Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-1S/5/2023 8023200062 09. 09. 2026 JUDr. Tatiana Sabadošová ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200062.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo Krížová Ves, so sídlom: Krížová Ves č. 256, IČO: 31 942 318, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom: Dostojevského č. 3313/12, Poprad, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, so sídlom: Baštova 16/A, Kežmarok, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-KK-KO2-Z 2088/21-Lu zo dňa 15. decembra 2022, takto rozhodol: I.
Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Opatrením č. OU-KK-KO2-Z 2088/21-Lu zo dňa 15. decembra 2022 označeným ako „Oznámenie – nevykonanie zápisu záznamovej listiny Z 2088/21“ (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) žalovaný ako správny orgán príslušný podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej iba „katastrálny zákon“) oznámil žalobcovi, že nevykonal zápis záznamovej listiny Z 2088/21 na základe žiadosti zo dňa 25. augusta 2021 o vyznačenie parcely A. B. XXXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 1 152 m2 a parcely A. XXXX/XX – lesný pozemok o výmere 47 140 m2 (ďalej aj „dotknuté nehnuteľnosti“) ako parcely v spoločnom užívaní Pozemkového spoločenstva Krížová Ves, so sídlom: Krížová Ves č. 256, IČO: 31 942 318 (v konaní pred súdom v procesnom postavení žalobcu) podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona a vrátil listinu podľa § 42 ods. 5 tohto zákona. 2. Žalovaný pred vydaním opatrenia znovu preskúmal verejnú listinu, prípadne inú listinu (ďalej iba „listina“) podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, aj v kontexte právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/60/2021-61 zo dňa 30. augusta 2022, ktorým súd zrušil opatrenie žalovaného zo dňa 24. septembra 2021 č. OU-KK-KO2/2001/21-Lu, a žalovanému uložil povinnosť, aby sa v prípade, ak dospeje k záveru, že žiadosti zo dňa 25. augusta 2021 nie je možné vyhovieť, vysporiadal s argumentáciou v žiadosti týkajúcou sa predložených listín (rozhodnutie väčšinových spoluvlastníkov C. D. a C. E. zo dňa 25. mája 2021, uznesenie pozemkového spoločenstva zo dňa 06. augusta 2021). 3. Žalovaný ďalej v napadnutom opatrení najmä uviedol, že
- v prípade vyznačenia kódu spoločnej nehnuteľnosti má správny orgán povinnosť skúmať, či pozemky historicky patrili do spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko ako evidenčný orgán nemôže vykonať zápis v rozpore s údajmi vedenými v katastrálnom operáte (s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „ZoPS“)/; odkaz pod čiarou 2 – zákonný článok XIX/1898), - ak žalobca požaduje vykonať zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6 v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) a § 9 ods. 2 písm. f) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. záznamom aj k pozemkom, ktoré netvorili historicky spoločnú nehnuteľnosť, správny orgán nemôže vyhovieť žiadosti, nakoľko táto nekorešponduje s údajmi vedenými v katastrálnom operáte daného katastrálneho územia, - správny orgán v predmetnom prípade nevyžaduje predloženie čísel pozemnoknižných vložiek, pretože tieto sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti a z predchádzajúceho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré sa skončilo podaním protestu prokurátora Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 16/20/1000-5 zo dňa 23. marca 2020 (ďalej len „GP SR“, a „protest prokurátora“) a následným rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. LPO/2020/001267-5/Pop zo dňa 22. októbra 2020 (ďalej len „ÚGKK SR“ a „rozhodnutie ÚGKK“), - podstatnou v predmetnom prípade je otázka, či vyššie označené nehnuteľnosti patria do spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - podľa záverov GP SR, pozemky neboli v pozemkovej knihe, v evidencii nehnuteľností a katastri nehnuteľností označené za urbársky majetok alebo komposesorát; zápisom vlastníctva k pozemkom v roku 1943 do pozemnoknižnej vložky č. XXX došlo k právnemu oddeleniu pozemkov od urbárskeho (komposesorátneho) majetku, a keďže zákonnosť tohto zápisu nebola nikdy spochybnená súdom a ani žiadnym následným zápisom do pozemkovej knihy je potrebné tento právny stav rešpektovať (s poukazom na § 8 ods. 1 písm. d) a ods. 4 katastrálneho zákona) - žalovaný sa po posúdení záznamovej listiny a preskúmaní pozemnoknižných vložiek B. XXX F. XXX v katastrálnom území A. G. stotožnil s názorom GP SR a ÚGKK SR, že predmetné pozemky nie sú súčasťou komposesorátneho majetku - zo žiadosti vyplýva, že zmena právneho stavu nastala až dňa 25. mája 2021 rozhodnutím väčšinových spoluvlastníkov o tom, že predmetné parcely patria do komposesorátu (väčšinoví spoluvlastníci trvajú na tom, aby uvedené pozemky boli súčasťou komposesorátu; rozhodnutie vzalo na vedomie aj pozemkové spoločenstvo uznesením prijatým na valnom zhromaždení konanom dňa 06. augusta 2021), - nakoľko nie je potvrdené historicky, že ide o komposesorát, nemôže vzniknúť nová majetková podstata existujúceho pozemkového spoločenstva; dohodu zo dňa 25. mája 2021 možno vnímať ako osobitnú dohodu vlastníkov samostatných nehnuteľností o vytvorení komposesorátu, t.j. o vytvorení spoluvlastníctva, - spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom spoločenstve ani vznikom pozemkového spoločenstva; v predmetnom prípade dochádza iba k vytvoreniu organizačného substrátu, v ktorom spoluvlastníci realizujú svoje vlastnícke oprávnenia, nie k zásahu do majetkových pomerov vlastníkov pozemkov. II. Konanie pred správnym súdom 4. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 25. januára 2023, doručenou na v tom čase vecne a miestne príslušný Krajský súd v Prešove (ďalej len „pôvodný správny súd“) dňa 30. januára 2023, sa žalobca domáha voči žalovanému zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-KK-KO2-Z 2088/21-Lu zo dňa 15. decembra 2022, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. 5. Žalobca napadnuté opatrenie považuje za nezákonné, nakoľko žalovaný nesplnil povinnosť uloženú správnym súdom v rozsudku č.k. 2S/60/2021-61 zo dňa 30. augusta 2022, keď sa náležite nevysporiadal s obsahom listín predložených žalobcom a opakovane sa iba odvolal na protest prokurátora a následné rozhodnutie ÚGKK SR. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že údaje v žiadosti nekorešpondujú s údajmi v katastrálnom operáte, že nie je historicky potvrdené, že ide o komposesorát a nemôže vzniknúť nová majetková podstata existujúceho pozemkového spoločenstva. Pozemky už boli v minulosti obhospodarované komposesorátom, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že boli navrátené na základe rozhodnutia o vrátení pôdy pôvodne vyvlastnenej štátom a danej do správy vojenských lesov ich pôvodnému vlastníkovi – komposesorátu.
6. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na historický výklad právneho postavenia komposesorátu, za ktoré sa považuje zoskupenie šľachtických pozemkov, v princípe nedeliteľných, ktorým patrili osobitné privilégiá. Pozemky sa čiastočne delili medzi jednotlivých užívateľov pozemkov v komposesoráte, ktorí boli v pozemnoknižných vložkách označení ako vlastníci, avšak v skutočnosti zápis označoval iba osoby, ktorým prislúchali určité práva k danému pozemku, keďže k vyňatiu z komposesorátu pri takýchto pozemkoch nedochádza. Skutočnosti zapísané v pozemnoknižnej knihe teda neznamenajú vyňatie pozemkov z komposesorátu, ale iba prevod čiastkových práv vyplývajúcich z členstva v komposesoráte (bližšie publikácia „Nástin súkromného práva“). Na vyňatie časti pozemku z komposesorátu bol potrebný súhlas všetkých členov komposesorátu, ako aj samotného komposesorátu, čo v predmetnom prípade nebolo preukázané. Ani s touto námietkou sa žalovaný riadne nevysporiadal a pri svojom rozhodnutí ju nezohľadnil. Z uvedeného vyplýva, že predmetné pozemky napĺňajú podmienky stanovené zákonom na pričlenenie k už existujúcemu komposesorátu, a to s dôrazom na skutočnosť, že zákon takéto konanie nezakazuje. Žalovaný tak vec nesprávne právne posúdil (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 7. V kontexte uvedeného žalobca zdôraznil, že platí prezumpcia správnosti údajov uvedených v listine, ktorou boli pozemky navrátené po zoštátnení vojenskými lesmi. Správny orgán nie je oprávnený zmeniť údaje zapísané na základe tejto listiny bez existencie relevantného rozhodnutia správneho orgánu, ktorý vydal túto listinu alebo rozhodnutia súdu o zrušení takéhoto zápisu alebo o jeho zmene. Evidencia katastra je tak chybná. Uvedené rozhodnutie je poslednou aktuálnou a preukázateľnou listinou, ktorá osvedčuje právny stav k predmetným nehnuteľnostiam. Výpis z pozemkovej knihy je neúplný, nejasný, a preto ho nemožno považovať za spoľahlivý podklad pre posúdenie právneho stavu v danej veci. Spochybnenie obsahu listinných údajov o zoštátnení a jeho následnom prinavrátení na základe čiastkových listín z pozemkovej knihy bez toho, aby bolo možné tieto listiny overiť v pozemkovej knihe, žalobca považuje za účelové a zo strany GP SR za neprofesionálne. 8. Žalobca má za to, že údaje, z ktorých vychádzal kataster a GP SR sú vytrhnuté z kontextu a založené na útržkovitých informáciách, nakoľko pozemková kniha je zničená a údaje v nej zapísané tak nie je možné zistiť a tvrdené skutočnosti overiť. Naopak, žalobcom uvádzané skutočnosti sa zakladajú na overiteľnom právnom stave preukazujúcom, že pozemky boli skutočne súčasťou komposesorátu. 9. Žalovaný sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu smerujúcou k vydržaniu predmetných pozemkov – pozemky sa užívali a spravovali dobromyseľne ako súčasť komposesorátu a skutočný stav tak zodpovedal zapísanej poznámke. Žalovaný mal vyhovieť žiadosti žalobcu, keďže nie je v jeho kompetencii svojvoľne rozhodovať o nadobudnutí, resp. nenadobudnutí práv k pozemkom vydržaním. 10. Žalobca žiadal nariadenie pojednávania. 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05. apríla 2023 uviedol, že správnu žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a napadnuté opatrenie za vecne správne a zákonné. Navrhol, aby správny súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol. Za účelom ozrejmenia skutkového stavu veci pre účely súdneho konania opätovne poukázal na priebeh administratívneho konania. Okrem skutočností uvedených v napadnutom opatrení, poukazujúc na ods. 58. odôvodnenia rozsudku pôvodného správneho súdu č.k. 2S/60/2021-61 zo dňa 30. augusta 2022, má za to, že splnil povinnosť uloženú súdom a vysporiadal sa s argumentáciou v žiadosti. Žalovaný požiadal o usmernenie vo veci aj ÚGKK SR, ktorý v liste zo dňa 27. februára 2023 konštatoval, že napadnuté opatrenie bolo vyhotovené v súlade s rozhodnutím úradu č. LPO/2020/001267-5/Pop zo dňa 22. októbra 2020, a o odchýlení od právneho názoru GP SR a ÚGKK SR nemá vedomosť. 12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že evidencia katastra je chybná, a že správny orgán nemá záujem túto chybu odstrániť. Súčasný stav evidencie je v súlade s poslednou aktuálnou listinou, ktorou je rozhodnutie ÚGKK SR č. LPO/2020/001267-5/Pop zo dňa 22. októbra 2020, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora GP SR č. VI/2 Gd 16/20/1000-5 zo dňa 23. marca 2020. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán nie je orgánom, ktorý by bol zákonom oprávnený rozhodovať o vydržaní. O vydržaní rozhoduje súd, a preto tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal vyhovieť jeho žiadosti o určenie práv k nehnuteľnostiam titulom vydržania, považuje za irelevantné.
