Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 3Sf/19/2024 8020200369 20. 11. 2025 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200369.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, miesto podnikania: Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100797916/2020 zo dňa 22. apríla 2020 takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: 1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vydal dňa 19. novembra 2018 rozhodnutie č. 102280960/2018, ktoré bolo následne na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného č. 100749003/2019 zo dňa 28. marca 2019. 2. Následne správca dane vydal dňa 11. decembra 2019 rozhodnutie č. 677671/2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 949,61 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. Uvedené prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 22. apríla 2020 rozhodnutím č. 100797916/2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Správnou žalobou zo dňa 24. júna 2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 25. júna 2020, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a súčasne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V správnej žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. 4. Rozsudkom č. k. 2S/42/2020-226 zo dňa 07. apríla 2022 Krajský súd v Prešove žalobe žalobcu vyhovel a zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100797916/2020 zo dňa 22. apríla 2020, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 677671/2019 zo dňa 11. decembra 2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2020-226 zo dňa 07. apríla 2022 podal žalovaný kasačnú sťažnosť dňa 02. júna 2022, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sfk/126/2022 zo dňa 30. mája 2024 tak, že z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. 6. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Prešove o porušení prejednacej zásady vo vyrubovacom konaní a konštatoval, že právne posúdenie Krajského súdu v Prešove, ktorý konštatoval porušenie § 68 ods. 3 daňového poriadku neobstojí. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutia v obdobnej veci totožného sťažovateľa, ktoré boli založené na totožnom skutkovom a právnom posúdení, a to príkladom na rozhodnutia sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3Sfk/123/2022 zo dňa 21. novembra 2023 a 4Sfk/123/2022 zo dňa 23. novembra 2023. Kasačný súd uviedol, že úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať ostatné žalobné body, v súlade s právnym názorom vysloveným kasačným súdom. 7. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 2S/42/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S a následne po zrušení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola vec zapísaná pod sp. zn. 3Sf/19/2024. 8. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 9. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20. novembra 2025, ktorého sa žalobca ani žalovaný nezúčastnili, svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Správny súd po prejednaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 10. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 11. Správny súd už v inom konaní prejednal totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. PO-1S/100/2020, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3 194,56 eur, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac december 2016, ako aj za február 2013 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane, ktoré sú uvedené, a ktorých závery sú zhrnuté v Protokole o vykonaní daňovej kontroly č. 101664088/2018 zo dňa 24. augusta 2018 (v prípade prejednávanej veci) a č. 102121215/2018 zo dňa 25. októbra 2018 (v prípade konania vedeného pod sp. zn. PO-1S/100/2020). 12. Žalobné body žalobcu uvedené v odseku 15 a nasl. rozsudku č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra 2023 v plnom rozsahu korešpondujú so žalobnými bodmi uvedenými v predmetnej správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Predmetom oboch súdnych konaní je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia (február 2013 a december 2016). Žalovaný ustálil, že žalobcovi mala za tieto zdaňovacie obdobia vzniknúť daňová povinnosť na základe § 19 a súvisiaceho zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dodaných zdaniteľných obchodov, ktoré neboli riadne evidované
prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice žalobcu. Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého sa pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2013 vychádzalo z rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej kontroly za mesiac december 2016, správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných v rozsudku správneho súdu č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra 2023, pričom rozdiel spočíva len v tom, že v tomto prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie, a to o február 2013, za ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 949,61 eur. 13. Žalobné body a ich formulácia v oboch súdnych konaniach nevykazujú vzájomnú odlišnosť. Z hľadiska posudzovania žalobných bodov platí, že procesný postup pri správe daní týkajúci sa zdaňovacieho obdobia február 2013 bol zhodný s procesným postupom ako pri zdaňovacom období december 2016 (žalovaným došlo k vráteniu daňovej veci do vyrubovacieho konania po zrušení pôvodného rozhodnutia správcu dane a až následne bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane a nadväzujúce preskúmavané rozhodnutie žalovaného). Totožnosť predmetu označených súdnych konaní vyplýva taktiež z tej skutočnosti, že zhodne ide o daň z pridanej hodnoty, a teda zákonné predpoklady pre vznik vlastnej daňovej povinnosti sú v oboch prípadoch rovnaké. 14. Správny súd poukazuje na rozsudok č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra 2023 správneho súdu, z ktorého odôvodnením sa s poukazom na totožné žalobné body žalobcu v tomto konaní v celom rozsahu stotožnil a zakladá ho do súdneho spisu (čl. 26 a nasl.). 15. Osobitne správny súd uvádza, že v bode 58 rozsudku č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 05. októbra 2023, na ktorý odkazuje, sa vysporiadal s dokazovaním orgánov verejnej správy počas vyrubovacieho konania a vysporiadal sa aj so všetkými podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 17. Podľa § 168 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 18. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s cit. § 467 ods. 3 SSP a s ohľadom na to, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania, a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 21. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).