Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2Saz/1/2025 0925100099 24. 07. 2025 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100099.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. A., B.: XX.XX.XXXX, bytom: C., D., D. E. XX/X, C. F., právne zastúpený: advokátom JUDr. Jánom Jenčom, so sídlom: AK, Poprad, Ul. 1. mája 221/19, IČO: 35 528 125, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície G., E. H. XX, G., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCP-PO2-1-013/2025-Sk zo dňa 13.01.2025 v spojení s rozhodnutím Mobilnej jednotky Policajného zboru Prešov číslo: PPZ-HCP-PO5-74-010/2024-AV zo dňa 29.11.2024 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Prezídia Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č.: PPZ-HCPPO2-1-013/2025-Sk zo dňa 13.01.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Písomnosťou pod č. ČVS:PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024 doručenou prvostupňovému správneho orgánu – Mobilnej jednotke Policajného zboru v Prešove dňa 29.11.2024, Úradom boja proti organizovanej kriminalite, protizločinecká jednotka, expozitúra Východ so sídlom Rampová 7, Košice (ďalej len ÚBOK) pod číslom: ČVS:PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024, oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, že žalobca bol dňa 26.11.2024 zadržaný ako podozrivý pre obzvlášť závažný teroristický útok formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 419 ods.1 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods.1 Trestného zákona, pričom v predmetnej veci boli získané informácie od spravodajských služieb k osobe žalobcu, ktorá s poukazom na písomnosti evidované pod č. PPZ-UBOK-2024/1-12V a č.PPZ–UBOK-2024/1-13-V predstavuje bezpečnostné riziko pre SR, pričom túto informáciu zaslal Úrad boja proti organizovanej kriminalite prvostupňovému správnemu orgánu pre účely služobnej potreby a zároveň z dôvodu, že dňa 29.11.2024 bude žalobca prepustený na slobodu podľa § 85 ods.4 TP. 2. Upovedomením zo dňa 29.11.2024 pod č.: PPZ-HCP-PO5-74-006/2024-AV bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci administratívneho vyhostenia z územia SR podľa § 77 ods.1 zákona o pobyte cudzincov. 3. Zároveň dňa 29.11.2024 bol žalobca predvedený Mobilnou jednotkou Policajného zboru Prešov na Úrad hraničnej a cudzineckej polície, kde bol poučený podľa § 79 zákona o pobyte cudzincov a bola s ním spísaná Zápisnica o vyjadrení žalobcu ako účastníka konania pod číslom: PPZ-HCP-
PO5-74-009/2024-AV. V zápisnici prvostupňový správny orgán uviedol, že podkladom pre začatie konania o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov je informácia z UBOK. Žalobca sa vyjadril k veci a zároveň odpovedal na otázky, pričom uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Dňa 29.11.2024 vydal správny orgán I. stupňa rozhodnutie číslo: PPZ-HCP-PO5-74-010/2024-AV zo dňa 29.11.2024 o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom mu zároveň uložil mu zákaz vstupu na územie SR na 5 rokov podľa § 87 ods.1 zákona o pobyte cudzincov a určil lehotu na vycestovanie z územia SR na 30 dní podľa § 87 ods.8 zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia popísal skutkový stav a uviedol: - že vzhľadom na informácie z Expozitúry východ – informácia doručená mu dňa 29.11.2024, kde je uvedené, že predstavuje bezpečnostné riziko naplnil dôvody podľa § 87 ods.1 písm. a ) zákona o pobyte cudzincov; - že žalobca bol poučený podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku (v poučeniach v zápisnici o vyjadrení); - že sa rozhodol v rámci svojich oprávnení žalobcu vyhostiť z územia SR pričom zohľadnil závažnosť ohrozenia bezpečnosti štátu; - má za to, že vyhostenie je v súlade s princípmi proporcionality, pričom je možno ho v zmysle čl. 8 ods.2 Dohovoru o ochrane práv a slobôd chápať ako oprávnený dôvod na zásah správneho orgánu do práv a slobôd žalobcu, pričom ochrana bezpečnosti je záujmom verejným a je nadradená individuálnym záujmom; - že pri rozhodovaní prihliadal na všetky dostupné dôkazy a informácie; - pokiaľ ide o zákaz vstupu tento uložil na hornej hranici podľa § 87 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov (neodôvodnil prečo práve 5 rokov); - má za to, že lehota na vycestovanie je lehota dostačujúca; - pri rozhodovaní o vyhostení nezistil prekážky vyhostenia podľa § 81 ods.1 a 2; - uzavrel, že postupoval v súlade so základnými zásadami správneho konania a že dokazovaním a na základe podkladov uzavrel, že sú splnené podmienky podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov pretože žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. 5. Dňa 05.12.2024 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu odvolanie, kde namietal: - rozhodnutie je predčasné ,arbitrárne, nepreskúmatené a nezákonné; - správny orgán nevykonal žiadne dokazovanie, vychádzal iba z informácie z ÚBOK o tom, že predstavuje bezpečnostné riziko; - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán nekonkretizoval aké bezpečnostné riziko predstavuje a z čoho vyplýva toto podozrenie; - správny orgán neuvádza žiadne konkrétne konanie, ktorého sa mal dopustiť a ktoré je taxatívne vymedzené v § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov; - nedopustil sa žiadneho trestného činu na území SR ani neparticipoval na žiadnej takej činnosti proti SR; - tvrdenie správneho orgánu, že ohrozuje bezpečnosť štátu bez uvedenia konkrétneho dôvodu považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, nie je postačujúce uvádzať len všeobecné informácie a bolo úlohou správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia zistiť tieto dôvody, riadne