Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/60/2022 7022200345 25. 02. 2026 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200345.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Haladeja, a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Die, v právnej veci žalobcu: BAVEX K2.sk, s.r.o., so sídlom Rázusova 25, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 36 205 575, právne zastúpený: POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Timonova 4B, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102583605/2021 zo dňa 15.12.2021, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102583605/2021 zo dňa 15.12.2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice, č. 383318/2021 zo dňa 12.08.2021 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou dňa 10.03.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 102583605/2021 zo dňa 15. 12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 383318/2021 z 12.08.2021, vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 805,12 EUR, bolo toto rozhodnutie v spojení rozhodnutím správcu dane zrušené a vec bola správcovi dane vrátená na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal, aby mu bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 3. Správca dane na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 103227100/2016 zo dňa 27.05.2016 začal dňa 30.06.2016 u žalobcu daňovú kontrolu dane zameranú na kontrolu správnosti výberu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, január 2014 až marec 2014. Predmet súdneho prieskumu sa týka zdaňovacieho obdobia január 2013. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č.
101236545/2017 zo dňa 06.06.2017 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 08.06.2017. K zisteniam uvedeným v protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 30.06.2017 a navrhol doplniť dokazovanie. Správca dane následne dňa 31.03.2021 a 12.08.2021 prerokoval so zástupcom žalobcu pripomienky k protokolu. 4. Rozhodnutím č. 383318/2021 zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj ako „rozhodnutie správcu dane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 805,12 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 konštatujúc porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) . 5. Na základe odvolania žalobcu, doručeného dňa 28.09.2021, v spojení s jeho doplnením, žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 383318/2021 z 12.08.2021. 6. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane zistil u žalobcu, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 5 421,11 EUR, deklaroval dodanie tovaru a služieb v sume 44 859,52 EUR a uviedol daň v sume 8 971,90 EUR. Odpočítanie DPH z dodania tovarov a služieb si uplatnil v sume 3 591,95 EUR. Správca dane žalobcovi nepriznal žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období právo na odpočítanie DPH v celkovej sume 805,12 EUR od daňového subjektu A. B. - C., D. XXX, D., IČO: 33 868 875 (ďalej aj „dodávateľ“) na základe faktúry č. 12013 zo dňa 31.01.2013, so základom dane 4 830,71 EUR a DPH v sume 805,12 EUR, s predmetom fakturácie „vykonané práce“. 7. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že predmetom uvedenej faktúry mali byť čistiace práce v rotačnej peci č. 2, 3 4 spoločnosti Carmeuse Slovakia, s.r.o. (ďalej aj „odberateľ“) v závode v areáli spoločnosti U. S. STEEL Košice. Dodávateľ potvrdil, že v rozhodnom období sa venoval vykonávaniu výškových prác s horolezeckou technikou, maliarskym, búracím a čistiacim prácam, v danom období zamestnával medzi 10 až 14 zamestnancov, so žalobcom spolupracoval od roku 2002, spoluprácu inicioval sám, pozná oboch konateľov žalobcu a práce boli vykonávané na základe objednávok, pričom písomné zmluvy neboli uzatvorené. Dodávateľ uviedol, že práce mali byť vykonané jeho 8 zamestnancami na základe objednávky č. 12020 zo dňa 31.12.2012, ktorú dňa 10.05.2017 predložil správcovi dane objednávka - čistenie rotačných pecí od natavenia Vápenka - Carmeuse Slovakia, s.r.o. za obdobie roka 2013. Zároveň uviedol, že nedisponoval účtovníctvom za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2012, I. štvrťroku 2013, z dôvodu že účtovníctvo mu viedla bývalá manželka, ktorá s ním už nekomunikuje a nachádzala sa v zahraničí. Podľa jeho tvrdenia disponuje len účtovníctvom za obdobie I. štvrťroku 2014. