Text rozhodnutia
II. ÚS 12/93
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný
súd
Slovenskej
republiky
vo
, obyvateľky B
veci
podnetu
, na zrušenie rozsudku
Obvodného súdu Bratislava l zo dňa 2. 12. 1991, sp. zn. 8C 230/91 a Mestského súdu v Bratislave zo dňa 21. 10. 1992, sp. zn. l0Co 89/92, rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 8. júla 1993 t a k t o Podnet
na začatie konania o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e
Obvodný súd Bratislava l rozsudkom zo dňa 2. 12. 1991, sp. zn. 8C 230/91,v spojitosti s rozsudkom Mestského súdu v Bratislave z 21. 10. 1992, sp. zn. l0Co 89/92, zamietol návrh
o
vyslovenie neplatnosti preradenia v práci a neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v spore proti odporcovi Ústavu kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 11. 3. 1993, doplneného ďal ším podaním z 23. 4. 1993 (na ústavný súd došlo 28. 4. 1993), na ústavnom súde domáha sa zrušenia uvedených rozsudkov. Považuje ich za protizákonné, pretože súdy rozhodli na základe ne úplne zisteného skutkového stavu, nevykonali potrebné dokazovanie. Jej zamestnávateľ, v súdnom konaní odporca, v rozpore so zákonom ju preložil z miesta zdravotnej sestry na funkciu vrátničky. Vykonal to bez jej súhlasu a v čase, keď bola v treťom mesiaci tehotenstva. Pod náporom stresov 7. 8. 1991 potratila. V písomnom podaní ďalej tvrdí, že u nej došlo k porušeniu sociálneho práva. (Druhá hlava Ústavy SR). Článok ústavy, ktorý bol porušený, neuviedla. Z obsahu jej podania dá sa vydedukovať, že by mohlo ísť o právo na prácu. Bola preradená
zo
zdravotných
dôvodov
na
pracovisko,
kde
by
bola
vystavená nepriaznivým poveternostným vplyvom a stresu. Nie je jej
umožnené profesionálne sa zaradiť, úmerne vzdelaniu a postaveniu v praxi. Súd skôr, ako by prijal podnet na začatie konania, musí podľa § 18 zákona č. 38/1993 Z. z. skúmať, či ho podal oprávnený subjekt, či podnet má zákonom predpísané náležitosti a či ústavný súd je príslušný na konanie. Navrhovateľka namieta porušenie svojich práv (§ 130 ods. 3 Ústavy). Je oprávneným subjektom. Podnet v podstate má predpísané náležitosti. rozhodnúť.
V Z
prípade obsahu
prijatia
podnetu
súd
môže
písomného
podania
dá
sa
o
podnete
vyčítať,
že
navrhovateľka je presvedčená o porušení čl. 35 a 36 Ústavy, práva na prácu a na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky v tom, že ako
zdravotná
sestra
bola
zo
zdravotných
dôvodov
preradená
na
vrátnicu za vrátničku. Súd
preskúmal
obsah
súdnych
spisov
a
hodnotiac
zistený
skutkový stav z pohľadu dodržiavania základných ľudských práv a slobôd (Hlava II. Ústavy), osobitne čl. 35 a 36 Ústavy, dospel k presvedčeniu, že podnet navrhovateľky nie je možné prijať. Právo na prácu nemožno chápať ako právo na konkrétne označenú prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu. U navrhovateľky tým, že došlo k preradeniu v práci právo na prácu nebolo porušené. Podľa § 37 ods. l Zákonníka práce, organizácia je povinná previesť pracovníka
na
inú
prácu,
ak
pracovník
stratil
vzhľadom
na
svoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, alebo rozhodnutia štátnej zdravotníckej
správy,
alebo
sociálneho
zabezpečenia,
dlhodobo
spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu atď. Podľa ods. 5 toho istého
ustanovenia,
pri
preradení
pracovníka
na
inú
prácu,
organizácia je povinná prihliadať na to, aby táto práca bola pre neho vhodná, vzhľadom na jeho zdravotný stav a schopnosti a pokiaľ možno
i
na
jeho
kvalifikáciu.
S
týmito
okolnosťami
sa
súdy
vysporiadali vo svojich rozsudkoch. Ústavný
súd
v
článkoch
125
až
140
Ústavy
SR
má
presne
vymedzené kompetenciu, rovnako ako všeobecné súdy v čl. 141 až 148
Ústavy SR. Obe tieto sústavy síce spoločne tvoria súdnu moc, no na sebe sú nezávislé, vzájomne sa nenahradzujú. Ústavný súd nie je ďalšou
odvolacou
inštanciou
nad
všeobecnými
súdmi.
Nemá
právo
kontroly pokiaľ ide o meritórne rozhodnutia súdov. Všeobecné súdy rozhodujú
v
preskúmavajú
občianskoprávnych aj
zákonnosť
a
rozhodnutí
trestnoprávnych správnych
orgánov.
veciach, Právomoc
ústavného súdu je zameraná na inú oblasť. Rozhodujú napríklad o súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi, rozhodujú kompetenčné spory
medzi
ústrednými
nerozhodujú
súdy.
rozhodnutiam
ústredných
orgánmi
Rozhoduje
o
štátnej
správy,
sťažnostiach
orgánov
štátnej
pokiaľ
proti
správy,
o
nich
právoplatným podáva
výklad
ústavných zákonov, ak je vec sporná atď. Nie je odvolacím súdnym or gánom
pokiaľ
ide
o
právoplatné
súdne
rozsudky.
Nemá
teda
za
povinnosť skúmať, či súdy vykonali potrebné dokazovanie, či dôkazy správne právne vyhodnotili. S čím sa môže ústavný súd zaoberať je len
to,
či
v
súvislosti
s
rozhodovaním
súdov
neboli
porušené
základné ľudské práva (Hlava II. Ústavy). Tie podľa názoru ústavného súdu
neboli
porušené.
Tvrdenie,
že
v
čase
preradenia
bola
navrhovateľka tehotná a že vrátnica, kde mala ísť pracovať bola pre ňu, vzhľadom na zdravotný stav, nevhodné pracovisko, začala uvádzať až po právoplatnom ukončení veci. Zrejme preto sa súdy s týmito námietkami nezaoberali. Ústavný súd podnet predbežne na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z. prerokoval a podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ho odmietol. pretože išlo o návrh, na prerokovanie ktorého nie je ústavný súd príslušný. Išlo o prípad, ktorý patrí do výlučnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Na tomto základe súd
rozhodol
tak,
ako
je
to
uvedené
vo
výrokovej
časti
tohto
rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 8. júla 1993
Za správnosť vyhotovenia
JUDr. Július Černák