14. Ďalej zdôraznil, že záznamovú listinu posúdil v súlade so zákonom. Rešpektoval právny názor GP SR a ÚGKK SR, podľa ktorého dotknuté nehnuteľnosti neboli v pozemkovej knihe, v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností označené za urbársky majetok alebo komposesorát. V predmetnom prípade ide o spor medzi pozemkovým spoločenstvom a podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, o ktorom žalovaný nie je oprávnený rozhodovať. 15. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 16. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26. apríla 2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že názor vyslovený v proteste prokurátora, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie ÚGKK SR, je právne neudržateľný. Tento právny názor nie je právne záväzným rozhodnutím, ktoré je správny orgán povinný rešpektovať. Poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu a na svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje právnu argumentáciu a zdôvodnenie ako mohol žalovaný zasiahnuť do zápisov vykonaných na základe záznamovej listiny, t.j. rozhodnutia Vojenských lesov a majetkov o.z. Kežmarok o navrátení komposesorátu bez toho, aby tento orgán, ktorý túto záznamovú listinu vydal, vykonal opravu údajov opravným rozhodnutím o zmenách v pôvodnej záznamovej listine. Z uvedeného je zrejmé, že protest prokurátora smeroval k nesprávnej inštitúcii, t.j. k žalovanému, a tento mal byť adresovaný vydavateľovi záznamovej listiny o navrátení, ktorý mohol vyhotoviť opravné rozhodnutie, ktoré mohlo byť podkladom pre zápis s relevantným odôvodnením takejto zmeny. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k vydržaniu, žalobca je právnickou osobu s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá taktiež je spôsobilým subjektom na vydržanie vlastníckeho práva a preto argumentácia o nemožnosti vydržania je právne irelevantná. 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 27. júla 2023 zdôraznil, že v predmetnom prípade ide o spor medzi žalobcom a niektorými podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ktorý správny orgán nie je oprávnený rozhodnúť. Nemôže súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o viazanosti správneho orgánu rozhodnutím ÚGKK SR, keďže išlo o konanie vo veci samej skončené právoplatným rozhodnutím úradu. Zdôraznil, že do roku 2011, kedy bol vykonaný zápis spoločnej nehnuteľnosti, v katastrálnom území nefigurovala na predmetných listoch vlastníctva poznámka o spoločnej nehnuteľnosti. Zotrval na tom, že podstatou veci je posúdenie, či predmetné pozemky patria do spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva, pričom opätovne poukázal na závery GP SR. 18. Žalobca v prílohe podania zo dňa 10. októbra 2024 predložil súdu katastrálnu mapu z roku 1928, v ktorej je zakreslený pôvodný komposesorát Krížová Ves s vyznačením parciel, ktoré tvorili komposesorát a hranicami komposesorátu, a rozhodnutie o zrušení komposesorátu zo dňa 21.06.1958, v ktorom je konštatované, že komposesorát obhospodaroval 261,2788 ha lesných pozemkov. Z týchto lesných pozemkov výmera 242,2566 ha bola daná do obhospodarovania Vojenským lesom a majetkom národný podnik a 19,0222 ha JRD Krížová Ves. Z rozhodnutia o vrátení majetkov je zrejmé, že v roku 1992 bola vrátená komposesorátu Vojenskými lesmi celá výmera 261,2788 ha (dohoda zo dňa 15.05.1992). Z uvedených dokladov vyplýva, že komposesorát hospodári iba na tých pozemkoch, ktoré mu patrili aj pred rokom 1958, a teda tvrdenie o tom, že akékoľvek parcely nie sú súčasťou komposesorátu sú nepravdivé a účelové. Žalobca užíva výlučne tie pozemky, ktoré mu boli vrátené 15.05.1992, a teda ide o pozemky patriace do komposesorátu. Žalobca má za to, že uvedené listiny sú dôveryhodnejšie ako predkladané pozemnoknižné vložky, ku ktorým nebola predložená kompletná pozemková kniha. Zdôraznil, že síce jednotlivé pozemky tvoriace komposesorát boli vzájomne prevoditeľné a dediteľné, avšak aj po prevode, resp. zmene vlastníka dedením ostávali súčasťou komposesorátu. Samotné výpisy z pozemnoknižných vložiek nezachytávajú vyňatie týchto pozemkov z komposesorátu, ale prevod vlastníctva v rámci komposesorátu. 19. V prílohe podania zo dňa 23. apríla 2025 žalobca predložil súdu dokument Okresného úradu v Kežmarku č. 13.454/1941 zo dňa 29.10.1944, predmet: Krížová Ves, lesný komposesorát, kalamitná ťažba v lese – zašetrenie, v ktorom sú špecifikované porasty/hony, ktorých súčasťou sú aj sporné parcely. Ďalej predložil výpis z parcelného protokolu ku koncu roku 1928, k.ú. A. G., v ktorom sú názvy porastov/ honov; v spojení s mapou (už predloženou) je zrejmé, že parcely patrili do komposesorátu a boli ním obhospodarované aj po poslednom prevode vlastníckeho práva. V predloženej zápisnici komposesorátu zo dňa 05.02.1947 sa menovite uvádza aj sporná parcela B. XXXX. Dokumenty dokazujú, že aj po kúpe a dedení predmetné parcely boli súčasťou komposesorátneho majetku a neboli z neho vyňaté. Uvedené
