§ 12 zákona č. 32/1950 Zb.: Dovolenka v niektorých prípadoch zmeny zamestnania, pri pridelení na výkon naliehavých prác a pri účasti na pracovných brigádach.

Zamestnancom, s ktorými bol pracovný pomer po 1. januári 1947 bez ich zavinenia rozviazaný podľa predpisov o hospodárnom zamestnávaní pracujúcich, o uvoľnení postrádateľných zamestnancov alebo o návrate odborne vyškolených zamestnancov do ich povolania, započíta sa do času rozhodného pre vznik nároku na dovolenku ( § 1 ) a pre predĺženie dovolenky ( § 2 ) v novom zamestnaní trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov po dokončení 18. roku veku. To isté platí pre zamestnancov, ktorí po 1. januári 1947 dobrovoľne prešli z administratívneho zamestnania do zamestnania výrobného alebo zo zamestnania výrobného do iného výrobného zamestnania dôležitejšieho pre splnenie jednotného hospodárskeho plánu, pokiaľ ich za také vyhlási Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou v Úradnom liste. Ustanovenie vety prvej platí i pre zamestnancov, ktorí zmenili zamestnanie v dôsledku reorganizácie podniku alebo po skončení okupácie z dôvodov verejného záujmu alebo na doporučenie úradného lekára.

Zamestnanci uvedení v odseku 1 majú voči svojmu doterajšiemu zamestnávateľovi nárok na pomernú časť dovolenky, ak boli v kalendárnom roku zamestnaní u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku aspoň 2 mesiace a ak nemali v tomto roku plnú dovolenku. Zamestnancovi prislúcha pomerná časť dovolenky, i keď mu podľa ustanovení § 1 nevznikol nárok na dovolenku.

Ak nemal zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, v kalendárnom roku v doterajšom pracovnom pomere plnú dovolenku alebo ak mal dovolenku kratšiu než mu prislúcha v novom pracovnom pomere, má voči novému zamestnávateľovi nárok na pomernú časť dovolenky.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne pre dovolenku zamestnancov pridelených podľa príslušných predpisov na výkon naliehavých prác a pre účastníkov pracovných brigád, pokiaľ trvajú dlhšie než 2 mesiace.