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101182875/2017 zo dňa 02.06.2017 žalobca po oboznámení so zisteniami správcu dane uviedol, že nemal žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru. Správca dane v protokole na základe svojich zistení konštatoval, že žalobca, k nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetné práce uskutočnil dodávateľ 8. Správca dane následne na základe námietok žalobcu vo vyjadrení k protokolu zo dňa 30.06.2017 prehodnotil svoje závery tak, že vo výsledku spochybnil identitu dodávateľa, nie existencia materiálneho plnenia. V súvislosti s deklarovanými obchodmi s dodávateľom správca dane konštatoval, že dodávateľ nedisponoval svojimi účtovnými dokladmi; vykázal nižšiu daň ako zodpovedá vystaveným faktúram v príslušnom zdaňovacom období; ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 10.11.2020; za rok nepodal 2013 hlásenie, čím deklaroval, že v období január – december 2013 nezamestnával žiadnych zamestnancov; neuzatvoril so žalobcom žiadnu zmluvu o vykonaní práca, ktoré mali byť vykonané na základe objednávky č.12020 z 31.12.2012; predložil doklad o absolvovaní testov BOZP, ktoré neprislúchali k obdobiu, kedy mali byť realizované zdaniteľné obchody; jeho tvrdenia o tom, že boli práce vykonané 8 zamestnancami sa predloženými dôkazmi dodatočne nepotvrdili, z dôvodu, že nekorešpondujú s menami zamestnancov uvedených na denných záznamoch. 9. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 28.09.2021. V podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, nedostatočne zdôvodnené, mal za to, že žalobca mal vydať jedno rozhodnutie za všetky zdaňovacie obdobia a nie viaceré rozhodnutia. Vo vzťahu k začatiu daňovej kontroly namietal procesné vady konania spočívajúce predovšetkým v
nesprávnom označení začatia daňovej kontroly, kedy podľa žalobcu mala daňová kontrola začať najskôr 01.06.2016, pričom a na základe úradného záznamu bola mimoriadne táto daňová kontrola skončená (ešte pred začatím daňovej kontroly) a opätovne bola začatá 30.06.2016. Žalobca namietal a požadoval vykonanie znaleckého skúmania vo veci výkladu predpisov v súlade s rozhodovaním Súdneho dvora EÚ. V rámci odvolania poukázal aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného súdu SR, podľa ktorej žalobca nemôže zodpovedať za svojich dodávateľov ako za osoby, ktoré mu poskytli služby. Navrhol doplniť dokazovania a vypočuť aj samotných zamestnancov odberateľa, ako i vypočuť osoby, ktoré realizáciu prác. V odvolaní taktiež namietal nezákonnosť daňovej kontroly a uplynutie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ako i samotnú dĺžku vyrubovacieho konania, ktorá trvala 4 roky. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 10. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane a s týmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že z ustanovenia § 68 daňového poriadku nevyplýva, že vo viacerých veciach sa môže rozhodnúť jedným rozhodnutím, preto pokiaľ správca dane po vykonaní daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia následne vydal rozhodnutie osobitne za každé kontrolované zdaňovacie obdobie, jeho postup nie je nezákonný. Správca dane sa s vyjadrením daňového subjektu dôsledne zaoberal a na jeho základe pristúpil vo vyrubovacom konaní k doplneniu úkonov. Správca dane tiež prerokoval pripomienky žalobcu a ním predložené dôkazy na ústnom pojednávaní dňa 31.03.2021. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100509734/2021 zo dňa 31.03.2021 vyplynulo, že žalobca počas ústneho pojednávania požiadal správcu dane o možnosť vyjadriť sa k stavu v nej popísanému, preto žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie zo dňa 28.05.2021 predložil správcovi dane na základe jeho výzvy. Správca dane požiadavke žalobcu vyhovel a určil mu termín na predloženie vyjadrenia do 30.04.2021, a to aj z dôvodu, že počas vyrubovacieho konania boli zistené skutočnosti, na základe, ktorých bol prehodnotený záver uvedený v Protokole. 11. Správca dane pôvodne žalobcovi oznámil začiatok daňovej kontroly chybne dňa 01.06.2016, pričom predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 26.05.2016 a bolo oznámením správcu dane zo dňa 26.05.2016 zrušené, pričom toto v poradí druhé oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2016, teda ešte pred pôvodne oznámeným dňom začatia daňovej kontroly. Predmetná daňová kontrola sa tak na základe pôvodného oznámenia nikdy nezačala. Následne žalobca telefonicky kontaktoval správcu dane dňa 30.06.2016 a dohodol sa so správcom dane na termíne spísania zápisnice o ústnom pojednávaní a predložení dokladov. Daňová kontrola bola podľa žalovaného začatá dňa 30.06.2016 a ukončená dňa 09.06.2017. Ďalej žalovaný najmä uviedol, že na návrh žalobcu bola zápisnica o podaní vysvetlenia č. 9007055/1/562638/2014 zo dňa 23.12.2014 doplnená do spisu a žalobca bol s obsahom tejto zápisnice oboznámený a mal dostatočný priestor na vyjadrenie sa k jej obsahu. Žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol nárok žalobcu na odpočítanie dane preukazovaný predložením ručne vypísaných faktúr a objednávok k zdaňovaciemu obdobiu január 2013 s objednávky č. 12020 zo dňa 31.12.2012. Podľa týchto dokladov mal dodávateľ vykonať práce za obdobie roka 2013, tieto mali byť dohodnuté počas roka podľa potreby. Správcovi dane boli predložené potvrdenia o testovaní na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s dátumom testovania 01.07.2013, 20.05.2015 a 13.09.2016. Dodávateľ až 19.07.2021 predložil správcovi dane dohody o vykonaní prác a pracovné zmluvy uzavreté s osobami, ktoré mali vykonať fakturované práce, nepodal daňové priznanie ani kontrolný výkaz a v hlásení neuviedol žiadneho zamestnanca, ktorému by vyplácal príjem zo závislej činnosti. Žalobca mal zapožičať dodávateľovi aj náradie na čistenie. Ručne spísaný súpis prác za mesiac január 2013 nepreukazuje, ktorí zamestnanci, v ktoré dni a aké konkrétne práce vykonali. Vykonanie prác nepreukázali ani doklady o absolvovaní testov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže sa netýkajú preverovaného obdobia a správcovi dane neboli predložené žiadne povolenia na vstup do areálu, v ktorom sa nachádzali čistené pece. K spornej faktúre boli predložené takzvané denné záznamy, na ktorých je ako dodávateľ uvedený samotný žalobca, pričom každý záznam obsahoval meno „B. A.“, ktorý mal odpracovať len 30,25 hodín a ani jeden z týchto záznamov neobsahoval meno zamestnanca „E. F.“. Žalobca síce poukazoval na nedostatky zisteniach správcu dane, avšak sám neuviedol ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce, ako a či preveroval, či je dodávateľ a jeho zamestnanci oprávnení vstupovať do areálu, neuviedol, akým spôsobom prebral práce od dodávateľa, ako a či kontroloval kvalitu ich prevedenia. Práce mali byť dohadované počas roka podľa potreby, avšak žalobca neozrejmil ako sa dodávateľom dohadoval, nepredložil žiadny email , ani iný doklad o priebežnej komunikácii s dodávateľom Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na záveroch správcu dane.