ich vyhodnotiť a na základe zistených skutočností rozhodnúť; - poukázal na to, že bol zadržaný a následne prepustený – nedopustil sa tohto trestného činu ani žiadneho iného trestného činu; - poukázal na to, že na vznesenie obvinenia sa vyžaduje vyšší stupeň pravdepodobnosti o tom, že ho spáchala konkrétna osoba a keďže mu nebolo vznesené obvinenie tak je bez dôvodných pochybností preukázané, že u neho neexistuje ani len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že spáchal trestný čin a správny orgán sa mal týmto zaoberať a na túto skutočnosť prihliadať, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepodrobil kritike; - v rozhodnutí neprihliadal správny orgán na dôvody upravené v ustanovení § 87 ods.5 zákona o pobyte cudzincov - primeranosť vyhostenia vzhľadom na rodinné pomery atď. - správny orgán neuviedol presvedčivo a dostatočne prečo vykonal zásah do jeho práv; - správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci; - má za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje správnu úvahu pri hodnotení dôkazov a správny orgán sa odvolal na informáciu, ktorá mala povahu spravodajskej informácie; - správny orgán neodôvodnil zásah do jeho práv a nedal odpoveď na otázku, prečo, z akého dôvodu je hrozbou pre SR;
- uviedol, že je vystavený právnej neistote, keďže má byť vyhostený z dôvodu bezpečnostného rizika a na prijatie tohto záveru postačuje podľa správneho orgánu iba spravodajská informácia bez toho, aby bol potvrdená a preverená. 6. Dňa 13.12.2024 – doručil PZ žalobcu – JUDr. Marián Havrila odvolanie na prvostupňový správny orgán stupňa, v ktorom žiadal, aby žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na nové konanie. V odvolaní namieta: - rozhodnutie je nezákonné, nesprávne, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je arbitrárne, je nepreskúmateľné; - nie je náležite zdôvodnené prečo administratívne vyhostil žalobcu podľa § 87 ods.1 písm. a); - rozhodnutie je založené na aspektoch všeobecnej prevencie (§ 87 ods.5) a na mediálnom tlaku a politickom tlaku; - správny orgán vychádzal výlučne z informácií od spravodajských služieb, že predstavuje bezpečnostné riziko pričom z tohto rozhodnutia nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré predstavuje žalobca bezpečnostné riziko – poukázal pritom na nález ÚS SR sp.zn: PL.ÚS 8/20106 u 12.12.2018, ktorý je možné aplikovať aj na prejednávanú vec (nesmie byť rozhodnutie založené len na tej skutočnosti, že predstavuje ohrozenie bezpečnosti štátu); - namieta, že postup prvostupňového správneho orgánu je v rozpore so zásadami správneho poriadku – neaplikoval zásady dokazovania, zásadu materiálnej pravdy, zásadu súčinnosti a zásadu hodnotenia dôkazov; - namieta, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané bez vyhodnotenia skutkového stavu v rozhodnutí absentuje ako vyhodnotil konkrétny dôkaz a ani nie je zrejmé, prečo prevažuje verejný záujem nad individuálnym záujmom; - poukazuje na to, že jediným podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výlučne informácie spravodajských služieb; - namieta, že z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom boli správnym orgánom vyhodnotené zadovážené dôkazy, najmä to, prečo prevažuje verejný záujem nad súkromným záujmom; - z rozhodnutia nie je zrejmé ako bola vyhodnotená pravdivosť a legitímnosť informácií od Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva; - z rozhodnutia nie je zrejmý a ani preukázaný spôsob oboznámenia žalobcu s podkladmi; - namieta, že vo vzťahu k žalobcovi nebol dostatočne odôvodnený záver, že spáchal trestný čin, a to ani na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností pre trestné stíhanie a bol po 84. hodinách prepustený zo zaistenia - k tomuto poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/4/2020 zo dňa 10.02.2021 – je neprípustné, aby správne orgány začatie trestného stíhania vyhodnocovali ako okolnosť, ktorá podmieňuje využitie fakultatívnych dôvodov, neprípustné, aby bola vyhodnotená ako priťažujúca okolnosť podmieňujúca použitie § 82 ods.2 zákona o pobyte cudzincov – neaplikoval ustanovenie § 87 ods.6 zákona o pobyte cudzincov – absentuje vyhodnotenie tam uvedenej zákonnej podmienky (skutočná a vážna hrozba pre bezpečnosť štátu); - namieta, že vo veci rozhodoval nepríslušný orgán nakoľko vo veci má rozhodovať ten správny orgán, ktorý zistil dôvody podľa § 125 ods.2, rozhodoval však ten, ktorého si ÚBOK vybral; - má za to, že rozhodnutie je vykonštruované, založené na mediálnom tlaku; - namieta, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje zdôvodnenie uloženia zákazu pobytu na 5 rokov. 7. V odvolacom konaní žalovaný vyžiadal od ÚBOK informáciu, v ktorej žiadal o uvedenie všeobecnej podstaty dôvodov, pre ktoré osoba predstavuje bezpečnostné riziko a o uvedenie spravodajskej služby, ktorá poskytla tieto informácie k účastníkovi konania ako aj číslo a dátum predmetných písomností a o uvedenie ďalších bližších informácií, ktoré sa týkajú konania, pre ktoré žalobca predstavuje ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky, s tým, že uvedené je potrebné pre vysporiadanie sa s námietkou žalobcu a pre riadne odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní. 8. Písomnosťou zo dňa 20.12.2024 pod číslom: PPZ-HCP-PO2-2024/08165-001 oznámil ÚBOK žalovanému, že vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024 pre obzvlášť závažný zločin teroristický útok formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 419 ods.1 písm. b) TZ v štádiu prípravy podľa § 13 ods.1 TZ bolo dňa 26.11.2024 začaté trestné stíhanie, lebo skutočnosti nasvedčujú tomu, že doposiaľ neznámi páchatelia sa dopustili konania, ktoré presne popísal s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, pričom uviedol, že žalobca je v tomto trestnom konaní v postavení podozrivého a v tejto veci sa vedie stále vyšetrovanie a objasňuje sa predmetná trestná činnosť, preto z tohto dôvodu nemožno uviesť žiadne bližšie informácie týkajúce sa trestného konania z dôvodu, aby nedošlo
