Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-3Sa/3/2022 z 17. 10. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach KE-3Sa/3/2022 7022200053 17. 10. 2024 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200053.11

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, C. D.: X.XXXX XXX, B. E., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ivica Stiglitz, so sídlom: Šafárikova 14, Rožňava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č.8, 813 69 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2021 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2021 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni ústredie na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021 podľa § 65, § 65a a § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods.1 písmeno a) nariadenia (ES) zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 18.03.2019 t.j. od dovŕšenia 55 roku veku (žiadosť bola podaná na správnom orgáne dňa 15.02.2021). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca pracoval v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej pracovnej kategórie posudzoval správny orgán dôchodkový vek v súlade s ustanovením § 274 ods. 1 zákona č. 481/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 a následne v súlade s týmto ustanovením posudzoval nárok žalobcu podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Správny orgán uzavrel, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii získal 854 dní, t.j. 2 roky a 124 dní a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal v II. pracovnej kategórii 3 407 dní, t.j. 9 rokov a 122 dní a teda uzavrel, že žalobca nezískal 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ani 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, nárok na starobný dôchodok mu od 18.03.2019 nevznikol, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Záverom uviedol, že starobný dôchodok vzniká žalobcovi dovŕšením veku 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov. 3. Proti tomuto podal žalobca odvolanie zo dňa 13.05.2021, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 18.05.2021, v ktorom sa odvolal na ustanovenia § 14 ods.2 písm. b) zákona

č. 100/1988 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení, § 12 ods.3 písm.d) a e). Poukázal na to, že utrpel ťažký pracovný úraz na pracovisku v podzemí, po ktorom bol preradený na menej hodnotnú prácu ako čerpač vody, následne znova utrpel pracovný úraz, následkom ktorého bol znova preradený na odporúčanie vtedajšej závodnej lekárky na pozíciu strážnik. Jeho nespôsobilosť vykonávať prácu v podzemí dokumentuje znalecký posudok vypracovaný vtedajším znalcom MUDr. Ján Icso, CSc. Má za to, že z právneho hľadiska je stále evidovaný ako baník. K tomuto doložil .lekársku správu zo dňa 26.08.1994 z vyšetrenia uskutočneného lekárom – MUDr. Jánom Icsom, CSc., ako aj lekársku správu zo dňa 25.06..1992 4. Na základe uvedeného odvolania bolo žalobcovi ako odvolateľovi doručené oznámenie, a to dňa 18.06.2021, kde mu bola poskytnutí nová lehota na podanie odvolania. Na základe toho, bolo dňa 26.07.2021 prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu, v ktorom žalobca namieta, že rozhodnutie nie je zákonné. Má za to, že správny orgán síce citoval ustanovenia zákona, podľa ktorého je uvedené kedy účastník spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku, ale zároveň vyvodil, že odvolateľ (žalobca) podmienky nárok na starobný dôchodok nespĺňa a neprihliadol na rozhodnú dobu, na ktorú odkazuje pod písmenom b) § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. a ktorá je upravená v ustanovení § 12 ods.3 písm. e) zákona č. 100/1988 Z.z.. Žalobca ako odvolateľ má za to, že spĺňa podmienku na priznanie starobného dôchodku v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona číslo 100/1988 Zb. v spojení s § 12 ods. 3 písm. e) zákona číslo 100/1988 Zb. a žiada sociálnu poisťovňu, aby prihliadla na hore uvedené obdobie. Opätovne poukázal na znalecký posudok MUDr. Jána Icsa CSc., ktorý ako dôkaz preukazujúci nemožnosť vykonať prácu v podzemí je poisťovni známy z jej činnosti (priznaný invalidný dôchodok) a namieta, že sociálna poisťovňa nesprávne vypočítala dĺžku výkonu zamestnania celkovo a dĺžku výkonu zamestnania v jednotlivých kategóriách 1 a 2 v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 zákona 100/1988 Zb. a zároveň namieta, že nie sú odvolateľovi vyznáme také dôkazy, ktoré by namietanú nesprávnu dĺžku výkonu zamestnania preukazovali, opätovne poukázala na evidenčné listy, z ktorých je možné vypočítať skutočnú dĺžku výkonu zamestnania. Odvolateľ tvrdí, že pracoval Železorudných baniach Nižná Slaná od roku 1981 ako banský úpravár nerastných surovín vyťažených z bane. Od roku 1992 začal pracovať u toho istého zamestnávateľa ako ťažbár železných rúd v podzemí. Na pracovisku v podzemí aj v nadzemí sa pracovalo s nebezpečnými látkami ako arzén a uvoľňoval sa do ovzdušia argón. Na poslednej uvedenej pozícii v podzemí pracoval odvolateľ do času ťažkého pracovného úrazu v roku 1993 a od roku 1993 do roku 1996 pracoval ako strážnik v Železorudných baniach Nižná Slaná. Práve v dôsledku ťažkého pracovného úrazu, pre ktorý nemohol vykonávať inú prácu pracovný pomer odvolateľ skončil v roku 1996. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ odpracoval od roku 1981 do roku 1996 minimálne 15 rokov a z uvedeného dôvodu je dĺžka trvania zamestnania vypočítaná sociálnou poisťovňou (11 rokov a cca 8 mesiacov) nesprávna poukázal aj na to, že odvolanie neobsahuje náležitosti podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. 5. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2021 tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení poukázala na to, že: - na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods.1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. možno hodnotiť len I. pracovnú kategóriu resp. I. kategóriu funkcií, pričom výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii nemá vplyv na zníženie dôchodkového veku; - zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania v I. pracovnej kategórii (II. pracovnej kategórii) je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov; - zachovanie nárokov vyplývajúcich z I. pracovnej kategórie je možné len postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok; - od 01. januára 2000, právna úprava nerozlišuje zaraďovanie do zvýhodnených pracovných kategórií, a preto z uvedeného dôvodu po 31.12.1999 nie je možné rozlišovať zamestnania podľa zaradenia v pracovných kategóriách; - v zhode s prvostupňovým správnym orgánom uzavrel, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii získal 854 dní, t.j. 2 roky a 124 dní a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal v II. pracovnej kategórii 3 407 dní, t.j. 9 rokov a 122 dní, čo vyplýva z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a teda nakoľko nezískal 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach ani 10 rokov v takom