svedčí o dobromyseľnosti komposesorátu pozemky využívať a obhospodarovať, teda o vydržaní pozemkov komposesorátom. Z listín vyplýva, že aj správne orgány reflektovali, že sporné parcely sú súčasťou komposesorátu. Predložené listiny ďalej potvrdzujú, že komposesorát nebol vyznačovaný na jednotlivých pozemnoknižných vložkách, ale existovala samostatná zložka pozemnoknižných vložiek so zoznamom parciel, kde boli vypísané parcely patriace do komposesorátu. Preto na pozemnoknižnej vložke predloženej žalovaným absentuje vyznačenie komposesorátu, a to napriek tomu, že tieto parcely sú jeho súčasťou. 20. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08. septembra 2026. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii s poukazom na písomné podania vo veci. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práv, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 23. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 8 ods. 1 písm. e) katastrálneho zákona, pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát; pozemkové knihy a železničná kniha slúžia ako zdroj údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam. 26. Podľa § 8 ods. 4 katastrálneho zákona, pozemkové knihy a železničná kniha sú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou. 27. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 28. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 29. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu možno podať aj prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle. 30. Podľa § 35 ods. 2 katastrálneho zákona, prílohou návrhu na vykonanie záznamu je a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie. 31. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 32. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
33. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len „vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z.“), údaje o pozemku evidovanom ako parcela registra "C" obsahujú kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6. 34. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., údaje o pozemku evidovanom ako parcela registra "E" obsahujú kód spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol. 36. Skôr ako správny súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého opatrenia, posúdil otázku jeho prípustnosti. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 37. Žalobca sa podanou žalobou domáha súdneho prieskumu neformálneho aktu – listu č OU-KK-KO2-Z 2088/21-Lu zo dňa 15. decembra 2022 označeného ako „Oznámenie – nevykonanie zápisu záznamovej listiny Z 2088/21“, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že nevyhovel jeho žiadosti zo dňa 25. augusta 2021 o vykonanie zápisu záznamovej listiny Z 2088/21 o vyznačenie parcely A. B. XXXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 1 152 m2 a parcely A. XXXX/XX – lesný pozemok o výmere 47 140 m2 ako parcely v spoločnom užívaní Pozemkového spoločenstva Krížová Ves, a žalobcovi vrátil uvedenú listinu. 38. Súd má za to, že uvedeným aktom žalovaného môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté a tento akt posúdil ako opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, a jeho zákonnosť podrobil súdnemu prieskumu. 39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 40. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov, a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.
41. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo uvedené na pojednávaní. 42. Žalobca vo svojej žalobe namietal najmä, že žalovaný sa nevysporiadal s predloženými listinami, tak ako mu to uložil správny súd v rozsudku č.k. 2S/60/2021-61 zo dňa 30. augusta 2022; - opakovane sa odvolal iba na protest prokurátora GP SRč. VI/2 Gd 16/20/1000-5 zo dňa 23. marca 2020 a rozhodnutie ÚGKK SR č. LPO/2020/001267-5/Pop zo dňa 22. októbra 2020; - údaje v žiadosti korešpondujú s údajmi v katastrálnom operáte a je historicky potvrdené, že ide o komposesorát; - poukázal na obhospodarovanie predmetných pozemkov komposesorátom v minulosti, ich vyvlastnenie štátom a danie do správny vojenských lesov, a navrátenie komposesorátu ako pôvodnému vlastníkovi; - poukázal na historický výklad právneho postavenia komposesorátu s tým, že skutočnosti zapísané v pozemnoknižnej knihe neznamenajú vyňatie pozemkov z komposesorátu, ale znamenajú iba prevod čiastkových práv vyplývajúcich z členstva v komposesoráte; - predmetné pozemky spĺňajú podmienky stanovené zákonom na pričlenenie k už existujúcemu komposesorátu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že zákon takéto konanie nezakazuje; - platí prezumpcia správnosti údajov uvedených v listine o navrátení pozemkov zoštátnených vojenskými lesmi, a správny orgán nie je oprávnený zmeniť údaje zapísané na základe tejto listiny bez existencie relevantného rozhodnutia správneho orgánu; - evidencia katastra je chybná; - nakoľko pozemková kniha bola zničená, údaje v nej zapísané nie je možné zistiť a skutočnosti tvrdené správnym orgánom a prokurátorom overiť; - spochybnenie obsahu listinných údajov o zoštátnení a jeho následnom prinavrátení je účelové; - žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou o vydržaní dotknutých pozemkov. 