k zmareniu prípravného konania. K osobe žalobcu boli doručené písomnosti v režime utajovaných skutočností, pričom ide o písomnosť: SIS-54/23-V-21-132/2024-S zo dňa 29.11.2024 od Slovenskej informačnej služby a písomnosť č. I-001023-PČ-213-V/2024 od Vojenského spravodajstva z novembra 2024, z ktorých vyplýva, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu ak jeho ďalšie pôsobenie na území SR predstavuje ohrozenie bezpečnosti osôb, majetku ako aj verejného záujmu. Z dôvodu, že sa jedná o utajované skutočnosti nemožno viac bližšie z týchto správ uviesť. 9. Výzvou zo dňa 23.12.2024 vyzval žalovaný žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia podľa § 33 ods.2 zákona o správnom konaní (po jeho doplnení v odvolacom konaní), a to v lehote 3 dní. 10. Po nazretí do spisu, právny zástupca žalobcu doručil svoje vyjadrenie odvolaciemu orgánu, v ktorom zotrval na námietke, že rozhodnutie je arbitrárne, nezákonné, nesprávne, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné, absentuje v ňom zdôvodnenie, prečo sa prvostupňový správny orgán rozhodol využiť fakultatívnu možnosť a vyhostiť žalobcu. V ostatnom zotrval na svojom odvolaní. 11. Rozhodnutím zo dňa 13.01.2025 číslo: PPZ-HCP-PO2-1-013/2025-Sk žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol: - odvolacie námietky žalobcu a jeho právneho zástupcu vyhodnocoval v odvolacom konaní spolu nakoľko boli takmer totožné, - uviedol aká je podstata dôvodov, pre ktoré účastník predstavuje bezpečnostné riziko s tým, že bezpečnostným rizikom je to, že dňa 17.11.2024 v čase 22.00 hod. bol žalobca vodičom vozidla, v ktorom sa nachádzali predmety – 2ks karimatiek, dron bielej farby, klaksón pripevnený na vŕtačku, 3 ks máp v euroobaloch, ktoré obsahovali trasy plynovodu DRUŽBA, mapu Slovenskej republiky s vyznačením ropovodu DRUŽBA, čierne taktické rukavice, ďalekohľad, profesionálne svietidlá, väčšie množstvo mobilných telefónov a SIM kariet, pričom tieto zistenia hliadky PZ dal žalovaný do kontextu so správou SIS zo dňa 29.11.2024 č. SIS-54/23-V-21-132/2024-S a písomnosťou Vojenského spravodajstva č. I-001023-PČ-213-V/2024 z novembra 2024, z ktorých vyplýva, že účastník konania predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu a jeho ďalšie zotrvanie na území SR predstavuje ohrozenie bezpečnosti štátu, osôb a majetku ako aj verejného záujmu; - má za to, že táto existencia bezpečnostného rizika bola v konaní preukázaná - mal za preukázanú tým, že účastník konania bol dňa 17.11.2024 bol vodičom vozidla, v ktorom sa nachádzali popísané predmety a v spojení s vydanými správami spravodajských služieb je založené bezpečnostné riziko a naplnenie dôvodu administratívneho vyhostenia, hodnotil typ predmetov, ktoré boli v motorovom vozidle má za to, že sa nejedná o bežné predmety, ktoré prevážajú cudzinci, prítomnosť týchto predmetov s prihliadnutím na účel na aký sa používajú (monitorovanie, sledovanie.....), tieto predmety hodnotil aj s prihliadnutím na miesto a hodinu, kde a kedy bol žalobca kontrolovaný hliadkou a hodnotí v spojitosti s osobou žalobcu, ktorý bol vodičom motorového vozidla a je cudzincom, prihliadal na súčasnú bezpečnostnú situáciu v strednej a východnej Európe, na ochranu objektov kritickej infraštruktúry, ktorá sa zaradzuje do chráneného záujmu SR a teda spadá pod verejný záujem; - odpoveď z ÚBOK zo dňa 20.12.2024 hodnotí ako vlastné šetrenie orgánu verejnej správy, aby v prospech účastníka získali aspoň podstatu dôvodov nesúhlasného stanoviska prístupnú pre účastníka konania s tým, aby dostal odpoveď prečo predstavuje bezpečnostné riziko a prečo bol administratívne vyhostený z územia SR; - existenciu informácií, týkajúcich sa naplnenia dôvodu na vyhostenie považuje za preukázanú; - vyjadril sa k nesprístupneniu správy SIS a VS – poukázal na to, že boli vydané v utajovanom režime a že advokát sa môže s nimi jednorazovo oboznámiť, a taktiež aj na to, že účastník konania nespĺňa podmienku oprávnenej osoby na oboznámenie sa utajovanými informáciami; - uviedol svoju správnu úvahu k nesprístupneniu podstaty dôvodov, pre ktoré predstavuje účastník konania bezpečnostné riziko pre štát, má za to, že žalobcovi sprístupnil všeobecnú podstatu dôvodov a nemá dôvod spochybňovať relevantnosť informácii od SIS a VS, ktoré pri svojej činnosti využívajú rôzne metódy a postupy operatívneho preverovania dotknutých osôb a ktorý je ako štátny orgán kompetentný vyjadrovať sa k otázkam bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky; - uviedol, že ani v prvostupňovom ako v odvolacom konaní neboli porušené práva účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy - zamieta porušenie zásady materiálnej pravdy, uviedol z akých dôkazov vychádzal a taktiež aj doplnil dokazovanie;
