Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 21Sas/1/2023 0923100676 09. 12. 2024 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100676.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., E. F., právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 35567571 proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 540 818 0525 0 zo dňa 18.09.2023, vo veci rozhodnutia o nároku a výške starobného dôchodku a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 07.12. 2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 11.12.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 540 818 0525 0 zo dňa 18.09.2023 ( ďalej aj „ preskúmavané rozhodnutie“) ako aj rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie ( prvostupňový správny orgán) č. 540 818 0525 0 - I. II. III. zo dňa 01.02.2018 ( ďalej aj „ prvostupňové rozhodnutie“). 2. Rozhodnutím zo dňa 18.09.2023, č. 540 818 0525 0 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zmenil prvostupňové rozhodnutia zo dňa 01. 02. 2018 tak, že žalobcovi bol podľa § 65, § 82 ods. 2 a 15, § 82b, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení od 20.02.2017 priznaný starobný dôchodok v sume 269,50 EUR mesačne, pričom nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňa 18.08.2016, avšak bol podľa § 80 zákona o sociálnom poistení priznaný od 20.02. 2017. Podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobcovi od 20. 02. 2017 patril starobný dôchodok v sume 269,50 EUR mesačne a súčasne mu od 12.03. 2018 bol odňatý invalidný dôchodok v sume 129,70 EUR mesačne. Podľa § 82, § 293dx, § 82b a § 293fza zákona o sociálnom poistení od 01.01 2018 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 271,30 EUR mesačne, od 01.01.2019 bol zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 278,90 EUR mesačne, od 01.01 2020 bol zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 368,00 EUR mesačne, od 01.01.2021 bol zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 372,20 EUR mesačne, od 01.01.2022 a od 01.01.2023 naďalej žalobcovi patril starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku 372,20 EUR mesačne, ďalej podľa § 82, § 293fzc, § 82b a § 293fza zákona o sociálnom poistení bol od 01.07. 2023 žalobcovi zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 414,10 EUR mesačne. Administratívne konanie
3. Žalobca žiadosťou zo dňa 28.11.2017 požiadal žalovaného o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať odo dňa 18.08.2016. Prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 540 818 0525 0 - I. zo dňa 01.02.2018 tak, že podľa § 65, § 80, § 82 ods. 2 a 15, § 293dq a§293dr zákona o sociálnom poistení žalobcovi priznal od 20.02.2017 starobný dôchodok v sume 213,30 EUR mesačne, a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 zvýšil starobný dôchodok na sumu 221,70 EUR mesačne. Nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol dňa 18.08.2016, avšak podľa § 80 zákona o sociálnom poistení bol žalobcovi starobný dôchodok priznaný až od 20.02.2017. 4. Rozhodnutím č. 540 818 0525 0 - II. zo dňa 01.02.2018 prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 82b zákona o sociálnom poistení tak, že žalobcovi od 20.02.2017 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 5. Rozhodnutím č. 540 818 0525 0 - III. zo dňa 01.02.2018 prvostupňový správny orgán rozhodol podľa §81 ods.la§ 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že sa žalobcovi od 20.02.2017 vypláca starobný dôchodok v sume 213,30 EUR mesačne a súčasne mu bol od 12.03.2018 odňatý invalidný dôchodok v sume 129,70 EUR mesačne. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nepriznanie starobného dôchodku od 18.08.2016, nehodnotenie doby zamestnania od 01.08.2002 do 31.08.2003 u zamestnávateľa JOTE s. r. o., Nižná Myšľa a nehodnotenie rokov 1988 až 1990 do obdobia dôchodkového poistenia. K odvolaniu priložil početné množstvo fotokópií listín zo Sociálnej poisťovne, fotokópie výpisov zo svojho účtu, potvrdenia o dani z príjmov za rok 1989 a ústrižkov poštových poukážok. 7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 9Sa/17/2018 zo dňa 03.05.2022 bolo pôvodné rozhodnutie žalovaného č. 540 818 0525 0 zo dňa 24.04.2018 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd vyslovil, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné. V súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku a po posúdení priloženej spisovej dokumentácie žalovaný dospel k záveru, že je potrebné prvostupňové rozhodnutie zmeniť. 8. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že suma starobného dôchodku žalobcu sa v odvolacom konaní zvýšila po započítaní obdobia od 14.07.1988 do 31.12.1989 do obdobia dôchodkového poistenia, pretože žalobca k 18.08.2016 získal 13 192 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy žalovaný zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa žalovaného nebolo preukázané. Žalovaný uzavrel, že žalobca získal 36 rokov a 52 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 18.08.2016. Starobný dôchodok bol podľa § 80 zákona o sociálnom poistení priznaný až od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo nemocenského priznaného pred vznikom nároku na dôchodok, to znamená odo dňa 20.02.2017. Sumu starobného dôchodku žalovaný určil podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie určil podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, t.j. roky 1984 až 2015. Do rozhodujúceho obdobia podľa názoru žalovaného nepatrili kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých žalobca získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa podľa tvrdenia žalovaného zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Vychádzajúc z príslušnej právnej úpravy žalovaný určil, že žalobca v rozhodujúcom období úhrnom získal 7 861 dní dôchodkového poistenia, t.j. 21,5370 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a hodnotu priemerného osobného mzdového bodu 0,4588. Žalovaný ďalej uviedol, že na výpočet dôchodku žalobca podľa § 798 zákona o sociálnom poistení použil priemerný osobný mzdový bod 0,5136, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok, pretože tento bol vyšší. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok
k 18.08 2016 žalobca získal 13 192 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavovalo 36,1425 rokov dôchodkového poistenia. Dôchodková hodnota platná k 20.02.2017 bola 11,3505 EUR. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola 210,70 EUR mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5136 x 36,1425 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 210,70 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšovala odo dňa priznania dôchodku o 1,90 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v§1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z.) na 212,60 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zvyšovala odo dňa priznania dôchodku o 8,20 EUR mesačne na 220,80 EUR mesačne. K posúdeniu nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v súlade s § 82b zákona o sociálnom poistení žalovaný uviedol, že za obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01.01.1993, v cudzine v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý sa určil osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch, za ktoré sa určil osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 0,241, nie je obdobím dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Žalovaný uviedol, že obdobím dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku je aj obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, t. j. obdobie od 12.03 2009 do 17. 08 2016 a obdobie získané v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok. Za kalendárne roky, za ktoré už raz boli určené osobné mzdové body, resp. osobný mzdový bod v predchádzajúcom rozhodnutí, resp. predchádzajúcich rozhodnutiach, patria už raz určené osobné mzdové body. Na osobné mzdové body určené za kalendárne roky pred 01.01.1993 sa však podľa tvrdenia žalovaného neprihliada, pretože obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnych rokoch pred 01.01.1993 je obdobím dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu určeného za kalendárne roky pred 01.01. 1993. Ku dňu 20.02.2017 žalobca podľa vyjadrenia žalovaného získal 11 304 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, t. j. 30 rokov a 354 dni obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v uvedenom období predstavovala 136 % sumy životného minima, za 31. až 39. rok obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136 % zvyšovala o 2 % sumy životného minima za každý rok obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, za 40. a každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa percentuálna suma minimálneho dôchodku patriaca za 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku zvyšovala o 3% sumy životného minima. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bola 136 % zo sumy životného minima 198,09 EUR mesačne, to znamená 269,50 EUR mesačne. Suma žalobcovo starobného dôchodku bola určená na sumu 220,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 269,50 EUR mesačne, preto bola zvýšená o 48,70 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti žalovaný zvýraznil, že nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku v nezmenenej sume trvá len vtedy, ak nedôjde k zmene sumy vyplácaného dôchodku, resp. ak žalobcovi nevznikne nárok na ďalší dôchodok. Suma žalobcovho starobného dôchodku zvýšená na sumu minimálneho dôchodku ku dňu 20. 02. 2017 bola 269,50 EUR mesačne a suma invalidného dôchodku bola 125,60 EUR mesačne. Z uvedeného dôvodu bol od 20. 02. 2017 žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok, ktorého suma bola vyššia. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bol žalobcovi od 12.03. 2018 invalidný dôchodok v sume 129,70 EUR mesačne odňatý. Pretože zanikol nárok na vyplácanú dôchodkovú dávku z dôvodu priznania inej dôchodkovej dávky, podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení zo sumy priznanej dôchodkovej dávky sa zúčtovali sumy doteraz vyplácanej dôchodkovej dávky za ten istý čas. Následne žalovaný zvýšil žalobcovi starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2018. K 01.01.2018 žalobca získal 11 304 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Vychádzajúc
z § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení žalovaný uzavrel, že žalobca získal 30 rokov a 354 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bola 136 % zo sumy životného minima 199,48 EUR mesačne, čo predstavovalo čiastku 271,30 EUR mesačne. Suma žalobcovho dôchodku po zvýšení podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bola 230,20 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 271,30 EUR mesačne a preto bola žalovaným zvýšená o 41,10 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. Žalovaný od 01.01.2018 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti od 20.02.2017 do 30.11.2017 sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zvýšil. V období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 20.02.2017 do 30.11.2017 získal osobný vymeriavací základ 1 700,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 10 596,00 EUR a osobný mzdový bod 0,1605. Dôchodková hodnota platná k 01.01.2018 bola 11,9379 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku bolo 0,95801647 EUR mesačne a bolo určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,08025 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,9379 EUR. K 31.12.2017 starobný dôchodok, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, žalobcovi patril v sume 220,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 221,80 EUR mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 220,80 EUR a 0,95801647 EUR. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01. 01.2018 o 8,40 EUR mesačne na 230,20 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu bol podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 8,40 EUR mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavovalo 1,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu bola 230,20 EUR mesačne a bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 271,30 EUR mesačne garantovaná štátom za získaných 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto sa žalobcovi vyplácal starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi bol následne zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2019. K 01.01. 2019 žalobca získal 11 304 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Citujúc § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení žalovaný uviedol, že žalobca získal 30 rokov a 354 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa platnej právnej úpravy bola 136 % zo sumy životného minima 205,07 EUR mesačne, čo predstavovalo sumu 278.90 EUR mesačne. Suma žalobcovho starobného dôchodku po zvýšení podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bola 239,30 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 278.90 EUR mesačne, preto bola zvýšená o 39,60 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku. K sume starobného dôchodku zvýšenej podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení od 01.01.2019 za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania dôchodku alebo jeho časti od 01.12.2017 do 31.12.2017 a od 01.01.2018 do 20.11.2018 žalovaný uviedol, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2018 a rok 2017 sa podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2016. V období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 01.12.2017 do 31.12 2017 získal osobný vymeriavací základ 100,00EUR, všeobecný vymeriavací základ 10 994,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0091. V období počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2018 do 20.11.2018 získal osobný vymeriavací základ 520EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 10 994,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0473. Súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku bol 0,0564. Dôchodková hodnota platná k 01.01.2019 bola 12,6657 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku bolo 0,35717274 EUR mesačne a bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 0,0282 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657 EUR. K 31.12.2018 starobný dôchodok, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, žalobcovi patril v sume 230,20 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 230,60 EUR mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 230,20 EUR a 0,35717274 EUR. Citujúc § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení žalovaný uviedol, že suma starobného dôchodku sa zvýšila o pevnú sumu zvýšenia, o 8,70 EUR mesačne, na 239,30 EUR mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavovalo 6,00 EUR mesačne. Suma žalobcovho starobného dôchodku bola 239,30 EUR mesačne a bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 278,90 EUR mesačne garantovaná štátom za získaných 30 rokov obdobia
dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a preto sa žalobcovi vyplácal starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. K zvýšeniu starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 01.01 2020 žalovaný uviedol, že žalobca k 01.01.2020 získal 14 196 dní dôchodkového poistenia, t.j. 38 rokov a 326 dní dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 38 rokov dôchodkového poistenia bola 368,00 eur. Vzhľadom k tomu, že suma žalobcovho dôchodku po zvýšení podľa príslušnej právnej úpravy bola 251,30 eur mesačne a teda bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 368,00 EUR mesačne musela byť zvýšená o 116,70 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2020 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti od 01. 12.2018 do 31.12. 2018 a od 01. 01.2019 do 30.11.2019. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2019, ako aj za rok 2018 sa podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2017. V období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 01.12.2018 do 31.12.2018 získal osobný vymeriavací základ 1 000,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 11 448,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0874 a v období počas poberania starobného dôchodku od 01.01.2019 do 30.11.2019 získal osobný vymeriavací základ 4 000,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 11 448,00 EUR a osobný mzdový bod 0,3495. Súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku bolo 0,4369. Dôchodková hodnota platná k 01.01.2020 bola 13,6361 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku bolo 2,97880604 EUR mesačne a bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 0,21845 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361 EUR. K 31.12.2019 starobný dôchodok, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku patril žalobcovi v sume 239,30 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 242,30 EUR mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 239,30 EUR a 2,97880604 EUR. Suma starobného dôchodku sa podľa príslušnej právnej úpravy zvýšila o