II. Správna žaloba, vyjadrenia účastníkov správneho súdneho konania 12. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „SSP“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V podanej správnej žalobe žalobca najmä namietal, že - podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, pričom žalobcovi bola doručená len jedna výzva týkajúca sa všetkých daňových vecí, z ktorého dôvodu vo veci prebiehalo len jedno vyrubovacie konanie týkajúce sa všetkých sporných zdaňovacích období, ktoré mohlo byť skončené iba jediným rozhodnutím; - vo vyrubovacom konaní došlo k prieťahom v trvaní viac ako 50 mesiacov, čo predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v rozpore s cit. § 3 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku; - doručenie protokolu zakladá právny následok vo vzťahu k plynutiu doby zániku práva na vyrubenie dane len v prípade, ak za doručením protokolu bude správca dane riadne pokračovať v úkonoch smerujúcich k vyrubeniu dane prostredníctvom vyrubovacieho konania realizovaného bez kvalifikovaných prieťahov vo výraznom rozsahu, čo vyplýva z výkladu na základe teleologickej redukcie § 69 ods. 3 Daňového poriadku podporeného i. všeobecne platným princípom vigilantibus iura scripta sunt; ii. korešponduje s výkladom analógie iuris vo vzťahu k premlčaniu v civilných veciach podľa § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; iii. korešponduje s výkladom analógie iuris vo vzťahu k premlčaniu v trestných veciach podľa § 87 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (k tomu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Tdo 24/2015 zo dňa 24. júna 2015); - z dôvodu kvalifikovaných prieťahov prerušenie plynutia doby zániku práva vyrubiť daň nenastalo doručením protokolu z daňovej kontroly, a to pre účely vyrubovacieho konania a rozhodnutí správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období spadajúcich do kalendárnych rokov 2012, 2013 a 2014; - spis vyrubovacieho konania je neúplný, a teda rozhodnutia správcu dane v ňom nemajú oporu; ak si správca dane zapožičia doklady, potom má povinnosť pred ich vrátením zabezpečiť kópie týchto dokladov, s čím súvisí právo daňového subjektu po celý čas mať možnosť nahliadnuť do kompletného daňového spisu a do všetkých už raz takto zapožičaných dokladov; - keďže v zozname prevzatých dokladov uvedenom v zápisnici a v zozname vrátených dokladov uvedenom v zápisnici o vykonaní úkonu č. 101283924/2017 zo dňa 9. júna 2017 sa uvádza iba „Zmluvy 1 šanon“, nie je preukázané, aký rozsah zmluvných podkladov mal správca dane k dispozícii a aký rozsah vrátil žalobcovi; - do daňového spisu bola predložená iba kópia zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. 9007055/1/562638/2014 zo dňa 23. decembra 2014, nie však originál, z ktorého dôvodu nemožno overiť, či je kópia verným odrazom takéhoto originálu a tiež hodnovernosť skutočností tvrdených G. A. v takejto zápisnici; - uvedený dôkaz je zároveň nezákonný, keďže svedok G. A. mal byť požiadaný o vysvetlenie rozporov s výpoveďou svedka zachytenej v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100360607/2017 zo dňa 27. februára 2017, tieto rozpory správca dane neskorším dokazovaním neodstránil; nie je zrejmé, či bol G. A. poučený podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku; podanie vysvetlenia pred Kriminálnym úradom finančnej správy bolo realizované v neprítomnosti žalobcu; realizácia výsluchu pri podaní vysvetlenia a použitie vypovedaných skutočností ako dôkazov neprebehlo v súlade s procesnými požiadavkami kladenými Daňovým poriadkom, pričom žalobca v tomto kontexte poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-430/19 - C.F. (Tax inspection) a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžfk/60/2018 zo dňa 2. júla 2020; - ak sa správca dane namietanými skutočnosťami zaoberal vo vyrubovacom konaní, mal povinnosť sa s nimi riadnym spôsobom vysporiadať v odôvodnení svojich rozhodnutí k čomu však nedošlo; - k rozšíreniu argumentácie žalobcu oproti vyjadreniu k protokolu došlo z dôvodu posunu od skutkových záverov správcu dane v protokole o neexistencii plnenia k záverom o spochybnení identity dodávateľa; - žalobca označil neskoršie nové rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sa vzťahujú na právne hodnotenie veci, na ktoré mal správca dane a žalovaný po celý čas povinnosť prihliadať; - žalobca nebol riadne vyrozumený o výsluchoch viacerých osôb, keďže nebol informovaný o ich identite, čo znemožnilo žalobcovi riadne sa pripraviť na plánovaný procesný úkon;