zamestnaní v uránových baniach, neboli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písmeno a) zákona č. 100/1988 Zb. 6. V odôvodnení sa vysporiadala s odvolacími námietkami takto: - k námietke o nesprávne vypočítanej dĺžke výkonu zamestnania v I. a II. kategórii poukázala na evidenčné listy dôchodkového zamestnania, podľa ktorého žalobca ukončil zamestnanie zaradené do zvýhodnenej kategórie, bolo ukončené dňa 31.08.1993; - k odvolacej námietke žalobcu o tom, že v dôsledku pracovného úrazu bol od roku 1993 zaradený do pozície strážnik uviedla, že táto skutočnosť nie je relevantná na účely vzniku nároku na starobný dôchodok; - k námietke o tom, že vykonával prácu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii aj v roku 1993 až 1996 uviedla, že evidenčnými listami je preukázané, že v tomto období vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie; - nie je dôvodná ani námietka účastníka o tom, že rozhodnutie obsahuje neexistujúci predpis (§ 174 ods.1 a 2) nakoľko zákon č. 100/1988 Zb. takéto ustanovenie obsahuje; - taktiež za nedôvodnú uviedla námietku žalobcu ohľadom výpočtu dôchodkového veku, nakoľko vek poistenca narodeného v roku 1964 sa určuje v súlade s ustanovením § 65 ods.2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z.; - nedôvodná bola aj námietka toho, že výroková časť neobsahuje ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol žalovaný, nakoľko rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 209 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. II. Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2021 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2021. V správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods.1 písm. c) SSP), nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 191 ods.1 písm. d) SSP) a nedostatočne zistenie skutkového stavu veci (§ 191 ods.1 písm. e) SSP). 8. Žalobca popísal priebeh svojich zamestnaní: - v Závode Železorudné bane Nižná Slaná pracoval ako banský opravár od roku 1982 (hneď po skončení strednej školy) až do 30.10.1991, kedy utrpel ťažký pracovný úraz; - vo februári 1982 opätovne nastúpil do zamestnania u toho istého zamestnávateľa ako čerpač vody, čo bolo pracovné zaradenie v podzemí v bani; - dňa 09.06.1993 utrpel opätovne pracovný úraz a následne po vyliečení bol zaradený do na pozíciu strážnika objektu u toho istého zamestnávateľa pre nespôsobilosť naďalej pracovať v podzemí na priamy pokyn závodnej lekárky A. F. – o tejto nespôsobilosti na prácu bol vyhotovený znalecký posudok znalcom MUDr. Jánom Ičom, CSc., ktorý bol odovzdaný na právne oddelenie zamestnávateľa (v súčasnosti by sa mal nachádzať v archíve Prvej konsolidačnej Prešov); - k ukončeniu pracovného pomeru došlo v roku 1996; s tým, že u zamestnávateľa Železorudné bane pracoval od roku 1982 do roku 1996, v súčasnosti je taktiež zaradený do pracovného pomeru a celkovo ku dňu podania žiadosti mal odpracovaných 37 rokov a bol vo veku 55 rokov. 9. V žalobných námietkach uviedol, že má za to, že spĺňa podmienku na priznanie starobného dôchodku v zmysle ustanovenia § 21 ods.1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. podľa ktorého: Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v §14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. e) s tým, že podľa § 14 ods.2 písm. b) – prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania z dôvodu, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ju nesmel vykonávať pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, pričom žalobca uviedol, že požiadal, aby sa prihliadlo na uvedené rozhodné obdobie a uvedené ustanovenie. 10. V ďalšom v žalobných námietkach uviedol, že sociálna poisťovňa nesprávne vypočítala dĺžku výkonu zamestnania celkovo a dĺžku výkonu zamestnania v jednotlivých kategóriách I. a II. v zmysle ustanovenia

§ 14 ods.2 a 3 zákona č. 100/1988 zb. a zároveň namieta, že mu nie sú známe také dôkazy, ktoré by takto nesprávne vypočítanú dĺžku výkonu zamestnania preukazovali. K tejto námietke opätovne poukázal na priebeh svojich zamestnaní ako aj na to, že na pracovisku v podzemí ako aj nadzemí u zamestnávateľa Železorudné bane sa pracovalo s nebezpečnými látkami ako arzén a uvoľňoval sa do ovzdušia argón. Žalobca odpracoval od roku 1982 do roku 1996 minimálne 14 rokov a z uvedeného dôvodu je dĺžka trvania zamestnania vypočítaná sociálnou poisťovňou v trvaní 11 rokov a cca 8 mesiacov nesprávna a jej výpočet je nepreskúmateľný, keďže sociálna poisťovňa nezabezpečila dôkaz evidenčný list, z ktorého vychádzala a teda ani nemohla mať vytvorenú správnu úvahu o tom, či žalobca spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku a zároveň nesprávne právne posúdenie vzhľadom k absentujúcemu podkladu nemôže mať za následok správne a zákonné rozhodnutie. 11. Ako dôkazy žiadal žalobca aby: - žalovaný predložil znalecký posudok MUDr. Jána Iča, Csc., o nespôsobilosti na prácu, ktorú vykonával pred utrpením ťažkého pracovného úrazu dňa 30.10.1991 a ktorý je jeden z podstatných dôkazov, z ktorých mala sociálna poisťovňa vychádzať; - žalovaný predložil evidenčný list zamestnávateľa, ktorým preukáže svoje tvrdenia o dĺžke výkonu zamestnania v jednotlivých kategóriách; - správny súd vyžiadal od žalovaného zápočtové listy zamestnanca, pracovný posudok a znalecký posudok vypracovaný MUDr. Jánom Ičom, CSc. a celý spisový materiál, z ktorého správny orgán vychádzal pri rozhodovaní o jeho žiadosti. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 30.03.2022 poukázala na skutkové a právne dôvody uvedené v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvá na ich správnosti ako aj na správnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a pre nedôvodnosť žalobných námietok žiada žalobu zamietnuť. Opätovne poukázala na to, že pre účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods.1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len I. kategóriu funkcií, pričom žalobca v zamestnaní I. kategórie nezískal najmenej 15 rokov, nárok na starobný dôchodok dovŕšením zníženého veku 55 rokov mu nevznikol. Zároveň poukázala aj na ustanovenie § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31.12.1999. Podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené kumulatívne. Podotkla, že samotná skutočnosť, že zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii nemohol žalobca ďalej vykonávať z dôvodu pracovného úrazu nie je na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. písm. b) rozhodujúca, nakoľko musí byť aj kumulatívne splnená aj druhá podmienka, a to získanie aspoň 15 rokov zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii (zamestnanie uvedené v § 14 ods.2 písm. b)). Na nárok žalobcu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a o na základe údajov uvedených v žiadosti žalobcu ako aj údajov nachádzajúcich sa v priložených dokladoch a v informačnom systéme žalovanej. IV. Replika žalobcu 13. Žalobca v replike, ktorá bola súdu doručená elektronicky dňa 24.08.2022 uviedol, že žiada o nariadenie pojednávania. Zároveň zopakoval svoje návrhy na vykonanie dokazovania a poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril, prečo neprihliadol na rozhodné obdobie, o ktoré žalobca požiadal podľa § 12 ods.3 písm. r) zákona č. /1988 Zb. vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku pracovného úrazu natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania. 14. Žalovanej bola zaslaná replika, avšak táto na ňu duplikou nereagovala. V. Konanie na Krajskom súde v Košiciach a na Správnom súde v Košiciach

15. Krajský súd v Košiciach na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 15.03.2023, na ktorom zotrval žalobca na svojej žalobe a žalovaná taktiež zotrvala na svojom vyjadrení s tým, že pri svojom vyjadrení na tomto pojednávaní poukázal na osobný list dôchodkového zabezpečenia. Pojednávanie bolo z dôvodu poskytnutia lehoty žalobcovi na vyjadrenie sa k prednesu žalovanej na tomto pojednávaní k evidenčným listom, na ktoré poukázala žalovaná na tomto pojednávaní, odročené na deň 26.04.2023. Súd zároveň uložil aj žalovanej povinnosť vyjadriť sa k následnému vyjadreniu žalobkyne. 16. V období medzi týmito pojednávaniami súd zaslal dožiadanie na Slovenskú konsolidačnú, a.s. ohľadom žalobcom uvádzaného znaleckého posudku MUDr. Jána Icsa, CSs,, ktorá podaním zo dňa 29.03.2023 súdu oznámila, že neeviduje listiny zamestnávateľa Železorudné bane a nie je totožná so subjektom Prvá konsolidačná, a.s.. Táto skutočnosť bola oznámená žalobcovi. Zároveň žalovaná podaním zo dňa 13.04.2023 oznámila súdu, že v súdom stanovenej lehote nie je možné zaslať z jej strany nakoľko doposiaľ nebolo jej doručené vyjadrenie žalobcu. 17. Pojednávanie dňa 26.04.2023 bolo teda z týchto dôvodov odročené na neurčito. 18. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 19. Správny súd v Košiciach na ktorého prešla pôsobnosť z Krajského súdu v Košiciach nariadil termín pojednávania na deň 25.01.2024. 20. Dňa 05.12.2023 bolo súdu doručené elektronicky vyjadrenie žalobcu k argumentácii žalovanej na pojednávaní dňa 15.03.2023 a k predloženému listinnému dôkazu – osobný list dôchodkového poistenia. V ňom uviedol, že zotrváva na doterajšej svojej argumentácii a dopĺňa ju o dve ďalšie argumentácie o argumentáciu k nesprávne vypočítanej dobe odpracovaných rokov žalovanou a o argumentáciu k nesplneniu podmienky zamestnania v I. AA pracovnej kategórii, ktoré netrvalo k 31.12.1999. 21. K nesprávne vypočítanej dobe odpracovaných rokov žalovanou v zmysle ustanovenia § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. žalobca uviedol, že z predloženého osobného listu dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalobca je evidovaný ako poistenec od roku 1979, t.j. od roku, kedy žalobca začal štúdium na Strednom odbornom učilišti baníckom a pripravoval sa tak na zamestnanie u zamestnávateľa závod Železorudné bane Nižná Slaná, u ktorého bol v pracovnom pomere od 01.01.1982 do jeho ukončenia dňa 31.12.1996. Výpočet dĺžky odpracovaných rokov podľa žalobcu nie je správny, nie je zrejmé, ako dospela žalovaná k dobe 11 rokov a 246 dní, má za to, že žalovaná zrejme nezapočítala dobu učebného pomeru, ktorá trvala od 01.09.1979 do 31.12.1981 – žalobca vychádzal z toho, že žalovaná uviedla v rozhodnutí zo dňa 14.04.2021, že pri posudzovaní dĺžky doby spolu v I. a II. kategórií odpracoval žalobca len 11 rokov a 246 dní ku dňu ukončeniu pracovného pomeru. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 7Sk/11/2021 zo dňa 30.03.2021 a je toho názoru, že do doby odpracovaných rokov je potrebné započítať aj dobu, počas ktorej žalobca navštevoval školu a bol v učebnom pomere. Žalobca bol v učebnom pomere od 01.09.1979, učil sa za banského úpravára nerastných surovín a zároveň odborný výcvik vykonával v Závode Železorudné bane Nižná Slaná v podzemí. Právne poukázal žalobca na to, že: - v čase vykonávania učebného pomeru bol už účinný zákon č. 121/1975 Zb. resp. do 31.12.1975 ešte zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý však v tejto súvislosti nie je podstatný; - podľa § 9 ods.2 písm. a) a § 10 ods.2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. sa zamestnaním zásadne rozumel tak pracovný ako aj učebný pomer učňov v zmysle zákona č. 89/1985 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere a učňovský zákon v znení neskorších predpisov; - podrobnosti o započítavaní doby učebného pomeru do zamestnania jednotlivých kategórii upravoval § 12 ods.1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1979, podľa ktorého sa doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. pracovnej kategórie posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne uskutočňoval výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonávalo zamestnanie I. pracovnej kategórie;