pevnú sumu zvýšenia, o 9,00 EUR mesačne, na 251,30 EUR mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavovalo 7,10 EUR mesačne. Suma žalobcovho starobného dôchodku bola 251,30 EUR mesačne a bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 368,00 EUR mesačne garantovaná štátom za získaných 38 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto sa žalobcovi vyplácal starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej žalobcovi bol zvýšený starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2021. Suma žalobcovho starobného dôchodku po zvýšení podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení bola 261,50 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 372,20 EUR mesačne, preto bola zvýšená o 110,70 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2021 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti od 01.10.2018 do 20.11.2018, od 01.12.2019 do 31.12.2019 a od 01.02.2020 do 20.06.2020.Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2020 a rok 2019 sa podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2018. Žalovaný uviedol, že v období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 01. 10. 2018 do 20.11.2018 získal osobný vymeriavací základ 760,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 12 156,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0626, v období počas poberania starobného dôchodku od 01.12.2019 do 31.12.2019 získal osobný vymeriavací základ 200,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 12 156,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0165 a v období počas poberania starobného dôchodku od 01.02.2020 do 20.06.2020 získal osobný vymeriavací základ 300,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 12 156,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0247. Súčet žalobcových osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku bol 0,1038. Dôchodková hodnota platná k 01.01.2021 bola 14,2107 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku bolo 0,73753533 EUR mesačne a bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 0,0519 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 14,2107 EUR. K 31.12 2020 preto žalobcovi patril starobný dôchodok, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku v sume 251,30 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku 252,10 EUR mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 251,30 EUR a 0,73753533 EUR. Citujúc § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení žalovaný tvrdil, že suma starobného dôchodku sa zvýšila o pevnú sumu zvýšenia, o 9,40 EUR mesačne, na 261,50 EUR mesačne, pretože táto suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavovalo 6,60 EUR mesačne. Suma žalobcovho starobného dôchodku bola 261,50 EUR mesačne a teda bola nižšia ako suma minimálneho
dôchodku 372,20 EUR mesačne garantovaná štátom za získaných 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto bolo potrebná zvýšiť vyplácaný starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku. K zvýšeniu starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2022 žalovaný uviedol, že žalobca k 01. 01. 2022 získal 14 593 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, t.j. 39 rokov a 358 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma žalobcovho starobného dôchodku po zvýšení podľa § 82 zákona o sociálnom poistení bola 266,30 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 372.20 EUR mesačne, preto bola zvýšená o 105,90 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 66 zákon o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2022 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti od 01.01.2020 do 31.12. 2020 a od 01.01. 2021 do 31.12.2021.Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2021 a rok 2020 sa podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2019. V období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 01.01.2020 do 31.12.2020 získal osobný vymeriavací základ 960,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ 13 104,00 EUR a osobný mzdový bod 0,0733. V období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 01.01.2021 do 31.12.2021 získal osobný vymeriavací základ 1 180,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 13 104,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,0901. Súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku bol 0,1634. Dôchodková hodnota platná k 01.01.2022 bola 15,1300 EUR. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku bolo 1,23612100 EUR mesačne a bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 0,0817 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 15,1300 EUR. K 31.12.2021 patril žalobcovi starobný dôchodok, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku v sume 261,50 EUR mesačne. Suma žalobcovho starobného dôchodku 262,80 EUR mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 261,50 EUR a 1,23612100 EUR. Takto určená suma žalobcovho starobného dôchodku bola 266,30 EUR mesačne a bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 372,20 EUR mesačne garantovaná štátom za získaných 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto sa žalobcovi vyplácal starobný dôchodok zvýšený na súrnu minimálneho dôchodku. V súvislosti so starobným dôchodkom žalobcu, ktorý bol zvýšený na sumu minimálneho dôchodku od 01.01.2023 žalovaný uviedol, že k 01.01.2023 žalobca získal 14 593 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma žalobcovho starobného dôchodku po zvýšení podľa § 82 zákona o sociálnom poistení bola 297,80 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 372,20 EUR mesačne, preto bola zvýšená o 74,40 EUR mesačne na sumu minimálneho dôchodku. Suma starobného dôchodku, bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sa podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.07.2023 o 10,6 %, ( 31,60 EUR mesačne), na 329,40 EUR mesačne. Podľa § 293fzc zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok v roku 2023 zvyšuje aj o percento kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie od 01.07. 