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.\n\nZ podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí\nbyť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§\n42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto\nrozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}