- taktiež sa vyjadril k námietke nepríslušnosti orgánu, ktorý rozhodol o vyhostení; - vyjadril sa aj k námietke neaplikovania ustanovenia § 87 ofd.6 keď uviedol, že táto sa týka prípadu, keď bolo vznesené trestné stíhanie proti osobe a nie vo veci; - k námietke zásahu do rodinného života uviedol, že pri správnej úvahe ohľadom toho, či pri administratívnom vyhostení dôjde k zásahu do osobných a rodinných pomerov žalobcu uviedol, že pri správnej úvahe vychádzal z administratívneho spisu ako aj zo skutočností uvedených v podanom odvolaní a v jeho doplnení, pričom vychádzal aj z obsahu zápisnice spracovanej pred vydaním rozhodnutia ako aj z vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu; - k námietke zákazu vstupu 5 rokov uviedol, že uznáva, že uloženie zákazu vstupu na územie SR na obdobie 5 rokov predstavuje negatívnu skutočnosť v rámci rodinného života avšak nie je neprimeraným zásahom do súčasného súkromného života žalobcu; - v závere uviedol, že sa zaoberal primeranosťou dôsledkov napadnutého rozhodnutia vrátane posúdenia obdobia zákazu vstupu. II. Správna žaloba 12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. V správnej žalobe namieta: 1. nedostatočne zistenie skutkového stavu (§ 191 ods.1 písm. e ) SSP) 2. skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom (§ 191 ods.1 písm. f ) SSP) 3. porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods.1 písm. g) SSP) 4. nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods.1 písm. d) SSP). 13. V žalobných námietkach žalobca uvádza túto argumentáciu: - pokiaľ správny orgán uvádza, že žalobca predstavuje ohrozenie pre bezpečnosť štátu a že ohrozuje bezpečnosť majetku, osôb a verejného záujmu, neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, ktoré konkrétne osoby ohrozil, aký majetok ohrozil, či majetok a aký verejný záujem ohrozil, či ich možno subsumovať pod § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov; - podľa žalobcu uvádzanie len všeobecného dôvodu predstavuje vágne konštatovanie bez relevantných dôkazov; - má za to, že správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu – nezistil dôvody konkrétne, pre ktoré by mohol byť žalobca admin vyhostený vychádzal len z informácii ÚBOK (SIS a VS), ktoré netvorili obsah administratívneho spisu a ktorých obsah nebol sprístupnený žalobcovi; - má za to, že ak tieto správy sú jediným dôkazom mali byť podrobené kontradiktórnemu konaniu a mal postupovať tak, aby nebol vyzradený zdroj získania utajovanej skutočnosti; - poukazuje na to, že správny orgán nekonkretizoval čo je obsahom týchto správ, správy neboli súčasťou spisu, nebola možnosť sa s nimi oboznámiť a tak na ne reagovať - bola tak porušená zásada rovnosti zbraní (účastník má mať možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než tie, ktorými disponuje druhá strana); - poukázal na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 8/2016 z 12.12.2018 – právo na súdnu ochranu nepredstavuje len formálne umožnenie prístupu uplatnením právnej úpravy, ale taký prístup, ktorý umožní efektívnu ochranu individuálnych práv a záujmov – právo brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok v kontexte ktorého má dotknutá osoba možnosť vyžadovať od príslušného orgánu sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základe jeho rozhodnutia, a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre neho užitočné obrátiť sa na súd; - bolo preto povinnosťou správnych orgánov, aby od pôvodcov informácií zabezpečil podklad pre rozhodnutie vo veci, a to potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov pre rozhodnutie; - namieta, že právo na vyjadrenie sa k podkladom bolo poskytnuté len formálne bez reálnej možnosti využiť procesné práva podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku; - namieta, že rozhodnutie nepreskúmateľné pričom odvolací orgán neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstaty dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií;
- tvrdí, že správny orgán nezadovážil dostatok skutkových podkladov z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal a ktoré viedli k záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že žalobca je bezpečnostným rizikom pre Slovenský republiku; - poukázal na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 17/2022 z 13.12.2023, v zmysle ktorého je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie o udelení trvalého pobytu alebo jeho zrušení, prechodného pobytu, teda rozhodovanie o verejných subjektívnych právach účastníkov konania zákonom zverené správnemu orgánu bolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré má správny orgán rešpektovať; - má za to, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie, správny orgán vzal do úvahy len obsah spravodajských informácií bez toho, aby v potrebnom rozsahu zistil, či žalobca predstavuje bezpečnostné riziko; - poukázal na výsluch žalobcu v trestnom konaní kde objasnil veci ktoré prevážal, pričom z tohto výsluchu nevyplynula žiadna hrozba ani bezpečnostné riziko; - má zato, že správne orgány nemali žiadne relevantné informácie k žalobcovi ako aj k bezpečnostnému riziku a vychádzali len z úradného záznamu hliadky OHK Veľké Slemence, ktorý neobsahoval žiadne informácie o tom, že by žalobca mohol byť bezpečnostným rizikom, taktiež poukázal na to, že mu nebolo vznesené obvinenie, na základe toho sa spustila akcia VOSTOK, kde ani neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 206 ods.1 TP; - namieta, že absentuje zdôvodnenie prečo mu bol uložený zákaz vstupu 5 rokov a chýba k tomu správna úvaha, uložená doba zákazu vstupu je neodôvodnená a neprimeraná. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.02.2025 uviedol, že v konaní postupoval zákonným spôsobom. Má za to, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, je v ňom uvedená správna úvaha týkajúca sa posúdenia primeranosti dopadov preskúmavaného rozhodnutia vrátane zákazu vstupu. Taktiež má za to, že uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a zaoberal sa námietkami vznesenými v odvolaní; Pokiaľ žalobca poukazuje na právnu úvahu súdov vo veciach, kde spravodajské služby vydali nesúhlasné stanovisko k pobytu cudzinca a správne orgány na základe toho vydali rozhodnutie takto v tomto prípade správne orgány nepostupovali. Uviedol, že pri svojej správnej úvahe vychádzal z písomnosti ÚBOK – PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024 zo dňa 20.12.2024, ktorej obsah nie je utajený a je známy aj právnemu zástupcovi žalobcu a k obsahu tejto písomnosti sa mal vyjadriť, k čomu sa aj vyjadril po nahliadnutí do administratívneho spisu žalovaného a žalovaný sa zoberal týmto vyjadrením. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný uviedol odpoveď na otázku, aká je podstata dôvodov, prečo žalobca predstavuje bezpečnostné riziko, rovnako tak uviedol správnu úvahu, ako informácie z písomnosti ÚBOK č. PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024 zo dňa 20.12.2024 vyhodnotil. Taktiež uviedol, a to konkrétne na strane 13 odôvodnenia rozhodnutia, aký konkrétny bezpečnostný záujem bol konaním žalobcu ohrozený. Pri vyhodnocovaní informácie z 20.12.2024 ako aj zisteného konania žalobcu (vodič, predmety v motorovom vozidle, začaté trestné stíhanie) z 17.11.2024 bral do úvahy to, že z písomnosti ÚBOK zo dňa 29.11.2024 ako aj z písomnosti VS z novembra 2024 vyplýva, že žalobca predstavuje ohrozenie bezpečnosti štátu, osôb, majetku i verejného záujmu. Žalovaný nesúhlasí s tým, že rozhodol na základe utajovanej písomnosti, ktorej obsah nie je žalobcovi známy, ale na základe v administratívnom spise zaevidovanej písomnosti, ktorej obsah právny zástupca pozná a zároveň bola žalobcovi uvedená podstata dôvodov ohrozenia bezpečnosti štátu. III. Replika žalobcu, duplika žalovaného 15. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi, ktorý naň reagoval replikou zo dňa 17.03.2025, v ktorej zotrval na správnej žalobe a na všetkých žalobných dôvodoch. 16. Žalovaný v duplike zo dňa 21.03.2025 taktiež zotrval na doterajšom vyjadrení. Duplika bola zaslaná na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.
IV. Iné podania do súdneho spisu 17. Dňa 13.02.2025, právna zástupkyňa žalobcu zaslala súdu vyšetrovací spis PPZ-UBOK na CD disku. 18. Následne bol dňa 26.05.2025 bol zo strany žalovaného zaslaný súdu administratívny spis a oznámenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 20.05.2025 o vybavení podnetu žalobcu, ktorý bol ako nedôvodný odložený. V. Konanie pred správnym súdom 19. Uznesením Správneho súdu v Košiciach č.k.: 2Saz/1/2025-48 zo dňa 20.02.2025 bol zamietnutý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 20. Správny súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 12.06.2025, ktoré však bolo dňa 12.06.2025 odročené na neurčito z dôvodu, že pred týmto pojednávaním bolo Správnemu súdu v Košiciach doručené ďalšie plnomocenstvo, ktorým žalobca udelil plnú moc advokátovi JUDr. Jenčovi spolu s vyjadrením tohto advokáta k žalobe. 21. Vo vyjadrení tento právny zástupca uvádza, že konanie, pre ktoré bol žalobca vyhostený nebolo preukázané. Podľa neho rozhodnutie vzniklo na základe ničím nepodložených dôkazov a dôvodov, ktoré nie sú doteraz žalobcovi známe. Poukázal na to, že platí prezumpcia neviny a žalobca nebol doposiaľ obvinený. Namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné ako aj to, že rozhodnutie neberie do úvahy rodinné pomery a podmienky žalobcu a nie je z neho zrejmé, prečo bol uložený zákaz vstupu na dobu 5 rokov. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len všeobecné dôvody a nebolo v ňom zrozumiteľne vysvetlené prečo bol uložený zákaz vstupu na takúto dobu. Má zato, že každú vec je potrebné posudzovať individuálne a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobný stav daného jednotlivca. Taktiež namieta to, že nebolo rozhodnuté v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. 22. Správny súd v súlade s právom účastníkov konania oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a právom vyjadriť k nim svoje stanovisko správny súd umožnil žalovanému vyjadriť sa k tomuto podaniu právneho zástupcu žalobcu. Vyjadrenie žalovaného bolo správnemu súdu doručené dňa 17.06.2025. Žalovaný namieta, že nový právny zástupca žalobcu v písomnom podaní označenom ako doplnenie žaloby neuvádza žiadne skutkové a právne námietky voči preskúmavanému rozhodnutiu a uvádza len súhrn znení ustanovení Listiny o ochrane základných práv a slobôd. Zotrval na doterajšom svojom vyjadrení, poukázal na to, z čoho vychádzal pri vydávaní svojho rozhodnutia. Taktiež sa vyjadril k dopadu preskúmavaného rozhodnutia na súkromný a rodinný život, pričom uviedol tú istú argumentáciu ako v odôvodnení rozhodnutia. Má za to, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoju správnu úvahu čo do individuálneho posúdenia okolností prípadu žalobcu. K námietke nového právneho zástupcu ohľadom toho, že nerozhodol v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa uviedol, že právny zástupcu neuvádza, v čom konkrétne to bolo v rozpore a poukázal na to, že v rozhodnutí zohľadnil aj záujem maloletých detí v zmysle jemu dostupných informácií. Záverom zotrval na tom, že jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. 23. Dňa 18.06.2025 v zákonom stanovenej lehote 10 dní doplnené podanie nového právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jenča, ktoré súdu doručil emailom, a to predložením jeho originálu ako aj originálu plnomocenstva. Zároveň dňa 09.07.2025 bolo správnemu súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne žalobcu – JUDr. Borovskej o vypovedaní plnomocenstva žalobcovi. 24. Vo veci bolo následne nariadené pojednávanie na deň 24.07.2025, na ktorom zotrvali účastníci konania na všetkých ich doterajších prednesoch a stanoviskách. VI.
