Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/156/2021 7021200577 26. 06. 2025 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200577.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: BYTY KRÁSNA, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 44 513 798, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101429348/2021 zo dňa 6. augusta 2021 takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100734699/2021 zo dňa 03.05.2021 (ďalej aj ako "správca dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 411 214,14 € a určil rozdiel v sume daňovej straty 835,10 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101429348/2021 zo dňa 6. augusta 2021 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014. Správca dane na základe kontrolných zistení žalobcovi upravil zistený základ dane o výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) a § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) a o sumu neuhradených záväzkov podľa § 17 ods. 27 písm. c) zákona o dani z príjmov. 4. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou najmä zistil, že žalobca do daňových výdavkov zahrnul výdavky v sume 52,67 € (sankcia vyrubená Mestom Košice), o ktorých nebolo preukázané, že boli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
5. Žalobca k 31.12.2014 evidoval neuhradený záväzok v sume 3 065 440 €, prislúchajúci k výdavku, ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, pričom od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 1080 dní. Neuhradený záväzok tvorí záväzok vo výške 1 191 138,73 €, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.11.2008 – V 13235/2008 a záväzok vo výške 1 874 301,27 €, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2008 – V 13234/2008. 6. Žalobca vzniknutý záväzok preukazoval kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.11.2008 - V 13235/2008, uzatvorenou medzi spoločnosťou KRÁSNA PRI JAZERE, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Podľa predloženej zmluvy bol žalobca ako kupujúci povinný dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1 466 368,75 € zaplatiť na účet predávajúceho, po podpise kúpnopredajnej zmluvy a povolení vkladu Katastrálnym úradom Košice. Vklad práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy bol povolený dňa 29.12.2008. K 31.12.2014 žalobca nezaplatil časť kúpnej ceny vo výške 1 191 138,73 €. Z uvedeného dôvodu bol podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013, povinný základ dane zvýšiť o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku, ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. Lehota 36 mesiacov od splatnosti kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy A. XXXXX/XXXX uplynula v zdaňovacom období rok 2011 a žalobca bol povinný zvýšiť základ dane zistený z hospodárskeho výsledku za rok 2011 o výšku neuhradeného záväzku. K uvedenému správca dane skonštatoval, že vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty nemôže zistený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie rok 2011 vyrubiť. 7. Ďalej správca dane uviedol, že žalobca vzniknutý záväzok preukazoval kúpnou zmluvou zo dňa 27.11.2008 – V 13234/2008 medzi spoločnosťou KRÁSNA PRI JAZERE, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim a dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 27.11.2008 spísaným dňa 02.12.2008. Podľa článku II. kúpnej zmluvy bol žalobca povinný dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1 874 301,27 € zaplatiť na účet predávajúceho po zrealizovaní inžinierskych sietí, ciest a chodníkov, ktoré je viazané na ukončenie všetkých stavieb domov obytného súboru pod názvom „Krásna pri Jazere“, a to najneskôr do 31.12.2010. Aj keď sa inžinierske siete, cesty a chodníky nezrealizovali k 31.12.2010, splatnosť kúpnej ceny nastala dňa 31.12.2010. Správca dane na predložený dodatok ku kúpnej zmluve neprihliadal, vzhľadom k tomu, že pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov sa vychádza z pôvodne dohodnutej lehoty splatnosti. Dodatok ku kúpnej zmluve nebol predložený správe katastra a netvoril ani súčasť kúpnej zmluvy, keďže predávajúci na dodatku neoveril pravosť svojho podpisu, čo tvorí podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona podmienku vkladu ani nebol dodržaný predpoklad ustanovený v § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože dodatok netvorí neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, nebol predložený správe katastra pre účely zápisu napriek tomu, že bol uzatvorený pred povolením vkladu. Žalobca o dodatku ani neúčtoval, keď záväzok podľa kúpnej zmluvy v účtovníctve evidoval so splatnosťou 31.12.2010. 