Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/57/2022 7022200328 06. 08. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200328.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Lukáš Holodňák, advokát so sídlom Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, IČO: 53 024 940, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. SPSČ-OMP1-2022/001656-006 zo dňa 11.04.2022, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie - opatrenie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OMP1-2022/001656-006 zo dňa 11.04.2022, a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu plne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom Ministerky vnútra SR č.331 zo dňa 20.11.2018 bol žalobca: - zaradený podľa § 41 ods.1 písmeno a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov do činnej zálohy dňom 01.01.2019 a bol ustanovený do funkcie policajný pridelenec v činnej zálohe s výkonom funkcie na Zastupiteľskom úrade v SR v Podgorici – Čiernej Hore s miestom výkonu štátnej služby Podgorica; - bol zaradený do 8. platovej triedy s tým, že doterajší zápočet doby započítateľnej odbornej praxe získaný pred prijatím do služobného pomeru prehodnotený podľa § 86 ods.8 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zostáva nezmenený; - boli priznaní tieto príplatky : príplatok za vedenie služobného cestného vozidla , príplatok za starostlivosť o pridelený osobný automobil; - počas vyslania na výkon tejto zahraničnej služby mu patrí zahraničný plat; - súčasne bol odvolaný dňom 31.12.2018 z doterajšej funkcie. Proti tomuto personálnemu rozkazu Ministerky vnútra SR žalobca nepodal rozklad. 2. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 278 zo dňa 05.11.2020 bol žalobca vyňatý podľa § 40 ods.6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov z činnej zálohy dňom 31.12.2020 z dôvodu, že bolo ukončené jeho vyslanie na výkon štátnej služby v zahraničí a pominul dôvod, pre ktorý bol zaradený do činnej zálohy. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad.
3. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo 595 zo dňa 23.12.2020 bol žalobca v tom čase vyňatý z činnej zálohy personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 278/2020, ustanovený podľa § 33 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. do funkcie vyšetrovateľ 5.oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra SR s miestom výkonu štátnej služby – Košice s odôvodnením, že spĺňa kvalifikačné predpoklady do voľnej funkcie, do ktorej bol ustanovený. Menovaný bol zaradený do 6 platovej triedy a boli mu priznané tieto príplatky: rizikový príplatok, osobný príplatok – vzhľadom na zložitosť a náročnosť plnenia služobných úloh vyplývajúcich z popisu služobných činností, príplatok za nerovnomernosť času služby a príspevok na bývanie nakoľko spĺňa podmienky pre priznanie tohto príplatku. 4. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo 111 zo dňa 08.03.2021 bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, a to dňom 31.03.2021 na základe dohody s nadriadeným k tomuto dňu. 5. Žiadosťou zo dňa 15.03.2021 adresovanej žalovanému požiadal žalobca o doplatenie osobného príplatku ako aj cestovných náhrad z dôvodov uvedených v tejto žiadosti. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného doručené stanovisko číslo: SPSČ-OMP1-2021001625-018 zo dňa 12.04.2021, v ktorom bol žalobca upovedomený o tom, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť. Na predmetné stanovisko reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 31.05.2021, v ktorej vyjadril nesúhlas s týmto záverom žalovaného a zotrval na podanej žiadosti. Odpoveďou mu na to bolo negatívne stanovisko žalovaného. 6. Návrhom zo dňa 31.01.2022 adresovaným žalovanému navrhol žalobca začatie konania o služobnom pomere v súlade s ustanovením§ 231 a nasledujúce zákona č. 73/1998 Z. z.. Týmto návrhom žiadal žalobca o priznanie sumy 17 004,51 EUR pozostávajúcej z : - nevyplatenej časti zahraničného služobného platu vo forme osobného príplatku za obdobie 01/2019 až 12/2020 v sume 13 320,50 EUR ( brutto ) - a z nevyplatenej časti cestovných náhrad za obdobie 02/2019 až 12/2020 v sume 3 684,01 EUR . Návrh odôvodnil tým, že za obdobie za ktoré žiada doplatenie súm mu vznikol nárok na vyplatenie cestovných náhrad vo výške 66 493,24 EUR, pričom mu však boli vyplatené finančné prostriedky vo forme cestovných náhrad v sume 62 809,23 EUR, a teda žalobca eviduje nevyplatené cestovné náhrady vo výške 3 684,01 EUR. Zároveň pokiaľ ide o nevyplatený osobný príplatok za obdobie, za ktorý ho požaduje, mu vznikol nárok na vyplatenie osobného príplatku v celkovej sume po zaokrúhlení 13 320,50 EUR ( brutto ), ktorý však žalobcovi nebol poskytnutý zo strany žalovaného napriek existencii kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vrátane dodatku č.1 k tejto zmluve. 