Relevantné právne posúdenie 25. Podľa § 2 ods.1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z.z. zákon o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. 26. Podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje bezpečnosť štátu. 27. Podľa § 87 ods.5 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie a) posudzuje každý prípad individuálne, pričom dôvody vyhostenia nesmú byť využívané na ekonomické účely a nesmú byť založené na aspektoch všeobecnej prevencie, b) prihliada na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobné a rodinné pomery občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie, na jeho vek, zdravotný stav, rodinnú a finančnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie do spoločnosti, ako aj na rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 28. Podľa § 120 ods.1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 34 ods. 17, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 12 nie je ustanovené inak. VII. Právny názor správneho súdu 29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 30. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: PPZ-HCPPO2-1-013/2025-SK zo dňa 13.01.2025, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu a zákaze jeho vstupu na územie SR po dobu 5 rokov. 31. Správny súd sa stotožnil so žalobnými námietkami žalobcu čo do nedostatočne zisteného skutkového stavu, porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a preto na tomto základe pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného. Aj keď sa žalobca domáhal aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd po preskúmaní administratívneho spisu ako aj po oboznámení sa so žalobnými námietkami mal za to, že je namieste zrušiť len rozhodnutie žalovaného, nakoľko tento sa v odvolacom konaní nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré námietky aj ich obsah korešpondujú so žalobnými námietkami.
32. V konaní bola dôvodná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorú skutočnosť namietal žalobca už v odvolaní. V tejto námietke poukazoval na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný je postavené len na písomnej informácii z ÚBOK zo dňa 29.11.2024 o tom, že v prebiehajúcom trestnom konaní boli získané informácie od spravodajských služieb k osobe žalobcu (od Slovenskej informačnej služby a od Vojenského spravodajstva) o tom, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko. Taktiež v tejto námietke poukazoval na to, že v spise chýbajú správy od Slovenskej informačnej služby a od Vojenského spravodajstva, na ktoré poukazuje ÚBOK v písomnej informácií, ktorá bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená dňa 29.11.2024, a z ktorých má vyplývať tá skutočnosť, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko. Z administratívneho spisu vyplýva, že v reakcii na takúto odvolaciu námietku žalovaný v odvolacom konaní doplnil dokazovanie, a to takým spôsobom, že si vyžiadal od ÚBOK informáciu, v ktorej žiadal o uvedenie všeobecnej podstaty dôvodov, pre ktoré osoba predstavuje bezpečnostné riziko a o uvedenie spravodajskej služby, ktorá poskytla tieto informácie k účastníkovi konania ako aj číslo a dátum predmetných písomností a o uvedenie ďalších bližších informácií, ktoré sa týkajú konania, pre ktoré žalobca predstavuje ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky (bod 7 odôvodnenia rozsudku). 33. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodnutie - nález Ústavného súdu SR sp.zn.: PL.ÚS 17/2022 z 13.12.2023, na ktoré poukázal aj žalobca v správnej žalobe a ktoré prezentuje právny názor o tom, že je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu, aby rozhodovanie o subjektívnych právach účastníkov konania bolo založené výhradne na stanovisku spravodajskej služby, ktoré má správny orgán rešpektovať – predmetné rozhodnutie je podľa názoru správneho súdu možné aplikovať aj na prejednávaný prípad administratívneho vyhostenia, pri ktorom ide o zásah do subjektívnych práv žalobcu a o rozhodovanie o jeho subjektívnych právach. 34. Žalovaný v odvolacom konaní pri vyporiadavaní sa s odvolacími námietkami žalobcu nereflektoval na predmetné rozhodnutie – nález Ústavného súdu SR sp. zn.: PL.ÚS 17/2022 z 13.12.2023 (a taktiež na predmetné rozhodnutie – nález Ústavného súdu SR nereflektoval ani prvostupňový správny orgán) a stotožnil sa so skutkovým stavom tak ako ho ustálil prvostupňový správny orgán vychádzajúc len z informácie ÚBOK doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 29.11.2024 a o odvolaní rozhodol vychádzajúc z tohto skutkového stavu zisteného len z informácie ÚBOK a na základe dodatočnej informácie z ÚBOK číslo: PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024 zo dňa 20.12.2024 vyžiadanej v odvolacom konaní (bod 8 odôvodnenia rozsudku), z obsahu ktorej vyplýva, že v prebiehajúcom konaní boli získané informácie od spravodajských služieb (Slovenská informačná služba správa pod č. SIS-54/23V-21-132/2024-S zo dňa 29.11.2024 a od Vojenského spravodajstva č. I-001023-PČ-213-V/2024 z novembra 2024) o tom, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre štát – sám žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo 18.02.2025 potvrdil, že pri rozhodovaní vychádzal z obsahu informácie rozhodol na základe tejto informácie ÚBOK číslo: PPZ-257/UBOK-PZ-VY-2024 zo dňa 20.12.2024, avšak žalovaný vôbec nežiadal o doručenie predmetných informácií od Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva do spisu v utajovanom režime pre účely oboznámenia sa s nimi tak, aby mohol dostatočne zistiť vo veci skutkový stav a zhodnotiť v kontexte s ostatnými okolnosťami prejednávanej veci, či žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre štát v zmysle ustanovenia § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a teda takýmto administratívnym postupom nedostatočne vo veci zistil skutkový stav keď nežiadal pôvodcu týchto informácií (Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo) o doručenie predmetných informácií. 