43. Žalovaný v napadnutom opatrení primárne poukázal na nemožnosť vykonania zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu rozporu žiadosti s údajmi v katastrálnom operáte (nie je potvrdené historicky, že ide o komposesorát a nemôže vzniknúť nová majetková podstata existujúceho pozemkového spoločenstva), a na to, že sa stotožňuje s právnym názorom prokurátora GP SR vyjadreným v proteste č. VI/2 16/20/1000-5 zo dňa 23.03.2020. Protest, ktorý tvorí prílohu administratívneho spisu, sa týka rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor č. OU-KK-KO-X 15/2017/Bu zo dňa 06.12.2017, ktorým bolo rozhodnuté o oprave chyby v katastrálnom operáte - výmaz zápisu „nedeliteľná nehnuteľnosť podľa zák. č. 97/2013“ a zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti pri pozemkoch registra H. A. I. B. XXXX/XX a H. A. I. B. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXX „2“, na návrh C. I. a J. I. (záznamová listina č. Z 1601/11 evidovaná pod PVZ č. 137/11). Dotknuté nehnuteľnosti neboli podľa GR SR v pozemkovej knihe, v evidencii nehnuteľností a katastri nehnuteľnosti označené za urbársky majetok alebo komposesorát. Zápisom vlastníctva k pozemkom v roku 1943 do pozemnoknižnej vložky č. XXX došlo k právnemu oddeleniu pozemkov od urbárskeho (komposesorátneho) majetku, a keďže zákonnosť zápisu nebola spochybnená súdom a ani žiadnym následným zápisom do pozemkovej knihy, je potrebné tento právny stav rešpektovať. Nakoľko nie je potvrdené historicky, že ide o komposesorát, nemôže vzniknúť nová majetková podstata existujúceho pozemkového spoločenstva. Zmena právneho stavu nastala až dňa 25.05.2021 rozhodnutím väčšinových spoluvlastníkov podľa § 193 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, o tom, že dotknuté pozemky patria do komposesorátu (potvrdené valným zhromaždením pozemkového spoločenstva dňa 06.08.2021). Uvedené rozhodnutie zo dňa 25.05.2021 možno podľa žalovaného považovať iba za osobitnú dohodu vlastníkov o vytvorení spoluvlastníctva – organizačného substrátu, v ktorom dochádza k realizácii vlastníckych oprávnení spoluvlastníkov, nie k zásahu do ich majetkových práv. 44. Pre objasnenie problematiky vzniku, účelu a podstaty urbárskych spoločenstiev má súd za potrebné poukázať na historické aspekty tohto inštitútu. 45. V minulosti sa šľachtická pôda rozdeľovala na dva druhy, a to na pôdu pánsku (dominikál), ktorú obhospodaroval vo vlastnej réžii sám zemepán a na pôdu urbársku (rustikál), ktorá síce patrila zemepánovi, ale bola prenechaná do užívania poddaným označovaným ako urbárnici, pretože povinnosti poddaných voči zemepánovi boli upravené v Urbáre. V roku 1767 bolo vydané nariadenie Márie Terézie s názvom „Milostivý urbár“, ktorým boli určené povinnosti poddaného voči zemepánovi v
súvislosti s pôdou, ktorú poddaný užíval. Urbár bola kniha, v ktorej boli zapísaní poddaní pracujúci na poliach a lesoch zemepánov. 46. Zásadná zmena v urbárskych pomeroch nastala v roku 1848, keď v dôsledku zrušenia poddanstva boli zrušené všetky povinnosti bývalých poddaných voči zemepánovi založené na Urbáre, takže poddaný sa z urbárskeho poddaného stal voči pozemkom v jeho užívaní ich faktickým vlastníkom, pričom potom, ako cisár František Jozef I. vydal dňa 02.03.1853 tzv. Urbársky patent, ktorým bol úplne zrušený dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi, sa niekdajší urbárnici stali aj právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy. Vlastníci bývalého urbárskeho majetku tento „spravovali“ ako spoločný majetok [napr. v záujme zachovania jednotného hospodárenia a spravovania lesov bol vydaný zákonný článok XXXI/1879 (lesný zákon), pričom napr. už podľa zákonného článku LIII z roku 1871 lesy bývalých urbarialistov mali byť „spravované“ (nie vlastnené) ako spoločné lesy a hospodárenie s nimi sa malo vykonávať pod dozorom administratívnych vrchností]. Problematiku spravovania spoločných lesov upravoval zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov, a problematika spravovania spoločných pasienkov bola upravená zákonným článkom X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch. Na základe uvedeného vznikali združovaním vlastníkov niekdajších urbárskych pozemkov urbárske spoločenstvá (lesné, pasienkové), ktorých základnými znakmi bolo nedielne spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne „spravovaného“ majetku, rozhodovanie v zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a to hlasovaním podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. 47. Urbárske spoločenstvá „spravujúce“ spoločné lesné pozemky boli zrušené zákonom č. 2/1958 Sb.n. SNR, pričom tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov, alebo ak ich výmera nepresahovala 50 ha, mohli byť odovzdané do obhospodarovania aj družstvám. V prípade, že súčasťou lesa boli aj pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstva, alebo ak toto nebolo v obci zriadené, tak boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných pasienkov (§ 3 ods. 1). Subjekt, ktorému bol takto do obhospodarovania odovzdaný les alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval pojmom „obhospodarovateľ“, nie vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovateľom obhospodarovaným pozemkom ostalo zachované individuálnym vlastníkom, t.j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Podľa § 9 zákona č. 2/1958 Zb. odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov. Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru podľa zásad vyslovených v predchádzajúcom odseku. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom. 48. Existencia pozemkových spoločenstiev bola obnovená zákonom č. 181/1995 Z.z. (účinným aj v súčasnosti), pričom pozemkovým spoločenstvom podľa tohto sa rozumelo aj lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), a jeho členmi sa mohli a môžu stať len tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu na spoločnej nehnuteľnosti, takže za členov pozemkového spoločenstva sú považovaní všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bolo a je nedeliteľné. 49. Kód spoločnej nehnuteľnosti je jedným z údajov o charakteristike nehnuteľnosti, t.j. jednak o pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ a zároveň o pozemku evidovanom ako parcela registra „E“. Má charakter „iného údaju obsahujúceho bližšie vysvetlenie časti A – majetková podstata“ listu vlastníctva /§ 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona/. Kód spoločnej nehnuteľnosti sa zapisuje do katastra nehnuteľností k pozemku v súlade s prílohou č. 6 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., t.j. zapisuje sa kód č. 1 - „Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou“ a kód č. 2 - „Pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou“. Vyhláška č. 461/2009 Z.z. v rámci evidovania kódu spoločnej nehnuteľnosti nadviazala na predošlú právnu úpravu, t. j. na vyhlášku ÚGKK SR č. 79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, ktorá s činnosťou od 01.01.2005, t.j. od účinnosti novely vyhláškou č. 647/2004 Z.z., zaviedla túto osobitnú charakteristiku pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že kód spoločnej nehnuteľnosti sa v katastri nehnuteľností eviduje od 01.01.2005, a to aj napriek tomu, že evidovanie kódu spoločnej nehnuteľnosti vychádzalo z vtedy platného zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z.z.“), ktorý nadobudol účinnosť už dňa 01.09.1995 a prvýkrát použil pojem spoločná nehnuteľnosť, aj keď tento pojem osobitne nedefinoval. Kód spoločnej nehnuteľnosti je preto jednoznačne spätý so zákonom č. 181/1995 Z.z. a v súčasnosti so zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 97/2013 Z.z.“), ktorý nanovo upravil postavenie pozemkových spoločenstiev, zadefinoval pojem spoločná nehnuteľnosť a zrušil zákon č. 181/1995 Z.z.. 50. Keďže kód spoločnej nehnuteľnosti na účely evidovania v katastri nehnuteľností nadväzoval na zákon č. 181/1995 Z.z., mal byť vyznačený k tým nehnuteľnostiam, ktoré zákon č. 181/1995 Z.z. považoval za spoločnú nehnuteľnosť. Zákon č. 181/1995 Z.z. používal pojem „spoločná nehnuteľnosť“, ale v žiadnom ustanovení nezakotvil vysvetlenie, resp. definovanie tohto pojmu. Tento pojem sa tak dal len odvodiť z definície pozemkového spoločenstva obsiahnutej v § 2 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z., ktorý stanovil, že pozemkovým spoločenstvom sa rozumie: a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona. V § 2 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. bolo ďalej uvedené, že členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. 51. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. (v znení zákona č. 110/2018 Z.z.) spoločnou nehnuteľnosťou sa na účely zákona rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov, a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy 2) Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vysporiadať podľa osobitného predpisu.11) Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. (2) Zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov; zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch; zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto. Spoločná nehnuteľnosť tak predstavuje osobitnú kategóriu nehnuteľnosti v spoluvlastníctve a spravidla pozostáva z viacerých parciel, no je zároveň jednou nedeliteľnou vecou, hoci pozostáva z niekoľkých častí. 52. Spoločnou nehnuteľnosťou je teda v platnom zákone tá nehnuteľnosť, ktorá bola reštituovaná, to zn. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť bývalých tzv. „spoločenstevných“ útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá, urbáre, komposesoráty atď.) /dôvodová správa k zákonu č. 110/2018 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 97/2013 Z.z./. 53. Podľa § 1 zákona č. 2/1958 Sb. SNR Slovenskej národnej rady z 11.03.1958 o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov (ďalej len „zákon č. 2/1958 Sb.“), komposesorátov a podobných útvarov, aby sa zabezpečilo lepšie hospodárenie v lesoch, rozvoj lesnej výroby a plnenie zvýšených úloh nášho hospodárstva jednotným a plánovitým využitím pokrokových metód, techniky a ekonomiky v lesnom hospodárení, a) zrušujú sa útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstevné útvary, ktoré spoločne užívajú lesy, ďalej spoločenstevné útvary vytvorené získaním lesa podľa zákonov o pozemkových reformách, b) lesy spoločne užívané (ďalej len „spoločné lesy“) zrušenými útvarmi sa odovzdajú do obhospodarovania krajským správam lesov, prípadne jednotným roľníckym družstvám (ďalej len „obhospodarovateľ“). 54. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 2/1958 Sb., obhospodarovateľ je oprávnený spoločný les užívať ako vlastník, najmä má právo na výnos obhospodarovanej nehnuteľnosti, môže meniť jej podstatu a uskutočňovať na nej stavby; nemôže však nehnuteľnosť zaťažiť ani scudziť. 55. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 2/1958 Sb., odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania nedotýka sa doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov. 56. Podľa § 12 zákona č. 2/1958 Sb., súd na návrh obhospodarovateľa poznamená obhospodarovanie podľa tohto zákona v pozemkových knihách a vymaže prípadnú poznámku zapísanú podľa § 49 zák. čl. XIX/1898. 57. Podľa § 37 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, (1) spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb.) alebo ku ktorým zaniká užívacie právo (§ 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.), sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov (zákon SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy. (2) Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. (3) Pozemky zo spoločných lesných nehnuteľností, ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného predpisu (zákon č. 2/1958 Sb.), a ktoré sa majú vydať (§ 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 229/1991 Zb.), vrátane pasienkov zo spoločného lesa, sa vydávajú postupom podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv (§ 22 a § 22a zákona č. 229/1991 Zb.). 58. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd, totožne ako žalovaný, považuje za rozhodujúce posúdenie otázky, či predmetné pozemky patria alebo nepatria do spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva. Z podkladov v administratívnom spise vyplýva, že prvý zápis pozemnoknižných parciel B. XXXX/XX F. XXXX/XX bol do pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. územie A. G. vykonaný v lete 1943. Zápis odkazoval na titul kúpy zo dňa 07.04.1919 a skutočné rozdelenie z 18.02.1920, pričom pri zápise nebolo do pozemkovej knihy vyznačené, že sa jedná o urbársky majetok alebo komposesorát, resp. spoločne užívané pozemky. V roku 1950 boli parcely prepísané z pozemnoknižnej vložky č. XXX do vložky B. XXX pre kat. územie A. G., následne do listu vlastníctva č. XXX pre uvedené kat. územie a po právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru č. OU-KK-KO-X 15/2017/Bu zo dňa 06.12.2017 na list vlastníctva č. XXX pre kat. územie A. K. G.. V evidencii nehnuteľností a katastri nehnuteľností neboli dotknuté pozemky preukázateľne označené za urbársky majetok alebo komposesorát. /Bolo pritom povinnosťou zaznačiť v pozemkovej knihe označenie, že sa jedná o urbársky majetok, komposesorát resp. spoločne užívané pozemky (§ 49 zákonného článku XIX/1898)/. Na základe uvedeného, záver o tom, že dotknuté pozemky netvorili historicky spoločnú nehnuteľnosť terajšieho pozemkového spoločenstva, je preto potrebné považovať za správny. 59. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. A. G. (pozn. výpisy z pozemnoknižnej vložky č. XXX F. XXX neboli zničené), v časti „B. Vlastníctvo“ je uvedené, že na parc. B. XXXX/XX F. I.B. XXXX/XX sa poznamenáva podľa 10 rozhodnutí Okresného národného výboru - odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958 číslo L./XXXX a zápisnice zo dňa 27. júna 1958 obhospodarovanie pre Československý štát Ministerstvo národnej obrany v správe vojenské lesy a majetky, podnikové riaditeľstvo Kežmarok podľa zák. č. 2/1958 Sb. SNR. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na znenie zákona č. 2/1958 Sb., ktorý sledoval predovšetkým cieľ, aby sa lepšie zabezpečilo hospodárenie v lesoch, rozvoj lesnej výroby a plnenie zvýšených úloh hospodárstva v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. v roku 1958. Ustanovením § 1 sa zrušili útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstvá a útvary a spoločné lesy sa odovzdali do obhospodarovania krajskej správe lesov (§ 2 tohto zákona). 60. Ust. § 9 ods. 1 zákona však zachovalo vlastnícke právo členov zrušených útvarov, pričom výslovne toto ustanovenie uvádza, že „členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov“. Podľa tohto zákona bol obhospodarovateľ oprávnený spoločný les užívať ako vlastník, no nemohol ho zaťažiť ani scudziť. Teda vlastníctvo pri lesoch neprešlo na lesnú štátnu správu, ani na lesné štátne organizácie, lesy ostali v rukách vo vlastníctve pôvodných vlastníkov, urbarialistov, na rozdiel od pasienkov. Týmto zákonom nezaniklo vlastnícke právo, nebolo treba reštituovania, urbarialisti nemuseli žiadať o obnovu vlastníctva, iba o vydanie lesa (Pozemkové právo, Milan Štefanovič, str. 135, vydavateľstvo Manz Bratislava, 1997). 61. Je teda zrejmé, že zápisy v pozemkovej knihe si odporujú s údajmi o prevzatí pozemkov Vojenskými lesmi, a s následnou dohodou o ich vrátení do užívania zo dňa 15.05.1992. 62. Zápisom vlastníckych práv k dotknutým pozemkom v roku 1943 do pozemnoknižnej vložky č. XXX došlo k právnemu oddeleniu pozemkov od urbárskeho (komposesorátneho) majetku (do držby oddeleného majetku oddeleného sa vstúpilo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.04.1919 a reálnej deľby zo dňa 18.02.1920). Zákonnosť tohto zápisu nebola spochybnená súdom a ani žiadnym následným zápisom do pozemkovej knihy. Pozemková kniha je zdrojom údajov o parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam (§ 8 ods. 1 písm. e), ods. 4 katastrálneho zákona), a orgánom štátnej správy katastra nehnuteľností neprináleží oprávnenie posudzovať správnosť, či zákonnosť v nej vykonaných zápisov.