2022 do 31.03.2023, teda o 10,6 % mesačnej sumy dôchodku. Suma minimálneho dôchodku za 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa platnej úpravy od 01.07.2023 predstavovala 154 % zo sumy životného minima 268,88 EUR mesačne, t.j. 414,10 EUR mesačne. Pretože suma žalobcovho starobného dôchodku po zvýšení podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení bola 329.40 EUR mesačne a bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 414.10 EUR mesačne bola zvýšená o 84,70 EUR. mesačne na sumu minimálneho dôchodku. Suma žalobcovho starobného dôchodku sa ďalej podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2023 za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti od 01. 01. 2022 do 31. 01.2022.V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2022 sa podľa § 66 ods.8 zákona o sociálnom poistení rovnal všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2020. V období počas poberania starobného dôchodku žalobca od 01.01. 2022 do 31.01.2022 získal osobný vymeriavací základ 10,00 EUR, všeobecný vymeriavací základ bol 13 596,00 EUR a osobný mzdový bod je 0,0008. Dôchodková hodnota platná k 01.01. 2023 bolo 16,4764 EUR. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku predstavovalo čiastku 0,00659056 EUR mesačne a bolo určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,0004 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 16,4764 EUR. K 31. 12. 2022 patril žalobcovi, bez sumy zvýšenia na sumy minimálneho dôchodku, starobný dôchodok v sume 266,30 EUR mesačne. Táto suma po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 266,30 EUR a 0,00659056 EUR. Suma
starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2023 o 11,8 %, (31,50 EUR mesačne), na sumu 297,90 EUR mesačne. Suma dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.07.2023 o 10,6 %, ( 31,60 EUR mesačne) na sumu 329,50 EUR mesačne. Suma žalobcovho starobného dôchodku od 01.07.2023 bola 329,50 EUR mesačne a bola nižšia ako suma minimálneho dôchodku 414,10 EUR mesačne garantovaná štátom za získaných 39 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a preto žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku. K námietke týkajúcej sa nepriznania starobného dôchodku od vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. od 18.08.2016 žalovaný uviedol, že táto nie je dôvodná, nakoľko podľa § 80 zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku. Žalobcovi síce nárok na starobný dôchodok vznikol dňa 18.08.2016, avšak dôchodok mu bol v súlade s § 80 zákona o sociálnom poistení priznaný až od 20.02.2017, t. j. odo dňa zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. 9. Žalovaný za nedôvodnú považoval aj námietku týkajúca sa nehodnotenia doby zamestnania od 01.08.2002 do 31.08.2003, kedy žalobca údajne pracoval u zamestnávateľa JOTE s. r. o., Nižná Myšľa, nakoľko do poistenia bol žalobca prihlásený na základe prihlášky zo dňa 18.09.2002, dátum spracovania prihlášky bol dňa 31.12.2003 s platnosťou od 01.06. 2002 spätne. Spoločnosť JOTE s. r. o., Nižná Myšia vznikla, podľa výpisu z príslušného obchodného registra, dňa 27.06.2002. Podľa tvrdenia žalovaného nie je možné preto dodatočne zistiť na základe akých podkladov bol vyhotovený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za malý závod. Listom zo dňa 26. 11. 2004 konateľ spoločnosti žalovanému oznámil, že žiada o zrušenie žalobcovej prihlášky, nakoľko zo zdravotných dôvodov žalobca nemohol vykonávať svoju prácu a ani nenastúpil do pracovného pomeru. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia bolo preto potrebné stornovať, nakoľko žalobca v uvedenej spoločnosti nepracoval a prihláška bola zrušená dňa 26. 11.2004. Keďže v tomto zamestnaní žalobca nepracoval a záznam o poistení bol stornovaný, dobu zamestnania od 01.08.2002 do 31.08.2003 nebolo možné hodnotiť na nárok na starobný dôchodok. 10. K námietke žalobcu týkajúcej sa nehodnotenia obdobia rokov 1988 až 1990, kedy žalobca pracoval ako občan poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru, žalovaný uviedol, že tejto námietke bolo čiastočne vyhovené, nakoľko bolo preukázané, že žalobca bol prihlásený do poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba od 14.07.1988. V súvislosti s hrubými zárobkami žalobcu za obdobie od 14.07.1988 do 31.12.1989 bolo vykonané dokazovanie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a na Okresnom úrade v Košiciach, ktorý nepotvrdil informácie o príjmoch podnikateľských subjektov a zároveň uviedol, že nevedie evidenciu príjmov a nákladov podnikateľských subjektov. Za obdobie do 31.12.1989 sa údaje na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia zapisovali z potvrdenia Obvodných národných výborov, kde sa uvádzali údaje ako hrubé zárobky, režijné náklady, výška dane a čistý príjem za jednotlivé roky. Nakoľko sa tieto materiály nezachovali a zo žalobcom preukázaných dokumentov, t. j. z účtovnej knihy za roky 1988 - 1990, ani z potvrdenia o dani z príjmov obyvateľstva za rok 1989 nebolo možné spoľahlivo uviesť vymeriavanie základy, ako hrubé zárobky, režijné náklady, výška dane a čistý príjem za jednotlivé roky, na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, nebolo možné zohľadniť hrubé zárobky za obdobie od 14.07.1988 do 31.12.1989 do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok, a preto nebolo možné v plnom rozsahu vyhovieť námietke žalobcu. Doba poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby spolu s hrubými zárobkami bola žalobcovi zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok až od 01.01.1990. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že napriek vynaloženému úsiliu sa nepodarilo preukázať hrubé zárobky žalobcu za obdobie od 14.07. 1988 do 31.12.1989 do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na výpočet jeho starobného dôchodku. Správna žaloba 11. V podanej správne žalobe žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je špekulatívne, zavádzajúce a úmyselne ho poškodzuje ako občana Slovenskej republiky a občana Európskej únie. Žalobca uviedol, že starobný dôchodok mu vznikol dňa 18.08.2016 a nie dňa 20.02.2017 ako mu bol priznaný. Poukázal na podvod príslušného správneho orgánu s nemocenskými dávkami z decembra 2017, ktorý spočíval v rozhodnutí s viac ako ročným oneskorením. Nemocenské dávky mu napriek jeho žiadosti o nemocenské dávky z 20.02.2016 neboli v priebehu
roku 2016 vyplácané. Žiadosť o starobný dôchodok podal v roku 2016, dôchodok mu začali vyplácať až v roku 2018 a teda jednoznačne nemal v tomto období dva príjmy. Nemocenská dávka za jeden celý rok od 20.02.2016 do 20.02.2017 mu bola určená na sumu 90 eur. Žalobca ďalej poukázal na právnu úpravu v sociálnej oblasti v zmysle ktorej má oprávnená osoba dostať vždy vyššiu dávku a v tejto súvislosti uviedol, že bezdôvodné odsúvanie vzniku nároku na starobný dôchodok zo dňa 18.08.2016 na deň 20.02.2017 považuje za úmyselné okrádanie jeho osoby. V súvislosti so samostatným rozhodnutím o starobnom dôchodku žalobca namietal nesprávne vypočítanú výšku starobného dôchodku z dôvodu nezapočítania hrubých zárobkov za roky 1988 - 1990, kedy pracoval ako samostatne zárobková činná osoba, nezapočítanie celkového obdobia dôchodkového poistenia od roku 1990 do roku 2000 pre nárok na starobný dôchodok, kedy pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba a nezapočítanie obdobia dôchodkového poistenia od roku 2002 do roku 2003 pre nárok na starobný dôchodok, kedy žalobca pracoval u zamestnávateľa JOTE, s.r.o., Nižná Myšľa. Ním tvrdené skutočnosti mali preukazovať jednak Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, ktorý doručil správnemu orgánu-Sociálnej poisťovni, ako aj notárom overená Účtovná kniha podnikania za rok 1988 - 1990 a ďalšie roky a to až do roku 2003. Ďalej uviedol, že v roku 2017 vykázal ako SZČO (pracovná činnosť po nároku na starobný dôchodok) vyšší príjem no napriek tomu sa mu dôchodok nezvýšil. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12.02.2024 zotrval na právnych argumentoch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a žiadal správnu žalobu zamietnuť. Mal za to, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. 13. K doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, zaujal žalobca stanovisko vo svojom podaní zo dňa 25.03.2024 a uviedol, že predmetné vyjadrenie je špekulatívne, zavádzajúce a úmyselne ho poškodzuje ako chránenú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Následne už zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a neuviedol už žiadne nové, právne relevantné argumenty. 14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. 15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.12.2024. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný ako aj žalobca so svojim právnym zástupcom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Rovnako poukázal na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 9Sa/17/2017 zo dňa 03.05.2022, poukázal na daňový výmer za rok 1989, ktorý korešpondoval s dokladmi a tieto skutočnosti, nemôžu byť na ťarchu žalobcu, že nimi nedisponuje právny nástupca národného výboru a žalovaný si ich nevedel zabezpečiť. Rovnako uviedol, že disponuje výpismi z bánk, čiastočne i faktúrami. Navrhol žalobe vyhovieť a rozhodnutie zrušiť. Žalovaný rovnako zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, uviedol, že sa pokúšal verifikovať tvrdenia žalobcu vo vzťahu k príjmom za roky 1989, 1988, ale dopyty vykonané na viaceré organizácie boli neúspešné. Poukázal, že v rozhodnutí z roku 1988 je uvedený predpokladaný príjem a príjmy za rok 1989 nie je možné považovať za príjem, pretože neobsahujú režijné náklady. Obdobie rokov 1988 a 1989 bolo do výpočtu dôchodku zhodnotené vo vzťahu k počtu dní dôchodkového poistenia, nebol však zahrnutý do výpočtu príjmu za uvedené obdobie. Rovnako zodpovedal na žalobcovu námietku vo vzťahu k priznaniu dôchodku až od obdobia, kedy bola ukončená jeho práceneschopnosť. Vo vzťahu k nezapočítaniu obdobia zamestnania v spoločnosti JOTE, s.r.o., uviedol, že podľa listinných dokladov tam žalobca nenastúpil do práce. Rovnako objasnil, ak by aj teoreticky započítal žalovaný maximálne príjmy za obdobie 1988 a 1989, boli by započítaný len sčasti a to v rozsahu 68%. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, zákonné a navrhol podanú žalobu zamietnuť Aplikované právne predpisy 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase ( ďalej zákon o sociálnom poistení ), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 19. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 20. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 21. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 22. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. 23. Podľa § 80 zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 24. Podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak poberateľ invalidného dôchodku splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona, zaniká nárok, ktorého suma je nižšia. 25. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 26. Podľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. 