- je potrebné zohľadniť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-277/14 PUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek a C-430/19 SC C.F. SRL, ktoré stanovujú všeobecné kritéria pre to, kedy môže dôjsť k odmietnutiu práva na odpočítanie dane z dôvodov existujúcich na strane dodávateľov daňového subjektu, k čomu došlo aj v prípade žalobcu; - Smernica o DPH nehovorí o preukazovaní pôvodu faktúry zdaniteľnou osobou ako o predpoklade priznania práva na odpočítanie dane touto zdaniteľnou osobou; - v zmysle citovaných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021, ak vo vzťahu k plneniu existuje aspoň teoretická možnosť, že dodávateľ mohol uskutočniť zdaniteľné obchody pre daňový subjekt (a to aj prostredníctvom tretích nestotožnených osôb v postavení jeho subdodávateľov), potom daňovému subjektu nie je možné odoprieť priznanie práva na odpočítanie dane; - žalovaný v rozpore s § 24 Daňového poriadku nesprávne hodnotil unesenie/prenos dôkazného bremena žalobcom; - skutočnosti opisované žalovaným ohľadom spoločnosti SAN TRADE s r.o. nastali po uskutočnení dodaní, pričom ak správca dane mal za potrebné zistiť informácie, ktoré z tohto dôvodu už nemohol zabezpečiť priamo od spoločnosti SAN TRADE s r.o., prípadne od Keramon Košice, spol. s r.o., mohol opätovne vypočuť bývalého konateľa (a v inej daňovej veci živnostníkov - dodávateľov Keramon Košice, spol. s r.o.; - p. B. porušil svoju povinnosť riadne podať daňové priznanie a táto skutočnosť nepreukazuje to, že k plneniam poskytnutým p. B. nedošlo; - žalobca predložil celú dokumentáciu zdaniteľným plneniam, preukázal ich uskutočnenie pre svojho odberateľa, svedkovia potvrdili ich realizáciu, pričom žalovaný dodávateľom neuložil edičnú povinnosť predložiť konkrétne dôkazy o obchodoch, napriek čomu nedostatok takýchto dôkazov vytýka žalobcovi, ktorý v rámci vyrubovacieho konania navrhol vykonať dôkazy, ktoré žalovaný nevykonal; - žalovaný hovorí o nejasnostiach, ktoré mali existovať na stupňoch reťazca pred dodaním žalobcovi a tieto nekonkretizuje, pričom p. G. B. dlhoročne so žalobcom, ktorý predložil denné záznamy prác, odberateľ poskytnuté služby schválil; p. G. B. mohol služby vykonať aj prostredníctvom osôb, ktoré mal mimo platný pracovný pomer a uvedené nemal žalobca ako skontrolovať, preto navrhol, aby bol vypočutý vedúci zamestnanec odberateľa p. H. s cieľom identifikácie osôb, ktoré mali služby poskytovať. 18. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 8S/16/2022 zo dňa 23.06.2022 vylúčil na samostatné konanie žalované rozhodnutie žalovaného a teda prieskum žalovaného rozhodnutia je vedený pod samostatnou sp.zn. KE-8S/60/2022. 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.01.2023 navrhol túto zamietnuť, žiadal o nariadenie pojednávania, zotrval na záveroch vyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí a po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení správcu dane najmä zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a jeho dôvodoch. 20. Žalobca v replike zo dňa 22.02.2023 zotrval na svojej žalobnej argumentácii, a zároveň na jej podporu poukázal najmä na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/42/2021 zo dňa 23.03.2022 a sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06. 2022 a v nich uvádzané závery. Zotrval na uplatnenej žalobnej argumentácii a zotrval na žalobnom návrhu. 21. V duplike zo dňa 15.03.2023 žalovaný zotrval na svojej argumentácii a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 22. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026. Na tomto pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 20.02.2026. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, poukázal na rozhodnutia Správneho súdu v Košiciach, v ktorých boli už vydané rozhodnutia v skutkovo obdobných veciach medzi rovnakými účastníkmi konania a rozhodnutia správcu dane a žalovaného boli zrušené. Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobe vyhovel. III. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
24.Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 26. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 27. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 31. Podľa § 191 ods. 1 SSP písm c./ v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 32. Podľa § 140 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. IV. Právny názor správneho súdu 33. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, vyjadreniach žalobcu, žalovaného, v konaní a dospel k záveru že podaná žaloba je dôvodná. 34. V súlade s vyššie citovaným § 140 SSP správny súd uvádza, že vo veci toho istého žalobcu, už bolo v totožnej veci rozhodnuté Správnym súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/63/2022