35. Správny súd je toho názoru, že bez vyžiadania si týchto informácií od Slovenskej informačnej služby – informácia číslo SIS-54/23-V-21-132/2024-S zo dňa 29.11.2024 a od Vojenského spravodajstva č. I-001023-PČ-213-V/2024 z novembra 2024, nemohli správne orgány ani správne vyhodnotiť či to, čo je obsiahnuté v týchto informáciách v spojitosti s konaním žalovaného (popísané v správe hliadky oddelenia hraničnej kontroly PZ úradu hraničnej a cudzineckej polície RHCP v Sobranciach zo dňa 17.11.2024 na ktorú sa odvoláva aj správa z ÚBOK číslo: PPZ-HCP-PO2-2024/086165-001 zo dňa 20.12.2024) spočívajúcom v tom, že dňa 17.11.2024 bol žalobca vodičom vozidla VW Multivan EČV: I. a bol kontrolovaný hliadkou oddelenia hraničnej kontroly PZ úradu hraničnej a cudzineckej polície RHCP v Sobranciach zo dňa 17.11.2024 o 22:00 hod. v služobnom úseku Veľké Slemenca, pričom v predmetnom motorovom vozidle boli nájdené predmety: 2ks karimatiek, dron bielej farby, klaksón pripevnený na vŕtačku, 3 ks máp v euroobaloch, ktoré obsahovali trasy plynovodu DRUŽBA, mapu Slovenskej republiky s vyznačením ropovodu DRUŽBA, čierne taktické rukavice, ďalekohľad, profesionálne svietidlá, väčšie množstvo mobilných telefónov a SIM kariet a v spojení s vydanými
správami spravodajských služieb zakladá právny záver o tom, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku v zmysle ustanovenia § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a teda zakladá naplnenie dôvodu administratívneho vyhostenia podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Správny súd je toho názoru, že bez vyžiadania týchto správ a oboznámením sa s ich obsahom nemohol žalovaný správne vyhodnotiť žalobcu skrz jeho konanie tak ako je popísané vyššie, v spojení s hodnotením predmetov, ktoré boli nájdené v motorovom vozidle s prihliadnutím na miesto a hodinu, kde a kedy bol žalobca kontrolovaný hliadkou a hodnotením osoby žalobcu, ktorý bol vodičom motorového vozidla a je cudzincom, s prihliadnutím na súčasnú bezpečnostnú situáciu v strednej a východnej Európe, na ochranu objektov kritickej infraštruktúry, ktorá sa zaradzuje do chráneného záujmu SR a teda spadá pod verejný záujem tak, že takéto konanie je skutočne takého charakteru, že možno uzavrieť, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre SR, ktoré možno subsumovať pod ustanovenie § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a uzavrieť, že u žalobcu je daný dôvod pre jeho administratívne vyhostenia podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Preto v záujme naplnenia zásady materiálnej pravdy bolo povinnosťou žalovaného v odvolacom konaní od pôvodcu týchto informácií teda do Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva zabezpečiť si predmetné správy a vyhodnotiť, či správny orgán I. stupňa správne vo veci zistil skutkový stav, keď uzavrel, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre SR a je daný dôvod pre jeho administratívne vyhostenie podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a zároveň v administratívnom konaní oboznámiť žalobcu so všeobecnou podstatou dôvodov, ktoré sa mu kladú za to, že je považovaný na nebezpečenstvo pre štát v zmysle ustanovenia § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov a umožniť vyjadriť sa k tomu a kvalifikovane sa brániť v záujme zachovania princípu rovnosti zbraní. 36. Na tomto právnom názore správneho súdu nič nemení ani to, že žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia svoju správnu úvahu k nesprístupneniu správy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, keď vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav pre zhodnotenie toho, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko a teda ohrozenie bezpečnosti štátu a existenciu dôvodu pre administratívne vyhostenie žalobcu podľa § 87 ods.1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. 37. Správny súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu o tom, že v konaní boli porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, keď žalovaný ani napriek odvolacím námietkam žalobcu o tom, že súčasťou administratívneho spisu nie sú správy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v záujme naplnenia zásady materiálnej pravdy nevykonal všetky potrebné úkony k riadnemu a dostatočne zistenému skutkovému stavu a nevyžiadal si tieto správy tak, ako to správny sú uviedol vyššie. 38. Správny súd má za to, že v konaní bola taktiež porušená zásada rovnosti zbraní. Správne orgány v konaní poukazovali na informáciu z ÚBOK o tom, že v rámci prebiehajúceho trestného konania získali informácie od SIS a VS pod vyššie uvedenými číslami o tom, že žalobca predstavuje bezpečnostné riziko pre SR, pričom ako je to zrejmé z administratívneho spisu sa s obsahom predmetných správ neoboznámili, a so všeobecnými podstatnými dôvodmi, pre ktoré je žalobca považovaný za bezpečnostné riziko pre SR neoboznámili ani žalobcu, čím mu nedali kvalifikovanú možnosť brániť sa a možnosť uplatnenia jeho práva na obranu bola len formálna. Len formálnu možnosť uplatnenia práva na obranu a porušenie zásady rovnosti zbraní vidí správny súd v tom, že aj keď žalovaný požiadal ÚBOK o oznámenie len všeobecnej podstaty dôvodov, pre ktoré je žalobca považovaný za osobu nebezpečnú pre štát a tento mu oznámil, že v prebiehajúcom trestnom konaní získal informácie od Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva o tom, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre SR, pričom umožnenie oboznámiť sa žalobcovi len s touto informáciou ÚBOK považuje správny súd za značný nepomer s tým, že samotná Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo disponujú informáciami, z ktorých so všeobecnou podstatou dôvodov, ktoré sa mu kladú za vinu jeho statusu nebezpečného pre Slovenskú republiku má právo byť žalobca v záujme zachovania rovnosti zbraní oboznámený. V tomto správny súd poukazuje na európsku judikatúru EÚ ( rozsudok H. G. J., spojené veci C-372/09 a C-373/09, EU:C:2011:156, bod 63, rozsudok K. L., C-430/10,EU:C:2011:749, bod 41, rozsudok E. proti L. K. a i., 222/86, EU:C:1987:442, bod 15, rozsudok 62 M. a I. N. O. J. proti Rade a Komisii, spojené veci C-402/05 P a C-415/05 P, EU:C:2008:461, bod 337), v zmysle ktorej osoba preverovaná bezpečnostnými orgánmi, má oprávnenie poznať aspoň základný obsah informácií, pre ktoré je považovaná za rizikovú pre bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov.