27. Podľa § 82b ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov. 28. Podľa § 82b ods. 3 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. 29. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 30. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 31. Podľa § 195 ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 32. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 33. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 34. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 35. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Právny názor správneho súdu 37. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní v sociálnych veciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, prednesom žalobcu a žalovaného na pojednávaní, preskúmal rozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 203 SSP a § 204 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. 38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 39. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 40. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 41. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bolo rozhodnuté o výške a nároku na starobný dôchodok. Žalobca namietal predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav, nezapočítanie doby zamestnania, nepremietnutie výšky príjmu v jednotlivých rokoch do výšky dôchodku, žalobca žiadal priznať dôchodok vo vyššej výške v akej mu bol priznaný vzhľadom na predložené dôkazy. 42. Správny súd žalobu posúdil komplexne a preskúmal rozhodnutie žalovaného. Žalovaný vo svojom rozhodnutí určil výšku dôchodku zmysle zákona o sociálnom poistení. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa výška starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Z administratívneho spisu vyplýva, že hodnotu priemerného osobného mzdového bodu žalovaný za obdobie dôchodkového poistenia zistil vo výške 0,4588. Nakoľko však takto zistený priemerný osobný mzdový bod bol nižší, ako bol zistený pre účely určenia výšky invalidného dôchodku, pre výpočet dôchodku podľa §79a zákona o sociálnom poistení bol použitý priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,5136, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, žalobca získal 13192 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavovalo 36,1425 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota určená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k 20.02.2017 bola vo výške 11,3505 EUR. Výška dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, t.j. 0,5136x36,1425x11,3505=210,70 EUR mesačne. Uvedená suma bola následne navýšená podľa právnych predpisov(„valorizovaná“). Rozhodnutie v tejto časti je zrozumiteľné, zákonné a preskúmateľné a vychádza z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise). Suma starobného dôchodku žalobcovi bola určená vo výške 220,80 EUR mesačne k 20.02.2017. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca získal viac ako 30 rokov dôchodkového
poistenia, zistená výška starobného dôchodku je nižšia ako je suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, za 31. až 39. rok obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa percentuálna suma minimálneho dôchodku zvyšovala o 2 % sumy životného minima(198,09 EUR) za každý rok obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku(celkovo 136 %). ( suma minimálneho dôchodku bola určená na sumu 269,50 EUR). Z uvedeného bol žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok zvýšený o rozdiel medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku, t.j. zvýšený o sumu 48,70 EUR. Následne bola výška za každý rok navýšená (valorizovaná) a rovnako boli zhodnotené aj doby poistenia po vzniku nároku na dôchodok. 43. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. 44. Z ust. § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Žalobca predložil pomerne veľké množstvo listinných dôkazov, s ktorými sa, v primeranom rozsahu, žalovaný ako i prvostupňový správny orgán vysporiadal. 45. K námietke týkajúcej sa nepriznania starobného dôchodku od vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od 18.08.2016 sa žalovaný v dostatočnej miere vysporiadal a poukázal na zákonné ustanovenie, z akého zákonného dôvodu nevyplácal dôchodok. Z vyjadrení žalovaného, ako i z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v období od 18.08.2016 až do 20.02.2017 dočasne práceneschopný (pozn. žalobca bol dočasne práceneschopným i pred dátumom 18.08.2016). Podľa § 80 zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu vylúčenia súbehu dávok žalobcovi bol vyplatený starobný dôchodok až po ukončený práceneschopnosti, teda od dátumu 20.02.2017. 46. K námietke nezohľadnenia doby poistenia u zamestnávateľa JOTE, s.r.o. a to obdobie od 01.08.2002 do 31.08.2003, kedy žalobca údajne pracoval u zamestnávateľa JOTE s. r. o., Nižná Myšľa. Zo zistených skutočností vyplynulo, že žalobca bol prihlásený na základe prihlášky zo dňa 18.09.2002 s platnosťou od 01.06. 2002 spätne. Podľa vyjadrení Sociálnej poisťovne ústredie ako i z listinných dôkazov vyplynulo, že spoločnosť JOTE s. r. o., Nižná Myšia vznikla, až dňa 27.06.2002. Rovnako vyplýva zo zistených skutočností, že konateľ spoločnosti požiadal o zrušenie prihlášky, nakoľko žalobca zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať svoju prácu a ani nenastúpil do pracovného pomeru, teda uvedené obdobie nebolo možné započítať pre účely dôchodkového poistenia. Žalobca v tomto ohľade neprodukoval ďalšie dôkazy vyvracajúce zistené skutočnosti, napríklad nepredložil tzv. zápočtový list zamestnania, čestné vyhlásenia zamestnancov spoločnosti, potvrdenia zamestnávateľa, výplatné lístky a pod.
