Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6Sa/20/2022 8022200510 24. 06. 2024 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200510.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený advokátom: JUDr. Július Jánošík, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2022 vo veci starobného dôchodku a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2022 a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 07.10.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 580 625 6588 0 zo 06.09.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX XXX XXXX X zo 16.06.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie mu starobného dôchodku, aby z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo toto zrušené a vec mu vrátená na nové konanie a žalobcovi, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania, 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodnými technickými prostriedkami pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu. Administratívne konanie 3. Podľa žalovaným predloženého dávkového spisu, žalobca žiadosťou z 20.05.2022 žiadal o priznanie mu starobného dôchodku počnúc od 25.02.2021. 4. Sociálna poisťovňa (SP), ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 16.06.2022 zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku a to s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), ktorý predpokladá
na jeho priznanie kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to, že žiadateľ o starobný dôchodok bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne dovŕšil dôchodkový vek. SP svoje rozhodnutie odôvodnila konštatovaním, že žalobca ku dňu 25.02.2021, od ktorého dátumu žalobca žiadal o priznanie mu starobného dôchodku, síce dosiahol dôchodkový vek [vek bol posúdený podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,], avšak k tomuto dňu súčasne žalobca nezískal potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia, keďže dôchodkovo poistený bol celkovo 4170 dní, t.j. 11 rokov a 155 dní (presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia), preto žalobcovi nárok na starobný dôchodok pre absenciu jednej z uvedených dvoch podmienok nevznikol. SP vo svojom rozhodnutí tiež uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-31695-14/-2013-VZ zo 17.09.2013 bol žalobcovi od 01.03.1997 priznaný výsluhový dôchodok, pre vznik nároku na ktorý a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 03.10.1977 do 29.09.1979 v I. kategórii funkcií, ako aj doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 13.11.1979 do 28.02.1997 v I. kategórii funkcií, t.j. v I. kategórii funkcií tak žalobca získal celkovo dobu 19 rokov a 110 dní. Záverom SP uzavrela, že keďže žalobca získal dobu profesionálnej služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné započítať mu túto dobu služby aj na nárok na starobný dôchodok, preto pre vznik nároku na starobný dôchodok SP do celkového obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, uvedenú dobu služobného pomeru nezapočítala. 5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP odôvodnil prevažne poukazmi na judikatúru vyššej súdnej autority, t.j. Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 7 So/138/2011 z 15.08.2011; sp. zn, 9 So 214/2008, podľa ktorých roky služby či už policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorým boli tieto roky zohľadnené pre účely výsluhového dôchodku, je potrebné zohľadniť ako roky dôchodkového poistenia aj pri určení nároku na starobný dôchodok. Žalobca tiež konkretizoval, že nepoberá výsluhový dôchodok, ale iba príspevok za službu, ktorý sa iba považuje za výsluhový dôchodok, preto doba služby nemôže byť vylúčená ako doba zamestnania pre výpočet dôchodku. 6. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 06.09.2022 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu SP zamietol a toto rozhodnutie SP potvrdil, dôvodiac poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorých doba výkonu služby policajta sa započítava pre účely starobného dôchodku iba za predpokladu, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Žalobcovi boli pre posúdenie nároku na starobný dôchodok započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, bez zohľadnenia doby služby. Keďže žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok, podľa žalovaného, zamietnutá správne. Žalovaný tiež uviedol, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré neboli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR, nie sú prameňom práva a nie je dôvodné na nich poukazovať, pretože právny názor v nich uvedený nebol zovšeobecnený. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 12.09.2022. Súdne konanie 7. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného (generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) č. 580 625 6588 0 zo 06.09.2022 (v úvode žaloby, pravdepodobne z dôvodu chyby v písaní, žalobca uvádza v žalobe nesprávne dátumy rozhodnutia, pozn. správneho súdu), argumentačne odôvodnil tvrdením, že toto rozhodnutie je založené na nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom názore. Podľa žalobcu, žalovaný mal do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj roky služby a následne vykonať krátenie dôchodku a to s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 1 Sdo/20/2005 z 30.05.2006; sp. zn. 7 So/138/2011 z 15.08.2011; sp. zn. 9 So/214/2008; sp. zn. 9 So/127/2015 z 26.04.2017. Žalobca uzavrel, že má nárok na výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby jeho dôchodkového poistenia a jeho následné krátenie v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu zotrval na svojich dôvodoch uvedených už v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za správne a zákonné s dodatkom, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už nebol žalovaný vysporiadal v súlade so zásadou úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania. 9. K vyjadreniu žalovaného k žalobe, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené na vyjadrenie 25.01.2023, už žalobca svoje stanovisko (replika) nezaujal. 10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konala vo veci od 01.06.2023 zákonná sudkyňa správneho súdu. 11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 12. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“ 13. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 14. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“ 15. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 24.06.2024 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Právne východiská pre rozhodnutie 16. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“ 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“ 19. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný dôchodok 20.05.2022 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí (c) výsluhové zabezpečenie.“ 20. Podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje (a) výsluhový príspevok.“
21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom2 –odkaz na zákon č. 328/2002 Z. z.) ak tento zákon neustanovuje inak.“ 22. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 23. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“ 24. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ 25. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase „Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.“ 26. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 27. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku na priznanie mu starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu žalovaným tvrdeného nesplnenia zákonnej podmienky žalobcom podľa cit. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to nezískaním potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu, žalovaný do rozhodnej doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru policajta. Totižto podľa žalovaného táto doba služby bola dosiahnutá v rozsahu zakladajúcom už nárok žalobcu na výsluhový dôchodok a obdobie služobného pomeru podľa cit. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno. 28. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).
29. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku (príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok), čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 30. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 (R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“ 31. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala SP a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu. 32. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.03.1997 vznikol podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový príspevok, ktorého výška bola určená s prihliadnutím len na dobu služby (§ 39 zákona č. 328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nemala hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak
niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 33. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017; sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ (nie výške, pozn.) žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 34. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) by nemala byť žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. A v tomto smere nie je na mieste ani odkaz žalovaného na § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií), musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, nevylučuje podľa názoru správneho súdu záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. 35. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 36. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia. 37. Záverom v súvislosti s námietkou žalovaného o neodôvodnenosti poukazovať na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože v nich uvedený právny názor nebol zovšeobecnený a teda podľa žalovaného sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax, správny súd podotýka, že za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakujúci sa nepublikovaný právny názor alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, ak neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutie/tia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tieto názory uvedené v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na nich nadviazali. Aj v tomto prípade, vzhľadom k opakovaniu právneho názoru uvedeného v príkladomom výpočte rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto rozsudku, je zrejmé, že ide o opakovane vyjadrený právny názor najvyššej súdnej autority a teda o ustálenú rozhodovaciu prax. 38. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“
39. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ 40. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.