- poukázal aj na to, že citované ustanovenie tejto vyhlášky zohľadňovalo vtedy účinné znenie § 12 ods.1 zákona č. 121/1975 Zb. a nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia v znení účinnom do 29.02.1980; - nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. ešte osobitne neupravovalo vymedzenie zamestnaní v kategórii I.AA – teda zamestnania v baníctve s pravidelným pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach; - kategóriu I.AA samostatne upravoval až § 14 ods.2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a naň nadväzujúcej § 1 ods.2 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., podľa ktorého boli týmito zamestnaniami zamestnania uvedené v prílohe č. 2; - podľa bodu 2 prílohy č.2 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. medzi takéto zamestnania patrilo aj zamestnanie žalobcu a podľa bodu 6 aj „zamestnanie“ žiaka stredného odborného učilišťa banského; - podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. sa štúdium žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného pre takéto zamestnanie (v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach) započítava ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie od začiatku školského roka, v ktorom sa žiak podľa učebného plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí; - pokiaľ ide o pojem žiak namiesto pojmu učeň – to bolo spôsobené zmenami, ktoré priniesol zákona č. 29/1984 zb. o sústave základných a stredných škôl – školský zákon, ktorý nahradil dovtedajší zákon č. 89/1958 Zb. a namiesto pojmu učeň a učebný pomer zaviedol pojem žiak stredného odborného učilišťa a ich pracovnoprávne pomery podľa § 66 a § 67 zákona č. 29/1984 Zb. sa mali spravovať niektorými predpismi, ktorými sa predtým spravovali pomery učňov; - podľa § 170 zákona č. 100/1988 Zb. sa do určitej kategórie zaraďovalo aj zamestnanie vykonávané do 31.09.1988, ak to bolo pre občana výhodnejšie; - zaradenie učebného pomeru, ak je to pre občana výhodnejšie je podľa žalobcu potrebné posúdiť podľa pravidiel v § 1 ods.2 v spojení s prílohou č.2 a §3 nariadenia vlády č. 117/1988 zb. ktoré platia pre zaradenie žiaka stredného učilištia do pracovného pomeru; - ak by aj nebolo možné posúdiť učebný pomer, v ktorom bol učeň vychovávaný pre zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach ako preferované zamestnanie podľa § 12 ods.1 vyhlášky č. 128/1975 Zb. je podľa žalobcu potrebné ho posúdiť podľa § 1 ods.2 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. v spojení s ustanovením § 14 ods.2 písm. a) a § 170 zákona č. 100/1988 Zb. od 01.10.1988, pričom okamih od kedy ho takto možno posudzovať je upravený v ustanovení § 3 ods.1 druhej vety citovaného nariadenia; - ak sa teda žalobca v učebnom pomere pripravoval na uvedené zamestnanie, ktoré samo osebe bolo zaradené v kategórii podľa § 14 ods.2 písm.a) zákona č. 100/1988 Zb. a jeho odborný výcvik prebiehal na takom pracovisku, žalovaný mal túto dobu započítať ako dobu jeho učebného pomeru do celkovej dĺžke odpracovaných rokov u uvedeného zamestnávateľa, ktorá mala následne dĺžku vyše 15 rokov; - poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 10Sa/1/2021, podľa ktorého skorší dôchodkový vek po dosiahnutí ktorého vznikal nárok na starobný dôchodok je potrebné považovať za nárok vyplývajúci zo zaradenia do určitej pracovnej kategórie v zmysle § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Zb.; - poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu – Rozsudok sp.zn.: 7Sk/45/2019 s tým, že pokiaľ bol občan zamestnaný v zamestnaní I. kategórie po nadobudnutí účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., zostáva mu aj po 31. decembri 2003 (t.j. po nadobudnutí účinnosti zákona) zachovaný znížený dôchodkový vek tak, ako ho upravoval § 21 zákona č. 100/1988 Zb.; - žalobca má za to, že z týchto skutočností a právnych argumentov vyplýva, že žalobca v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 15.02.2021, ktorou žiadal o priznanie starobného dôchodku ku dňu 18.03.2019 spĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca mal dňa 18.03.2019 vek 55 rokov, bol zamestnaný viac ako 25 rokov a podľa listinného dôkazu - Osobný list dôchodkového poistenia s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 7Sk/11/2021 zo dňa 30.03.2022 mal odpracovaných viac ako 15 rokov v zmysle ustanovenia § 21 ods.1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. 22. K argumentu o nesplnení podmienky zamestnania v I.AA pracovnej kategórie, ktoré netrvalo k 11.12.1999 – k tomuto poukázal žalobca na právnu vetu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sk/11/2021 z 30.03.2022: „ak bol občan priamo zo zamestnania uvedeného v § 14 ods.2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (teda zo zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, označovaného ako kategória I.AA) prevedený na inú prácu z dôvodov, kvôli ktorým ho organizácia mohla previesť aj bez jeho súhlasu a počas trvania doby tohto prevedenia na základe § 5 ods.1 písm. d), §6 ods.1 a § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia

ako doba zamestnania tej istej pracovnej kategórie (I.AA: bez toho, aby sa do tohto zamestnania musel vrátiť. Na tohto občana sa nevzťahuje ani ustanovenie § 14 ods.5 zákona č. 10/1988 Zb., ktoré započítanie tejto doby viazalo na jej trvanie k 31. decembru 1999. „Zároveň k tomuto žalobca odkázal na konštantnú judikatúru NS SR k skutkovo totožným právnym inštitútom a výkladu vyššie spomínaných právnych noriem vo veciach: 9So/199/2014, 9So/126/2016, 9 Sk/51/2019, 7Sk/45/2019, 10So/1/2021, 9So/196/2016. 23. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané žalovanému, ktorý si k vyjadreniu podaním zo dňa 16.01.2024, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.01.2024 vyžiadal administratívny spis. Z uvedeného dôvodu a zároveň pre poskytnutie priestoru žalovanej na vyjadrenie sa k veci súd odročil termín pojednávania na deň 14.03.2024. 24. Dňa 23.01.2024 bol súdu zo strany žalobcu doručené rozhodnutie Českej správy sociálního zabezpečení vo veci žiadosti o invalidný dôchodok žalobcu číslo: XXX XXX XXXX/XXX zo dňa 08.09.2011, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia § 38 písm. a) zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovém pojištění a s prihliadnutím na články 46 a 6 a 52 ods.1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES) č. 883/2004, ktorým bol žalobcovi od 03.12.2010 priznaný invalidný dôchodok pre invaliditu prvého stupňa vo výške 685 Kč mesačne, a do 01.2011 mu prináleží invalidný dôchodok vo výške 709 Kč mesačne. 25. Predmetné rozhodnutie bolo zaslané žalovanej, ktorá opakovane žiadosťami zo dňa 02.02.2024 a 23.05.2024 požiadala o predlženie lehoty na vyjadrenie sa k veci z dôvodu potreby došetrenia učebného pomeru. 26. Podaním doručeným súdu dňa 10.09.2024 žalovaná zaslala súdu doplňujúce vyjadrenie v ktorom uviedla: - že rozhodnutie Českej správy sociálního zabezpečení č. XXX XXX XXXX/XXX zo dňa 08.09.2011 nebolo možné zohľadniť, nakoľko ide o rozhodnutie podľa českého práva a žalovaná je povinná vydávať rozhodnutia v oblasti sociálneho poistenia len v medziach slovenského zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov; - k listinám, ktoré boli zo strany žalovanej oboznámené na pojednávaní dňa 15.03.2023 (evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa Železorudné bane, štátny podnik Spišská Nová Ves, žalovaná uviedla, že uvedené obdobie bolo došetrené v Slovenskej Investičnej, a.s. ktorá žalovanej oznámila, že v archíve neevidujú žiadnu zložku žalobcu, a preto nie je možné potvrdiť, že žalobca bol v období od 01.09.1977 do 16.09.1981 študentom SOUB Rudňany a ani zaradenie do kategórií; bývalá správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Zuzana Kollárová spoločnosti ŽELBA, a.s. oznámila, že nedisponuje archívom tejto spoločnosti; archív úpadcu Železorudné bane, ktorý spravuje archív Endel – Endelová oznámila žalovanej, že požadované informácie neeviduje; taktiež ani Bane Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii nevedeli žalovanej poskytnúť žiadne ňou požadované informácie ohľadom žalobcu, nakoľko sa jedná o staré roky; - žalovaná ďalej uviedla, že z dôvodu, že nie je archivovaná žiadna zložka týkajúca sa žalobcu ohľadom obdobia od 01.09.1977 do 16.12.1981 kedy bol žalobca študentom SOUB Rudňany a či bol zaradený od 01.09.1977 do 16.12.1981 do pracovaných kategórií; - záverom uviedla, že zotrváva na odôvodnení svojho rozhodnutia. 27. Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2024 poukázal žalobca na Výučný list, ktorý zároveň predložila súdu aj žalovaná. Tento bol vystavený Stredným odborným učilišťom Rudňany dňa 06.12.1981 a týmto škola potvrdila, že žalobca vykonal pred skúšobnou komisiou záverečnú učňovskú skúšku v učebnom odbore 06-44-2 prevádzkový chemik, zameranie na úpravu úžitkových nerastov s celkovým prospechom – prospel s vyznamenaním, čím preukázal požadované vedomosti a zručnosti a preukázal splnenie podmienky podľa § 228 zákonníka práce č. 65/1965 Zb. 28. Vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 17.10.2024. VI. Relevantné právne posúdenie

29. Podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 30. Podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 31. Podľa § 174 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 32. Podľa § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 33. Podľa § 12 ods.3 písmeno e) zákona č . 100/1988 Zb. rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie. 34. Podľa § 14 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.1999 do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej

koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 35. Podľa § 14 ods.5 zákona č. 100/1988 Zb. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú. 36. Podľa § 18 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. účinnom do 31.05.1992 ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj a) náhradné doby s výnimkou doby nezamestnanosti, b) doby ustanovené nariadením vlády Československej socialistickej republiky, pokiaľ sú obklopené dobou výkonu práce uvedenom v odseku 1. 37. Podľa § 12 ods.1 písmeno a) prvý bod zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení účinný do 30.09.1988 zamestnania sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií: a) do I. pracovnej kategórie patria 1. zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. 38. Podľa § 5 ods.1 nariadenia vlády ČSSR č.117/1988 účinného do 31.05.1992 ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež a) dni pracovného pokoja, b) doba dovolenky na zotavenie, dodatkovej dovolenky, osobitnej dodatkovej dovolenky a ďalšej dovolenky, c) doba náhradného voľna za prácu nadčas a v dňoch pracovného pokoja, d) doba prevedenia pracovníka na inú prácu, na ktoré je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu, e) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážky v práci na strane organizácie, včítane prerušenia práce spôsobeného nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, f) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre dôležitú osobnú prekážku v práci v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi, 5) pokiaľ pracovníkovi patrí náhrada mzdy, g) doba, po ktorú pracovník nemohol vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ak nejde o dobu zamestnania, h) doba prevedenia pracovníka na inú prácu v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami alebo prevedenie na inú prácu tehotnej ženy alebo matky dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov pre výkon práce, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať. 39. Podľa § 6 ods.1 nariadenia vlády ČSSR č.117/1988 účinného do 31.05.1992 ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, doby uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) až f) a doby týchto prekážok v práci na strane pracovníka z dôvodu všeobecného záujmu: a) výkonu funkcie neuvoľneného poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a národného výboru, b) výkonu funkcie sudcu z ľudu a člena výboru ľudovej kontroly, c) výkonu funkcie neuvoľneného člena orgánu Komunistickej strany Československa, Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže, d) výkonu služby v Ľudových milíciách, e) výkonu volebného práva, f) výkonu občianskych povinností svedka, znalca, tlmočníka a iných osôb predvolaných na pojednávanie na národnom výbore alebo jeho zariadení, súde alebo na inom štátnom orgáne, g) účasti na všetkých úkonoch potrebných na splnenie úloh organizovaného darcovstva krvi,

h) poskytnutia prvej pomoci, povinnej lekárskej prehliadky, opatrení proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatrení liečebno-preventívnej starostlivosti a i) poskytnutia osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch. 40. Podľa § 7 nariadenia vlády ČSSR č.117/1988 účinného do 31.05.1992 návrat do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie po skončení náhradnej doby alebo doby uvedenej v § 5 ods. 1 alebo v § 6 ods. 1 sa pre započítanie týchto dôb ako dôb zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvania uvedených dôb vznikol nárok na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok. 41. Podľa § 149 ods.1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení organizácia je povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len "evidenčný list") po celú dobu, po ktorú zamestnanie trvá. Evidenčný list je organizácia povinná založiť ihneď pri vstupe občana do zamestnania. 42. Podľa § 149 ods.2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení u žiakov a študentov sa evidenčný list nevedie, pokiaľ žiaci a študenti nevykonávajú v rámci výuky zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie; v týchto prípadoch vedie evidenčný list organizácia, v ktorej sa toto zamestnanie vykonáva, a to od začiatku výkonu tohto zamestnania. 43. Podľa § 149 ods.3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení evidenčný list organizácia nevedie, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku. 44. Podľa § 150 ods.1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení do evidenčného listu sa zapisujú za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskoršie do 30. apríla nasledujúceho roka, a) doba trvania zamestnania, b) hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1, c) náhradné doby a ďalšie doby uvedené v § 12 ods. 7. 45. Podľa § 150 ods.2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce sociálnych vecí a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení u občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú ďalej a) doba zamestnania započítateľná v I. a II. pracovnej kategórii; u vybraných vedúcich technickohospodárskych pracovníkov uvedených v § 15 ods. 2 zákona sa zapisuje doba zamestnania započítateľná v I. pracovnej kategórii počtom kalendárnych dní určených prepočtom skutočne odpracovaných dní na pracoviskách v podzemí hlbinných baní, b) poradové číslo druhu činnosti podľa rezortného zoznamu, prípadne druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísel uvedených v rezortných zoznamoch; pritom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach a zamestnania I. pracovnej kategórie s rôznymi vekovými podmienkami ustanovenými pre nárok na starobný dôchodok, c) označenie rezortu a dátum účinnosti rezortného zoznamu, prípadne dátum účinnosti zmeny (doplnku) rezortného zoznamu, podľa ktorého sa zaradenie vykonáva. VII. Posúdenie veci správnym súdom 46. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či správne orgány - žalovaný a taktiež aj správny orgán prvého stupňa správne právne posúdili u žalobcu splnenie podmienok na priznanie starobného dôchodku od 18.03.2019, t.j. od doby dovŕšenia 55 roku veku. Žalobca v konaní tvrdí, že tieto podmienky splnil, a to konkrétne spĺňa podmienku upravenú v ustanovení § 21 ods.1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. ako aj podmienku § 12 ods.3 písm. e) a žalovaný tvrdil, že nárok na starobný dôchodok u žalobcu nevznikol pre nesplnenie podmienky dovŕšenia dôchodkového veku.

47. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorá je osobitným druhom správnej žaloby a je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 48. Súd zároveň na tomto mieste poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP účinného v čase podania žaloby na súd je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a teda s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 49. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj administratívneho spisu dospel súd k názoru, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný vo veci nesprávne zistili skutkový stav a zároveň aj vec nesprávne právne posúdili, a preto bolo potrebné podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 50. Žalobca v konaní tvrdí, že má odpracovaných viac ako 15 rokov v zmysle ustanovenia § 21 ods.1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. (správna žaloba ako aj vyjadrenie doručené súdu dňa 05.12.2023) a aj po preradení je potrebné po právnej stránke je aj napriek utrpeným úrazom stále evidovaný ako baník (tvrdenie uvedené v jeho odvolaní). Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca nezískal 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ani 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach. 51. V súčasnosti účinný zákon č. 461/2003 Z.z. nemá zákonnú úpravu pracovných kategórií, avšak počíta so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie a to v ustanovení § 174 ods.1. Pracovné kategórie boli pôvodne upravené v § 14 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1999. Podľa ods. 1 boli zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie boli uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do prvej a druhej pracovnej kategórii vydaných pred 01. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré neboli zaradené do I. a II. pracovnej kategórie. Podľa ods. 2 boli do I. pracovnej kategórie zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávali sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov; podľa písm. a) išlo predovšetkým o zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinách iných baniach. (bod 11 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn.: 7Sk/11/2021 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod číslom 27/2022). 52. Na podobnom princípe bolo zaradenie zamestnania upravené v § 12 ods. 1 písm. a) v prvom bode zákona číslo 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení účinného do 30. septembra 1988. Podľa § 170 zákona číslo 100/1988 Zb. sa však zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1.októbrom 1988 do I. alebo II. pracovnej kategórie určovalo po 30. septembri 1988 podľa tohto zákona, ak je to pre občana výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred 1.októbrom 1988; pokiaľ by však bolo zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1.októbrom 1988 výhodnejšie podľa predpisov platných počas výkonu zamestnania určuje sa do 30. septembra 1988 zaradenie podľa týchto predpisov. V dôsledku toho tak zaradenie zamestnaní do pracovnej kategórie pred účinnosťou zákona číslo 100/1988 Zb. môže mať význam len vtedy, ak je výhodnejšie než zaradenie podľa tohto zákona. (bod 11 odôvodnenia Rozsudku NSS SR sp. zn.: 7Sk/11/2021 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod číslom 27/2022). 53. Z ustanovenia § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. je zrejmé, že základnou podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona číslo 100/1988 Zb. bola doba zamestnania aspoň 25 rokov, ktorá platila všeobecne a bez ohľadu na pracovnú kategóriu takého zamestnania. Druhou podmienkou

bolo dosiahnutie určitého (dôchodkového) veku, ktorý sa líši v závislosti od toho či bol občan počas určitej doby zamestnaný v zamestnaniach I. kategórie alebo len v zamestnaniach II. a III. kategórie. Práve skorší dôchodkový vek, po dosiahnutí, ktorého vznikal, treba považovať za nárok vyplývajúci zo zaradenia zamestnania do určitej pracovnej kategórie v zmysle § 274 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. (porovnaj, napríklad Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.: 10Sa1/2021.) Pokiaľ teda občan bol zaradený v zamestnaní I. kategórie po dobu uvedenú v § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. zostáva mu aj po 31. decembri 2003 (teda po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 461/2003 Z.z.) zachovaný znížený dôchodkový vek tak, ako ho upravoval § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. O tom hovorí aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu za všetky, napríklad rozsudok 7 Sk 45/2019). (bod 12 odôvodnenia Rozsudku NSS SR sp.zn.: 7Sk/11/2021 uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod číslom 27/2022). 54. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné to, že žalobca študoval na Strednom odbornom učilišti baníckom v Rudňanoch a mal uzavretú učebnú zmluvu so Železorudnými baňami, štátnym podnikom, Spišská Nová Ves, závod Slaná. Záverečnú učňovskú skúšku v učebnom odbore prevádzkový chemik, zameranie na úpravu úžitkových nerastov. O týchto skutočnostiach svedčí Výučný list zo dňa 16.12.1981 vystavený Stredným odborným učilišťom baníckym v Rudňanoch, ktorý zhodne predložili na pojednávaní dňa 19.09.2024 žalobca a žalovaný. 55. Taktiež nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné to, že od roku 1982 (od 01.01.1982) pracoval žalobca u zamestnávateľa Železorudné bane, štátny podnik, Spišská Nová Ves, závod Nižná Slaná ako banský opravár, a to hneď po skončení školy až do dňa 30.10.1991, keď žalobca utrpel ťažký pracovný úraz. 56. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že po tomto pracovnom úraze žalobca ďalej pracoval u zamestnávateľa Železorudné bane, štátny podnik, Spišská Nová Ves, závod Nižná Slaná, avšak už na pozícii čerpač vody, čo bolo pracovné zaradenie v podzemí bane. Súd poukazuje na to, že na evidenčnom liste je uvedené v rokoch 1992 a 1993 pracovné zaradenie ako baník. 57. V rámci skutkového stavu nie je sporné ani to, že dňa 09.06.1993 žalobca opätovne utrpel pracovný úraz a po jeho vyliečení znova pracoval u pôvodného zamestnávateľa – Železorudné bane Nižná Slaná, avšak na pozícii strážnik objektu, nakoľko nebol spôsobilý naďalej pracovať pre svoj zdravotný stav v podzemí. K ukončeniu pracovného pomeru u zamestnávateľa Železorudné bane, štátny podnik, Spišská Nová Ves, závod Nižná Slaná došlo 31.05. 1996. 58. Nesporné bolo aj to, že žalobcovi bol invalidný dôchodok, čo vyplýva zo žalovanou predloženého administratívneho spisu. Podľa tvrdenia žalobcu v uvedenom odvolaní z tohto konania by pre žalovanú mal byť zrejmý znalecký posudok lekára MUDr. Jána Isca, CSc., na ktorý aj poukazuje v tomto konaní. Nesporné bolo aj to, že ku dňu podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku bol žalobca stále v pracovnom pomere. 59. Spornou medzi účastníkmi konania zostalo to, za akú pracovnú kategóriu sa má považovať jeho pracovné zaradenie od 01.01.1982 do dňa, kedy utrpel pracovný úraz, t.j. do dňa 31.10.1992, ako aj ďalšie pracovné zaradenie po nástupe do zamestnania po tomto pracovnom úraze na pozícii čerpač vody, a taktiež aj to, za akú pracovnú kategóriu sa má považovať jeho pracovné zaradenie na pozíciu strážnik po návrate do zamestnania po druhom pracovnom úraze, ktorý utrpel dňa 09.06.1993. 60. Na tomto mieste súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR zverejnený v Rozsudku sp.zn.: 7Sk/11/2021 zo dňa 30. marca 2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod číslom 27/2022: 13. Podľa § 18 ods. 2 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. mája 1992 sa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie započítavali aj po a) náhradné doby - § 9 s výnimkou doby nezamestnanosti a po b) doby ustanovené nariadením vlády Československej socialistickej republiky. Na vykonanie tohto ustanovenia vydala vláda ČSSR citované nariadenie 117/1988 Zb., ktoré ustanovovalo ďalšie doby okrem zamestnania a náhradných dôb, ktoré sa mohli započítať do I. a II. pracovnej kategórie. podľa § 5 ods. 1 písm. d) citovaného nariadenia sa ako doba zamestnania I., resp. II.) pracovnej kategórie započítavali, ak boli obklopené touto dobou tiež doba prevedenia pracovníka