39. Správny súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu PL.ÚS 8/2016 zo dňa 12.12.2018, ktorým reagoval na v tom čase prísnu právnu úpravu a vyhlásil za protiústavné a rozporné s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie ustanovenie § 120 ods.2 zákona č. 404/2011 Z.z. a ktorý zdôraznil, že cudzinec má v každom prípade právo dozvedieť sa aspoň „základné informácie“ resp. „podstatu dôvodov,“ na ktorých je rozhodnutie v utajovanej časti založené. 40. Správny súd má za to, že v konaní bola dôvodná aj námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a to čo do uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré preukazujú, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku a taktiež aj čo do odôvodnenia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie 5 rokov. 41. Žalobca v odvolaní namietal to, že v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie sú uvedené konkrétne dôvody, ktoré by preukazovali, že žalobca ohrozuje bezpečnosť Slovenskej republiky a ani žiadne konkrétne konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktoré je taxatívne vymedzené v ustanovení § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov. Správny súd sa stotožňuje s touto námietkou a má za to, že žalovaný ani napriek odvolacej námietke sa nevysporiadal s otázkou, ktorý z definičných znakov ohrozenia bezpečnosti štátu tak ako je upravený v ustanovení § 2 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov žalobca svojim konaním naplňuje, teda či svojim konaním vážne ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. S touto námietkou sa síce snažil vysporiadať žalovaný tak, že dožiadal ÚBOK o uvedenie aspoň všeobecnej podstaty dôvodov, pre ktoré je žalobca považovaný na nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku a následne v odôvodnení rozhodnutia na strane 13 uviedol, v čom vidí existenciu bezpečnostného rizika (konanie žalobcu tak ako je popísané vyššie, prítomnosť „podozrivých“ predmetov v motorovom vozidle a správa z ÚBOK doručená prvostupňovému orgánu dňa 29.11.2024). Správny súd k tomu uvádza, že aj napriek takémuto procesnému úkonu v administratívnom konaní tento nedostatok odôvodnenia čo do uvedenia konkrétnych dôvodov podľa § 2 ods.1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov neodstránil, a preto považuje rozhodnutie žalovaného čo do správnej úvahy ohľadom nebezpečnosti osoby žalobcu pre Slovenskú republiku za nedostatočný a z tohto dôvodu rozhodnutie v tomto smere za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 42.Taktiež správny súd považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj v časti odôvodnenia rozhodnutia čo do uloženia zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na obdobie 5 rokov. Žalovaný síce uviedol, že obdobie 5 rokov je negatívna skutočnosť v rámci rodinného života, avšak nie je neprimeraným zásahom do súčasného života žalobcu, avšak aj napriek takémuto zdôvodneniu chýba správna úvaha žalovaného - v nadväznosti na vyhodnotenie skutkového stavu so záverom o tom, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku – o tom, že sú dané dôvody pre uloženie zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na dobu 5 rokov, a to aj napriek odvolacej námietke žalobcu o nedostatočnosti zdôvodnenia takto uloženého zákazu vstupu. 43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd uznal za dôvodné žalobné námietku žalobcu podľa § 191 ods.1 písm. e), f), g) a d) SSP za dôvodné a keďže tieto námietky boli obsiahnuté aj v odvolaní a žalovaný sa s nimi dostatočne nevysporiadal, správny súd zrušil jeho rozhodnutie a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie tak, ako to uviedol vyššie v bode 31 odôvodnenia tohto rozsudku. 44. Povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude pri viazanosti právnym názorom správneho súdu podľa § 190 ods.6 SSP opätovne vo veci rozhodnúť, pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu dostatočne zistiť skutkový stav veci postupom ako to uviedol správny súd v odôvodnení tohto rozsudku, umožniť žalobcovi uplatnenie jeho práv tak, aby bolo zachované jeho právo na kontradiktórnosť konania, správne posúdiť zistený skutkový stav podľa právneho názoru uvedeného v nálezoch Ústavného súdu SR tak, ako je to uvedené vyššie a príslušnej právnej úpravy a vo veci vydať rozhodnutie, ktoré bude obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti tak, aby bolo zrozumiteľné, dostatočne určité a preskúmateľné. 45. Správny súd sa považuje ešte za potrebné vyjadriť sa k návrhu právneho zástupcu žalobcu na vypočutie žalobcu v konaní. Správny súd nepovažoval tento návrh zástupcu žalobcu za dôvodný a účelný vzhľadom na charakter (účel) správneho súdnictva, ktorý je odlišný od civilného konania a trestného konania, kde súd zisťuje skutkový stav, naproti tomu v správnom súdnictve sa preskúmavajú
rozhodnutia a postup správnych orgánov. V tomto poukazuje správny súd aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý vo viacerých ich rozhodnutia podľa ktorého: „V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na závažnosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia. Správny súd sa v zásade pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.“ 46. O práve úspešného žalobcu na náhradu trov bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 SSP, podľa ktorého súd prizná účastníkom konania právo na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. 47. Keďže bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, bolo mu v zmysle citovaného ustanovenia priznané právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 48. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.