Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/537/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202251 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1312202251.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Údernícka 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: I. F., H. W. XX, H., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o 1.213,29 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 20. júla 2012 č. k. 7C 67/2012- 37, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi sa prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vracia súdny poplatok 65,87 eur.
Súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p., keďže žalobca vzal žalobu späť. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. a ich náhradu žalovanému nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom uviedol, že vedľajší účastník je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa je daná už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcej z jeho stanov. Vzhľadom na cieľ činnosti vedľajšieho účastníka, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, má spoločnosť disponovať rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ sa vedľajší účastník dal v konaní zastúpiť advokátom, bolo to nie kvôli poskytnutiu kvalifikovanej právnej pomoci žalovanej, ale preto, aby sa obohatil na náhrade nákladov spojených so zastúpením advokáta a preto účel takéhoto zastúpenia je v rozpore s účelom sledovaným procesným právom. Uviedol, že advokát, ktorý oznámil vstup združenia do konania, nemal o predmete konania žiadnu vedomosť a požadoval doručenie žaloby s prílohami. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Súhlasom žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedisponoval, z čoho vyplýva, že žiaden jeho úkon nie je v konaní preukázaný a preto trovy konania nie sú trovami účelne vynaloženými. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že v predmetnom konaní neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. a súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p.. Mal za nepochybné, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh žalovaného bol v čase podania žaloby premlčaný. Taktiež uviedol, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a jeho činnosť spočíva, okrem iného, aj v zastupovaní spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Mal za to, že výklad, ktorý z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok.
Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolací súd poukazuje na to, že paušálne vstupy Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do množstva súdnych konaní, v ktorých pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, pričom toto združenie je vo všetkých sporoch zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom tohto združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť advokáta N.. V. Š. v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania.
Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovaného (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.