na inú prácu, na ktorej je organizácia oprávnená aj bez jeho súhlasu. Táto doba sa podľa § 6 ods. 1 citovaného nariadenia započítavala dokonca aj ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach (teda ako zamestnanie podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona číslo 100/1988 Zb.), ak bola obklopená dobou tohto zamestnania. Podľa § 7 citovaného nariadenia potom platilo, že návrat do zamestnania príslušnej pracovnej kategórie po skončení doby uvedenej v § 5 ods. 1 alebo § 6 ods. 1 sa pre započítanie týchto dôb ako dôb zamestnania príslušnej kategórie nevyžaduje, ak pracujúcemu za trvanie uvedených dôb vznikol nárok na (okrem iného) čiastočný invalidný dôchodok. 14. Zo znenia citovaných ustanovení vyplýva, že doby uvedené v paragrafe § ods. 1 citovaného nariadenia sa započítavali dvojakým spôsobom, a to štandardným a výnimočným. Štandardne platilo, že v okamihu, kedy doba uvedená v § 5 od ods. 1 začala plynúť nebol spôsob jej započítania vždy zrejmý. Jej započítanie totiž bolo v zmysle § 5 ods. 1, respektíve § 6 ods. 1 závislé od odkladacej podmienky, a to či sa pracovník vráti do zamestnania rovnakej kategórie alebo nie. Pokiaľ sa doň pracovník vrátil bola naplnená podmienka podľa citovaných ustanovení, že uvedené doby sú „obklopené“ dobami zamestnania príslušnej kategórie, kde teda toto zamestnanie im tak predchádzalo, ako aj na ne nadväzuje. Pokiaľ sa doň nevrátil, nebola táto podmienka naplnená a túto dobu nebolo možné započítať ako dobu zamestnania tej kategórie, ktoré jej predchádzalo. Vo výnimočnom v režime, ktorý upravoval § 7 nariadenia číslo 117/1998 Zb., nebolo započítanie doby závislé od uvedené odkladacej podmienky. Len čo totiž pracovník počas tejto doby získa nárok na 1 z tam uvedených dôchodkov nemusel sa vrátiť do zamestnania rovnakej kategórie a doba uvedená v § 5 ods. 1, respektíve § 6 ods. 1 sa mu započítava ako doba zamestnania, ktoré tejto dobe predchádzalo. Citované nariadenie vlády číslo 117/1988 Zb., ako aj právny základ jeho vydania - § 18 zákona číslo 100/1988 Zb. boli síce zrušené zákonom číslo 235/1992 Zb. a ich platnosť nebola výslovne obnovená ani predĺžená neskorším posúvaním dátumu zrušenia pracovných kategórií. Judikatúra však už dospela k záveru, že citované ustanovenia sa musia aplikovať až dovtedy, kým v právnom poriadku existovali pracovné kategórie (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 9So 196/2016). 61. Správny súd ďalej v nadväznosti na výklad ustanovení § 5 ods.1, § 6 ods.1 a § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedený vo vyššie citovanom jeho Rozsudku sp. zn.: 7Sk/11/2021 zo dňa 30. marca 2022, ktorý sa zaoberá ustanovením § 14 ods.5 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý má nadväznosť na ustanovenia § 5 ods.1, § 6 ods.1 a § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb.: 15. Podľa tohto ustanovenia totiž platilo, že pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 cit. nar. sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú. Účelom citovanej normy je celkom zjavne riešiť problém spojený s vyššie popísaným štandardným právnym režimom započítavania uvedených dôb. Podľa § 15 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. januára 2000 sa totiž všetky zamestnania považovali za zamestnania III. kategórie. Osoba, ktorá zo zamestnania I. alebo II. kategórie prešla do doby uvedenej v § 5 ods. 1 resp. § 6 ods. 1 cit. nar. a bola v nej k 31. decembru 1999, by sa tak po tomto dátume mohla vrátiť len do zamestnania III. kategórie. Tým by ale nesplnila odkladaciu podmienku návratu do zamestnania I. alebo II. kategórie, ktorá podmieňovala započítanie týchto dôb do týchto kategórii. Túto nevýhodu zákonodarca vyriešil tým, že podmienku návratu odpustil aj týmto osobám. 16. Ustanovenie § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. tak vytváralo nový osobitný režim pre skupinu osôb, ktoré inak podliehali štandardnému režimu, a to tým, že im umožňuje započítať tieto doby ako doby zamestnaní I. resp. II. kategórie aj bez toho, aby sa do rovnakého zamestnania museli vrátiť. Ide o jeden z konkrétnych prejavov snahy zákonodarcu, aby sa kvôli zrušeniu I. a II. kategórie bezdôvodne nezhoršili právne pozície, ktoré boli pôvodne spojené s týmito kategóriami. Z uvedeného je však zároveň zrejmé, že § 14 ods. 5 cit. zák. sa nemôže vzťahovať na občanov, ktorí už podľa predpisov účinných do 31. decembra 1999 nemuseli splniť odkladaciu podmienku návratu do zamestnania rovnakej kategórie. Takýmito občanmi boli práve aj osoby uvedené v § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., teda občania, ktorým počas doby uvedenej v § 5 ods. 1 alebo § 6 ods. 1 cit. nar. vznikol nárok na jeden z tam uvedených dôchodkov. Ako už bolo vysvetlené, takémuto občanovi sa uvedené doby už v čase do 31. decembra 1999 bez ďalšieho započítavali ako doby zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie.