8. Žalobca kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy V 13234/2008 k 31.12.2014 neuhradil a bol tak povinný zistený základ dane za zdaňovacie obdobie rok 2014 upraviť o neuhradený záväzok, ktorý mu vznikol z titulu kúpnej zmluvy V 13234/2008. Lehota 36 mesiacov od splatnosti záväzku podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013 uplynula dňa 01.01.2014. V súlade s § 17 ods. 27 písm. c) zákona o dani z príjmov účinným od 01.01.2014 mal žalobca základ dane upraviť o výšku záväzku, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto už stanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako 1080 dní, a to tak, aby zvýšenie základu dane predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. 9. Žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu najmä uviedol, že - žalobca nepreukázal, či mal na kúpu pozemkov dostatočné finančné krytie, z účtovných závierok vyplýva, že od svojho vzniku až do konca roka 2014 nevykázal potrebný objem finančných prostriedkov, úver ani pôžičku; - žalobca v evidencii záväzkov evidoval splatnosť kúpno-predajných zmlúv ku dňu 31.12.2010; - vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v kúpnej zmluve bolo prevedené na žalobcu, k plneniu predávajúceho zmysle kúpnej zmluvy tak došlo a žalobca neodstúpil od tejto zmluvy, na čo bol oprávnený, ak predávajúci, za ktorého tiež konal konateľ žalobcu porušil svoje povinnosti; - žalobca s predmetnými nehnuteľnosťami nakladal ako vlastník a v roku 2013 ich odpredal;
- žalobca za svoj záväzok nezaplatil, do dňa 31.12.2017 ho evidoval v účtovníctve na účte záväzkov a o výšku neuhradeného záväzku po lehote splatnosti základ dane nezvýšil; - podľa čl. V. kúpnej zmluvy má byť podpis predávajúceho na kúpnej zmluve notársky osvedčený, obsah zmluvy je možné meniť len písomne a so súhlasom oboch zmluvných strán a formou dodatkov potvrdených podpismi zmluvných strán; - žalobca dodatok ku kúpnej zmluve nepredložil na kataster a o tomto dodatku ani neúčtoval, ale splatnosť záväzku v účtovníctve evidoval podľa pôvodnej kúpnej zmluvy, teda 31.12.2010; - podľa kúpnej zmluvy mala byť dohodnutá kúpna cena uhradená po zrealizovaní inžinierskych sietí, ktoré je viazané na ukončenie všetkých stavieb domov obytného súboru pod názvom „Krásna pri Jazere“, a to najneskôr do 31.12.2010. Aj keď sa inžinierske siete nezrealizovali v období pred 31.12.2010, splatnosť kúpnej ceny nastala dňa 31.12.2010; - žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosti vystupujúce na strane predávajúceho a kupujúceho boli personálne prepojené osobou pána B. C. a ekonomicky prostredníctvom spoločnosti HOPE DEVELOPMENT, s.r.o., ktorá bola jedným zo spoločníkov žalobcu a tiež spoločnosti vystupujúcej na strane predávajúceho. Navyše konateľ žalobcu je konateľom a do 13.05.2020 bol aj spoločníkom spoločnosti HOPE DEVELOPMENT, s.r.o.; - v danom prípade sa jednalo o závislé osoby podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov; - dodatok ku kúpnej zmluve bol predložený až po oboznámení sa s výsledkami zistenými správcom dane po daňovej kontrole, neobsahuje osvedčený podpis predávajúceho, za predávajúceho a kupujúceho podpisovala dodatok tá istá osoba – B. C. a tento nebol predložený katastrálnemu úradu - to všetko nasvedčuje záveru, že účelom predloženého dodatku, uzatvoreného medzi závislými osobami, bolo nezdanenie záväzku, ktorý bol po lehote splatnosti; - snahou žalobcu tak bolo dodatkom skrátiť splatnosť tak, aby táto nastala v roku 2008, neuhradený záväzok by nebol zdanený v roku 2014 a vzhľadom na plynutie prekluzívnej lehoty by nebolo možné vyrubiť daň za skoršie zdaňovacie obdobie. II. Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom A. Správna žaloba 10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Z obsahu žaloby vyplynulo najmä, že - dodatkom ku kúpnej zmluve došlo ku skráteniu lehoty splatnosti, čo nie je vylúčené ani v zmysle § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2014; - požiadavka správcu dane na predloženie dodatku správe katastra nemá oporu v zákone; - dodatok nebol uzatvorený v totožný deň ako kúpna zmluva, preto nemohol byť spísaný na tej istej listine, na podklade ktorej už prebiehalo katastrálne konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva; - zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností neukladá predávajúcemu povinnosť overenia podpisu na dodatku ku kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; - nesprávne zaúčtovanie sa týkalo aj ďalšej simultánne uzatvorenej kúpnej zmluvy V 13235/2008, voči ktorej správca dane uvedenú výhradu nevzniesol, pričom nesprávne zaúčtovanie nemôže byť dôvodom neprihliadania na dôkaz; - Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil svoj názor v rozsudku sp. zn. 2Obdo/66/2015 zo dňa 28.02.2017 len vo vzťahu k výške kúpnej ceny, nie jej splatnosti; - predmetný dodatok bol predložený v priebehu daňovej kontroly potom, čo ho žalobca našiel v archíve spoločne s originálom Kúpnej zmluvy aj s trikolórou a doložkou o osvedčení podpisu a pečiatkou o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; - správca dane nespochybnil, že dodatok bol reálne podpísaný zúčastnenými stranami dňa 02.12.2008, spochybnil len formálne náležitosti dodatku; - sporný záväzok na zaplatenie kúpnej ceny sa tak stal splatným dňa 29.12.2008, čo bez ďalšieho vylučuje možnosť vyrubenia rozdielu dane za zdaňovacie obdobie rok 2014; - aj v prípade neprihliadnutia na obsah dodatku, bolo povinnosťou daňových orgánov prihliadať aspoň na pôvodne dojednanú lehotu splatnosti, ktorá bola viazaná na zrealizovanie inžinierskych sietí, ciest
a chodníkov, pričom k splneniu uvedenej podmienky doposiaľ nedošlo, čoho dôsledkom je, že kúpna cena by sa doposiaľ nestala splatnou a predmetný záväzok by tak nepodliehal zdaneniu; - správcovi dane bolo ozrejmené, že v prípade žalobcu sa jednalo o zjavne nesprávne zaúčtovanie dátumu splatnosti bývalou účtovníčkou žalobcu, no s odstupom času nebolo možné vysvetliť dôvody, ktoré ju k tomu viedli, čo však nie je podstatné, keďže v danej veci ide o účtovný prípad, ktorý je starší ako lehota, počas ktorej je žalobca vôbec povinný archivovať svoje účtovné doklady; - daňové orgány mali aplikovať § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013, v zmysle ktorého by bol žalobca povinný zdaniť záväzok v roku 2013, nakoľko v tomto roku by uplynula doba 36 mesiacov od splatnosti 31.12.2010 a nie v roku 2014; - žalobca vo vzťahu k počítaniu doby 36 mesiacov poukázal na Pokyn Daňového riaditeľstva SR k aplikácii § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov (s rovnakým znením ako tu poukazovaný ods. 27 v znení účinnom do 31.12.2013), z ktorého vyplýva, že v prípade záväzkov splatných 31.12. určitého roka uplynie doba 36 mesiacov 31.12. tretieho roka bezprostredne nasledujúceho po dátume splatnosti - teda doba 36 mesiacov by v žalobcovom prípade uplynula 31.12.2013, v ktorom zdaňovacom období by žalobca mohol postupovať len podľa § 17 odsek 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013 a nie v znení účinnom od 01.01.2014. B. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2021 zotrval na svojich záveroch, pričom najmä nesúhlasil s tvrdením, že sa kúpna cena doposiaľ nestala splatnou. Základným zákonným znakom kúpy je jej odplatnosť, čo znamená, že prevod vlastníctva je spojený s povinnosťou kupujúceho zaplatiť zaň kúpnu cenu. Vecnoprávne účinky kúpna zmluva nadobudla dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v kúpnej zmluve bolo prevedené z predávajúceho na kupujúceho, k plneniu predávajúceho v zmysle Kúpnej zmluvy tak došlo. Žalobca ako kupujúci neodstúpil od zmluvy, na čo bol podľa čl. V. predmetnej Kúpnej zmluvy oprávnený. Žalobca s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, nakladal ako vlastník a v roku 2013 ich odpredal. Kúpnu cenu za nehnuteľnosti ani k 31.12.2014 neuhradil. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. C. Ďalší priebeh konania 12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 14.02.2022, v ktorej najmä uviedol, že žalobca dátum splatnosti 31.12.2010 v jeho účtovníctve vysvetlil tak ako to s odstupom času vedel, pričom dôvody uvádzané žalovaným nevytvárajú predpoklady na to, aby sporný záväzok bolo možné považovať za splatný dňa 31.12.2010. Totožný dátum splatnosti bol v účtovníctve žalobcu nesprávne uvedený aj pri ďalšom záväzku z inej kúpnej zmluvy (V 13235/2008) uzatváranej v totožný deň, pri ktorom však daňové orgány uznali nesprávnosť takto určenej splatnosti. Dvojkoľajnosť svojho postupu žalovaný, ani správca dane nevysvetlili. Ďalej žalobca uviedol, že ak žalovaný popiera dátum uzatvorenia dodatku v deň 02.12.2008, je na ňom, aby uviedol, aké skutočnosti z predmetného dodatku, alebo z iného dôkazu v ňom vyvolávajú pochybnosť o pravdivosti, či pravosti tohto dôkazu. Žalovaný vo svojom podaní nepredložil žiadnu argumentáciu, ktorou by spochybnil dôvodnosť žaloby, na základe čoho žalobca na nej v celom rozsahu zotrval. 13. Replika bola doručená žalovanému dňa 24.02.2022, ten však na ňu nereagoval. 14. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/156/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/156/2021. 15. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 26.06.2025, na ktorom rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobnej argumentácii, pričom najmä zdôraznil, že splatnosť záväzku žalobcu nastala 28.12.2008 z dôvodu uzatvoreného dodatku ku kúpnej zmluve. Správca dane predmetný dodatok nesprávne
vyhodnotil ako neplatný. Podľa žalobcu je predmetný dodatok platný, avšak aj v opačnom prípade je potrebné prihliadať na pôvodné znenie kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého sa kúpna cena doposiaľ nestala splatnou. Podľa žalobcu súčasne aj za prijatia skutkových zistení správcu dane bolo potrebné záväzok zdaniť v roku 2013 a nie v roku 2014. Poverená zástupkyňa žalovaného v krátkosti zrekapitulovala skutkové zistenia a právne závery žalovaného, pričom zotrvala na svojich vyjadreniach. Zdôraznila tiež, že ani samotný žalobca na namietaný dodatok neprihliadal, keďže naďalej účtoval o splatnosti záväzku ku 31.12.2010 a o sumu nesplateného záväzku nezvýšil svoj základ dane ani v zdaňovacom období rok 2011. Právny zástupca žalobcu uviedol, že dátum splatnosti bol v účtovníctve evidovaný nesprávne, pričom nevedel uviesť dôvod takejto evidencie. Poukázal na to, že nesprávne bola evidovaná aj ďalšia zmluva, pričom nesprávnosť evidencie v tomto prípade daňové orgány nenamietali. Skutočnosť, že žalobca neupravil základ dane o sumu nesplateného záväzku v roku 2011 neznamená, že tak môže urobiť správca dane vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu rok 2014. Poverená zástupkyňa dodala, že v ďalšej kúpnopredajnej zmluve bola splatnosť priamo naviazaná na povolenie vkladu. Právny zástupca žalobcu dodal, že splatnosť kúpnej ceny bola pôvodne naviazaná na dokončenie inžinierskych sietí, ku ktorému nedošlo. Preto je úvaha žalovaného nelogická. Záverom zástupcovia účastníkov konania zotrvali na svojich pôvodných návrhoch. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 16. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 17. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 18. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v účinnom znení (ďalej aj zákon o účtovníctve“), účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. 20. Podľa § 5 ods. 2 zákona o účtovníctve, poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona. 21. Podľa § 34 ods. 1 zákona o účtovníctve, ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu spôsobom podľa odseku 2. 22. Podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013, základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku ako
aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov s výnimkou daňovníka podľa osobitného predpisu. 80a) Ak po tomto období dôjde a) k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený, b) k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje. 23. Podľa § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 01.01.2014, daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu 80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 24. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť. 25. Žalobca v prvom rade namietal, že dodatkom ku kúpnej zmluve došlo ku skráteniu lehoty splatnosti. Dodatok je z právneho hľadiska zmena pôvodnej zmluvy (§ 516 ods. 1 OZ). Dodatok musia podpísať všetky zmluvné strany alebo ich zástupcovia. Ak sa to vyžadovalo pri uzavretí zmluvy, tak aj v dodatku musí byť podpis osvedčený [HALAMA, Ondrej. Katastrálny zákon - komentár [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2025-6-17]. ASPI_ID KO162_1995SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.]. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Obdo 66/2015 zo dňa 28.02.2017, ZSP 26/2018: „Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu, pričom zároveň platí, že prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine. Pri nedodržaní týchto náležitostí nemožno považovať kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností za platne uzavretú. Hoci § 516 ods. 1 OZ umožňuje kumulatívnu nováciu (účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti), v prípade prevodu nehnuteľnosti možno takýto stav dosiahnuť len pri zachovaní predpokladanej zákonnej formy - úkonu obsiahnutého na jednej listine, obsahujúceho všetky jeho podstatné náležitosti.“ V predmetnom prípade žalobca relevantným spôsobom nespochybnil závery žalovaného ohľadom predloženého dodatku, pričom pokiaľ tvrdil, že predmetný dodatok v skutočnosti bol zviazaný spolu s príslušnou kúpnou zmluvou, uvedené je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú iba kópie dodatku a kúpnej zmluvy, z ktorých takéto zviazanie nevyplýva a tiež s vlastným postupom žalobcu, ktorý pôvodne po začatí daňovej kontroly správcovi dane predložil kópiu kúpnej zmluvy bez dodatku a zmenu v splatnosti záväzku neevidoval v účtovníctve. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať platné uzavretie predmetného dodatku, keďže žalovanému nepredložil dodatok s osvedčeným podpisom predávajúceho. 26. Správny súd dodáva, že je pomerne neštandardné len s odstupom piatich dní podpísať jednou a tou istou fyzickou osobou kúpnu zmluvu (dňa 27.11.2008) v nezanedbateľnej hodnote a dodatok k nej (dňa 02.12.2008) obsahujúci ustanovenie zásadným spôsobom pozmeňujúce platobné podmienky, ktoré vzhľadom na krátky časový odstup a neopomenuteľné personálne prepojenie medzi zmluvnými stranami mohlo byť začlenené aj do znenia samotnej zmluvy, čo s prihliadnutím na moment, v ktorom žalobca prezentoval správcovi dane túto novú verziu sledu udalostí, dôvodne vzbudzuje pochybnosť o
autentickosti dodatku a podporuje tvrdenie žalovaného o skutočnom účele predmetného dodatku, ktorým malo byť vyhnutie sa zdaneniu záväzku. 27. Podľa žalobcu aj v prípade neprihliadnutia na obsah dodatku, bolo povinnosťou daňových orgánov prihliadať aspoň na pôvodne dojednanú lehotu splatnosti, ktorá bola viazaná na zrealizovanie inžinierskych sietí, ciest a chodníkov, pričom k splneniu uvedenej podmienky doposiaľ nedošlo, čoho dôsledkom je, že kúpna cena by sa doposiaľ nestala splatnou a predmetný záväzok by tak nepodliehal zdaneniu. 28. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto pri posúdení splatnosti záväzku vychádzali z predloženej kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa predávajúci s kupujúcim, za ktorých konala tá istá osoba (B. C.) dohodli, že dohodnutú kúpnu cenu uhradí kupujúci na účet predávajúceho po zrealizovaní inžinierskych sietí - tieto mali byť zrealizované do 30.06.2009, ciest a chodníkov, ktoré je viazané na ukončenie všetkých stavieb domov obytného súboru pod názvom „Krásna pri Jazere“, a to najneskôr do 31.12.2010. K zrealizovaniu inžinierskych sietí, ciest a chodníkov nedošlo, pričom žalobca neodstúpil od kúpnej zmluvy z uvedeného dôvodu a s nehnuteľnosťami nakladal ako vlastník a v roku 2013 ich predal. Žalobca zároveň za predmetné pozemky nezaplatil a do 31.12.2017 predmetný záväzok evidoval v účtovníctve na účte záväzkov. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy tak bolo možné vyvodiť, že cena sa kúpu pozemkov mala byť uhradená najneskôr do 31.12.2010, pričom nezrealizovanie inžinierskych sietí, ciest a chodníkov žalobcu neviedlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, čo napokon potvrdil samotný žalobca, keďže v evidencii záväzkov evidoval splatnosť kúpnej zmluvy na deň 31.12.2010, s ktorým údajom sa napokon stotožnili aj daňové orgány. 29. Z obchodného registra pritom vyplynulo, že spoločnosti KRÁSNA PRI JAZERE, spol. s r.o. a BYTY KRÁSNA, spol. s r.o. sú závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, keďže sú/ v kritickom období boli ekonomicky a personálne prepojené jednak prostredníctvom B. C., ktorý je konateľom oboch spoločností (v spoločnosti BYTY KRÁSNA, spol. s r.o. vykonáva od 04.01.2025 funkciu prokuristu) a tiež prostredníctvom spoločníkov – spoločnosti HOPE DEVELOPMENT, s.r.o. IČO: 36 601 781 a osoby A. D.. Navyše, pán B. C. je konateľom a do 13.05.2020 bol aj spoločníkom spoločnosti HOPE DEVELOPMENT, s.r.o.. 30. Akceptovanie názoru žalobcu o viazanosti splatnosti záväzku na realizáciu inžinierskych sietí, ciest a chodníkov predávajúcim, za ktorého koná konateľ predávajúceho, by viedlo k neprípustnému posunutiu splatnosti kúpnej ceny (v zrejmom rozpore s účelom kúpnej zmluvy a tiež ustanovenia § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov) prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle konateľa žalobcu. 31. Pokiaľ ide o vysvetlenie žalobcu, spočívajúce v tvrdení, že sa jednalo o zjavne nesprávne zaúčtovanie dátumu splatnosti bývalou účtovníčkou žalobcu, pričom s odstupom času nebolo možné vysvetliť dôvody, ktoré ju k tomu viedli, uvedenej argumentácii nebolo možné priznať relevanciu, keďže žalobca ako účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú osobu, čím sa však nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva (§ 5 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve). Navyše žalobca, aj napriek svojmu tvrdeniu o nesprávnosti predmetného údaja tento neopravil. 32. Žalobca následne namietal, že daňové orgány mali aplikovať § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2013, v zmysle ktorého by bol žalobca povinný zdaniť záväzok v roku 2013, nakoľko v tomto roku by uplynula doba 36 mesiacov od splatnosti 31.12.2010 a nie v roku 2014. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Posledný deň doby 36 mesiacov pripadol na 31.12.2013 a teda táto doba plynula až do posledného momentu daného dňa. V uvedený deň tak nebola splnená podmienka uplynutia 36 mesiacov od splatnosti záväzku, uvedené bolo možné konštatovať až dňa 01.01.2014. 33. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukazoval na Pokyn Daňového riaditeľstva SR k aplikácii § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. Metodický pokyn nepredstavuje záväzný výklad zákona o dani z príjmov a ani nesprávny metodický pokyn nemôže priniesť daňovému subjektu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Metodické usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho
práva, a preto nemôžu byť pre súd záväzné. Poukazujúc na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom a z ktorého vyplýva, že nie sú viazaní nielen podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku SR (pozri napr. nález ústavného súdu z 31.1.2001, sp. zn. III. ÚS 64/2000). Preto súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nie je povinný osvojiť si výklad zákona urobený žalovaným cestou metodického pokynu. V. Záver 34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 35. Podľa § 168 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 36. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 38. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.