§ 2 zákona č. 64/1956 Zb.: Základné zásady trestného konania

Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, pokiaľ sa o nich dozvie; výnimky sú prípustné len podľa zákona.

Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti.

Súdy v trestnom konaní rozhodujú spravidla v senátoch za účasti sudcov z ľudu; sudcovia a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predseda senátu rozhoduje ako jediný sudca, len kde to zákon výslovne pripúšťa.

Sudcovia a sudcovia z ľudu rozhodujú nezávisle a sú viazaní len právnym poriadkom.

Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vina vyslovená, nemožno na osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bola vinná.

Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú a zhromažďujú dôkazy z úradnej povinnosti alebo na návrh strán tak, aby všetky okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli náležite objasnené; pritom sú povinné s rovnakou starostlivosťou prihliadať ako na okolnosti svedčiace proti obvinenému, tak aj na okolnosti svedčiace v jeho prospech. Doznanie obvineného neoslobodzuje orgány činné v trestnom konaní od povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

Súd hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia sudcov, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného vykonáva súd tak, že uvedené osoby sám vyslúcha; výnimky sú prípustné len podľa zákona.

Pri rozhodovaní na hlavnom a odvolacom pojednávaní, ako aj na verejnom a neverejnom zasadaní smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto prejednaní vykonané.

Pri hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch v tomto zákone výslovne ustanovených.

Osoba, proti ktorej sa vykonáva trestné konanie, musí byť v každom období konania poučená o procesných právach umožňujúcich jej plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu; uplatnenie jej práv sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné umožniť.

Každý je oprávnený používať pred súdom svoj materský jazyk.