17. Ak teda občan, ktorý do doby uvedenej v § 5 ods. 1 písm. d) citovaného nariadenia prešiel priamo zo zamestnania uvedeného v § 14. ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. (teda zo zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, označovaného ako kategória I.AA), počas trvania tejto doby získal nárok na (okrem iného) čiastočný invalidný dôchodok, započíta sa mu táto doba na základe § 6 ods. 1 a § 7 cit. nar. ako doba toho istého zamestnania, teda zamestnania podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Citovaný § 5 ods. 1 písm. d) pri definícii tejto doby odkazuje na § 37 Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb.). Podľa odseku 1 písm. a) cit. paragrafu v znení účinnom do 28. mája 1992 je organizácia povinná previesť pracovníka na inú prácu okrem iného aj vtedy, ak a) ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu. Podľa odseku 3 cit. paragrafu platí, že ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa predchádzajúcich odsekov prevedením pracovníka v rámci pracovnej zmluvy, môže ho organizácia previesť v týchto prípadoch i na prácu iného druhu, než bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to aj keby s tým pracovník nesúhlasil. Pritom zo znenia § 5 ods. 1 písm. d) nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. vyplýva, že podmienkou zápočtu doby prevedenia nie je to, aby sa prevedenie skutočne udialo bez súhlasu pracovníka, ale aby sa udialo z dôvodov, kedy by tak organizácia mohla urobiť. Preto započítaniu doby podľa citovaného ustanovenia neprekáža, ak k prevedeniu došlo na základe dohody s pracovníkom, resp. s jeho súhlasom. 62. Z administratívneho spisu je zrejmé a uviedol to aj správny súd už vyššie v bodoch 55 až 57 odôvodnenia tohto rozsudku, že žalobca pracoval u zamestnávateľa Železnorudné bane, štátny podnik, závod Nižná Slaná od 01.01.1982 do 31.05.1996, pričom počas tohto obdobia dvakrát utrpel pracovný úraz – prvýkrát dňa 30.10.1991 a druhýkrát dňa 09.06.1993. Správny súd má za to, že tak žalovaná ani správny orgán prvého stupňa vo vyššie uvedených intenciách ustanovení § 5, 6 a 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., a § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. nebrali do úvahy tieto skutočnosti, týkajúce sa dvakrát utrpeného pracovného úrazu a následného preradenia žalobcu do inej kategórie a ani sa nimi nezaoberali, hoc tieto ustanovenia boli účinné v čase trvania zamestnania žalobcu u zamestnávateľa Železnorudné bane, štátny podnik, závod Nižná Slaná, a teda aj v čase utrpených pracovných úrazov a nebrali tieto ustanovenia do úvahy, ani keď v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít tieto ustanovenia sa musia aplikovať dovtedy, kým v právnom poriadku existovali pracovné kategórie - právny názor obsiahnutý napr. v Rozsudku NS SR sp.zn.: 9So/196/2016. Z uvedeného dôvodu tak nesprávne zistili skutkový stav potrebný pre riadne rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku. Správny súd poukazuje aj na to, že žalobca v odvolaní požiadal, aby správne orgány prihliadli na § 21 písm. b) v rámci ktorého práve poukazoval na jeho prevedenie na inú prácu avšak ani s touto skutočnosťou nie je zrejmé, že by sa správne orgány zaoberali. Žalovaný sa v odôvodnenia svojho rozhodnutia s touto skutočnosťou vysporiadala len stroho, keď uviedla, že to, že v dôsledku pracovného úrazu pracoval žalobca následne ako strážnik nie je relevantná na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, čo však v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR nie je správne. Pokiaľ ďalej v odôvodnení rozsudku žalovaný uvádza, že aj v rokoch 1993 až 1996 (poznámka súdu po utrpení druhého pracovného úrazu) vykonával žalobca vo zvýhodnenej pracovnej kategórií a žalovaný túto skutočnosť uzavrela tak, že podľa evidenčných listov vykonával žalobca v tomto období zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie správny súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedený právny výklad § 5, 6 a 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., a § 14. ods. 5 zákona č. 100/1988 nesprávne ohľadom tejto námietky zistil skutkový stav a vec aj nesprávne právne posúdil. 63. Správny súd má taktiež za to, že v rámci konania o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku nesprávne vo veci postupoval pri zisťovaní skutkového stavu tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný, keď vo veci striktne vychádzal pri zaradení zamestnania žalobcu len z obsahu evidenčných listov. Na tomto mieste súd poukazuje opätovne na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedený v už vyššie citovanom rozsudku sp. zn: 7Sk/11/2021: 18. Konanie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku ktorý je dávkou sociálneho poistenia [§§ 13 ods. 2 písm. a) druhý bod v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.] je podľa § 172 ods. 3 písm. a) a ods. 4 cit. zák. dávkovým konaním, v ktorom správny orgán prvého stupňa postupuje podľa § 172 až 218aa cit. zák. Podľa § 184 ods. 5 cit. zák. je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok, povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Zároveň však podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav

veci. Podľa odseku 2 sú podkladmi rozhodnutia najmä návrhy a vyjadrenia účastníkov, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke z úradnej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 cit. zák. môže byť dôkazom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutkového stavu. Podľa odseku 7 organizačná zložka hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 198 ods. 1 platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka týmto rozhodnutím viazaná; inak si môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá podnet príslušnému orgánu. 19. Z citovaných ustanovení, ktoré upravovali konanie žalovanej aj v tu prerokúvanej veci, celkom zreteľne vyplýva, že organizačná zložka môže pri zisťovaní skutkového stavu postupovať podľa svojej úvahy tak, aby dosiahla cieľ vyjadrený v § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Okrem výnimky ustanovenej v § 198 ods. 1 cit. zák. zo žiadneho z citovaných ustanovení nevyplýva, že by bola organizačná zložka viazaná obsahom evidenčných listov sociálneho zabezpečenia podľa predošlých právnych predpisov. Zákon č. 461/2003 Z.z. sám zmieňuje tieto evidenčné listy len v § 290 v súvislosti s povinnosťou zamestnávateľov, aby ich predložili žalovanej, a v § 293di ods. 3. Ani jedno z týchto ustanovení nenormuje, že by údaje v týchto listoch boli pre žalovanú bezvýhradne záväzné. Podobne zákon č. 100/1988 Zb. upravoval v § 108 len povinnosť organizácií viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia. Konanie sa podľa § 126 tohto zákona zásadne spravovalo zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správnym poriadkom), ktorý takisto neupravoval viazanosť orgánov sociálneho zabezpečenia obsahom týchto záznamov. 20. Podľa § 150 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, sa u občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, do evidenčného listu zapisujú aj a) doba zamestnania započítateľná v I. a II. pracovnej kategórii, a b) poradové číslo druhu činnosti podľa rezortného zoznamu, pričom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Ani z uvedeného ustanovenia, ale ani z § 149 až 151 cit. vyhlášky, ktoré upravujú pravidlá vedenia týchto evidenčných listov, však nevyplýva, že by vtedajšie orgány sociálneho zabezpečenia alebo žalovaná boli viazaní obsahom zápisom v nich. Z citovaného ustanovenia navyše možno vyvodiť, že do evidenčného listu sa zapisovali faktografické údaje o zamestnaní, ktoré občan vykonával. Ustanovenia § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 7 už citovaného nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. však upravovali podmienky, za ktorých sa tam uvedené doby mali započítať do inej pracovnej kategórie, než do ktorej by inak patrili s ohľadom na vykonávanú prácu. Záver o tom, či určitá doba spĺňala podmienky na to, aby bola podľa citovaných ustanovení započítaná ako doba zamestnania I. alebo II. kategórie, tak nie je len faktickým (skutkovým) záverom, ale je právnym záverom, ktorý vyplýva z aplikácie citovaných ustanovení nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. 21. Žalovaná tak v dávkovom konaní podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nie je viazaná obsahom evidenčných listov sociálneho zabezpečenia a nemusí ich obsah bez ďalšieho považovať za pravdivý. Tieto listy môžu predstavovať cenný podklad pre zistenie skutkového stavu veci, žalovaná je však povinná ich hodnotiť ako každý iný dôkaz a každú inú skutočnosť (§ 195 ods. 2, § 196 ods. 1 a 7 cit. zák.). Pochopiteľne, ak je ich obsah jednoznačný, nerozporný a ak v konaní nevyjdú najavo skutočnosti, ktoré by ich ho spochybňovali, potom žalovanej nemožno vyčítať, že ich obsah bude považovať za zistený skutkový stav (porov. v tomto smere stálu judikatúru, napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9 So 199/2014 alebo 9Sk 51/2019). Zistený skutkový stav však žalovaná musí právne zhodnotiť vždy sama. Ako už bolo uvedené, posúdenie, či určitá doba uvedená v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. sa má započítať ako doba zamestnania I. či II. kategórie, nie je skutkovým, ale právnym záverom. Tento záver musí žalovaná urobiť sama, potom čo zhodnotila, či zo skutkového stavu vyplývajú také skutočnosti, ktoré sú podľa citovaných ustanovení podmienkou započítania tam uvedených dôb. 64. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná mohla z evidenčného listu sociálneho zabezpečenia založeného v jej administratívnom spise zistiť skutočnosti, týkajúce sa pracovného zaradenia žalobcu v jednotlivých rokoch, počas ktorých pracoval u zamestnávateľa Železnorudné bane, štátny podnik, závod Nižná Slaná a to: banský opravár od r. 1982 do roku 1991, v rokoch 1991 – 1993 baník, roky 1993 až 1996 neuvedené (zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pracoval na pozícii strážnik), aj to do akej kategórie tieto pracovné zaradenia zaradil jeho zamestnávateľ. Tieto údaje však žalovaná mala konfrontovať s ostatnými skutočnosťami, ktoré jednak tvrdil žalobca – tvrdil napríklad to,