rozsudkom zo dňa 25.09.2025. V uvedenej totožnej veci súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014, preskúmavané rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia január 2013. Z obsahu administratívneho spisu má súd za preukázané, že v prípade oboch rozhodnutí prvostupňový orgán vychádzal z rovnakých podkladov (protokol o vykonaní daňovej kontroly, výsluchy svedkov, listinné dôkazy). Totožné je aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko v oboch prípadoch išlo o nepriznanie práva odpočítať si DPH v dôsledku spochybnenia dodania prác deklarovaným dodávateľom. Rovnako správny súd poukazuje aj na Správneho súdu v Košiciach sp.zn. KE-8S/59/2022 zo dňa 29.04.2025, ktorý sa týka však viacerých dodávateľov a vo vzťahu k totožnému dodávateľovi v preskúmavanom prípade (A. B.) je plne aplikovateľný v bodoch 28.-38. rozsudku. 35. Žalobné body žalobcu uvedené v rozsudku sp.zn. KE-8S/63/2022 zo dňa 25.09.2025 v plnom rozsahu korešpondujú so žalobnými bodmi uvedenými v prejedávanej veci (KE-8S/60/2022). Predmetom oboch súdnych konaní je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia, v prípade prejednávanej veci ide o zdaňovacie obdobie január 2013, vec už rozhodnutá pod sp.zn. KE-8S/63/2022 – ide o zdaňovacie obdobie február 2014. Dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH bolo práve spochybnenie dodania plnenia (služieb) deklarovaným dodávateľom, pričom v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v prípade oboch zdaňovací období vymedzená totožne. 36. Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého sa pri výkone daňovej kontroly za mesiac január 2013 vychádzalo z rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej kontroly za mesiac február 2014, správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných v rozsudku správneho súdu sp.zn. KE-8S/63/2022 zo dňa 25.09.2025, pričom rozdiel spočíva len v tom, že v tomto prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie (február 2014), za ktorý bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 787,89 EUR, pričom dôvodom nepriznania boli rozdielny faktúry, od rovnakého dodávateľa o formálne rozdiely, na rovnakom skutkovom základe. 37. Na doplnenie správny súd uvádza, že žalobné body a ich formulácia v oboch súdnych konania nevykazujú vzájomnú odlišnosť. Veď i jedna z námietok žalobcu bola v namietaní údajne nesprávneho postupu, kedy žalobca považoval za nesprávne, že správca dane a žalovaný rozhodli viacerými rozhodnutiami (za jednotlivé zdaňovacie obdobia - mesiace), žalobca podal jednu žalobu, v ktorej žaloval jednotlivé žalované rozhodnutia, pričom len v rámci žaloby rozčlenil svoje námietky vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutia žalovaného, ktoré sú totožné pre všetky žalované rozhodnutia (zdaňovacie obdobia) - časti II.A, II.B, II.C žaloby, s výnimkou bodu II.C.bod 1, ktorý sa netýka žalovaného rozhodnutia. Samotné rozdelenie spoločnej žaloby nastalo iba procesným postupom súdu, kedy boli jednotlivé žalované rozhodnutia vyčlenené na samostatné konania. 38. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o plnej aplikovateľnosti ním vydaného rozsudku sp.zn. KE-8S/63/2022 zo dňa 25.09.2025 aj na toto súdne konanie ( body 36.-51. odôvodnenia rozsudku). Rozsudok správneho súdu sp.zn. KE-8S/63/2022 zo dňa 25.09.2025 sa zároveň zakladá do súdneho spisu v tejto veci. 39. Správny súd dospel k záveru, že v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného absentuje náležité odôvodnenie a tieto rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci preto správny súd ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny súd vzhliadol nedostatky nielen v rámci odvolacieho konania, ale i v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa, preto rozhodol podľa § 191 ods. 3 písm. a.) SSP a vrátil vec správcovi dane (orgánu prvého stupňa). 40. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného a správcu dane náležite vec právne posúdiť a svoje závery odôvodniť vzhľadom na skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov pri viazanosti správcu dane vyššie uvedenými právnymi závermi správneho súdu. 41. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
42. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 43. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal právo voči neúspešnému žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). 46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).