Povahu rozhodujúceho dôkazu, aj s poukazom na vyššie uvedené, nemá vyššie spomínané rozhodnutie Okresného národného výboru - odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Kežmarku č. L./XXXX a ani nadväzujúca zápisnica o odovzdaní spoločného lesa komposesorátu Krížová Ves do obhospodarovania Vojenským lesom zo dňa 27. júna 1958, pretože tieto akty príslušnosť pozemkov k urbárskemu majetku resp. komposesorátu neriešia, keďže vymedzenie pozemkov v nich slúžilo len na identifikáciu tých pozemkov, ktorých obhospodarovanie si mocensky prisvojil štát. 63. Správny súd v kontexte uvedeného tak považuje za nesporné, že v dôsledku zápisu do pozemnoknižnej vložky č. XXX v roku 1943 prestali byť parcely B. XXXX/XX F. XXXX/XX súčasťou urbárskeho, resp. komposesorátneho majetku a s dôrazom na vyššie uvedené nemohli nadobudnúť toto postavenie ani spätne vydaním rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru v Kežmarku č. L./XXXX zo dňa 21.06.1958, resp. naň nadväzujúcich právnych aktov. 64. Správny súd zároveň považuje za potrebné priblížiť účel konania o zázname, pretože s týmto nepochybne súvisí otázka, čo má byť predmetom a výsledkom tohto konania. Konanie o zázname je jedným z katastrálnych konaní v zmysle § 22 ods. 1 katastrálneho zákona a má aj povahu administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Zb. o prokuratúre. Z procesného pohľadu má konanie o zázname charakter neformalizovaného konania, keďže sa naň subsidiárne nevzťahuje správny poriadok (§ 34 ods. 3 katastrálneho zákona). V zmysle § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa však aj na konanie o zázname vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách správneho konania, a to predovšetkým zásada legality, aktívnej súčinnosti účastníkov konania, hospodárnosti a časovej primeranosti, resp. rýchlosti konania, materiálnej pravdy a informovanosti. 65. Vykonaním záznamu práva k nehnuteľnostiam nevznikajú, nemenia sa a ani nezanikajú, pretože záznam má v zmysle § 4 ods. 3 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona evidenčné účinky, s ktorými nie je spojený vznik, zmena ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznamom sa teda do katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe iných právnych skutočností. To však neznamená, že by s vykonaním záznamu do katastra nehnuteľností neboli spojené žiadne právne následky. Tým základným právnym následkom spojeným so zápisom každého práva k nehnuteľnosti je vznik domnienky hodnovernosti spojenej so správnosťou tohto údaja v zmysle § 70 ods. 1 a § 7 písm. c) katastrálneho zákona. Údaj o práve k nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností je následne aj záväzným údajom katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona) a ako taký je podkladom pre rozhodovanie súdov, orgánov verejnej správy, resp. vo všeobecnosti orgánov verejnej moci (§ 71 ods. 2 katastrálneho zákona). 66. Konanie o zázname má nesporovú povahu, čo v praxi znamená, že orgán katastra nemôže v rámci tohto konania rozhodovať spor o vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Takúto právomoc má iba civilný súd. Aj s týmto názorom správneho orgánu sa súd stotožňuje. 67. Ak orgán katastra dôjde k záveru, že podmienky pre vykonanie záznamu nie sú splnené, listom to oznámi navrhovateľovi alebo predkladateľovi záznamovej listiny. V takomto liste by súčasne mali byť stručne uvedené dôvody, na podklade ktorých orgán katastra k svojmu záveru došiel. Bez uvedenia dôvodov by totiž bolo nevykonanie záznamu arbitrárne a nepreskúmateľné. Z dôvodov by malo byť zrejmé, ktorú skutočnosť orgán katastra vyhodnotil za brániacu vykonaniu záznamu a prípadne, o ktoré zákonné ustanovenie oprel tento svoj záver. Tieto dôvody sa však nemôžu vzťahovať na vecnú správnosť alebo zákonnosť prípadne platnosť záznamovej listiny, ktorú orgán katastra nie je oprávnený preskúmavať. (JUDr. Marián Fečík, Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., Katastrálny zákon, C. H. Beck, 2021, s. 599 - 638) 68. Nakoľko je nesporné, že pozemková kniha je prioritne tým dôkazom, ktorý potvrdzuje alebo vyvracia príslušnosť určitej parcely k urbárskemu majetku, resp. komposesorátu, a z vyššie uvedených dôvodov takúto povahu rozhodne nemá rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady Okresného národného výboru v Kežmarku č. L./XXXX zo dňa 21.06.1958 a nadväzujúca Zápisnica o odovzdaní spoločného lesa komposesorátu Krížová Ves do obhospodarovania Vojenským lesom zo dňa 27.06.1958, žalovaný vec správne právne posúdil, keď z predmetných skutkových zistení, po aplikácii príslušných ustanovení katastrálneho zákona (§ 34 ods. 1, 3 a § 42 ods. 5) vyvodil právne
závery o nemožnosti vykonania zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti podľa prílohy č. 6 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. na základe žiadosti žalobcu, nakoľko táto nekorešponduje s údajmi vedenými v katastrálnom operáte daného katastrálneho územia. Správny orgán žalobcovi ako predkladateľovi záznamovej listiny v napadnutom opatrení stručne uviedol relevantné dôvody, na podklade ktorých dospel k svojmu záveru, a ktorú skutočnosť vyhodnotil ako brániacu vykonaniu záznamu. Súd preto opatrenie žalovaného posúdil ako vecne správne a zákonné, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 69. Skutočnosť, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval právneho názoru prokurátora GP SR vysloveného v proteste prokurátora GP SR č. VI/2 Gd 16/20/1000-5 zo dňa 23. marca 2020, ktorému korešponduje aj rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy ÚGKK SR č. LPO/2020/001267-5/Pop zo dňa 22. októbra 2020 a usmernenie úradu č. LPO/2023/001143-2/Pop zo dňa 27.02.2023, nemôže byť v žiadnom prípade žalovanému na ťarchu, nakoľko bol pri svojom rozhodovaní povinný tento názor rešpektovať. 70. K námietke žalobcu, že predmetné pozemky sa užívali a spravovali dobromyseľne ako súčasť komposesorátu, a aj keby predtým nepatrili do komposesorátu, pozemkové spoločenstvo pozemky dobromyseľne vydržala, správny súd uvádza, že preskúmanie splnenia podmienok stanovených zákonom pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí do právomoci príslušného súdu všeobecného súdnictva a nie do právomoci súdu správneho súdnictva, preto túto námietku nepovažoval za dôvodnú. 71. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania, a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).