že po prvom pracovnom úraze pracoval ako čerpač vody, čo je pracovné zaradenie v podzemí ako aj tými, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu - že žalobca dvakrát utrpel pracovný úraz, že po druhom bol preradený z dôvodu nemožnosti vykonávať prácu v podzemí ako aj s možnosťou vykonávania zamestnania na povrchu ako aj prihliadnuť na skutočnosti pre ňu známe z konania o invalidnom dôchodku. Žalovaná však tieto skutočnosti nezohľadnila a vyšla len z toho, že je pre ňu rozhodný zápis na evidenčnom liste sociálneho zabezpečenia o dobe, kedy sa skončil výkon zamestnania kategórie I.AA. Tento jej postup – posudzovanie pracovného zaradenia len podľa evidenčných listov však v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu SR nie je správny. 65. K predloženému výučnému listu a argumentácii právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 19.09.2024 a k tomu, že mal zarátať do doby zamestnania aj učebný pomer správny súd uvádza, že touto skutočnosťou sa správne orgány v konaní vôbec nezaoberali. K tomuto zástupkyňa žalovaného uviedla, že doba učňovského pomeru sa nezarátava. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé – konkrétne z osobného listu dôchodkového zabezpečenia to, že žalobca bol od roku 1979 v učebnom pomere, o čom svedčí aj oboma účastníkmi konania na pojednávaní dňa 19.09.2024 predložený výučný list. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný zhodne do kategórie I.AA vychádzajúc z evidenčných listov započítali len dobu 2 rokov 124 dní a do II. kategórie započítali taktiež striktne vychádzajúc z evidenčných listov dobu 3 407 dní t.j. 9 rokov a 122 dní. Do žiadnej kategórie však nezapočítali dobu trvania učebného pomeru. 66. K započítavaniu doby učebného pomeru do zamestnaní jednotlivých kategórií súd opätovne poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR uvedený vo vyššie citovanom jeho rozsudku sp. zn.: 7Sk/11/2021 zo dňa 30. marca 2022: 24. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) a § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. sa zamestnaním zásadne rozumel tak pracovný, ako aj učebný pomer učňov v zmysle zákona č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere (učňovský zákon) v znení neskorších predpisov. Učebný pomer sa podľa § 217 Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb. v znení účinnom do 31.decembra 1988) zakladal učebnou zmluvou (§ 220 cit. ZP) ako osobitný druh pracovnoprávneho vzťahu (§231 ZP). Podrobnosti o započítavaní doby učebného pomeru do zamestnaní jednotlivých kategórií upravoval § 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení účinnom do 31. decembra 1979, podľa ktorého sa doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. pracovnej kategórie posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne uskutočňuje odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. pracovnej kategórie. 25. Citované ustanovenie tejto vyhlášky zohľadňovalo vtedy účinné znenie § 12 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. a nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia v znení účinnom do 29. februára 1980. Toto nariadenie ešte osobitne neupravovalo vymedzenie zamestnaní tzv. kategórie I.AA, teda zamestnaní v baníctve s pravidelným pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach. Túto osobitnú (preferovanú) pracovnú kategóriu samostatne upravoval až citovaný § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a naň nadväzujúci § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., podľa ktorého boli týmito zamestnaniami zamestnania uvedené v prílohe č. 2. Podľa druhého bodu prílohy č. 2 medzi ne patrilo aj zamestnanie banského zámočníka a podľa šiesteho bodu aj "zamestnanie" žiaka stredného odborného učilišťa baníckeho. Podľa § 3 ods. 1 cit. nar. sa štúdium žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného pre takéto zamestnanie (v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach) započítava ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie od začiatku školského roka, v ktorom sa žiak podľa učebného plánu pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí. 26. Hoci citované ustanovenie vyslovene hovorí o "žiakoch" stredného odborného učilišťa, išlo o dôsledok zmien, ktoré priniesol zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) s účinnosťou od 1. septembra 1984. Tento zákon nahradil dovtedajší zákon č. 89/1958 Zb. a namiesto pojmu "učeň" a "učebný pomer" zaviedol pojem žiaka stredného odborného učilišťa; ich pracovnoprávne pomery sa podľa § 66 a 67 zákona č. 29/1984 Zb. mali spravovať niektorými predpismi, ktorými sa predtým spravovali pomery učňov. V dôsledku toho tak právne pomery žiaka stredného odborného učilišťa v zásade (okrem učebnej zmluvy) zodpovedali právnym pomerom učňa podľa predpisov účinných do 31. augusta 1984. Podľa už cit. § 170 zákona č. 100/1988 Zb. sa do

určitej kategórie zaraďovalo aj zamestnanie vykonávané do 31. septembra 1988, ak to je pre občana výhodnejšie. Podľa kasačného súdu tak treba podľa pravidiel, ktoré v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s prílohou č. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. platia pre zaradenie žiaka stredného učilišťa do pracovnej kategórie, posúdiť aj zaradenie učebného pomeru učňa vykonávané do 31. augusta 1984, ak je to pre občana výhodnejšie. 27. Aj keby teda nebolo možné učebný pomer, v ktorom bol učeň vychovávaný pre zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, posúdiť ako takéto preferované zamestnanie podľa § 12. ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb., je potrebné ho takto posudzovať na základe § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. v spojení s § 14 ods. 2 písm. a) a § 170 zákona č. 100/1988 Zb. od 1. októbra 1988. Ustanovenie § 3 ods. 1 druhej vety cit. nariadenia potom určuje okamih, od kedy ho takto treba posudzovať. Ak sa teda žalobca v učebnom pomere pripravoval na zamestnanie banského zámočníka, ktoré samo osebe bolo zaradené v kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., možno predpokladať, že aj jeho odborný výcvik prebiehal na takomto pracovisku. Žalovaná tak podľa už cit. § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mala v tomto smere zistiť skutočný stav veci, najmä zadovážiť si ( § 196 ods. 4 cit. zák.) učebný plán alebo určiť žalobcovi spôsob ( § 184 ods. 5 cit. zák.), akým má priebeh učebného pomeru preukázať. Až po ustálení, či a odkedy sa odborný výcvik žalobcu pravidelne uskutočňoval na pracoviskách v podzemí, mohla žalovaná ustáliť, ako započítať dobu jeho učebného pomeru. 67. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaná v dôsledku nevysporiadania sa s ustanoveniami § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. a § 5 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 a § 7 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. na tvrdenia žalobcu o utrpených pracovných úrazoch nesprávne právne posúdil, či sa má žalobcovi započítať doba zamestnania po návrate do zamestnania po oboch pracovných úrazoch ako doba zamestnania, ktorú je potrebné zarátať do doby pre vznik nároku na starobný dôchodok a žalovaná z tohto dôvodu sa nedostatočne vysporiadala s námietkou žalobcu na zápočet rozhodnej doby do vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 písmeno b) zákona č. 100/1988 Zb.. Okrem toho je preskúmavané rozhodnutie založené na skutkovom závere o charaktere tohto zamestnania, ktorý vychádza striktne len z evidenčného listu sociálneho zabezpečenia a je v rozpore so zvyšným obsahom administratívneho spisu – tvrdeniami obsiahnutými v písomnostiach žalobcu ako aj v rozpore so skutočnosťami, ktoré sú známe z jej činnosti – listiny doložené k žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Konečne žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, ktorý je potrebný na riadne posúdenie započítania doby učebného pomeru žalobcu. Uvedené dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP opodstatňovali zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. 68. Podľa § 191 ods.6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 69. Po vrátení veci bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v zmysle súdom uvedeného právneho názoru vec opätovne posúdiť, správne ustáliť v súdom uvedenom smere skutkový stav v intenciách uvedených správnym súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia a následne ho aj správne právne posúdiť, a to aj v tom smere, či sa na tento stav vzťahujú aj ustanovenia § 5, § 6 a § 7 nariadenia vlády 117/1988 Z.z. ako aj § 14 ods.5 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj to, či sa má na žalobcov prípad aplikovať rozhodná doba podľa § 21 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a taktiež bude jeho povinnosťou vysporiadať sa aj s otázkou učňovského pomeru, a to v zmysle rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn: 7Sk/11/2021 v tom smere, či sa žalobca v učebnom pomere pripravoval na zamestnanie, ktoré bolo zaradené do I. kategórie podľa § 14 a ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., a to všetko v platnej judikatúre, na ktorú poukázal súd v odôvodnení tohto rozsudku. 70. Podľa § 167 ods.1 SSP Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

71. Nakoľko bol žalobca v plnom rozsahu úspešný v tomto konaní, súd mu priznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP. 72. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods.2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach na Najvyšší správny súd SR . V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).