Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2Sas/4/2024 0724100229 27. 02. 2025 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2025:0724100229.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX C. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom: Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2023, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2023 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok s poukazom na ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), ako i na odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 02.05.2023. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20%. Odborný posudok o invalidite zo dňa 02.05.2023 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, odvolávajúc sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadal preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím, ktorým mu bude priznaný invalidný dôchodok. 2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.04.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2023, ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 24.05.2023.
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobcom podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava dňa 03.08.2023, ktorý následne predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove v posudku zo dňa 16.11.2023 posúdil zdravotný stav žalobcu, s týmto záverom o žalobcovi: „účastník konania sa lieči na Crohnovu chorobu, je pravidelne sledovaný v gastroenterologickej ambulancii. Opakované kolonoskopické vyšetrenie jednotlivých častí hrubého čreva dokumentujú dlhodobú remisiu ochorenia, ktoré je aj rozhodujúcim zdravotným postihnutím a podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, čo je horná hranica zákonom stanoveného rozmedzia pre pokojové štádium ulceróznej kolitídy. Ďalšie uvedené ochorenie - prekonanie obličkovej koliky, nie je z posudkového hľadiska závažným ochorením, bez vplyvu na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri osobnom posúdení zdravotného stavu účastník konania vyjadruje nespokojnosť s posúdením základného ochorenia, aj s odborným vyšetrením u gastroenterológa, nakoľko subjektívne považuje ochorenia za závažné a hodnotené vyššou percentuálnou mierou. Účastník konania bol vyšetrený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie z dôvodu zníženej pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu pre utrpený úraz v minulosti a pravdepodobne poškodenia vetvy nervového ramenného pletenca, intervujúcej deltový sval. Vyšetrením sa nezistilo závažné funkčné obmedzenie ramenného kĺbu, ani funkcie ľavej ruky. Stav nie je z posudkového hľadiska závažný a môže mať len minimálny vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zistil, že rozhodujúce zdravotné postihnutie v pokojovom štádiu, podľa predložených vyšetrení a posudkový záver posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava zo dňa 02.05.2023 a zo dňa 02.08.2023 je naďalej správny.“ 4. Žalovaný ďalej uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie Crohnova choroba, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly X - Choroby tráviacej sústavy, oddiel D - Choroby tenkého a hrubého čreva, položka 2 - Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, písmena a) - pokojové štádium (žiadne alebo nepatrné zníženie výkonnosti organizmu, výživy, občasné hnačky, žiadne odchýlky v laboratórnych nálezoch), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% z percentuálneho rozpätia od 10% do 20%. Keďže u žalobcu je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená o 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla. 5. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske správy uvedené v odbornom lekárskom posudku zo dňa 16.11.2023, ktoré tvoria prílohu napadnutého rozhodnutia. V danom odbornom lekárskom posudku boli zohľadnené lekárske správy: Gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 20.02.2023, Interné vyšetrenie zo dňa 24.02.2023, Neurologické vyšetrenie zo dňa 15.03.2023, Chirurgické vyšetrenie zo dňa 21.04.2023, Kolonoskopické vyšetrenie zo dňa 10.05.2023. Záverom tohto odborného lekárskeho posudku bolo konštatovanie, že žalobca nie je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení. 6. V závere žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. II. Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu žalovanou bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a rozhodnutie taktiež trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP. 8. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v rámci zisťovacieho konania vykonaného posudkovými lekármi sociálnej poisťovne nie je zrejmé akým spôsobom posudkový lekár pri stanovení miery poklesu zárobkovej činnosti oproti zdravej fyzickej osobe postupovali. Žalobca má závažné zdravotné problémy, ktoré nie sú len nepatrné. Žalobca má kvôli svojmu zdravotnému stavu dlhodobo problém nájsť si zamestnanie. Prekážkou k plnohodnotnému výkonu akéhokoľvek zamestnania predstavuje neustále prítomná vyčerpanosť a nespavosť a hlavne bolesti brucha a dlhotrvajúca hnačka, ktoré ho v jeho bežnom živote ovplyvňujú v značnej miere. Opísaný stav žalobcu trvá už viac ako 2 roky a jeho zdravotný stav je stále rovnaký. Remisia v trvaní 2 a pol roka je už dlhodobo pokračujúcou chorobou. Žalobca má za to, že žalovaný mal podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení posudzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako dôsledok viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zhrnutím uvedeného žalobca považuje rozhodnutie a postup správneho orgánu za nezákonný z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by bol dostatočným podkladom pre kvalifikované a zákonné posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného navrhuje, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj súvisiace rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 9. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 12.07.2024 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že považuje správnu žalobu za neopodstatnenú. K lekárskym nálezom, ktoré sú pripojené k správnej žalobe, žalovaný uvádza, že kolonoskopické vyšetrenia boli pri posúdení zdravotného stavu v odvolacom konaní zohľadnené, rovnako ako neurologické vyšetrenie zo dňa 15.03.2023 a prepúšťacia správa z hospitalizácie na chirurgii od 30.11.2021 do 02.12.2021. Kardiologické vyšetrenie zo dňa 26.05.2023 neboli pri posúdení zdravotného stavu žalobcu zohľadnené, nakoľko boli pripojené až k správnej žalobe. 10. Žalobca bol povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku počas konania o invalidnom dôchodku na prvom stupni, ako aj v rámci odvolacieho konania. Nakoľko žalobca relevantné dôkazy na preukázanie vzniku nároku na invalidný dôchodok nepredložil, treba považovať napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, platným v čase vydania napadnutého rozhodnutia a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaný má za to, že odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.11.2023, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia je dostatočne odôvodnený, presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiada, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako neodôvodnenú zamietol. IV. Replika 11. V replike doručenej súdu dňa 13.08.2024 žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch. Ďalej vo svojom podaní uviedol, že z predmetných rozhodnutí nie je zrejmé, na základe čoho posudkový lekár posúdil druh zdravotného postihnutia na základe kvalifikácie v rámci prílohy č. 4, keďže podľa opisu jednotlivých položiek sa formálne javí zdravotný stav žalobcu oveľa priaznivejšie, ako v skutočnosti je. Žalobca má za to, že v rozhodnutí žalovaného neboli percentuálne zohľadnené v žiadnej miere ostatné
pridružené zdravotné ťažkosti žalobcu. Žalobcu aj tieto ďalšie zdravotné problémy v bežnom živote značne ovplyvňujú a rozhodujúce zdravotné postihnutie ešte väčšmi umocňujú čo znamená, že žalobca objektívne nie je schopný zaradiť sa do bežného pracovného života. Navyše žalobca zdôrazňuje, že sa jeho zdravotný stav nezlepšuje. 12. Replika bola žalovanému doručená dňa 18.09.2024, žalovaný na ňu nereagoval. V. Konanie na správnom súde 13. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. 14. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 27.02.2025 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 11.11.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. VI. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 24. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 25. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 27. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. 28. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 29. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 30. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 31. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 33. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti. 34. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. VII. Právny názor správneho súdu 35. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2023, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2023 a zamietol odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdila zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 38. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 39. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal toho, aby bol uznaný za invalidného, teda konštatovania miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 40. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných lekárskych posudkoch zo dňa 02.05.2023, a 16.11.2023 zhodne, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určili: Kapitola X - Choroby tráviacej sústavy, oddiel D - Choroby tenkého a hrubého čreva, položka 2 - Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, písm. a) - pokojové štádium (žiadne alebo nepatrné zníženie výkonnosti organizmu, výživy, občasné hnačky, žiadne odchýlky v laboratórnych nálezoch). Rozhodujúce zdravotné postihnutie od 01.08.2023 podľa § 293fzg zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z týchto odborných lekárskych nálezov: Gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 20.02.2023, Interné vyšetrenie zo dňa 24.02.2023, Neurologické vyšetrenie zo dňa 15.03.2023, Chirurgické vyšetrenie zo dňa 21.04.2023, Kolonoskopické vyšetrenie zo dňa 10.05.2023. 41. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu vychádzajúc z objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nedosahuje viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho žalobca nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný. 42. Súd v závere uvádza, že kardiologické vyšetrenie zo dňa 26.05.2023 bolo žalobcom súdu doručené až so správnou žalobou. K uvedenému dôkazu preto súd uvádza, že tento bol žalobcom predložený až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a preto k nemu žalovaný aj s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol, nakoľko v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu túto lekársku správu posudkoví lekári sociálneho poistenia k dispozícii nemali. 43. Ak je žalobca toho názoru, že uvedená lekárska správa preukazuje zhoršenie jeho zdravotného stavu, žalobca má právo kedykoľvek opätovne požiadať správny orgán prvého stupňa o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 44. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. 45. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. 46. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 47. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.