47. K námietke žalobcu týkajúcej sa nehodnotenia obdobia rokov 1988 až 1990, kedy žalobca pracoval ako občan poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru, bolo zistené správny súdom, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán započítali do doby dôchodkového postenia obdobie 14.07.1988 do 31.12.1989. Do výpočtu nebola však zahrnutá výška príjmu žalobcu, pretože nebolo možné zistiť hrubé zárobky, režijné náklady, výšku dane a čistý príjem žalobcu z relevantných potvrdení. Hrubé zárobky za obdobie od 14.07.1988 do 31.12.1989 neboli zahrnuté pre určenie osobného mzdového bodu. Žalobca produkoval pomerene veľké množstvo dôkazov, na základe čoho prvostupňový správny orgán vykonal dopyty na viaceré inštitúcie, aby náležite zistil skutkový stav veci, nebol však, v rámci objektívnych možností prvostupňového správneho orgánu, úspešný a predložené podklady neboli spôsobilé na určenie osobného mzdového bodu za roky 1988 a 1989. 48. Správny súd si je vedomý skutočnosti, že z dôvodu zmeny sociálnej politiky štátu v roku 2003 a prechodu na zásluhový systém sociálneho poistenia, nedôslednosti evidencie, ktorá spočívala v tom, že podľa pôvodných predpisov boli pre výpočet dôchodku rozhodné iné skutočnosti, je veľmi obtiažné, častokrát aj zo strany žalovaného, ako aj Sociálnej poistenie, ústredie si zadovážiť relevantné podklady na rozhodnutie. Listiny nevyhnutné pre výpočet alebo overenie správnosti žalobcom tvrdených skutočností sa nenachádzajú v archívoch, sú zničené alebo sú neúplné. V danom prípade však žalobca nepreukázal dostatočne svoje tvrdenia, prvostupňový správny orgán na podklade informácií poskytnutých žalobcom vykonal rozsiahle zisťovanie ohľadom zistenia žalobcom tvrdených skutočností. Žalobca, pokiaľ trval na svojich tvrdeniach ohľadom výšky príjmoch (roky 1988-1989) a doby zamestnania u spoločnosti JOTE, s.r.o. (2003-2004) mal následne v súlade s § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení produkovať ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení a na vyvrátenie doposiaľ zistených skutočností, zistených prvostupňovým správnym orgánom, teda mal produkovať ďalšie dôkazy s poukazom na § 195 zákona o sociálnom poistení, najmä predložiť návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia a ďalšie listiny a takto napomôcť k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Predložené podklady a listiny neboli z pohľadu súdu objektívne spôsobilé spochybniť doposiaľ zistené skutočnosti. 49. Správny súd nad rámec zisteného stavu, vykonal informatívny prepočet výšky priemerného osobného mzdového bodu, a to tak, že by žalobcovi bol započítaný maximálny príjem za obdobie 14.07.1988 -31.12.1988 a celý rok 1989, teda pre výpočet by boli použité hodnoty maximálnych vymeriavacích základov, ktoré umožňuje zákon o sociálnom poistení započítať, teda osobný mzdový bod v danom roku by bol započítaný v maximálnej výške (za rok 1988 v rozsahu 46,3%). Správny súd v súlade s § 63 zákona o sociálnom poistení započítal súčet 1,25 a 68% z rozdielu medzi hodnotou 3 a 1,25 (1,25+(3-1,25)*0,68 čo predstavuje hodnotu 2,44 v roku 1989 a v roku 1988 krátená hodnota navýšená o zistený osobný mzdový bod, čo predstavuje hodnotu 1,421. Následne tieto hodnoty použil na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Zo zisteného výsledku (0,5097) správny súd zistil, že by takto určený priemerný osobný mzdový bod nie je spôsobilý podľa názoru správneho súdu ovplyvniť výšku priemerného osobného mzdového bodu za celé obdobie dôchodkového poistenia, teda vo výsledku bol stále nižší ako ten, ktorý bol použitý a to vo výške 0,5136, ktorý bol použitý podľa §79a zákona o sociálnom poistení pre výpočet invalidného dôchodku. Je na mieste podotknúť, že uvedený prepočet súd vykonal informatívne a bolo by vhodné, ak by tento vykonal žalovaný pomocou svojich vlastných technických prostriedkov, pre účel riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Uvedená povinnosť však nevyplýva žalovanému z právneho predpisu (tak ako je to v prípade povinnosť vykonať informatívny prepočet podľa § 272 ods.2 zákona o sociálnom poistení v prípade porovnania nárokov podľa zákona č. 100/1988 Zb. a zákona č. 461/2003 Z.z.) a teda žalovaný nemal zákonnú povinnosť vykonať takýto prepočet. 50. Správny súd vzal na zreteľ aj skutočnosť, že žalobca v priebehu svojho aktívneho pracovného života prešiel viacerými právnymi normami upravujúci systém dôchodkového zabezpečenia (zákon 100/1988 Zb., zákon 461/2003 Z.z.), pričom sa môže javiť ako nespravodlivý pre žalobcu prechod od systému solidárneho k zásluhovému systému s prvkami solidárnosti. Výška priznaného dôchodku je vzhľadom k očakávaniu žalobcu nižšia, vychádza však z relevantného a objektívne zisteného skutkového stavu, zisteného prvostupňovým správnym orgánom, ako i žalovaným a rozhodnutie je vydané v súlade s platným právnym predpisom, riadne odôvodnené a odôvodnenie korešponduje s výsledkami dokazovania obsiahnutými v administratívnom spise. Zákonodarca, uvedomujúc si tvrdosť zákona, v zákone definoval inštitút minimálneho dôchodku, na základe uvedeného je žalobcovi
vyplácaný dôchodok vo výške minimálneho dôchodku, nakoľko splnil podmienky na zvýšenie starobného dôchodku na úroveň výšky minimálneho dôchodku. 51. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. 52. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 53. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 54. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 55. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 56. O náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).