7. Opatrením zo dňa 11.04.20.22 žalovaný oznámil žalobcovi to, že vzhľadom na neexistenciu služobného pomeru je toho názoru, že nie je možné v súčasnosti vydať žiadne rozhodnutie (personálny rozkaz), ktorým by bolo možné rozhodnúť o žalobcom uplatnených nárokoch, keďže nie je vo funkcii policajného pridelenca, v spojitosti s ktorou sa domáha týchto nárokov, ale predovšetkým už nie je v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru. Zároveň poukázal na to, že proti personálnemu rozkazu Ministerky vnútra SR číslo 331 zo dňa 20.11.2018 žalobca nepodal opravný prostriedok (rozklad), a to aj napriek tomu, že v tom čase platná a účinná Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru v čl. 4 ods.4 umožňovala policajtovi, ktorý nemal priznaný osobný príplatok, tento osobný príplatok v tam stanovenej výške priznať. Takáto možnosť prvýkrát bola upravená už v článku 3 ods. 2 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2017, a to na základe Dodatku č.1 k tejto zmluve. Tým, že žalobca nepodal rozklad voči predmetnému personálnemu rozkazu ministerky vnútra, stotožnil sa s ním. II. Správna žaloba 8. Správnou žalobou zo dňa 24.06.2022 sa žalobca domáha zrušenia opatrenia Ministerstva vnútra SR označeného ako Návrh na začatie konania o osobnom príplatku a náhrady výdavkov s pobytom rodinných príslušníkov v krajine vyslania (cestovných náhrad) – oznámenie č. SPSČOMP1-2022/001656-006 vydané dňa 11.04.2022 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie .
9. V správnej žalobe namieta zásah do jeho práv z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu na začatie konania podľa § 231 Zákona o štátnej službe príslušníkov policajného zboru , pretože účastníkmi konania začatého na návrh daný podľa § 235 ods.1 zákona o štátnej službe sú podľa ustanovenia § 231 : „........ policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú právne predpisy. „ a u osoby žalobcu sa jedná o bývalého policajta tak, ako to má na mysli ustanovenie § 231 zákona č. 73/1998 Z. z., a teda žalobca bol a je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania. Z tohto dôvodu bolo opatrením žalovaného, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu zo dňa 31.01.2022 a nezačal konanie o služobnom pomere podľa ustanovenia § 231 zákona č. 73/1998 Z. z. neoprávnene zasiahnuté do práv žalobcu. 10. V žalobe zároveň uvádza dôvody, pre ktoré má za to, že je namieste priznať mu nárok na vyplatenie osobného príplatku za obdobie od 01/2019 až 12/2020 v celkovej výške 13 320,50 EUR, a taktiež aj dôvody pre ktoré má za to, že mu patrí aj nárok na vyplatenie cestovných náhrad vo výške 66 943,24 za obdobie od 01/2019 do 12/2020. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2022 poukázal na to, že žalobca nenapadol personálny rozkaz ministerky vnútra SR č. 331 z 20.11.2018, čím sa stotožnil v celom rozsahu s priznanými finančnými náležitosťami, ktoré mu boli priznané. Zároveň vzhľadom na neexistenciu trvania služobného pomeru nie je možné vydať v súčasnosti žiadne rozhodnutie ( personálny rozkaz ) , ktorým by sa mohlo rozhodnúť o požadovaných nárokoch žalobcu. Má za to, že neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého by bolo možné v danej veci uskutočniť konanie vo veciach služobného pomeru tak, ako to ustanovuje § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 12. Žalobca v replike zo dňa 20.12.2022 zotrval na námietke nesprávneho právneho posúdenia, tak ako to uviedol v žalobe. Zároveň poukázal aj na to, že peňažný nárok , ktorý si uplatňuje u žalovaného predstavuje nárok nepremlčaný podľa § 256 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. Je taktiež právne irelevantné, že žalovaný nemôže vydať personálny rozkaz, nakoľko tento typ konania sa podľa žalobcu ani nerozhoduje formou personálneho rozkazu. 13. Žalovaný na repliku duplikou nereagoval. V. Konanie na správnom súde 14. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 15. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci vyhlásil rozsudok verejne za splnenia podmienok upravených v ustanovení § 107 ods.2 SSP a § 137 ods.4 SSP dňa 06.08.2024. VI. Relevantná právna úprava
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia ( ďalej len zákon o štátnej služby príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení ), tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“). 17. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník bezpečnostného úradu“) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. 18. Podľa § 231 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení, účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 19. Podľa § 235 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. 20. Podľa § 235 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení, konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. 21. Podľa § 247a Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia. 22. Podľa § 235 ods.2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. 23. Podľa § 254 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v rozhodnom znení, k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3, § 192 ods. 5, § 245 a 246; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 26. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného označeného ako Návrh na začatie konania o osobnom príplatku a náhrady výdavkov spojených s pobytom rodinných príslušníkov v krajine vycestovania ( cestovných náhrad ) – oznámenie č. SPSČOMP1-2022/001656-006 zo dňa 11.04.2022. Listinu žalovaného takto označenú posúdil správny súd ako Opatrenie, nakoľko spĺňa všetky kritéria definícii opatrenia tak, ako to ustanovuje § 3 písmeno c) SSP v zmysle ktorého : „ opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby priamo dotknuté. 27. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobca je bývalým príslušníkom Policajného zboru, čo v konečnom dôsledku ani žalovaný nepopiera. Taktiež je nesporné, že žalobca doručil žalobcovi návrh zo dňa 31.01.2022, ktorým sa domáha začatia konania v súlade s ustanovením § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, čo do priznania nároku na zaplatenie sumy 17 004,51 EUR pozostávajúcej z nevyplatenej časti služobného platu vo forme osobného príplatku za obdobie od 01/2019 až 12/2020 v sume 13 320,50 EUR, a z nevyplatenej časti cestovných náhrad za obdobie 02/2019 až 12/2020 v sume 3 684,01 EUR. 28. Ustanovenia § 231 a nasl., v zmysle ktorých sa žalobca v administratívnom konaní domáhal začatia konania je systematicky zaradený do dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z. označenej ako konanie vo veciach služobného pomeru. Ustanovenie § 231 predmetného zákona jednoznačne určuje, kto je účastníkom takéhoto konania keď výslovne stanovuje okruh účastníkov v zmysle taxatívneho uvedenia osôb, o ktorých právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, resp. iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Jedným z týchto účastníkov je aj ten, komu svedčí status bývalého policajta. 29. Z administratívneho spisu ( z jednotlivých personálnych rozkazov ) je zrejmé, že žalobca je bývalým policajtom a túto skutočnosť nepopiera ani žalovaný. Nakoľko je teda táto skutočnosť nesporná, prináleží žalobcovi v zmysle ustanovenia § 231 zákona č. 73/1998 Z. z. aktívna legitimácia na podanie návrhu na začatie konania vo veciach služobného pomeru podľa § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej služby príslušníkov Policajného zboru. 30. Vychádzajúc z tejto právnej konštrukcie sa súd stotožňuje s námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, keď žalovaný nesprávne právne posúdil status žalobcu ako účastníka konania podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a nesprávne právne posúdil aj nasledujúci procesný postup, a to priebeh a ukončenie tohto konania, keď za situácie nesprávneho vyhodnotenia postavenia žalobcu ako účastníka konania súčasne nesprávne právne posúdil tú skutočnosť, že dňom, keď je takýto návrh doručený oprávnenému orgánu je začaté konania podľa ustanovení 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe (§ 235 ods.2 zákona č. 73/1998 Z. z.) a vo veci procesne ďalej nepostupoval podľa ustanovení § 231 a nasledujúce zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ale namiesto toho vydal opatrenie, v ktorom uzavrel, že neexistuje právny dôvod, pre ktorý by bolo možné v danej veci uskutočniť konanie podľa § 231 a nasledujúce zákona č. 73/1998 Z. z. 31. Vzhľadom k tomu bol daný dôvod na zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného podľa ustanovenia § 191 ods.1 písmeno c) SSP. 32. Súd dáva žalovanému do pozornosti ustanovenie § 191 ods. 5 SSP, v zmysle ktorého ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. 33. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci riadiť sa právnym názorom správneho súdu ohľadom postavenia žalobcu ako účastníka konania podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktoré mu svedčí s titulu jeho bývalého príslušnosti k Policajnému zboru, vo veci riadne procesne postupovať podľa ustanovení § 231 a nasledujúce zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru , posúdiť žalobcom uplatnené nároky a o nich rozhodnúť, a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo atribútom vyžadovaným ustanovením § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru . 34. Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že sa nezaoberal argumentáciou žalobcu ohľadom jeho nárokov, ktoré si uplatnil svojou žiadosťou z dôvodu, že ohľadom týchto nárokov nebolo vydané „ meritórne“ rozhodnutie, ktoré by súd preskúmaval na základe správnej žaloby a vec bola len procesne ukončená vydaním opatrenia v štádiu začatia konania, ktoré opatrenie žalobca napadol správnou žalobou. Ak by súd v tomto rozhodnutí zaujal k tomu stanovisko, prejudikoval by tým rozhodnutie
žalovaného vo veci žalobcom uplatnených nárokov skôr ako by ohľadom týchto nárokov vyslovil svoj názor žalovaný. 35. Podľa § 167 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 36. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 167 SSP . 37. Podľa § 175 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).